João 13
MÖNÖ KÖMÖ (TMD) vs NTLH
1 Wop dib Pasopa nɨmɨb wop aku aiaŋ, me rön, Jisas nugwöŋa, Nuö nugwo mögörɨb il kɨ yad nɨgöŋ wop aku padɨxöŋa nugwön nuŋ höbkal Nuö dub wop aku womiöx höŋa. Makwam, nöbö mö nuŋwa keir mögörɨb il kɨ madmag nɨgön mɨdön, mɨdɨp duön, nugwo pɨl pal nɨgɨm, nuŋ wöröxön höuöil Nuö nuŋwa mɨda duöŋa.
1 Faltava somente um dia para a Festa da Páscoa . Jesus sabia que tinha chegado a hora de deixar este mundo e ir para o Pai. Ele sempre havia amado os seus que estavam neste mundo e os amou até o fim.
2 Kɨjaki nuŋ Saimon Iskariot ha nuŋwa Judas nugwo rɨba nölmɨn, Jisas nugwo pödpöd rön pön duön nöbö dib akuyöbö ñɨgö nöinö, rön, rɨb aku höd ör yöx nugw umad nɨgön, mai an Jisas nöbö nuŋ bla Jisas pɨsaŋ Pasopa ap nɨmɨba römɨdmɨŋa.
2 Jesus e os seus discípulos estavam jantando. O Diabo já havia posto na cabeça de Judas, filho de Simão Iscariotes, a ideia de trair Jesus.
3 Jisas nuŋ nugwa, God nuŋ ap bla magalɨg pɨ imag rol nuŋwa nɨgöŋa. Jisas nugwa, nuŋ Nuö God pɨsaŋ mɨdön mögörɨb il kɨ hön, mɨdön, mai wöröxön, höbkal Nuö mɨda duba rɨmɨdöŋa.
3 Jesus sabia que o Pai lhe tinha dado todo o poder. E sabia também que tinha vindo de Deus e ia para Deus.
4 Makwam, Jisas öbɨlön, wölɨj mɨxɨl dib nuŋ aku pɨ rödön, raul i höbiöda pal wödön,
4 Então se levantou, tirou a sua capa , pegou uma toalha e amarrou na cintura.
5 röbö bli pɨ ap yöj möl i hörön, anɨŋ nöbö nuŋ bla yamsö an aku röbö pɨlön äbäd ab gɨrön, raul pal wödöŋ aku pɨ möxisa örɨx ab gɨr mɨdöŋa.
5 Em seguida pôs água numa bacia e começou a lavar os pés dos discípulos e a enxugá-los com a toalha.
6 Jisas aliö pön du pön du, Saimon Pita yödpɨlö nuŋwa röbö pɨlön äbäd abnö, rɨmɨn, Pita nugwo yadöŋa, “Nöbö Dib. Nagö keir yamsö na aku röbö äbäd abɨba rɨmɨdlanö?” röŋa.
6 Quando chegou perto de Simão Pedro, este lhe perguntou: — Vai lavar os meus pés, Senhor?
7 Aliö rɨmɨn, Jisas yadöŋa, “Weik rɨmɨdɨl mag kɨ naŋ wopik nugwöia, jɨ mɨdön mai nugunaŋö,” röŋa.
7 Jesus respondeu:
8 Jisas aliö rɨmɨn, Pita yadöŋa, “Wopik mönö mai piaku, yödpɨlö na aku röbö äbäd aböinö, mɨ wöhö!” röŋa.
8 — O senhor nunca lavará os meus pés! — disse Pedro.
9 Jisas aliö rɨmɨn, Saimon Pita yadöŋa, “Nöbö Dib! Aliö rɨlö aku, yamsö nɨ akwör röbö äbäd abmɨjɨnö; imag, yöcmac na aipam röbö äbäd abö!” röŋa.
9 — Então, Senhor, não lave somente os meus pés; lave também as minhas mãos e a minha cabeça! — pediu Simão Pedro.
10 Aliö rɨmɨn, Jisas yadöŋa, “Nöbö mö kai röbö mödö pal, nöbö aku mɨxɨñ nuŋwa magalɨg leia mɨda. Mɨxɨña alɨg äbäd aben; yamsö wab akwör röbö äbäd ri aböna. Ñɨŋ leia mɨdöia, jɨ ñɨŋ nöbö paŋyöbö iör leia mɨdölö,” röŋa.
10 Aí Jesus disse:
11 Jisas aliö yadöŋ aku, nugwo höuöu rɨba rɨmɨdöŋ nöbö aku nugwo mödö nugwöŋ makwam, nuŋ yadöŋa, “Ñɨŋ nöbö paŋyöbö iör leia mɨdölö,” röŋa.
11 Jesus sabia quem era o traidor. Foi por isso que disse: “Todos menos um.”
12 Makwam Jisas yamsö anɨŋa röbö äbäd ab pörön, wölɨj pɨ röd nɨgöŋ aku pɨ röbön, du kau nuŋwa römɨdön yadöŋa, “Ñɨgö yamsö röbö pɨlön äbäd abɨl mönö il aku nugwöiŋönö owa?” röŋa.
12 Depois de lavar os pés dos seus discípulos, Jesus vestiu de novo a capa, sentou-se outra vez à mesa e perguntou:
13 Jisas aliö rön yadöŋa, “Nɨ Mönö Yad Nölɨb Nöbö mönö Nöbö Dib, me röi aku, mi yadöia. Nɨ Mönö Yad Nölɨb Nöbö ñɨŋ aipam Nöbö Dib ñɨŋ aipam mɨdla.
13 Vocês me chamam de “Mestre” e de “Senhor” e têm razão, pois eu sou mesmo.
14 Makwam, nɨ Mönö Yad Nölɨb Nöbö ñɨŋa, Nöbö Dib ñɨŋa yamsö ñɨgö röbö pɨlön äbäd abɨl aku, ñɨŋ algör ör nuö nuö yamsö röbö pɨlön äbäd aböña.
14 Se eu, o Senhor e o Mestre, lavei os pés de vocês, então vocês devem lavar os pés uns dos outros.
15 Nɨ ñɨgö ail mag aku nugwön, ñɨŋ piöŋö du nöbö mö bli paŋ mag akwör cɨnö, rön, ñɨgö ödöi wä kɨ yabula.
15 Pois eu dei o exemplo para que vocês façam o que eu fiz.
16 Ñɨgö mɨ ödöriö yadmɨdla, mabö rɨ nölɨb nöbö aku nöbö dib, nugwo nugwidɨx nöbö aku nöbö ulmɨdö mɨdöl; paŋ mag akwör algör mönö pön dub nöbö aku nöbö dib, nugwo agal aböŋ nöbö aku nöbö ulmɨdö mɨdöl.
16 Eu afirmo a vocês que isto é verdade: o empregado não é mais importante do que o patrão, e o mensageiro não é mais importante do que aquele que o enviou.
17 Mag wä yadmɨdmön nugwöi adakwör rɨŋ duaŋ, ñɨŋ wahax pöña.
17 Já que vocês conhecem esta verdade, serão felizes se a praticarem.
18 “‘Ñɨŋ paŋyöbö iör leia mɨdölö,’ rɨl aku, ñɨgö magalɨg me rön yadöi. Makwam nɨ ñɨgö nöbö na pɨl piaku nugw ri abla. Nöbö i nɨ höuöu rɨba cön nöbö aku, God Mönö aku kai kɨtön rɨg yadim mag akwör cöna. Mönö aku kai kɨtön yadmä, ‘Nöbö nɨ pɨsaŋ ap nɨgiö nɨgön nɨmmɨdmɨŋ nöbö aku, kwolmal röxg nɨgön nɨ rɨ gwogwam rö,’ rɨmä.
18 — Não estou falando de vocês todos; eu conheço aqueles que escolhi. Pois tem de se cumprir o que as
19 Ñɨgö höd, al aliö cönɨŋö, rön yadmɨdɨl mag akuyöbö, mai paŋ mag akwör rɨmɨjön aku, ‘Nɨ Rɨg Mɨdɨl Akwör Mɨdlö’ rɨl mönö aku mönö mɨ, me rön, nugw pöñɨŋö, rön, yadmɨdla.
19 Digo isso a vocês agora, antes que aconteça, para que, quando acontecer, vocês creiam que “
20 “Nɨ ñɨgö mɨ ödöriö yadmɨdla, nöbö mö nɨ yad abɨn piaku, nöbö mö bɨl kai ñɨgö pöñ akuyöbö, ñɨgör peñ; nɨ aipam pöña. Makwam nöbö mö bɨl kai nɨ pöñ akuyöbö, nör peñ; Nöbö nɨ yad abmɨn höm Nöbö aku aipam pöñɨŋö,” röŋa.
20 Eu afirmo a vocês que isto é verdade: quem receber aquele que eu enviar estará também me recebendo; e quem me recebe recebe aquele que me enviou.
21 Jisas mönö aku yadmɨn, höbwab rɨb madmag nuŋwa pɨ ömörö rɨmɨn, yadöŋa, “Ñɨgö mɨ ödöriö yadmɨdla, ñɨŋ nöbö i nɨ mönömɨm cönɨŋö,” röŋa.
21 Depois de dizer isso, Jesus ficou muito aflito e declarou abertamente aos discípulos:
22 Jisas aliö rɨmɨn, an nöbö nuŋ bla, nöbö kai yadmɨdö, rön, rɨb mɨxɨla yöxön mämäga nuö nuö nugumɨŋa.
22 Então eles olharam uns para os outros, sem saber de quem ele estava falando.
23 Jɨ Jisas nöbö nuŋ madmag ödöriö nɨgmɨd nöbö aku, Jisas mɨdöŋ il yöra römɨd gɨ mɨdöŋ makwam,
23 Ao lado de Jesus estava sentado um deles, a quem Jesus amava.
24 Saimon Pita nöbö aku nugwo mämäga ipax ipax gɨrön yadöŋa, “Yönɨm nugwo yadmɨd aku yad nugwö,” röŋa.
24 Simão Pedro fez um sinal para ele e disse: — Pergunte de quem o Mestre está falando.
25 Aliö rɨmɨn, nuŋ Jisas mɨdöŋ il yöra kɨrɨrɨ rɨp duön yadöŋa, “Nöbö Dib. Nöbö aku nöbö kai yadlö?” röŋa.
25 Então aquele discípulo chegou mais perto de Jesus e perguntou: — Senhor, quem é ele?
26 Aliö rɨmɨn, Jisas yadöŋa, “Nɨ bred kɨ pɨ röbö bai bö pɨlön nugwo nöin nöbö aku maku,” me röŋa. Aliö rön, bred mag pɨ gɨ mɨd aku röbö acɨx bö pɨlön, pɨ Saimon Iskariot ha nuŋwa Judas nölöŋa.
26 — É aquele a quem vou dar um pedaço de pão passado no molho! — respondeu Jesus. Em seguida pegou um pedaço de pão, passou no molho e deu a Judas, filho de Simão Iscariotes.
27 Judas bred mag aku pɨ mag akwör Seten nuŋ Judas yuö nuŋ kwo wölöŋa. Jisas Judas nugwo yadöŋa, “Pödpöd rɨba rɨmɨdlö aku, rɨmɨg rö!” röŋa.
27 E assim que Judas recebeu o pão, Satanás entrou nele. Então Jesus disse a Judas:
28 Jɨ an Jisas nöbö nuŋ pia, pödpöd rɨmɨn Judas nugwo aliö rɨmɨdö, rön rɨbyöx nugwölmɨŋ.
28 Nenhum dos que estavam à mesa entendeu por que Jesus disse isso.
29 Judas nuŋ rɨg yogw aku nugwidɨx mɨdmɨd aku, an Jisas nöbö nuŋ bli rɨbyöxmɨŋa, Jisas nuŋ Judas yadön, “Nagö duön Pasopa ap nɨmɨb bli wobanö,” rön, yad abmɨdö, rɨ rɨbyöx nugumɨŋa; an bli rɨbyöxmɨŋa, Jisas nuŋ Judas yadön, “Nagö duön nöbö mö rɨg mɨdöl akuyöbö ñɨgö rɨg bli nölanö,” rön, yad abmɨdö, rɨ rɨbyöx nugumɨŋa.
29 Como era Judas que tomava conta da bolsa do dinheiro, alguns pensaram que Jesus tinha mandado que ele comprasse alguma coisa para a festa ou desse alguma ajuda aos pobres.
30 Makwam Judas bred mag aku pön öbɨlön rɨŋö bö röu duöŋa. Ruö mödö pɨxmag guröŋa.
30 Judas recebeu o pão e saiu logo. E era noite.
31 Judas rɨŋö bö röu duöŋa nugwön Jisas yadöŋa, “Womiöx mɨda God nuŋ raŋ nöbö mö bla nugwöña, Nöbö Ha nuŋwa mil mag wä keiryöbö alɨg mɨda. Makwam Nöbö Ha nuŋwa mil mag wä keiryöbö alɨg mɨd aku nugwön, God mil wä nuŋwa aipam nugwöña.
31 Quando Judas saiu, Jesus disse:
32 Makwam nöbö mö ñɨŋ Nöbö Ha nuŋwa nugw pɨmɨjöñ aku, God mil mag wä keiryöbö alɨg mɨd aku nugwöña. Makwam, rɨb pia God raŋ nöbö mö bla Nöbö Ha nuŋwa mil mag wä keiryöbö alɨg mɨd aku wöxnö nugwöña.
32 E, se por meio dele a natureza gloriosa de Deus for revelada, então Deus revelará em si mesmo a natureza divina do Filho do Homem. E Deus fará isso agora mesmo.
33 “Ha madmag yöbö nɨ bɨlɨk! Nɨ ñɨgö pɨsaŋ uplöb mɨdöinöm. Nɨ din aku, nɨ du pikai, me rön, nɨ hölu yualöböña. Makwam Juda nöbö dib bla ñɨgö rɨg yadɨl mag akuyöbö, wopik ñɨgö kwo algör yadmɨdla: nɨ din yöraku, ñɨŋ dubä maga nɨgöl.
33 Meus filhos, não vou ficar com vocês por muito tempo. Vocês vão me procurar, mas eu digo agora o que já disse aos líderes judeus: vocês não podem ir para onde eu vou.
34 “Makwam weik ñɨgö lo yoŋyöbö i yad nölmɨdla: nuö nuö madmag nɨgöña. Nɨ ñɨgö rɨg madmag nɨgɨl mag akuyöbö, ñɨŋ kwo algör nuö nuö madmag nɨgi.
34 Eu lhes dou este novo mandamento: amem uns aos outros. Assim como eu os amei, amem também uns aos outros.
35 Nuö nuö madmag nɨgmɨjöñ aku, nöbö mö bla magalɨg wöxnö nugwöña, ñɨŋ nöbö na mɨdöiŋö,” röŋa.
35 Se tiverem amor uns pelos outros, todos saberão que vocês são meus discípulos.
36 Aliö rɨmɨdmɨn, Saimon Pita yadöŋa, “Nöbö Dib. Pikai duba rɨmɨdlö?” röŋa.
36 Simão Pedro perguntou a Jesus: — Senhor, para onde é que o senhor vai? Jesus respondeu:
37 Jisas aliö rɨmɨn, Pita yadöŋa, “Pödpöd raŋ weik nagö mai duöin? Nagö nugwidɨx mɨjɨna; nɨ pɨl pal nɨgöñ aku, mönö mɨdölö,” röŋa.
37 Pedro tornou a perguntar: — Senhor, por que eu não posso segui-lo agora? Eu estou pronto para morrer pelo senhor!
38 Aliö rɨmɨn, Jisas paiŋö yadöŋa, “Pɨsaŋ wöröxnö rɨlö mönö aku mönö mi yadlanö owa? Nagö mɨ ödöriö yadmɨdla, kulakula mai wö cöna; höd nagö wop mös paŋ yajɨnö, ‘Nɨ Jisas nugwo nugumɨdöiö,’ cɨnaŋö,” röŋa.
38 — Está mesmo? — perguntou Jesus. — Pois eu afirmo a você que isto é verdade: antes que o galo cante, você dirá três vezes que não me conhece.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar João 13, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.