João 10

MÖNÖ KÖMÖ (TMD) vs NTLH

Sair da comparação
NTLH Nova Tradução na Linguagem de Hoje 2000
1 Jisas mönö i höd röxön yadöŋa, “Nɨ ñɨgö mɨ ödöriö yadmɨdla, hön sipsip mɨdöi kul yuadö aku duba, ubalɨj mɨrɨx möla mɨdaŋ nugugɨrön, hör um möla luad diöñ akuyöbö, ñɨŋ ap kib pɨb nöbö mö pal.
1 Jesus disse:
2 Nöbö sipsip urɨb aku, hör um möla luad duen; ubalɨj mɨrɨx möl akwör duön, kul yuadö möl diöna.
2 Mas quem entra pela porta é o pastor do rebanho.
3 “Makwam nöbö sipsip urɨb aku uröpɨnaŋ, nöbö ubalɨj ila nugwidɨx mɨjön aku nugwo nugw ri abön aku, uba röjöna. Makwam sipsip bla algör ör, nöbö aku ajmöl nugwo aku nugwöñ akuyöbö, sipsip nuŋ keir bla iba ur yad pön rɨŋö bö diöna.
3 O porteiro abre a porta para ele. As ovelhas reconhecem a sua voz quando ele as chama pelo nome, e ele as leva para fora do curral.
4 Sipsip nuŋ bla yad pön rɨŋö bö duön, nuŋ höd duaŋ nugugɨrön, ñɨŋ ajmöl nuŋwa nugwöñ aku, nugwo mai diöña.
4 Quando todas estão do lado de fora, ele vai na frente delas, e elas o seguem porque conhecem a voz dele.
5 Makwam nöbö hör i yadaŋ, nugwo mai dueñ; ajmöl nuŋwa nugweñ aku, bör diöñɨŋö,” röŋa.
5 Mas de jeito nenhum seguirão um estranho! Pelo contrário, elas fugirão, pois não conhecem a voz de estranhos.
6 Jisas nuŋ aliö mönö höd röxön yadöŋa, jɨ mönö rɨg yadmɨd adaku, me rön, röx nugwölim.
6 Jesus fez esta comparação, mas ninguém entendeu o que ele queria dizer.
7 Jisas mönö röx nugwölim aku, nuŋ iswob yadöŋa, “Nɨ ñɨgö mɨ ödöriö yadmɨdla, nɨ keir sipsip bla höb ram möl ubalɨja mɨdla.
7 Então Jesus continuou:
8 Makwam, ‘An hön sipsip urɨb nöbö,’ me rön, höd hem nöbö bla, ñɨŋ magalɨg ap kib pɨb nöbö mɨdmɨdöia. Sipsip bla mönö ñɨŋ aku nugumɨdölöi.
8 Todos os que vieram antes de mim são ladrões e bandidos, mas as ovelhas não deram atenção à voz deles.
9 Makwam nɨ keir sipsip bla höb ram möl ubalɨja mɨdla. Nöbö mö nɨ hön kul yuadö möla diöñ akuyöbö, kömö akwör mɨjöña. Ubalɨja pikwo pik rɨ gɨrön, ap panö panö nɨmöña.
9 Eu sou a porta. Quem entrar por mim será salvo; poderá entrar e sair e achará comida.
10 Ap kib pɨb nöbö bla höi aku, ap kib pɨba, nöbäpö pɨl pal nɨgɨba, mag gwogwo rɨba, rɨb akwör höia. Makwam nɨ höl aku, ñɨgö rɨmön, ñɨŋ kömö öim mɨdɨb mag aku pön, kömö mɨd ri abön rɨb mag akwör rön mɨdɨŋ duaŋ, me rön, höla.
10 O ladrão só vem para roubar, matar e destruir; mas eu vim para que as ovelhas tenham vida, a vida completa.
11 “Nɨ Sipsip Urɨb Nöbö Wä. Sipsip Urɨb Nöbö Wä aku, hön sipsip blai ñöx nɨgön wöröxöna. Jisas yadöŋa, “Nɨ Sipsip Urɨb Nöbö Wä. Sipsip Urɨb Nöbö Wä aku, hön sipsip blai ñöx nɨgön wöröxönɨŋö,” röŋa.|alt="good shepherd" src="ABS-035.tif" size="col" ref="10:11"
11 — Eu sou o bom pastor; o bom pastor dá a vida pelas ovelhas.
12 Nöbö i nuŋ rɨg pɨba inag hön sipsip nugwidɨx mɨjön aku, hön sipsip uröi nöbö ödöriö yöi wöhö; sipsip bla sipsip nuŋ yöi makwam, wöñö höpebö bla hömɨjöñ aku nugwön bör diöna. Makwam mɨ, wöñö höpebö piaku sipsip bla ñɨgö rɨböxɨp du hör piaku piaku aböña.
12 Um empregado trabalha somente por dinheiro; ele não é pastor, e as ovelhas não são dele. Por isso, quando vê um lobo chegando, ele abandona as ovelhas e foge. Então o lobo ataca e espalha as ovelhas.
13 Nöbö aku rɨg pɨba inag hön sipsip nugwidɨx mɨdön, sipsip bla ñɨgö rɨbyöx nugwen makwam, bör diöna.
13 O empregado foge porque trabalha somente por dinheiro e não se importa com as ovelhas. Eu sou o bom pastor. Assim como o Pai me conhece, e eu conheço o Pai, assim também conheço as minhas ovelhas, e elas me conhecem. E estou pronto para morrer por elas.
16 Sipsip kul kɨ yuadö mɨdöi piakwör yöi, sipsip bli kwo aipam mɨdöia. Sipsip piaku algör ör pɨna. Ñɨŋ algör ör mönö nɨ aku nugwöña. Sipsip yuadö möl paŋyöbö iör mögum rɨ mɨdön, ñɨŋ urɨb nöbö paŋyöbö iör mɨjöna.
16 Tenho outras ovelhas que não estão neste curral. Eu preciso trazer essas também, e elas ouvirão a minha voz. Então elas se tornarão um só rebanho com um só pastor.
17 “Nɨ ñɨgö ñöx nɨgön wöröxön öbin aku mɨ, Acö nɨ madmag nɨga.
17 — O Pai me ama porque eu dou a minha vida para recebê-la outra vez.
18 Nöbö mö bli rɨb ñɨŋa yöx nugwön nɨ rɨŋ wöröxöin; nɨ rɨb na keir yöx nugwön wöröxna. Nɨ keir wöröxnö, rön, wöröxna; nɨ keir öbinö, rön, öbina. Makwam, Acö na, nɨ nagö mag akuyöbö rane, rɨ mönö nuŋ aku pön, rɨg yad mag akwör cɨnö,” röŋa.
18 Ninguém tira a minha vida de mim, mas eu a dou por minha própria vontade. Tenho o direito de dá-la e de tornar a recebê-la, pois foi isso o que o meu Pai me mandou fazer.
19 Jisas mönö aku yadmɨn, Juda ada iswob lɨbak adöi keir adöi keir nɨgön,
19 Quando ouviu isso, o povo se dividiu outra vez. Muitos diziam:
20 bli yadmä, “Nuŋ ragwo as öim nɨgɨm, mönö inakmönö hörmɨd aku, pödpöd rɨmɨn mönö nuŋ aku nugumɨdöi?” rɨmä.
20 — Ele está dominado por um demônio! Está louco! Por que é que vocês escutam o que ele diz?
21 Aliö rɨmɨdmɨn, bli paiŋö yadmä, “Nuŋ ragwo as öim nɨgöx aku, aliö yad ri abön rölöx. Makwam ragwo as öim nɨgöx aku, pödpödiö nöbö mö mämäg we wöl akuyöbö rɨmɨn iswob nugwöyɨx?” me rɨmä.
21 Outros afirmavam: — Quem está dominado por um demônio não fala assim! Será que um demônio pode dar vista aos cegos?
22 Makwam mai Juda nöbö mö, God höjöpalɨb ram lei wä mɨd aku wahax pɨb wop dib aku wopik, me rön, Jerusalem du mögum rɨmä. Wop dib aku ij rɨb wopa makwam,
22 Era inverno, e em Jerusalém estavam comemorando a Festa da Dedicação .
23 Jisas nuŋ God höjöpalɨb rama rɨŋadö “Solomon Ram Bötö” röi piaku yönmɨdmɨn nugugɨrön,
23 Jesus estava andando pelo pátio do Templo, perto da entrada chamada “ Alpendre de Salomão ”.
24 Juda nöbö mö bla Jisas mɨdöŋ yöra hön yadmä, “Anɨŋ yadaŋ öim pöx mɨdöinɨŋ; nagö Krais mɨjɨnö aku, wöxnö yadaŋ nuguŋö,” rɨmä.
24 Então o povo se ajuntou em volta dele e perguntou: — Até quando você vai nos deixar na dúvida? Diga com franqueza: você é ou não é o
25 Aliö rɨmɨn, Jisas yadöŋa, “Nɨ ñɨgö mödö yad nöl aku, jɨ mönö nɨ aku mönö mɨ me rön nugw pölim. Acö na ölɨsö nuŋwa pön ap rölɨbä mag cɨmal piaku rɨl aku nugwön, mönö na aku mönö mɨ, me rön, nugw pöyɨxa.
25 Jesus respondeu:
26 Makwam sipsip na mɨdölöi aku mɨ, mönö na aku mönö mɨ, me rön, nugw pölöi.
26 mas vocês não creem porque não são minhas ovelhas.
27 Sipsip nɨ bla yadmɨdɨl mönö na aku nugwöia. Nɨ ñɨgö nugula nugwön ñɨŋ nɨ mai höia.
27 As minhas ovelhas escutam a minha voz; eu as conheço, e elas me seguem.
28 Nɨ mai höi bla, nɨ ñɨgö kömö öim mɨdɨb mag aku nöil makwam ñɨŋ wöröxeñ. Imag rol na mɨdöi aku, nöbö mö bli hön ñɨgö pön pɨxɨp dub maga nɨgöl.
28 Eu lhes dou a vida eterna, e por isso elas nunca morrerão. Ninguém poderá arrancá-las da minha mão.
29 Acö na ñɨgö pön nɨ nöl aku, nuŋ Nöbö ölɨsö keiryöbö mɨd pal. Imag rol nuŋwa mɨdöi aku, nöbö mö bli hön ñɨgö pön pɨxɨp dub maga nɨgöl.
29 O poder que o Pai me deu é maior do que tudo, e ninguém pode arrancá-las da mão dele.
30 Acö keir, nɨ keir, yöi; an nuarö paŋyöbö iör mɨdölɨŋö,” röŋa.
30 Eu e o Pai somos um.
31 Jisas aliö rɨmɨdmɨn, Juda ada nugwo iswob rɨg röd palɨba rɨmɨdmä.
31 Então eles tornaram a pegar pedras para matar Jesus.
32 Almɨdmɨn, Jisas ñɨgö yadöŋa, “Acö nuŋ nɨ yadmɨn nugwön nɨ ñɨŋ ap wä hörɨrör mɨga akwör rɨma. Makwam ap wä rɨm piaku, mag kai rɨ gwogwam rɨmön nugwön, nɨ pɨl pal nɨgɨba rɨmɨdöiŋö?” röŋa.
32 E ele disse:
33 Jisas aliö rɨmɨn, yadmä, “Ap wä ada piaku nugwön, nagö pɨl pal nɨgɨba rɨmɨdölöl; nagö nöbö yöbö jɨ, nɨ God röxg mɨdlö, rön, God ib nuŋwa pɨmag pɨn dulö makwam, naŋ pɨl pal nɨgɨba rɨmɨdölɨŋö,” rɨmä.
33 Eles responderam: — Não é por causa de nenhuma coisa boa que queremos matá-lo, mas porque, ao dizer isso, você está
34 Aliö rɨmɨn, Jisas yadöŋa, “Lo ñɨŋa keir rɨb mɨŋi kai kɨtön yadmä, ‘God nuŋ yadöŋa, “Ñɨŋ keir god röxg mɨdöiŋö,” rö,’ rɨmä.
34 Então Jesus afirmou:
35 God Mönö aku mönö umi inakmönö hörenɨm; öim öim mör mɨjöna. God nuŋ nöbö mö hör piaku mönö yadɨl kɨ nölön, ‘Ñɨŋ god röxg mɨdöiŋö,’ röŋa.
35 Sabemos que as
36 Nɨ mögörɨb il kɨ höl aku, Acö nɨ mabö nuŋwa yad nɨgön yad abmɨn höla. Makwam nɨ God Ha nuŋwa mɨdlö, rɨmön, mönö aku nugwön, ñɨŋ pödpöd rɨmɨn, God ib nuŋwa yad mag pɨn nɨgmɨdö, rön, nɨ pɨl pal nɨgɨba rɨmɨdöi?
36 Quanto a mim, o Pai me escolheu e me enviou ao mundo. Então por que vocês dizem que blasfemo contra Deus quando afirmo que sou Filho dele?
37 Nɨ God mabö nuŋwa rɨmɨjɨn aku, mönö na nugw pöña. Nöi mɨjön aku, wöhö.
37 Se não faço o que o meu Pai manda, não creiam em mim.
38 Makwam mönö na nugw pöinɨŋö, cöñ aku, nɨ ap rölɨbä akuyöbö rɨl bla nugwön, nugw pöña. Ñɨŋ alön nugw pöñ aku, nɨ Acö pɨsaŋ mɨdla, Acö nɨ pɨsaŋ mɨd aku nugwöñɨŋö,” röŋa.
38 Mas, se eu faço, e vocês não creem em mim, então creiam pelo menos nas coisas que faço. E isso para que vocês fiquem sabendo de uma vez por todas que o Pai vive em mim e que eu vivo no Pai.
39 Jisas nugwo iswob pɨ cɨcɨ nɨgnɨŋö, rɨmä aku, jɨ nuŋ tar duön duöŋa.
39 A essa altura tentaram novamente prendê-lo, mas Jesus escapou das mãos deles.
40 Jisas aliö tar duön, höbkal röbö Jodan möxön pö kwo duön, Jon höd mɨdön nöbö mö röbö pal nölmɨd mögörɨb rɨgwoŋ piaku du mɨdöŋa.
40 Ele voltou de novo para o lado leste do rio Jordão, foi para o lugar onde João Batista tinha batizado antes e ficou lá.
41 Nöbö mö mɨga akwör mɨdöŋ aku hön yadmä, “Jon ap rölɨbä akuyöbö bli rɨmɨdöl, makwam nuŋ nöbö kɨ nugwo, me rön, mönö kai kai yadmɨd aku, magalɨg mönö mɨ akwör yadmɨdö,” rɨmä.
41 E muita gente ia vê-lo, dizendo: — João não fez nenhum milagre, mas tudo o que ele disse sobre Jesus é verdade.
42 Aliö rön, nöbö mö möl aku mɨdim piaku mɨga akwör Jisas nugw pɨmä.
42 E naquele lugar muita gente creu em Jesus.

Ler em outra tradução

Comparar com outra

Estude este capítulo no WhatsApp

Peça à IA da Bíblia Fala para explicar João 10, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.