Atos 24
MÖNÖ KÖMÖ (TMD) vs VC
1 Ñɨŋ Pol nugwo pön du Herod ur nɨgöŋ ram aku nɨgɨm, wop akuyöbö igwö sö mɨdöŋa. Löum yöbö mömɨd wop aku, God ap höjöpal ur nölɨb nöbö dib ödöriö Ananaias, taun dib Sisaria aku duba, mönö pɨ nuöm nɨgɨb nöbö bli yölɨŋön, mönö yadɨb nöbö ñɨŋ Tetalas pɨsaŋ Sisaria dumä. Mönö diba yadɨb rama duön, ñɨŋ gapman nöbö dib Gapna Piliks nugwo, Pol al aliö röŋ aku mönö diba yadɨba mɨdölɨŋö, rɨmä.
1 Cinco dias depois, desceu o sumo sacerdote Ananias com alguns anciãos e Tertulo, advogado. Compareceram eles ante o governador para acusar Paulo.
2 Pol ram möl yuadö aku pön höm nugugɨrön, mönö yadɨb nöbö Tetalas Gapna Piliks nugwo yadöŋa, “Nagö mɨxɨl magi anɨŋ nugwidɨx mɨdman mönö, nuö nuö pɨlmɨdölöl; tar mɨd ri ab gɨ mɨdmɨdöla. Nagö rɨbyöx nugw ri abön rɨlö makwam, mögörɨb an kɨ ap wä yoŋyöbö wöxnö nɨg aku, an mɨd ri aböla.
2 Este foi citado e Tertulo começou a acusá-lo nestes termos: Graças a ti nós gozamos de paz, e pela tua providência se têm corrigido muitos abusos em nossa nação.
3 Mögörɨb an kɨ rɨgwoŋ rɨgwoŋ piaku magalɨg öim öim rɨ ri abmɨdlö aku nugwön an wahax pön nagö ri ablaŋe rɨmɨdöla.
3 Nós o reconhecemos em todo o tempo e lugar, excelentíssimo Félix, com toda a gratidão.
4 Makwam nagö mönö mɨxɨl diba yadöin. Mönö metyöbö mag mɨŋi yadɨba rɨmɨdɨl aku, rɨmɨj pal nugwö.
4 Mas, para não te enfadar por mais tempo, rogo-te que, na tua bondade, nos ouças por um momento.
5 “Yörɨk mɨd nöbö kɨ, an nugumɨn nuŋ öim öim rɨ gwogwam ra. Nöbö mö piaku ñɨgö mönö inakmönö hörön yadmɨn, ñɨŋ mönö inakmönö aku nugw pön, nuŋ rɨ gwogwam rɨ mag akuyöbö, ñɨŋ kwo algör ör rɨ gwogwam röia. Mögörɨb hör piaku piaku magalɨg yönön mönö inakmönö hör yad nölön, Juda ada ñɨgö pɨ asɨx hörɨrör nɨgmɨn nugugɨrön, ñɨŋ gapman mönö yad höimöuön nuö nuö röia. Nöbö mö Jisas nöbö Nasaret yöbö aku nugwo nugw pöi piaku, nöbö dib ñɨŋa i maku pal.
5 Encontramos este homem, uma peste, um indivíduo que fomenta discórdia entre os judeus no mundo inteiro. É um dos líderes da seita dos nazarenos.
6 — ausente —
6 Tentou mesmo profanar o templo. Nós, porém, o prendemos.
7 — ausente —
7 {Quisemos julgá-lo segundo a nossa lei, mas, sobrevindo o tribuno Lísias, no-lo tirou das mãos com grande violência, ordenando que os seus acusadores comparecessem diante de ti.}
8 Naŋ mönö aku Pol nugwo yad nugumɨdaŋ, nuŋ keir, an nugwo mönö diba yadmɨdöl mönö il aku yadaŋ, nugunaŋö,” röŋa.
8 Tu mesmo, interrogando-o, poderás verificar todas essas coisas de que nós o acusamos.
9 Tetalas aliö rɨmɨn, Juda nöbö hö mɨdim piaku, mönö nuŋ yadöŋ adakwör yadön yadmä, “Mɨ ödöriö yadö,” rɨmä.
9 Os judeus apoiaram o advogado, confirmando que as coisas de fato eram assim.
10 Gapna Piliks nuŋ imaga pabɨlön, Pol nugwo, mönö yadö, rɨmɨn, Pol yadöŋa, “Nagö kɨm mɨga akwör mögörɨb kɨ nugwidɨx mɨdön, nugw ri abön, mönö pɨ asɨx ri abmɨdlö. Makwam nugumön, nɨ wä rɨmɨn nugugɨrön nagö mönö yadmɨdla.
10 Depois disso, a um sinal do governador, Paulo respondeu: Sabendo eu que há muitos anos és governador desta nação, é com confiança que farei a minha defesa.
11 Nagö nöbö piaku yad nugumɨdaŋ yajöña, wop akuyöbö möl sö duölöŋ wop akwör, nɨ Jerusalem duön, God höjöpalɨb rama höjöpainö, rön, duma.
11 Podes verificar que não há mais de doze dias que eu subi a Jerusalém para fazer minhas devoções.
12 Nɨ nöbö mö bli pön, God höjöpalɨb ram aku mönö Juda mögum rɨb ram piaku mönö Jerusalem mibɨl aku, höbwab gwogwo rɨbä rɨ gɨb mönö bli yadölɨm, wöhö.
12 Não me acharam disputando com alguém, nem amotinando o povo, quer no templo, quer nas sinagogas, ou na cidade.
13 Nɨ weik mönö diba yadmɨdöi aku, nagö nugwaŋ mönö il i mɨdenɨm, wöhö.
13 Nem tampouco te podem provar as coisas de que agora me acusam.
14 Makwam nagö mönö i wöxnö yadɨba rɨmɨdla. Nɨ yadöia, ‘Pol an Juda nöbö mɨ rɨg röl mag akuyöbö bli röl; nuŋ mönö inakmönö hörön, Ödöi yoŋyöbö adaku dumɨdö,’ röia. Nɨ Ödöi yoŋyöbö adaku dumɨdö, röi aku, mi yadöia. Nɨ Ödöi yoŋyöbö adaku duön, nöso nöbö höjöpalmɨdöi God paŋyöbö akwör höjöpalmɨdla. Mosɨs lo mönö kai kɨtöŋ aku aipam, God mönö yadɨb nöbö piaku mönö kai kɨtim aku aipam, magalɨg nugw pön rɨmɨdla.
14 Reconheço na tua presença que, segundo a doutrina que eles chamam de sectária, sirvo a Deus de nossos pais, crendo em todas as coisas que estão escritas na lei e nos profetas.
15 Juda nöbö yörɨk mɨdöi, nöbö mö wä piaku aipam, nöbö mö gwogwo piaku aipam, magalɨg wöröxön öbiöñɨŋö, rön nugwöi akuyöbö, nɨ kwo algör ör nugula.
15 Tenho esperança em Deus, como também eles esperam, de que há de haver a ressurreição dos justos e dos pecadores.
16 Nɨ du God pɨsaŋ mɨjɨnö, rön, amnɨmab röi, wöhö. God nugwön mönö nöbö mö piaku nugwön, Pol mag ödöriö rɨmɨdö, cöñ aku wä raŋ, me rön, nɨ öim nugw ri abön, mɨd ri abön rɨla.
16 Por isso, procuro ter sempre sem mácula a minha consciência diante de Deus e dos homens.
17 “Nɨ kɨm bli Jerusalem duölɨm. Makwam nöbö mö nɨ ap mɨdöl piaku ñɨgö rɨg bli nölön, God ap höjöpal ur nöinö rön, Jerusalem duma.
17 Depois de muitos anos {de ausência} vim trazer à minha nação esmolas e oferendas {rituais}.
18 Jerusalem duön, God höjöpalɨb rama ram möl yuadö duön, an Juda nöbö God mämäg il rol nuŋwa mɨd ri abnɨŋö, rön, agap apɨm rɨmɨdöl aku, rɨma. Aliö rɨ pörön, God höjöpalɨb rama ram möl yuadö mɨdmön, nöbö yörɨk ñɨŋ hön nɨ nugumä. Makwam nöbö mö mɨga nɨ pɨsaŋ hö mɨdölim. Nuö nuö yadɨp mönö bli yadölɨm.
18 Nesta ocasião, acharam-me no templo, depois de uma purificação, sem aglomeração e sem tumulto.
19 Jɨ Juda nöbö mö Esia Propins yöbö piaku Jerusalem hön, God höjöpalɨb ram yöraku mɨdmä. Mönö ñɨŋ mɨdöxisöŋö aku, ñɨŋ yörɨk hön, mönö aku yadöyɨxa.
19 Viram-me ali uns judeus vindos da Ásia, e estes é que deviam comparecer diante de ti e me acusar, se tivessem alguma queixa contra mim.
20 Hölöi aku, Juda nöbö Kansol dib kɨyöbö nɨ Jerusalem mönö diba yadön, nɨ ap gwogwo rɨm mönö ila nugwim aku yadɨŋ, nagö nugwö!
20 Ou digam estes aqui que crime terão achado em mim, quando eu compareci diante do Grande Conselho.
21 Makwam nɨ mönö diba yadim wop aku, nɨ mönö paŋyöbö iör yadma. Ajmöla aj halön yadma, ‘Nɨ nöbö mö wöröxön öbiöñɨŋö, rön, rɨb akwör yöx nugul makwam, nɨ mönö diba yadmɨdöi kɨ,’ rɨmö,” röŋa.
21 A não ser esta única frase que proferi em voz alta no meio deles: Por causa da ressurreição dos mortos é que sou julgado hoje diante de vós!
22 Pol aliö rɨmɨn nugugɨrön, Gapna Piliks, Ödöi rɨmɨdöi mönö aku nugw ri aböŋ makwam, Juda nöbö piaku mönö yadmɨdim aku pölön yadöŋa, “Mai ami nöbö dib ödöriö Lisias haŋ, nɨ mönö nuŋwa nugwön, mönö kɨ yajɨnö,” röŋa.
22 Félix conhecia bem esta religião e, adiando a questão, disse: Quando descer o tribuno Lísias, então examinarei a fundo a vossa questão.
23 Aliö rön, kɨlabɨs nöbö nugwidɨx mɨdöŋ nöbö aku nugwo yadöŋa, “Pol nugwo nugwidɨx mɨd ri abön, nugwo aŋadö nag nɨgölö. Nuŋ ap bli mɨden aku, nöbö mö nuŋ piaku yad nugwaŋ, nugwo nölɨŋ,” me röŋa.
23 Ordenou ao centurião que o guardasse e o tratasse com brandura, sem proibir que os seus o servissem.
24 Wop ulmɨdö mɨdöy hön dumɨn, wop i Piliks mönɨŋ nuŋwa Drusila pɨsaŋ hömä. Drusila nuŋ Juda yöbö mö. Makwam ñɨŋ mönöbö hön, nöbönɨŋa nuŋ Pol nugwo wö rɨm, hön, Krais Jisas nugwo agö magɨm rön nugw pöi mönö aku yadmɨn, Piliks nugugu mɨdöŋa.
24 Passados que foram alguns dias, veio Félix com sua mulher Drusila, que era judia. Chamou Paulo e ouvia-o falar da fé em Jesus Cristo.
25 Pol nuŋ mönö yadɨp du gɨrön, an pödpöd rön rɨ ri abnɨŋ mag aku aipam, an pödpöd rön höbwab rɨb madmag ana rɨg rɨbyöx nöl mag akuyöbö röinɨŋ mag aku aipam, God mai anɨŋ mönö diba yajön mag aku aipam, Piliks nugwo yad nölöŋa. Pol aliö rɨmɨn, Gapna Piliks mönö aku nugwön, ipöxön, Pol nugwo yadöŋa, “Nagö weik du mɨdö. Mai wop i nɨ nagö yadmön hane,” röŋa.
25 Mas, como Paulo lhe falasse sobre a justiça, a castidade e o juízo futuro, Félix, todo atemorizado, disse-lhe: Por ora, podes retirar-te. Na primeira ocasião, chamar-te-ei.
26 Gapman nöbö dib aku, rɨb nuŋwa keir piakwör nugwöŋa, “Nɨ Pol nugwo öim öim yad wö rɨmɨjɨn aku, nuŋ piöŋö rɨbyöx nugwöna, ‘Nɨ nöbö kɨ nugwo tar rɨg bli nölmön, yadaŋ dinö,’ rön, nɨ rɨg bli nöiönɨŋö,” rön, rɨb aku yöx nugwöŋa. Makwam rɨb aku yöx nugugu mɨdön, löu pɨgöm Pol nugwo yad wö rɨm rɨm, hön mönö yadmɨdmä.
26 Esperava outrossim, ao mesmo tempo, que Paulo lhe desse algum dinheiro, pelo que o mandava chamar com freqüência e se entretinha com ele.
27 Kɨm mös pöröŋa nugwön nöbö nagö Posias Pestas, Piliks yöra nuŋ pön, mögörɨb aku gapna mɨdöŋa. Makwam Piliks, Juda ada nɨ nöbö waiö, me rɨŋ, me rön, Pol nag mɨdöŋ aku yau abölöŋ.
27 Decorridos dois anos, Félix teve por sucessor a Pórcio Festo. Querendo, porém, agradar aos judeus, deixou Paulo na prisão.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Atos 24, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.