Atos 19

MÖNÖ KÖMÖ (TMD) vs ARA

Sair da comparação
ARA Almeida Revista e Atualizada 1993
1 Apolos Korid mɨdöŋ wop mibɨl yöraku, Pol nuŋ du Galesia Propins yöraku aipam, mögörɨb Prijia yöraku aipam, mibɨl yöraku rɨp yön gɨrön, taun dib Epesas uröpɨnöŋa. Uröpɨnön nugumɨn, nöbö mö Jisas nugw pim bli mɨdmä.
1 Aconteceu que, estando Apolo em Corinto, Paulo, tendo passado pelas regiões mais altas, chegou a Éfeso e, achando ali alguns discípulos,
2 Pol ñɨgö yad nugwöŋa, “Ñɨŋ Jisas nugw pim wop aku, Inöm Leia alɨg pɨmɨŋönö wöhö?” röŋa.
2 perguntou-lhes: Recebestes, porventura, o Espírito Santo quando crestes? Ao que lhe responderam: Pelo contrário, nem mesmo ouvimos que existe o Espírito Santo.
3 Aliö rɨmɨn, Pol ñɨgö yadöŋa, “Makwam ñɨŋ röbö palim aku, il agapɨm, me rɨ rɨbyöx nugwön röbö palöiŋö?” röŋa.
3 Então, Paulo perguntou: Em que, pois, fostes batizados? Responderam: No batismo de João.
4 Aliö rɨmɨn, Pol yadöŋa, “Jon Isrel nöbö mö bla yadmɨn, röbö palmɨdöi aku, ap kib mag gwogwo röl aku, pödpöd rɨmɨn aliö alölɨŋö, rön nugumɨn mönö, ñɨgö röbö pal nölmɨda. Makwam Jon ñɨgö yadmɨdöŋa, ‘Nöbö Dib mai hön aku haŋ, nugwo nugw pɨne,’ rɨmɨda. Nöbö mai hönɨŋö, röŋ aku, Jisas ör,” me röŋa.
4 Disse-lhes Paulo: João realizou batismo de arrependimento, dizendo ao povo que cresse naquele que vinha depois dele, a saber, em Jesus.
5 Pol aliö rɨmɨn, Nöbö Dib Jisas nugw pön, nöbö mö nuŋwa mɨjnɨŋö, rön, röbö palmä.
5 Eles, tendo ouvido isto, foram batizados em o nome do Senhor Jesus.
6 Ñɨŋ röbö palɨm nugugɨrön, Pol imag nuŋwa ñɨgö rola nɨgmɨn, Inöm Leia ñɨgö pöl höm, ñɨŋ aj il hör akuyöbö nɨgön mönö il nugwölɨbä nɨg gɨrön, God mönö wä aku yad nölmä.
6 E, impondo-lhes Paulo as mãos, veio sobre eles o Espírito Santo; e tanto falavam em línguas como profetizavam.
7 Nöbö akuyöbö möl sö piaku aliö almä.
7 Eram, ao todo, uns doze homens.
8 Pol mɨlmej mös paŋ, Juda nöbö mö mögum rɨb rama hem bla pɨsaŋ, God nöbö mö pön nugwidɨx mɨdɨb mönö aku nugw pɨŋ, me rön, ususör rön, wöxnö ör mönö nɨgɨp duön yadmɨdöŋa.
8 Durante três meses, Paulo frequentou a sinagoga, onde falava ousadamente, dissertando e persuadindo com respeito ao reino de Deus.
9 Makwam nöbö mö bli rɨb mag ñɨŋa yuö ñɨŋ akwör mɨdöŋa nugwön, Pol mönö yadöŋ aku nugwöinɨŋö, rön, nöbö mö magalɨg mɨdim mibɨl yöra duön, Nöbö Dib Ödöi Nuŋ aku mönö gwogwo yadmä. Aliö rɨmɨn, Pol nöbö mö Jisas nugw pim akuyöbö ñɨgör yölɨŋ pön du, Tiranas skul ram dib aku duön, wop paŋ paŋ ñɨgö mönö yad nöl gɨr mɨdmɨda.
9 Visto que alguns deles se mostravam empedernidos e descrentes, falando mal do Caminho diante da multidão, Paulo, apartando-se deles, separou os discípulos, passando a discorrer diariamente na escola de Tirano.
10 Pol aliö yad nöl gɨr mɨdmɨn, kɨm mös yönmɨn mönö, Juda nöbö mö bla nɨgön, Grik nöbö mö bla nɨgön, Esia Propins mɨdim akuyöbö magalɨg Jisas mönö wä aku nugumä.
10 Durou isto por espaço de dois anos, dando ensejo a que todos os habitantes da Ásia ouvissem a palavra do Senhor, tanto judeus como gregos.
11 God nuŋ Pol pɨsaŋ mɨdöŋa nugwön nuŋ ap rölɨbä keiryöbö bli rɨmɨdöŋa.
11 E Deus, pelas mãos de Paulo, fazia milagres extraordinários,
12 Nöbö mö bli ñɨŋ Pol agsip wölɨj ap nuŋ bla pön du, nöbö mö wöj pɨlmɨdim piaku mɨxɨñ ñɨŋa calɨm, öbɨl dumɨdmä; ragwo as nöbö mö öim nɨgmɨdöŋ piaku ñɨŋ kwo algör röpɨn rɨŋadö dumɨdmä.
12 a ponto de levarem aos enfermos lenços e aventais do seu uso pessoal, diante dos quais as enfermidades fugiam das suas vítimas, e os espíritos malignos se retiravam.
13 Juda nöbö mö bli ñɨŋ kɨj rön, ragwo as bla yad rɨŋö abön yönmɨdmä. Makwam mai, Pol rɨmɨdöŋ akuyöbö nugwön, an kwo algör ör Nöbö Dib Jisas iba yadɨŋ, ragwo as rɨŋö duŋ, me rön, ragwo as bla nöbö mö öim nɨgöŋ akuyöbö ñɨgö yadmä, “Pol mönö nuŋwa yadmɨd nöbö aku Jisas, ib nuŋwa yadmɨdöl aku nugwön, röu duö!” rɨmä.
13 E alguns judeus, exorcistas ambulantes, tentaram invocar o nome do Senhor Jesus sobre possessos de espíritos malignos, dizendo: Esconjuro-vos por Jesus, a quem Paulo prega.
14 Makwam God ap höjöpal ur nölɨb nöbö dib ödöriö i Sipa, ha nuŋ akuyöbö mɨj sö aliö mɨdmä.
14 Os que faziam isto eram sete filhos de um judeu chamado Ceva, sumo sacerdote.
15 Makwam wop i ñɨŋ, ragwo as yad abnɨŋö, rön, aliö rɨmɨn nugugɨrön, ragwo as öim nɨgöŋ nöbö aku mönö ñɨŋ aku nugwön ñɨgö paiŋö yadöŋa, “Nɨ Jisas nugula, Pol nugwo nugula, jɨ ñɨŋ agö nöbö bɨlɨm?” röŋa.
15 Mas o espírito maligno lhes respondeu: Conheço a Jesus e sei quem é Paulo; mas vós, quem sois?
16 Aliö rön, ragwo as öim nɨgöŋ nöbö aku ölɨsö diba rödön ñɨgö wöktaitö röbön, mɨ göj göj pal höuöilmel rön, wölɨj ñɨgö bla pɨ waglöx abɨm, ñɨŋ wop akwör ram aku röböxön, hañ kapa bör dumä.
16 E o possesso do espírito maligno saltou sobre eles, subjugando a todos, e, de tal modo prevaleceu contra eles, que, desnudos e feridos, fugiram daquela casa.
17 Makwam mönö aku, Juda nöbö mö aipam, Grik nöbö mö aipam Epesas mɨdim akuyöbö magalɨg nugwön, ölölö rɨmɨn ipöxön, Nöbö Dib Jisas ib nuŋ akwör yadmɨn bɨl sö duöŋa.
17 Chegou este fato ao conhecimento de todos, assim judeus como gregos habitantes de Éfeso; veio temor sobre todos eles, e o nome do Senhor Jesus era engrandecido.
18 Almɨn, nöbö mö Jisas nugw pim bla mɨga akwör hö mögum rön, ap agap bɨlɨm rɨ gwogwam rim piaku yad wöxnö nɨgmä.
18 Muitos dos que creram vieram confessando e denunciando publicamente as suas próprias obras.
19 Kɨj ap bla rön köp kai kɨt nɨgim piaku, kɨj rɨb nöbö bli köp piaku pön höm, nöbö mö magalɨg nugugu mɨdɨm nugugɨrön, ñɨŋ rɨn ab urɨm yönöŋa. Köp ap piaku, rɨg mag silpa wobɨb iŋ wödmɨn, pipti tausan (50,000) duöŋa. Kɨj ap bla rön köp kai kɨt nɨgim piaku, kɨj rɨb nöbö bli köp piaku pön höm, nöbö mö magalɨg nugugu mɨdɨm nugugɨrön, ñɨŋ rɨn ab urɨm yönöŋa.|alt="Paul watching Ephesians burning books" src="cn02002B.tif" size="col" ref="19:19"
19 Também muitos dos que haviam praticado artes mágicas, reunindo os seus livros, os queimaram diante de todos. Calculados os seus preços, achou-se que montavam a cinquenta mil denários.
20 Makwam taun dib Epesas almɨdim aku, Nöbö Dib mönö wä piaku piaku du ölɨsö pɨlɨm duöŋa.
20 Assim, a palavra do Senhor crescia e prevalecia poderosamente.
21 Makwam mai, God Inöma nuŋ Pol nugwo rɨba nölmɨn, Pol yadöŋa, “Nɨ Masedonia duön, Akaia duön, Jerusalem dina. Makwam mai Rom kwo algör ör dinö,” röŋa.
21 Cumpridas estas coisas, Paulo resolveu, no seu espírito, ir a Jerusalém, passando pela Macedônia e Acaia, considerando: Depois de haver estado ali, importa-me ver também Roma.
22 Pol aliö rön, nöbö hogwa nuŋ pɨsaŋ mabö rɨmɨdmä, Timoti Erastas yöŋö ñɨgö yad abmɨn, Masedonia Propins dumä. Nuŋ piöŋö Esia Propins wop mɨŋi uplöb mɨdöŋa.
22 Tendo enviado à Macedônia dois daqueles que lhe ministravam, Timóteo e Erasto, permaneceu algum tempo na Ásia.
23 Pol Epesas mɨdöŋ wop mibɨl yöraku, Epesas nöbö mö bli öbɨlön, Nöbö Dib Ödöi Nuŋwa mönö wä aku nugw pim nöbö mö akuyöbö ñɨgö nugumɨn, ölɨsö wölmɨn, nuö nuö rɨbä maga rɨmä.
23 Por esse tempo, houve grande alvoroço acerca do Caminho.
24 Makwam nöbö i, ib nuŋwa Demitrias, nöbö nuŋ bli pɨsaŋ rɨg silpa pön, höjöpal gɨr mɨdim god inakmönö iba Atemis, me rɨmɨdim aku, ram ulmɨdö kɨtɨb wä bli rɨ nɨgɨm, nöbö mö bli hön wob pön du nɨgön, mö dib ana Atemis nugwo höjöpalɨb ram aku, me rön, höjöpal gɨr mɨdmɨdmä. Nöbö piaku mabö aku rön, rɨg diba pɨmɨdmä.
24 Pois um ourives, chamado Demétrio, que fazia, de prata, nichos de Diana e que dava muito lucro aos artífices,
25 Demitrias nuŋ, mabö nuŋwa rɨmɨdim nöbö akuyöbö aipam, mabö ñɨŋ rɨmɨdim akuyöbö rɨmɨdim nöbö bla aipam yadɨm, hö mögum rɨm yadöŋa, “Ñɨŋ nugwöia, an mabö paŋyöbö akwör rön rɨg diba pöla.
25 convocando-os juntamente com outros da mesma profissão, disse-lhes: Senhores, sabeis que deste ofício vem a nossa prosperidade
26 Makwam weik nöbö Pol nuŋ hön, nöbö mö akuyöbö ñɨgö inakmönö hörön yadmɨda, ‘Imag pön röi ap piaku höjöpalɨba wöhö,’ rɨmɨda. Aliö rɨmɨdmɨn, Epesas yörɨk aipam, Esia Propins yuadö magalɨg aipam, nöbö mö mɨga mönö nuŋwa pöia.
26 e estais vendo e ouvindo que não só em Éfeso, mas em quase toda a Ásia, este Paulo tem persuadido e desencaminhado muita gente, afirmando não serem deuses os que são feitos por mãos humanas.
27 Pol inakmönö aku höraŋ, nugw pön, an ap rɨ nɨgmɨn wobmɨdöi aku, mai wobeñ. Makwam adakwör yadmɨdöi. An keir aipam, nöbö mö Esia Propins yuadö magalɨg aipam, nöbö mö mögörɨb hör piaku piaku magalɨg aipam, god diba Atemis nugwo höjöpalöla. Makwam Atemis nugwo röböxön, nugwo höjöpalmɨdöi ram dib aku kwo algör röböxbä maga rö, rön, yadmɨdlö,” röŋa.
27 Não somente há o perigo de a nossa profissão cair em descrédito, como também o de o próprio templo da grande deusa, Diana, ser estimado em nada, e ser mesmo destruída a majestade daquela que toda a Ásia e o mundo adoram.
28 Demitrias aliö rɨmɨn, nöbö piaku nugumɨn, mɨ ölɨsö diba wölmɨn, ajmöla aj halön yadmä, “Atemis Epesas yöbö nuŋ god dib ödöriö! Atemis Epesas yöbö nuŋ god dib ödöriö!” rɨmä.
28 Ouvindo isto, encheram-se de furor e clamavam: Grande é a Diana dos efésios!
29 Aliö mönö diba yadmɨn dumɨn nugugɨrön, nöbö mö taun dib aku magalɨg hön, Pol nöbö nuŋ hogwa pɨ cɨcɨ nɨgön, pön pɨxɨp du mönö yadɨb kau aku pön dumä. Pol nöbö nuŋ hogw aku Masedonia Propins yöbö. Ñɨŋ Pol pɨsaŋ yönmɨdmä. Ib ñɨŋ hogwa aku Gaias Aristakas yöŋö.
29 Foi a cidade tomada de confusão, e todos, à uma, arremeteram para o teatro, arrebatando os macedônios Gaio e Aristarco, companheiros de Paulo.
30 Pol piöŋö, nöbö mö hö mögum rön mönö yadmɨdim mibɨl yöra dinö, röŋ aku, jɨ nöbö mö Jisas nugw pim akuyöbö nugwo wöhö rɨmä.
30 Querendo este apresentar-se ao povo, não lhe permitiram os discípulos.
31 Makwam Esia Propins gapman nöbö dib bli, Pol nöbö nugub nuŋwa makwam, nugwo mönö abön yadmä, “Nöbö mö mönö yadɨb kau yöra hö mögum rön mönö yadmɨdöi yöraku dumɨjɨnö wöhö,” rɨmä.
31 Também asiarcas, que eram amigos de Paulo, mandaram rogar-lhe que não se arriscasse indo ao teatro.
32 Makwam nöbö mö mɨga akwör hö mögum rön, mönö diba yadön, mönö mɨ hörɨrör yadmä. Nöbö mö mɨga akwör ñɨŋ mönö ila mɨda nugwön yadmɨdöl aku, me rön, nugwölim; amɨn ör yadmä.
32 Uns, pois, gritavam de uma forma; outros, de outra; porque a assembleia caíra em confusão. E, na sua maior parte, nem sabiam por que motivo estavam reunidos.
33 Makwam Juda nöbö bli, nöbö an Aleksada ñɨgö yad ri abönɨŋö, rön, nugwo nöbö mö ajmag ada abön, nöbö mö bli mönö adö bli al aliö yajönɨŋö, rön, wö rɨ yadmɨn, nuŋ mönö yadɨba rön, ñɨgö mönö pɨmɨjeñɨŋö rön, imaga cɨcɨmu nölöŋa.
33 Então, tiraram Alexandre dentre a multidão, impelindo-o os judeus para a frente. Este, acenando com a mão, queria falar ao povo.
34 Aleksada imaga pɨ cɨcɨmu rɨ nölmɨn nugugɨrön, nöbö mö bla nugumɨn, nuŋ Juda yöbö nöbö i nugwön, ajmöla aj halön mönö adö paŋyöbö iör wö diba rɨ yadön yadmä, “Atemis Epesas yöbö nuŋ god dib ödöriö! Atemis Epesas yöbö nuŋ god dib ödöriö!” me rön, mönö adö paŋyöbö akwör paŋör wö wop mɨxɨl mag mɨŋi rön yadmɨdmä.
34 Quando, porém, reconheceram que ele era judeu, todos, a uma voz, gritaram por espaço de quase duas horas: Grande é a Diana dos efésios!
35 Ñɨŋ tu aua iör aliö wö rɨ yad mɨdɨm mɨdɨm, mai nöbö taun gapman mabö rön, kai kɨtɨb nöbö dib ñɨŋ aku öbɨlön, ñɨgö yadöŋa, “Dar mɨjne!” röŋa. Aliö rɨmɨn rɨmɨn, tar mɨdɨm nugugɨrön, nuŋ yadöŋa, “Epesas nöbö mö. Mögörɨb an kɨ, god dib Atemis rɨg anau nuŋwa mɨjöi adöx sebö mölöd pɨnöŋ aku pön, ram ur nɨg ri abön, höjöpalön röl aku, nöbö kai nugwölö, rön, mönö ua nɨgmɨdöi?
35 O escrivão da cidade, tendo apaziguado o povo, disse: Senhores, efésios: quem, porventura, não sabe que a cidade de Éfeso é a guardiã do templo da grande Diana e da imagem que caiu de Júpiter?
36 Mönö aku, nöbö mö bla magalɨg mödö nugwöia. Makwam, ñɨŋ tar mɨdön gwogwam rɨmɨjeñ.
36 Ora, não podendo isto ser contraditado, convém que vos mantenhais calmos e nada façais precipitadamente;
37 Makwam ñɨŋ pön höi nöbö hogw kɨ, god an Atemis nugwo yad mönö nɨgön, höjöpalɨb ram nuŋ aku ap bli kib pölöi aku, jɨ ñɨŋ pön yörɨk höia.
37 porque estes homens que aqui trouxestes não são sacrílegos, nem blasfemam contra a nossa deusa.
38 Makwam, Demitrias mönö nöbö nuŋ bli nöbö i ñɨgö mönö diba yadɨba rɨmɨjöñ aku, mönö diba pɨ nuöm nɨgɨb nöbö bla mɨdöi yöra duön mönö yadɨŋ, ñɨŋ mönö dib aku nugwöña.
38 Portanto, se Demétrio e os artífices que o acompanham têm alguma queixa contra alguém, há audiências e procônsules; que se acusem uns aos outros.
39 Makwam ömörö mönö bli mɨjön aku, gapman mönö pɨ nuöm nɨgɨb nöbö nugugu mɨdɨŋ nugugɨrön, mämäg il rol ñɨŋa yadɨŋ nugwɨŋ.
39 Mas, se alguma outra coisa pleiteais, será decidida em assembleia regular.
40 An weik yörɨk hö mögum rön, mönö ua nɨgmɨdöl aku, mönö il i mɨdɨm mönö nɨgmɨdölöl. Gapman nöbö dib ödöriö i, ‘Pödpöd rɨmɨn hö mögum rön aliö almɨdöiŋö,’ rɨmɨn, mönö paiŋö i yadɨb maga nɨgölö,” röŋa.
40 Porque também corremos perigo de que, por hoje, sejamos acusados de sedição, não havendo motivo algum que possamos alegar para justificar este ajuntamento.
41 Nuŋ aliö rön, nöbö mö bla ñɨgö yad abmɨn, hörɨrör dumä.
41 E, havendo dito isto, dissolveu a assembleia.

Ler em outra tradução

Comparar com outra

Estude este capítulo no WhatsApp

Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Atos 19, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.