Apocalipse 6
MÖNÖ KÖMÖ (TMD) vs ARIB
1 Makwam nɨ nugugu mɨdmön nugugɨrön, Sipsip Ha aku, köp wobön nag nɨg gö nɨgöŋ pɨ gɨ mɨdöŋ aku, nag rɨb agñɨŋ yöbö aku pɨ rɨba rödön yaumɨn nugugɨrön, ap kömö mös mös piaku paŋyöbö i mönö diba gunɨm röxg palmɨd mag akuyöbö palön yadöŋa, “Hane!” röŋa.
1 E vi quando o Cordeiro abriu um dos sete selos, e ouvi um dos quatro seres viventes dizer numa voz como de trovão: Vem!
2 Aliö rɨmɨn nugumön, hön hos age i höröpɨnöŋa. Hos rol aku nöbö i ömdö pɨ gɨba römɨd gɨ mɨdöŋa. God rɨmɨn kwolmal nöbö mö piakuyöbö pɨl pal nɨgɨbä mag akwör nɨgmɨd aku mɨ, God nugwo usaŋ mea kwockwoc palön pɨmɨdöi mei nɨg nölmɨn, mögörɨb adöx yöd röul adö kau sö röböxön, nöbö mö mögörɨb mɨgrö kɨ pɨsaŋ nuö nuö pɨlön, pɨl rɨbɨx abɨba duöŋa.
2 Olhei, e eis um cavalo branco; e o que estava montado nele tinha um arco; e foi-lhe dada uma coroa, e saiu vencendo, e para vencer.
3 Makwam Sipsip Ha aku, nag rɨb agñɨŋ rɨbyöbö aku pɨ rɨba rödön yaumɨn nugugɨrön, ap kömö mös mös piaku, ap agñɨŋ rɨbyöbö aku yadöŋa, “Hane!” röŋa.
3 Quando ele abriu o segundo selo, ouvi o segundo ser vivente dizer: Vem!
4 Aliö rɨmɨn nugumön, hön hos paskwolö ödöriö i höröpɨnöŋa. Nöbö i hos aku rola römɨd gɨ mɨdöŋa. God raŋ nöbö aku ölɨsö nuŋwa pön, mögörɨb mɨgrö kɨ hön raŋ, nöbö mö mögörɨb adadö magalɨg tar mɨdmä aku röböxön, nuö nuö pɨl pal nɨgɨŋ diöna. Makwam God nugwo yu mɨxɨl ölɨsö mei nölöŋa.
4 E saiu outro cavalo, um cavalo vermelho; e ao que estava montado nele foi dado que tirasse a paz da terra, de modo que os homens se matassem uns aos outros; e foi-lhe dada uma grande espada.
5 Makwam Sipsip Ha aku, nag rɨb igwö wölö aku pɨ rɨba rödön yaumɨn nugugɨrön, ap kömö mös mös piaku, ap igwö wölö aku yadöŋa, “Hane!” röŋa. Aliö rɨmɨn nugumön, hön hos pɨx i höröpɨnöŋa. Nöbö hön hos aku rola römɨd gɨ mɨdöŋ aku, ap mag ömörö nɨg nugumɨdöi ap aku röxgɨb i pɨ gɨ mɨdöŋa.
5 Quando abriu o terceiro selo, ouvi o terceiro ser vivente dizer: Vem! E olhei, e eis um cavalo preto; e o que estava montado nele tinha uma balança na mão.
6 Mönö i, ap kömö mös mös mɨdim mibɨl yöraku yadön, nöbö hön hos pɨx rola römɨd gɨ mɨdöŋ aku nugwo yadöŋa, “Kiö diba hön aku, rɨg pɨlö paŋyöbö pön duön, ap mɨga wobmɨdöi akuyöbö wobeñ. Wit mag yöj paŋyöbö i wobɨba, rɨg pe wop paŋyöbö i pɨmɨdöi aliö akuyöbö woböña; bali mag yöj mös paŋ wobɨba, algör rɨg pe wop paŋyöbö i pɨmɨdöi aliö akuyöbö woböña. Olip wel röbö aku aipam, röbö wain aku aipam öim rɨg wobmɨdöi aliö akwör woböñɨŋö!” me röŋa.
6 E ouvi como que uma voz no meio dos quatro seres viventes, que dizia: Um queniz de trigo por um denário, e três quenizes de cevada por um denário; e não danifiques o azeite e o vinho.
7 Makwam Sipsip Ha aku, nag rɨb igwö aku pɨ rɨba rödön yaumɨn nugugɨrön, ap kömö mös mös piaku, ap igwö aku yadöŋa, “Hane!” röŋa.
7 Quando abriu o quarto selo, ouvi a voz do quarto ser vivente dizer: Vem!
8 Aliö rɨmɨn nugumön, hön hos haui bɨröŋ i höröpɨnöŋa. Nöbö hön hos rol aku römɨd gɨ mɨdöŋ aku, ib nuŋwa Wöröxɨb; nöbö nuŋ pɨsaŋ mai hömɨdöŋ aku, ib nuŋwa Rönau Rama. God rɨmɨn mɨ, nöbö hogw aku adadö maga hörɨrör rɨm, nöbö mö mɨga wöröxɨb maga ra. Bli nuö nuö pɨlön wöröxöña, bli kiö diba pɨlaŋ wöröxöña, bli ñɨpñɨp diba haŋ ap akuyöbö raŋ wöröxöña, bli wöñö höpebö ap u akuyöbö öbɨx nɨgɨŋ wöröxöña. Aliö wöröxɨp duŋ mönö, nöbö mö mɨga mögörɨb mɨgrö kɨ mɨdöi akuyöbö mɨga wöröxöña, jɨ mɨ mɨg mɨŋa mɨjöña.
8 E olhei, e eis um cavalo amarelo, e o que estava montado nele chamava-se Morte; e o inferno seguia com ele; e foi-lhe dada autoridade sobre a quarta parte da terra, para matar com a espada, e com a fome, e com a peste, e com as feras da terra.
9 Makwam Sipsip Ha aku, nag rɨb mömɨd aku pɨ rɨba rödön yaumɨn nugumön, God ap höjöpalɨb rɨgpɨd mo aku, nöbö mö God Mönö nugw pön, ipöxölim, nöbö mö akuyöbö ñɨgö yad nölön, Krais nöbö mö nuŋwa mɨdölɨŋö, rön, wöxnö yadmɨn, ñɨgö pɨl pal nɨgɨm, inöm ñɨŋ akuyöbö mɨdmä.
9 Quando abriu o quinto selo, vi debaixo do altar as almas dos que tinham sido mortos por causa da palavra de Deus e por causa do testemunho que deram.
10 Ñɨŋ wö diba rön yadmä, “God Nöbö Dib ölɨsö ödöriö, naŋ Nöbö Lei. Naŋ mag mɨ ödöriö akwör rɨmɨdlö! Makwam wop pödiöm mɨdön, nöbö mö mögörɨb il bö anɨŋ pɨl pal nɨgim akuyöbö ñɨgö mönö diba yadön, ölɨŋ höba pɨ nöinö?” rɨmä.
10 E clamaram com grande voz, dizendo: Até quando, ó Soberano, santo e verdadeiro, não julgas e vingas o nosso sangue dos que habitam sobre a terra?.
11 Aliö rɨmɨn nugugɨrön, ejol bla ñɨgö paŋ paŋ wölɨj lei mɨxɨla nöl gɨrön yadmä, “Womiöx mɨda; pöx mɨjöña. Haul nöbö mölöu nöbö ñɨgö pɨsaŋ God mabö nuŋwa rɨ nölmɨdöi akuyöbö bli kwo pɨl pal nɨgöñ aku, God iŋ wödöŋ naba aku duaŋ, yadmɨdöi mag akuyöbö cönɨŋö,” rɨmä.
11 E foram dadas a cada um deles compridas vestes brancas e foi-lhes dito que repousassem ainda por um pouco de tempo, até que se completasse o número de seus conservos, que haviam de ser mortos, como também eles o foram.
12 Makwam Sipsip Ha aku, nag rɨb iŋösu sö aku pɨ rɨba rödön yaumɨn nugumön, mɨ mɨmön diba pɨmɨn nugugɨrön, naiö aku, yogw lɨd rɨn yönön pɨx pɨl mag akuyöbö rɨmɨn, mɨlmeja aŋadö paskwolö mi mɨŋa mɨdöŋa.
12 E vi quando abriu o sexto selo, e houve um grande terremoto; e o sol tornou-se negro como saco de cilício, e a lua toda tornou-se como sangue;
13 Gupö bla, hödal diba hömɨn kiau mag kömö rɨg kɨtu pɨn mag aliö akuyöbö tatal kɨtu pɨnöŋa.
13 e as estrelas do céu caíram sobre a terra, como quando a figueira, sacudida por um vento forte, deixa cair os seus figos verdes.
14 Makwam adöx sö, basuö wob nɨgmɨdöi mag akuyöbö röŋa. Önöŋ ajmag bla aipam, röbö wödoböŋ mögörɨb bla aipam, mɨdmɨdöi kau aku röböxön, lɨl rɨ yau pia pia dumä.
14 E o céu recolheu-se como um livro que se enrola; e todos os montes e ilhas foram removidos dos seus lugares.
15 Almɨn nugugɨrön, kiŋ mögörɨb adadö piaku piaku hörɨrör akuyöbö, kiŋ ha ñɨŋ akuyöbö, nöbö dib ami nöbö nugwidɨx mɨdim akuyöbö, nöbö mö rɨb ödöriö akuyöbö, nöbö mö ib mɨdöŋ akuyöbö, nöbö mö wob pön hön nɨgɨm nag mabö rɨmɨdim akuyöbö, nöbö mö rɨb ñɨŋa keir yöx nugwön mabö rɨmɨdim akuyöbö, magalɨg bör duön, rɨg möl, mögö möl akuyöbö umad gɨ mɨdmä.
15 E os reis da terra, e os grandes, e os chefes militares, e os ricos, e os poderosos, e todo escravo, e todo livre, se esconderam nas cavernas e nas rochas das montanhas;
16 — ausente —
16 e diziam aos montes e aos rochedos: Caí sobre nós, e escondei-nos da face daquele que está assentado sobre o trono, e da ira do Cordeiro;
17 — ausente —
17 porque é vindo o grande dia da ira deles; e quem poderá subsistir?
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Apocalipse 6, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.