Apocalipse 10

MÖNÖ KÖMÖ (TMD) vs ARIB

Sair da comparação
ARIB Almeida Revisada Imprensa Bíblica
1 Makwam rɨba nugup duön nugumön, ejol ölɨsö keiryöbö i adöx sebö hömɨda. Ejol aku nugwo mɨjöi lei i wobmɨn nugugɨrön, sibeñ aibeñ yöcmac nuŋ aku pal wöd wobmɨn, haŋaj mämäg yuö nuŋ aku naiö röxg mila abmɨn, yödpɨlö nuŋ aku rɨn yönön pina nɨg mag akuyöbö rɨmɨdöŋa.
1 E vi outro anjo forte que descia do céu, vestido de uma nuvem; por cima da sua cabeça estava o arco-íris; o seu rosto era como o sol, e os seus pés como colunas de fogo,
2 Nuŋ adöx sebö hön, yamsö mɨrɨx pɨlö aku ban yuö diba röb gɨ mɨdön, yödpɨlö cökö pɨlö aku mögö rola röb gɨ mɨdöŋa. Köp ulmɨdö mei yau begulön pɨ gɨ mɨdöŋa.
2 e tinha na mão um livrinho aberto. Pôs o seu pé direito sobre o mar, e o esquerdo sobre a terra,
3 Makwam nuŋ hön laiön mönö diba yadmɨd mag akuyöbö yadmɨn, gunɨm akuyöbö mɨj sö piaku mönö diba yadön mönö bli piöŋö yadöŋa.
3 e clamou com grande voz, assim como ruge o leão; e quando clamou, os sete trovões fizeram soar as suas vozes.
4 Gunɨm akuyöbö mɨj sö piaku mönö yadmɨn nugugɨrön, nɨ yadim mönö aku kai kɨcɨnö röb rɨbyöx nugum aku, jɨ mönö i adöx sebö yadöŋa, “Gunɨm akuyöbö mɨj sö piaku yadim mönö aku alɨg kai kɨtmɨjɨnö; mönö aku umad gɨ mɨdaŋ,” me röŋa.
4 Quando os sete trovões acabaram de soar eu já ia escrever, mas ouvi uma voz do céu, que dizia: Sela o que os sete trovões falaram, e não o escrevas.
5 Makwam nɨ nugumön, ejol yödpɨlö adöi ban yuö diba röb gɨ mɨdön, adöi mögö rola röb gɨ mɨdöŋ ejol aku nuŋ iŋpɨlö mɨrɨx nuŋ pɨlö pabɨlön, adöx yöd röul adö kau sö yöraku yabuöŋa.
5 O anjo que vi em pé sobre o mar e sobre a terra levantou a mão direita ao céu,
6 Aliö alön, God öim öim kömö mɨd Nöbö aku, adöx sö aipam ap adöx so mɨdöi bla aipam rɨ nɨgöŋ Nöbö aku, mögörɨb mɨgrö kɨ aipam ap mögörɨb mɨgrö kɨ mɨdöi bla aipam rɨ nɨgöŋ Nöbö aku, ban yuö diba aipam ban yuö diba mɨdöi ap bla aipam rɨ nɨgöŋ Nöbö aku, nuŋ nugugu mɨdɨm nɨ mönö mɨ yadmɨdlö, rön, yadöŋa, “God wopik uplöb pöx mɨden!
6 e jurou por aquele que vive pelos séculos dos séculos, o qual criou o céu e o que nele há, e a terra e o que nela há, e o mar e o que nele há, que não haveria mais demora,
7 Jɨ ejol mɨj sö aku namag nuŋwa pɨrɨba cön wop akwör, God nuŋ mönö yadɨb nuŋ bla rɨg yadöŋ mönö aku, umad gɨ mɨdmɨd mönö aku, wopik cönɨŋö,” röŋa.
7 mas que nos dias da voz do sétimo anjo, quando este estivesse para tocar a trombeta, se cumpriria o mistério de Deus, como anunciou aos seus servos, os profetas.
8 Makwam mönö adöx sebö höd yadmɨn nugum aku, nɨ iswob yadön yadöŋa, “Ejol yödpɨlö adöi ban yuö diba röb gɨ mɨdön, yödpɨlö adöi mögö rola röb gɨ mɨd aku nugwo duön yadaŋ, köp ulmɨdö yau begulön pɨ gɨ mɨd aku nagö nölaŋ,” me röŋa.
8 A voz que eu do céu tinha ouvido tornou a falar comigo, e disse: Vai, e toma o livro que está aberto na mão do anjo que se acha em pé sobre o mar e sobre a terra.
9 Aliö rɨmɨn, ejola mɨdöŋ yöra duön, nɨ köp ulmɨdö abö nölö, rɨmön, nɨ nölön yadöŋa, “Pɨ nɨmö. Nɨmaŋ, ajmöl nagö böm röbö röxg id yön mag akuyöbö cön aku, jɨ höbwab yuö bö pɨn duön, acɨx cönɨŋö,” röŋa.
9 E fui ter com o anjo e lhe pedi que me desse o livrinho. Disse-me ele: Toma-o, e come-o; ele fará amargo o teu ventre, mas na tua boca será doce como mel.
10 Aliö rɨmɨn, köp ulmɨdö aku ejol imag rol nuŋwa pön nɨmɨmön, böm röbö röxg id yön mag akuyöbö röŋ aku, jɨ nɨm cökmön, höbwab yuö bö pɨn duön, acɨx röŋa.
10 Tomei o livrinho da mão do anjo, e o comi; e na minha boca era doce como mel; mas depois que o comi, o meu ventre ficou amargo.
11 Makwam nɨ yadöŋa, “Nöbö mö mögörɨb adadö rɨg mɨdöi akuyöbö, mɨxɨña hörɨrör rɨg mɨdöi akuyöbö, mönö yöbö hörɨrör rɨg yadmɨdöi akuyöbö, kiŋ mögörɨb hörɨrör nugwidɨx mɨdöi akuyöbö magalɨg, mai ñɨgö pödpöd cön aku, God mönö aku iswob yad nölanö,” röŋa.
11 Então me disseram: Importa que profetizes outra vez a muitos povos, e nações, e línguas, e reis.

Ler em outra tradução

Comparar com outra

Estude este capítulo no WhatsApp

Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Apocalipse 10, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.