Mateus 22
ANWNV GAMLV (TGJ) vs NTLH
1 Jisu minchisinam lokv minvla nyi vdwa minto.
1 De novo Jesus usou parábolas para falar ao povo. Ele disse:
2 Nyidomooku gv Karv ngv svbv ridunv. Kvvlo dvbv ako dooto, nw ninyigv kuunyilo gv lvgabv nyida dvpam go pamgvto.
2 — O
3 Nw ninyigv pakbu vdwa nyi goknam vdwa dvpam lo aalwk tokukv vla minpa modubv vngmu toku, vbvritola nyi goknam vdwv bunu aalwk nwngma toku.
3 Depois mandou os empregados chamarem os convidados, mas eles não quiseram vir.
4 Vkvlvgabv nw kvvbi pakbu gunyi nyi goknam vdwgv lvgabv svbv gaam milwk gvrila vngmu toku: ‘Ngo dvpam gv dvnamtvngnama vjak mvpvripv pvkunv; ngoogv svbv svv ngaaka dintwkbv twkpv pvkunv, okv ogumvnwng nga mvpvripv pvkunv. Nyida dvpam lo aalwk nyala kukv!’
4 Então mandou outros empregados com o seguinte recado: “Digam aos convidados que tudo está preparado para a festa. Já matei os bezerros e os bois gordos, e tudo está pronto. Que venham à festa!”
5 Vbvritola nyi goknam vdwv um tvjvkamv nyato okv bunugv pwsepaase lvkwnglo vngnya toku: akonv nw gv rongolo vngtoku, kvvbiv ninyigv dukan lo,
5 — Mas os convidados não se importaram com o convite e foram tratar dos seus negócios: um foi para a sua fazenda, e outro, para o seu armazém.
6 kvvbi gunv pakbu vdwa twkbwng gvrila dvngla, okv bunua mvki nyatoku.
6 Outros agarraram os empregados, bateram neles e os mataram.
7 Dvbv ngv achialvbv haachi toku; vkvlvgabv nw ninyigv sipai vdwa vngmutoku, bunu vngla gwngrw gwnv vdwa mvki toku okv bunugv pamtv nga ramyok jitoku.
7 O rei ficou com tanta raiva, que mandou matar aqueles assassinos e queimar a cidade deles.
8 Vbvrikunamv nw ninyigv pakbu vdwa goklwkla bunua mintoku, ‘Ngoogv nyida dvpam a vjak mvpvripv pvku, vbvritola ngoogv nyi goknam vdwv sum aala dvyin nvbv rima.
8 Depois chamou os seus empregados e disse: “A minha festa de casamento está pronta, mas os convidados não a mereciam.
9 Nonu vjak namrwk pinkobv vngnyila nyi kaapanv dvdv nga goktv kuka.’
9 Agora vão pelas ruas e convidem todas as pessoas que vocês encontrarem.”
10 Vkvlvgabv pakbu vdwv namrwk vdwgv pingkobv vngla bunugv nyi kaapanam mvnwngnga alv jvka alv majvka gokkumto; okv nyida naam lo nyi vdwv yarbing toku.
10 — Então os empregados saíram pelas ruas e reuniram todos os que puderam encontrar, tanto bons como maus. E o salão de festas ficou cheio de gente.
11 “Dvbv ngv nyi goknam vdwa kaabv vngtoku, nw nyi ako nyida vji kooma nvgo kaapa toku.
11 Quando o rei entrou para ver os convidados, notou um homem que não estava usando roupas de festa
12 ‘Ajin, no nyida vji koomabv oguaingbv so aapvnv?’ Vla dvbv ngv ninyia tvkatoku. Vbvritola nyi angv oguka mirwk simato.
12 e perguntou: “Amigo, como é que você entrou aqui sem roupas de festa?”
13 Vbvrikunamv dvbv ngv pakbu vdwa mintoku, ‘Ninyia lvpa okv laakka leetoka, okv agum gv kanv kolo orlwk tvkuka. Hoka nw ninyigv hijung nga kotwkkrwkla kapla dooreku.’”
13 Então o rei disse aos empregados: “Amarrem os pés e as mãos deste homem e o joguem fora, na escuridão. Ali ele vai chorar e ranger os dentes de desespero.”
14 Okv Jisu minyabv mintoku, “Mvnwngnga gokpv, vbvritola darnamv miang gomwng.”
14 E Jesus terminou, dizendo:
15 Vbvrikunamv Parisis vdwv vngyu laku okv Jisunyi tvunam lokv tvgvrikula kupdubv vla rungtoku.
15 Os fariseus saíram e fizeram um plano para conseguir alguma prova contra Jesus.
16 Vbvrikunamv bunu nw-bunugv lvbwlaksu mego okv Herod gv nyi vkv Jisu gvlo vngmu toku. Bunu vngla minto, “Tamsarnv, ngonu chindu no jvjv nga mindu. No nyi gv lvgabv Pwknvyarnv gv jvjvnv mvngnam lvkwng nga tamsardu, nyi vdwv ogugo mvngdudw hum chigamrai madu, ogulvgavbolo no nyi gv kai miang nga kimado.
16 Então mandaram que alguns dos seus seguidores e alguns membros do partido de Herodes fossem dizer a Jesus: — Mestre, sabemos que o senhor é honesto, ensina a verdade sobre a maneira de viver que Deus exige e não se importa com a opinião dos outros, nem julga pela aparência.
17 Vbvrikunamv, no ogubv mvngdu, ngonugv Roman Dvbvyachoknyi lampu jinam si ngonugv Pvbv nga rinying dunvri ma rinying madunvre?
17 Então o que o senhor acha: é ou não é contra a nossa Lei pagar impostos ao Imperador romano?
18 Jisu, ogubv rijvka bunugv alvmabv rungnam a chintoku, okv vkvlvgabv nw minto, “Kaakudvbv rinv nonu! Nonu ogulvgabv nga kupdubv rikw nyadunv?
18 Mas Jesus percebeu a malícia deles e respondeu:
19 Lampu jise lokdwng nga kaatam labv!”
19 Tragam a moeda com que se paga o imposto! Trouxeram a moeda,
20 okv nw bunua tvvkato, “Si yvvgv nyukmu ngvla aminv?”
20 e ele perguntou:
21 Bunu mirwk suto, “Dvbvyachok gv.”
21 Eles responderam: — São do Imperador. Então Jesus disse:
22 Vdwlo bunu sum tvvtokudw, bunu lamngak toku; okv bunu ninyia kayu pikula vngtoku.
22 Eles ficaram admirados quando ouviram isso. Então deixaram Jesus e foram embora.
23 Nyi si sitokula lvko turkur kumadunv vla minv Sadusis mego ho alu Jisu gvlo aato.
23 Naquele mesmo dia chegaram perto de Jesus alguns saduceus , afirmando que ninguém ressuscita.
24 Bunu minto, “Tamsarnv, Moses minto, nyi gunv umvuu doomabv sikubolo, ninyigv boruv hvngmi nga doogv gvrila sinv hvkv gvbv umvuu bvngji molaka hvto.
24 Eles disseram a Jesus: — Mestre, Moisés ensinou assim: “Se um homem morrer e deixar a esposa sem filhos, o irmão dele deve casar com a viúva, para terem filhos, que serão considerados filhos do irmão que morreu.”
25 Vjak, achiboru kanw go soka doodung nvgo. Achi yachok angv nyimv naatoku okv umvuu dooma dwbv sitoku, vkvlvgabv ninyigv hvngmi nga hvkvgv boru hv nywng mvtoku.
25 Acontece que havia entre nós sete irmãos. O mais velho casou e morreu sem deixar filhos. Assim, ele deixou a viúva para o segundo irmão.
26 Vbvdvdvbv boru anyi nvnv loka ritoku, aom nvnv loka, okv Anyungnga achiboru kanw mvnwnglo.
26 A mesma coisa aconteceu com este, e também com o terceiro, e, finalmente, com todos os sete.
27 Ataranya ngaku mvvga nvngv sitoku.
27 Depois de todos eles, a mulher também morreu.
28 Vjak, sinv vdwv turkur alulo, nyimv nvngv yvvgv nywngbv rireku? Mvnwngngv ninyia nywngbv mvpvkunv.”
28 Portanto, no dia da ressurreição, de qual dos sete a mulher vai ser esposa? Pois todos eles casaram com ela!
29 Jisu bunuam mirwkto, “Nonu achialvbv mvngmurdu! so si ogulvgavbolo nonuno Darwknv Kitap a vmalo Pwknvyarnv gv jwkrw nga chimanam lvgalo.
29 Jesus respondeu:
30 Sinv ngv vdwlo turkur rikunyi, bunu nyidogindung jvbv ridunv nyimv nyilo bv naami siku madunv.
30 Pois, quando os mortos ressuscitarem, serão como os anjos do céu, e ninguém casará.
31 Vjak, sinv ngv turkurkunam sum: Pwknvyarnv gv nonua minpv jinam a nonuno lvkoka puri rikw mai? Nw minto,
31 E, quanto à ressurreição dos mortos, será que vocês nunca leram o que Deus disse? Ele afirmou:
32 ‘Ngo Abraham gv Pwknvyarnv ngv, Isaak gv Pwknvyarnv ngv, okv Jakop gv Pwknvyarnv ngv.’ Nw turnv vdwgv Pwknvyarnv ngv, sinv gvngvma.”
32 “Eu sou o Deus de Abraão, o Deus de Isaque e o Deus de Jacó.” E Deus não é Deus dos mortos e sim dos vivos.
33 Vdwlo nyipam v sum tvvtokudw, bunu ninyigv tamsar nama tvvla lamngak nyatoku.
33 Quando a multidão ouviu isso, ficou admirada com o ensinamento dele.
34 Vdwlo Parisis vdwv Jisu Sadusis vdwa choi dubv mingvnyibv vnam a tvvpa tokudw, bunu aakum nyatoku,
34 Os fariseus se reuniram quando souberam que Jesus tinha feito os saduceus calarem a boca.
35 okv bunugv lokv akonv, Pvbv tamsarnv ako Jisunyi tvunam go tvvgv rila mingkup dubv vla rikwto.
35 E um deles, que era mestre da Lei , querendo conseguir alguma prova contra Jesus, perguntou:
36 Hv Jisunyi tvvkato, “Tamsarnv, Gamkinam gv aralo ogolo angv gamlo yachokkv?”
36 — Mestre, qual é o mais importante de todos os mandamentos da Lei ?
37 Jisu mirwkto, “‘Pwknvyarnvnyi paklaka, noogv Pwknvyarnvnyi, no gv haapok raying lokv, no gv yalu mvnwng lokv, okv no gv mongrumara mvnwng lokv.’
37 Jesus respondeu:
38 So si kaiyachoknv okv dinchi yachoknv Gamki namv.
38 Este é o maior mandamento e o mais importante.
39 Anyinvbv gamlo yachokkv si: No atubongv oguaingbv paksu dudw vbv namrwk ajin a paklaka.’
39 E o segundo mais importante é parecido com o primeiro: “Ame os outros como você ama a você mesmo.”
40 Moses gv Pvbv mvnwng ngvla okv nyijwk mvnwng gv minam v so gv Gamkinam anyi gv arwnglo doodunv.”
40 Toda a Lei de Moisés e os ensinamentos dos
41 Vdwlo Parisis mego aakum nyato kudw, Jisu bunua tvvkato,
41 Quando os fariseus estavam reunidos, Jesus perguntou a eles:
42 “Nonuno Kristo gv lvkwng nga ogubv mvngdu? Nw yvvgv husi bv ridunv?”
42 — O que vocês pensam sobre o — De Davi! — responderam eles.
43 Jisu tvvkato, “Vbvrinamv, ogulvgabv Dabidnyi Dow hv ninyia Ahtu vla mimu pvnv? Dabid mintoku,
43 Jesus tornou a perguntar:
44 ‘Ahtu ngoogv Ahtunyi minto:
44 “O Senhor Deus disse ao meu Senhor:
45 Vbvrinamv Dabid ninyia ‘Ahtu’ vla minpv bolo, oguaingbv Kristo Dabid gv husi bv ridubv?”
45 Portanto, se Davi chama o Messias de Senhor, como é que o Messias pode ser descendente de Davi?
46 Jisunyi yvvka gaam gamgo ka mirwk nyuma toku, okv ho alu lokv yvvka Jisunyi tvu dubv choopu nyuma toku.
46 Ninguém podia responder mais nada, e daquele dia em diante não tiveram coragem de lhe fazer mais perguntas.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Mateus 22, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.