Mateus 26
Sbö Tjl̈õkwo (TFRNTPO) vs VC
1 Jesús tjl̈ẽno pjir ga tjl̈ẽ ba oppinggaga kong ga
1 — ausente —
2 «Miydëmi pjl̈ú ga Israel tjëyoga döktong tek Egipto kjokyo dwayo dbaryo shrëkkl̈o l̈i kjönma. Eshko dbaryo ga no to ter kjok dogo dwayo ëre twëba bor wl̈oyoga kong, tja zröya l̈ok pjang kjl̈ös go wl̈o» l̈e.
2 Ye know that after two days the passover takes place, and the Son of man is delivered up to be crucified.
3 Eshkoshko ga syõshtaga kägäyoga, judío tjl̈apgaga kjok l̇l̇gwega wl̈eniyo, e töno l̈ok syõshtaga kësbangyo ko Caifás ushko,
3 Then the chief priests and the elders of the people were gathered together to the palace of the high priest who was called Caiaphas,
4 ga tjl̈ẽ l̈ok ëng kong ga «¿Jesús, e shay, zröy wl̈o sorë ga pjl̈ú? Shay wl̈o ga jyõyotkëy.
4 and took counsel together in order that they might seize Jesus by subtlety and kill him;
5 Gueniyo dbar shrëzl̈ong dbaryo l̇l̇ëme. L̇l̇ëm ga nopga ara ga wl̈ike l̈ok äe» l̈e.
5 but they said, Not in the feast, that there be not a tumult among the people.
6 E irgo ga Jesús jek öötong shäng Betania kjokyo, Simón ushko. Dënashko ga Simón l̈i pogl̈o go swl̈o ara, sho an do jĩkong, gueniyo poptonoe.
6 — ausente —
7 Jesús sök Simón ushkoshko ga wal̈ë shrono shäng ba zl̈ong bäng kjl̈ara, wl̈oshko poshtikkl̈o bapkwo tjwl̈õ ara shäryak akkwo ko alabastro go, roshko poshtikkl̈o l̈õ pjl̈ëbl̈ë tjwl̈õ ara wl̈eniyo. Eshko ga söra jek Jesús sök ië l̈ishko, ga tyara ba dl̈u kjing go.
7 a woman, having an alabaster flask of very precious ointment, came to him and poured it out upon his head as he lay at table.
8 Ĩya ba oppinggagarë ga iirkë jong, ga tjl̈ẽ l̈ok ëng kong ga «¿Kjwe zãya kjweni ega?
8 But the disciples seeing it became indignant, saying, To what end {was} this waste?
9 Zok ga kjwe soynena dburyo ara, oba song wl̈eniyo kjimtokl̈o wl̈o dey» l̈e.
9 for this might have been sold for much and been given to the poor.
10 Tjl̈ẽ l̈öng l̇l̇ë l̈i miydara Jesúsdë pjir kuzong ga tjl̈ẽ ba kong ga «¿Wal̈ë kjwe l̈ãywëmi eni ega? L̇l̇ëye shäryara bor kong ëre beno pjl̈úe.
10 But Jesus knowing {it} said to them, Why do ye trouble the woman? for she has wrought a good work toward me.
11 Oba song wl̈eniyo l̈öng bomi tjok ĩyado, gueniyo tjara shäng bomi tjok ĩyado l̇l̇ëme.
11 For ye have the poor always with you, but me ye have not always.
12 Poshtikkl̈o tyara bor doyo go ëre, e bor doyo poshäryokl̈o, tja iëba sakshko wl̈o.
12 For in pouring out this ointment on my body, she has done it for my burying.
13 L̈ër bomi kong jl̈õkoyo ga kjok kjwang jĩkong kjone pogo ga Sbö tjl̈õkwo roy pjl̈ú l̈ëbashko ga l̇l̇ëye shäryara wal̈ë kjwerë bor kong ëre woyoshrëba, ga roy l̈ëba bakoe» l̈e.
13 Verily I say to you, Wheresoever these glad tidings may be preached in the whole world, that also which this {woman} has done shall be spoken of for a memorial of her.
14 Jesús oppinggaga dogl̈o sak kjwara kjingsho pjök (12) kjl̈ara ko Judas Iscariote. E öör shäng syõshtaga kägäyoga ĩk,
14 — ausente —
15 ga tjl̈ẽ ba kong ga «¿Jesús, e twër bomi kong ga tja potjwl̈ẽmi kjöm?» l̈e. Eni ga potjwl̈ẽna l̈ok dbur sho pjl̈ubl̈ún kjwo sak mya (30).
15 and said, What are ye willing to give me, and *I* will deliver him up to you? And they appointed to him thirty pieces of silver.
16 Eshko jek l̈ëkong ga Judas beno shäng wotjl̈ĩk ga «¿Jesús twër ba kong sorë ga pjl̈ú?» l̈e.
16 And from that time he sought a good opportunity that he might deliver him up.
17 E irgo ga pjl̈ung shosho suk pjir shäryak ba uukkl̈o tjok l̇l̇ëm dbaryo l̈i öötonge. E dbaryo ga Jesús oppinggaga tek shrono l̈öng ba zl̈ong bäng ga tjl̈ẽ ba kong ga «¿Israel tjëyoga döktong tek Egipto kjokyo dwayo dbaryo shrëkkl̈o l̈i dl̈iyo shäryërwa kjone ga pjl̈ú?»
17 — ausente —
18 «Pjãy to Jerusalén kjokyo roshko. Domer shäng kjl̈ara eshko. Pjãy tjl̈ẽ ba kong ga “Tjl̈apga no pingga tjl̈ẽ ga ‘Tja dbaryo äätoe. Tja jek bop ushko bor oppinggaga tjok, Israel tjëyoga döktong tek Egipto kjokyo dwayo dbaryo l̈i shrërwa wl̈o’ l̈e” l̈ëmi ba kong eni» l̈e ba kong.
18 And he said, Go into the city unto such a one, and say to him, The Teacher says, My time is near, I will keep the passover in thy house with my disciples.
19 Kuya l̈ok ga shäryara l̈ok eni, ga dbar shrëkkl̈o l̈i dl̈iyo poshäryara l̈ok pjire.
19 And the disciples did as Jesus had directed them, and they prepared the passover.
20 Öötong kjok shkë ga Jesús sök ië, ba oppinggaga dogl̈o sak kjwara kjingsho pjök (12) l̈i tjok.
20 And when the evening was come he lay down at table with the twelve.
21 L̈öng ië wopro ga Jesús tjl̈ẽ ba kong ga «L̈ër bomi kong jl̈õkoyo ga pjãy kjl̈ara, tja soyneya, twe oba kong» l̈e.
21 And as they were eating he said, Verily I say to you, that one of you shall deliver me up.
22 Kuya l̈ok ga beno l̈öng woydë arae. Ga kjl̈ara kjl̈ara tjl̈ẽ Jesús kong ga «Tjl̈apga, ¿tja l̇l̇ëm l̇l̇ëmdo?» l̈e.
22 And being exceedingly grieved they began to say to him, each of them, Is it *I*, Lord?
23 Kuya ga tjl̈ẽ ba kong ga «Ëye sök bor tjok, ba pjl̈ung shosho suk pjir l̈i pöya sök bor tjok iokl̈o kjwaraso roy ga bor soynega l̈i e.
23 But he answering said, He that dips his hand with me in the dish, *he* it is who shall deliver me up.
24 No to ter kjok dogo dwayo ëre wol̈on, tak pjang Sbö tjl̈õkwo go sorë l̈i eni. Gueniyo bor soynega, era song jl̈õe. Weno l̇l̇ëm kjwe ga pjl̈ú ba kong dey» l̈e.
24 The Son of man goes indeed, according as it is written concerning him, but woe to that man by whom the Son of man is delivered up; it were good for that man if he had not been born.
25 Eni ga Judas, ba soynega l̈i tjl̈ẽ ba kong ga «No pingga, ¿tja l̇l̇ëm l̇l̇ëmdo?»
25 And Judas, who delivered him up, answering said, Is it *I*, Rabbi? He says to him, *Thou* hast said.
26 L̈öng ië wopro ga pjl̈ung shosho suk pjir kjrara Jesúsdë kjwara, ga tjl̈ẽ Sbö kong ga «Tjawa kong dl̈i tworop ëre. Tjawa ber wopjl̈ú bop tjok e kjĩshko» l̈e. E irgo ga pjl̈ung shosho suk pjir l̈i tora, twara sira sira ba oppinggaga kong, ga tjl̈ẽ ba kong l̈ok ga «Kjrozĩ, uozĩ, ëre bor sho wl̈eni» l̈e.
26 — ausente —
27 E irgo ga di iokl̈o kjrara kjwara, roy kjil̇l̇gwo bo dyo dbo ara, ga tjl̈ẽ Sbö kong ga «Tjawa kong kjil̇l̇gwo bo dyo tworop ëre. Tjawa ber wopjl̈ú bop tjok e kjĩshko» l̈e. E irgo ga twara ba oppinggaga kjl̈ara kjl̈ara kong, ga tjl̈ẽ ba kong l̈ok ga «Iozĩ pjãy uunkongdë sira sira.
27 And having taken {the} cup and given thanks, he gave {it} to them, saying, Drink ye all of it.
28 Ëre bor srëng wl̈eni. E go ga tjl̈õkwo twara Sbörë, beno ĩyado wl̈o l̈i, e shärye. Bor srëng l̈i kwon, nopga ara kong. E go ga owa pjang ba go l̈i l̈ö̃ya Sbörë ber drete.
28 For this is my blood, that of the {new} covenant, that shed for many for remission of sins.
29 Gueniyo l̈ër bomi kong ga kjil̇l̇gwo bo dyo iër ame, äär jong bor Data ber sök no pjl̈uyo dbaryoshko jã. Eshko ga iër bomi tjok jek obi» l̈e.
29 But I say to you, that I will not at all drink henceforth of this fruit of the vine, until that day when I drink it new with you in the kingdom of my Father.
30 E irgo ga tono l̈ok pjl̈ara Sbö kong, ga to jem l̈ok Olivos dl̈upyo.
30 Depois do canto dos Salmos, dirigiram-se eles para o monte das Oliveiras.
31 Öötong l̈öng eshko ga Jesús tjl̈ẽ ba kong ga «Sbö tjl̈õkwo tak pjang eni:
31 Disse-lhes então Jesus: Esta noite serei para todos vós uma ocasião de queda; porque está escrito: Ferirei o pastor, e as ovelhas do rebanho serão dispersadas {Zc 13,7}.
32 Gueniyo ga tja wol̈ono, ga tja woshrara Sbörë iröng obishko ga tja äär Galilea kjokyo bomi bäm go. Pjãy koshër shäng eshko» l̈e.
32 Mas, depois da minha Ressurreição, eu vos precederei na Galiléia.
33 Kuya Pedrorë ga tjl̈ẽ ba kong ga «L̇l̇amora, pja rayara uunkong pjir ëmdë ga tjara, pja rayër l̇l̇ëme» l̈e.
33 Pedro interveio: Mesmo que sejas para todos uma ocasião de queda, para mim jamais o serás.
34 Kuya ga tjl̈ẽ ba kong ga «L̈ër bop kong jl̈õkoyo ga pjesit kjok shränto ga kjörkö kjl̈untë l̇l̇ëm obishko ga “Jesús, e ë miydër l̇l̇ëme” l̈orop oba kong pjl̈ogl̈o mya tjän» l̈e.
34 Disse-lhe Jesus: Em verdade te digo: nesta noite mesma, antes que o galo cante, três vezes me negarás.
35 Gueniyo kuya ga tjl̈ẽ ba kong obi ga «Eni l̇l̇ëme. Tja zrökoba jek bop tjok ëmdë ga “Jesús, e ë miydër l̇l̇ëme” l̈ër ë kong l̇l̇ëme» l̈e.
35 Respondeu-lhe Pedro: Mesmo que seja necessário morrer contigo, jamais te negarei! E todos os outros discípulos diziam-lhe o mesmo.
36 E irgo ga Jesús jek öötong shäng Getsemaní kjokyo ba oppinggaga tjok. Eshko ga tjl̈ẽ ba kong l̈ok ga «Tja to syõshtë Sbö kong këm ëre wl̈e wopro ga pjãy wl̈ar ber tjeng na» l̈e.
36 Retirou-se Jesus com eles para um lugar chamado Getsêmani e disse-lhes: Assentai-vos aqui, enquanto eu vou ali orar.
37 Eni ga jek syõshtë l̈ishko ga ba oppinggaga tjeng l̈i söra jek ba tjok dogl̈o mya, Pedro, Santiago, Juan. Jek l̈öngshko ga Jesús wosong, woydë ara.
37 E, tomando consigo Pedro e os dois filhos de Zebedeu, começou a entristecer-se e a angustiar-se.
38 Ga tjl̈ẽ ba kong l̈ok ga «Tja woydë ara bor pjl̈úshko. Kur ga tja wol̈on kjoyoe. Pjãy ber tjeng na, ga pjãy sjëke» l̈e.
38 Disse-lhes, então: Minha alma está triste até a morte. Ficai aqui e vigiai comigo.
39 Eni ga opkwono jek këgo sit, ga kjök tono, kjujono bokdo kjl̈ay kl̈ung go, ga syõshtono Sbö kong, tjl̈ẽ ga «Data, rokër bop kong sira ga l̇l̇ëbo wen bor kong owa dörö l̈i, e wen tjwe bor kong l̇l̇ëm kjwe dey. Shäryë eni ga pjl̈ú kjwe ga woydër eni. Gueniyo ga e l̈aga tjarë l̇l̇ëme. E l̈aga ber pjarë. Woydër ga l̇l̇ëbo shäryë, woydëp sorë l̈i eni» l̈e.
39 Adiantou-se um pouco e, prostrando-se com a face por terra, assim rezou: Meu Pai, se é possível, afasta de mim este cálice! Todavia não se faça o que eu quero, mas sim o que tu queres.
40 E irgo ga tek shrono shäng ba oppinggaga dogl̈o mya beno tjeng l̈ishko ga wl̈ẽna bë tjeng pëe. Eni ga tjl̈ẽ Pedro kong ga «¿Pjãy l̈öng së wop sira ga äre?
40 Foi ter então com os discípulos e os encontrou dormindo. E disse a Pedro: Então não pudestes vigiar uma hora comigo...
41 Pjãy pë l̇l̇ëme. Pjãy sjëke. Pjãy syõshtozong. Eni ga pjãy tjl̈ĩya Ärëshko ga pjãy kjimte Sbörë, l̇l̇ëbo owa shäryëmi l̇l̇ëm wl̈o. Pjãy l̇l̇ëbo pjl̈ú shäryë woydë jl̈õ, gueniyo pjãy womae» l̈e.
41 Vigiai e orai para que não entreis em tentação. O espírito está pronto, mas a carne é fraca.
42 E irgo ga jek syõshtë obi. Tjl̈ẽ ga «Data, l̇l̇ëbo wen tjwe bor kong owa l̈i kjëp ga ä wl̈eni ga l̈aga ber pjarë» l̈e.
42 Afastou-se pela segunda vez e orou, dizendo: Meu Pai, se não é possível que este cálice passe sem que eu o beba, faça-se a tua vontade!
43 E irgo ga tek shrono shäng iröng obi ba oppinggaga beno tjeng l̈ishko ga wl̈ẽna bë tjeng pë obi, bokkwo l̇l̇ir woydë ëng go poywõrë kjĩshko.
43 Voltou ainda e os encontrou novamente dormindo, porque seus olhos estavam pesados.
44 Eni ga jek syõshtë pjl̈ara obi, öötong pjl̈ogl̈o mya. Eshko ga tjl̈ẽno jek obi, l̈ara bäm go sorë ga eni.
44 Deixou-os e foi orar pela terceira vez, dizendo as mesmas palavras.
45 — ausente —
45 Voltou então para os seus discípulos e disse-lhes: Dormi agora e repousai! Chegou a hora: o Filho do Homem vai ser entregue nas mãos dos pecadores...
46 — ausente —
46 Levantai-vos, vamos! Aquele que me trai está perto daqui.
47 Jesús tjl̈ẽydë pjitë l̇l̇ëm obishko ga ba oppinggaga dogl̈o sak kjwara kjingsho pjök (12) kjl̈ara ko Judas, e shrono shäng eshko. Nopga shrono l̈öng träk l̇l̇ëm ba tjok, kjone kjone wl̈oshko dröng, kjone kjone wl̈oshko wl̈ëng no shpokkl̈o. Epga ichaga syõshtaga kägäyoga, judío tjl̈apgaga kjok l̇l̇gwega wl̈eniyorë.
47 Jesus ainda falava, quando veio Judas, um dos Doze, e com ele uma multidão de gente armada de espadas e cacetes, enviada pelos príncipes dos sacerdotes e pelos anciãos do povo.
48 L̈unashko ga l̇l̇gwera Judasdë nopga l̈i kong pjir tjän, Jesús, e ë miyde l̈ok wl̈o. Tjl̈ẽno ba kong ga «Ĩmi ga ëye l̈õ shir ga domer l̈i e. E shamirë» l̈ara eni.
48 O traidor combinara com eles este sinal: Aquele que eu beijar, é ele. Prendei-o!
49 Eni ga Judas jek öötong shäng Jesús zl̈ong bäng ga tjl̈ẽ ba kong ga «¡Miga, Tjl̈apga no pingga!» l̈e ba kong, ga l̈õ shira.
49 Aproximou-se imediatamente de Jesus e disse: Salve, Mestre. E beijou-o.
50 Kuya ga tjl̈ẽ ba kong ga «Kjobe. Pja bor kjl̈ara. L̇l̇ëye shäryëp wl̈o l̈i shäryozong» l̈e.
50 Disse-lhe Jesus: É, então, para isso que vens aqui? Em seguida, adiantaram-se eles e lançaram mão em Jesus para prendê-lo.
51 Eshko ga nopga l̈öng Jesús tjok eshko l̈i kjl̈ara dröng shino kjwangna, ga syõshtaga kësbangyo parkaga kwomgwo zakza tas jer l̈on pjik buk töshko erä.
51 Mas um dos companheiros de Jesus desembainhou a espada e feriu um servo do sumo sacerdote, decepando-lhe a orelha.
52 Eni ga Jesús tjl̈ẽ ba kong ga «Bop dröng kjwe jnes ba shtoy iröng obi. Ëye ëngkjwë dröng go ga zrökoba dröng go bakoe.
52 Jesus, no entanto, lhe disse: Embainha tua espada, porque todos aqueles que usarem da espada, pela espada morrerão.
53 Eni tjok ga rokër bor Data kong kjwe ga tja kong ba parkagaga kjok dogo so iche träk l̇l̇ëm ga pjl̈ú, kjringgwo sak kjwara kjingsho pjök (12) wl̈eni. ¿E miydëp l̇l̇ëmdo?
53 Crês tu que não posso invocar meu Pai e ele não me enviaria imediatamente mais de doze legiões de anjos?
54 Gueniyo l̇l̇ëye wen bor kong l̈i, e tak pjang Sbö tjl̈õkwo go tjän. Rokër bor Data kong eni kjwe ga l̇l̇ëye tak pjang l̈i shäryë eni l̇l̇ëme» l̈e.
54 Mas como se cumpririam então as Escrituras, segundo as quais é preciso que seja assim?
55 Ga Jesús tjl̈ẽ nopga l̈i kong ga «¿Pjãy tjwe bor shak dröng tjok, wl̈ëng no shpokkl̈o tjok kjweni ega? ¿Tja shamishko ga tja ëngkjwë bomi tjok l̈ëmiro? Tja öör shäng oba ping ara, Sbö u zl̈ong bäng. ¿Tja sharomi eshko l̇l̇ëm egaro?
55 Depois, voltando-se para a turba, falou: Saístes armados de espadas e porretes para prender-me, como se eu fosse um malfeitor. Entretanto, todos os dias estava eu sentado entre vós ensinando no templo e não me prendestes.
56 Gueniyo ëre shäryë jũni, tjl̈õkwo tara Sbö tjl̈õkwo l̈agaga tek dënashko sorë l̈i ber jl̈õkoyo wl̈o» l̈e.
56 Mas tudo isto aconteceu porque era necessário que se cumprissem os oráculos dos profetas. Então os discípulos o abandonaram e fugiram.
57 — ausente —
57 Os que haviam prendido Jesus levaram-no à casa do sumo sacerdote Caifás, onde estavam reunidos os escribas e os anciãos do povo.
58 — ausente —
58 Pedro seguia-o de longe, até o pátio do sumo sacerdote. Entrou e sentou-se junto aos criados para ver como terminaria aquilo.
59 Syõshtaga kägäyoga, Judío Kjok L̇l̇gwegaga Këskësyo uunkong, Jesús zröya l̈ok woydë. E kjĩshko ga nopga rokara ara töno tjeng l̈ishko, Jesús jyõyotkë wl̈o, rote l̈ok e go wl̈o.
59 Enquanto isso, os príncipes dos sacerdotes e todo o conselho procuravam um falso testemunho contra Jesus, a fim de o levarem à morte.
60 Jyõyotkara l̈ok ara, gueniyo l̇l̇ëye to wl̈ẽna l̇l̇ëme. E irgo ga nopga kojono obl̈ë do pjök, Jesús rotë wl̈o.
60 Mas não o conseguiram, embora se apresentassem muitas falsas testemunhas.
61 Tjl̈ẽ l̈ok ga «Domer ëre tjl̈ẽno ga “Sbö u ëre shdör dret, ga äär dbargwo mya ga shäryër ber ba shtoshko iröng obi” l̈ara eni» l̈e.
61 Por fim, apresentaram-se duas testemunhas, que disseram: Este homem disse: Posso destruir o templo de Deus e reedificá-lo em três dias.
62 Eni ga syõshtaga kësbangyo l̈i kojono, ga tjl̈ẽ Jesús kong ga «Pja rote l̈öng ara. ¿Dboryëp l̇l̇ëmde?» l̈e.
62 Levantou-se o sumo sacerdote e lhe perguntou: Nada tens a responder ao que essa gente depõe contra ti?
63 Kuya ga beno shäng kjinge. Eni ga syõshtaga kësbangyo l̈i tjl̈ẽ ba kong ga «¿No pjl̈uyo ichara Sbörë shrono shäng l̈i, Sbö Wa l̈ëba l̈i, e pjare? L̈os borwa kong jl̈õkoyo, Sbö Sök Ĩyado l̈i ko go» l̈e.
63 Jesus, no entanto, permanecia calado. Disse-lhe o sumo sacerdote: Por Deus vivo, conjuro-te que nos digas se és o Cristo, o Filho de Deus?
64 Kuya ga tjl̈ẽ ga «L̈ëp shäng pjarë om go eni. Gueniyo l̈ër bomi kong ga Sbö, l̇l̇ëye shärye woydë l̈i shärye ga pjl̈úe. Ga l̇l̇ono ga no to ter kjok dogo dwayo ëre ĩmi sök ba orkwo kël̈ëkong, tja ĩmi ter tjwe kjok dogo pjäng sho tjrëko bakoe» l̈e.
64 Jesus respondeu: Sim. Além disso, eu vos declaro que vereis doravante o Filho do Homem sentar-se à direita do Todo-poderoso, e voltar sobre as nuvens do céu.
65 Kuya syõshtaga kësbangyo l̈irë ga ba shwong dwl̈ëkza tjã tjã iirdë. Tjl̈ẽ ga «¡Domer kjwe shäng Sbö l̈ãywë owa, ber tjwl̈õ l̇l̇ëm wl̈o l̈e! ¿Ëye wl̈ẽy ba rotë obi l̇l̇ëno? L̇l̇ëye l̈ara l̈i kuromi pjir tjän.
65 A estas palavras, o sumo sacerdote rasgou suas vestes, exclamando: Que necessidade temos ainda de testemunhas? Acabastes de ouvir a blasfêmia!
66 ¿Kumi ga sorë?» l̈e.
66 Qual o vosso parecer? Eles responderam: Merece a morte!
67 Eshko ga Jesús yora l̈ok. Bokso go tröng twara l̈ok bakoe. Kjone kjone omkwomso shpono,
67 Cuspiram-lhe então na face, bateram-lhe com os punhos e deram-lhe tapas,
68 ga tjl̈ẽ ba kong ga «Pja no pjl̈uyo ichara Sbörë shrono shäng l̈i jl̈õkoyo wl̈eni ga pja shpoga ërë l̈os borwa kong» l̈e.
68 dizendo: Adivinha, ó Cristo: quem te bateu?
69 E wopro ga Pedro sök kjoko, u bongkjako. Eshko ga kjogl̈o shäng kjl̈ara, syõshtaga kësbangyo parkaga wl̈eniyo. Tek shrono shäng Pedro zl̈ong bäng ga tjl̈ẽ ba kong ga «Nopga jëk l̈öng Jesús, Galilea so l̈i tjok, e kjl̈arayo pja» l̈e.
69 Enquanto isso, Pedro estava sentado no pátio. Aproximou-se dele uma das servas, dizendo: Também tu estavas com Jesus, o Galileu.
70 Kuya ga tjl̈ẽ ga «¡Jyõ! L̇l̇ëye l̈ëp shäng l̈i miydër l̇l̇ëme» l̈e.
70 Mas ele negou publicamente, nestes termos: Não sei o que dizes.
71 E irgo ga jek öötong shäng kjër pjl̈or kal̈ëkong, u bäng jong l̈ishko.
71 Dirigia-se ele para a porta, a fim de sair, quando outra criada o viu e disse aos que lá estavam: Este homem também estava com Jesus de Nazaré.
72 Kuya Pedrorë ga tjl̈ẽ nopga l̈i kong ga «¡Jyõ! L̈ër bomi kong jl̈õkoyo ga domer, e ë miydër l̇l̇ëme» l̈e.
72 Pedro, pela segunda vez, negou com juramento: Eu nem conheço tal homem.
73 E irgo ga nopga l̈öng eshko l̈i tek shrono l̈öng ba zl̈ong bäng ga tjl̈ẽ ba kong ga «Miydërwa pjl̈ú ga pja ba kjl̈arayo. Pja ba pjeyo jl̈õe, bop tjl̈ẽ wl̈e go ga wẽl̈ëe» l̈e.
73 Pouco depois, os que ali estavam aproximaram-se de Pedro e disseram: Sim, tu és daqueles; teu modo de falar te dá a conhecer.
74 Kuya ga tjl̈ẽ ba kong ga «¡Jyõ! L̈ër bomi kong jl̈õkoyo ga domer, e ë miydër l̇l̇ëme. Eni l̇l̇ëm ga rokër Sbö kong ga tja shdũya» l̈e.
74 Pedro então começou a fazer imprecações, jurando que nem sequer conhecia tal homem. E, neste momento, cantou o galo.
75 Eshko ga woyoshre kjl̈ay ga Jesús tjl̈ẽno ba kong ga «Kjörkö kjl̈untë l̇l̇ëm obishko ga “Jesús, e ë miydër l̇l̇ëme” l̈orop oba kong pjl̈ogl̈o mya tjän» l̈ara. Eni ga opshino ey dwayo, ga sl̈atong jl̈õkoyo.
75 Pedro recordou-se do que Jesus lhe dissera: Antes que o galo cante, negar-me-ás três vezes. E saindo, chorou amargamente.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Mateus 26, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.