Lucas 10
Sbö Tjl̈õkwo (TFRNTPO) vs NVT
1 E irgo ga nopga jek l̈öng ba tjok l̈i kjrara Jesúsdë dogl̈o sak kjäk kjingsho pjök (72). To kjok shto obl̈ë obl̈ë l̈e l̈ishko ga epga ichara jek l̈öng pjök pjök ba bäm go.
1 Depois disso, o Senhor escolheu outros setenta e dois discípulos e os enviou adiante, dois a dois, às cidades e aos lugares que ele planejava visitar.
2 Eshko ga tjl̈ẽ ba kong ga «Dwl̈a bo kjrëy wl̈o ga ara, gueniyo parkagaga kjl̈öbö döe. Eni ga rokozĩ dwl̈a sogo l̈i kong ga parkagaga wl̈ẽya obi, dwl̈a bo ara l̈i kjre wl̈o.
2 Estas foram suas instruções: “A colheita é grande, mas os trabalhadores são poucos. Orem ao Senhor da colheita; peçam que ele envie mais trabalhadores para seus campos.
3 Eni ga pjãy nomo. Pjãy to l̈öng sjëke. Pjãy ichër jek l̈öng öng wl̈ẽp ushko so l̇l̇gwokl̈ë jëk l̈öng shjiti kjl̈oshko so l̈öngshko wl̈eni.
3 Agora vão e lembrem-se de que eu os envio como cordeiros no meio de lobos.
4 Pjãy brikshko ga pjãy dbur sök l̇l̇ëm, kjl̈a sök l̇l̇ëm, drepkwota sök l̇l̇ëm bakoe. Pjãy jëkko eröe. No wl̈ẽmi irbo ga “Miga” l̈ëmi ba kong l̇l̇ëm, pjãy jek bek eröe.
4 Não levem dinheiro algum, nem bolsa de viagem, nem um par de sandálias extras. E não se detenham para cumprimentar ninguém pelo caminho.
5 Pjãy äär ber l̈öng kjone ga pjãy opzrëk jek u jong kjwara eshko l̈i roshko, ga pjãy tjl̈ẽs nopga tjeng eshko l̈i kong ga “Miga. Rokër Sbö kong ga pjãy l̈öng u ëreshko uunkong ie ber l̈öng wl̈ẽpe” l̈ozĩ ba kong eni.
5 “Quando entrarem numa casa, digam primeiro: ‘Que a paz de Deus esteja nesta casa’.
6 Eshko ga pjãy wl̈okjre l̈ok wopjl̈ú wl̈eni ga epga ie Sbörë ber l̈öng wl̈ẽp jl̈õkoyo. Gueniyo pjãy wl̈okjre eni l̇l̇ëm ga epga kjimte Sborë l̇l̇ëme.
6 Se os que vivem ali forem gente de paz, a bênção permanecerá; se não forem, a bênção voltará a vocês.
7 Pjãy öötong l̈öng kjone pogo ga pjãy to l̈öng u kjwara kjwara l̇l̇ëm, pjãy ber l̈öng u kjwaraso dey. Ëye parkë ga e potjwl̈ẽkko ba pak l̈i ãska. E kjĩshko ga pjãy së̃ya l̇l̇ë ga uozĩ, bomi potjwl̈ẽkkl̈o l̈i e.
7 Permaneçam naquela casa e comam e bebam o que lhes derem, pois quem trabalha merece seu salário. Não fiquem mudando de casa em casa.
8 »Pjãy öötong l̈öng kjone pogo ga pjãy wl̈okjre nopga eshko sorë wl̈eni ga pjãy së̃ya l̇l̇ë ga uozĩ,
8 “Quando entrarem numa cidade e ela os receber bem, comam o que lhes oferecerem.
9 swl̈opga l̈öng eshko l̈i poptozĩ, ga pjãy tjl̈ẽ nopga l̈öng l̈i kong ga “Sbö ber no pjl̈uyo wl̈o l̈i, e dbaryo döröe” l̈ëmi ba kong eni.
9 Curem os enfermos e digam-lhes: ‘Agora o reino de Deus chegou até vocês’.
10 »Gueniyo ga pjãy öötong l̈öng kjok kjrina ga pjãy wl̈okjre nopga eshko sorë l̇l̇ëm ga pjãy to l̈öng jëk irbo pjl̈ara pjl̈ara tjwe l̈ok l̈i go, ga pjãy tjl̈ẽ kjok eshko sopga l̈i kong ga
10 Mas, se uma cidade se recusar a recebê-los, saiam pelas ruas e digam:
11 “Bomi kjokshko pjl̈ungyo pjono borwa dre go l̈i l̈önwa ber tjeng jũshko, pjãy shdungko l̈okl̈o. Gueniyo miydozĩ pjl̈ú ga Sbö ber no pjl̈uyo wl̈o l̈i, e dbaryo döröe” l̈ëmi ba kong eni.
11 ‘Limpamos de nossos pés até o pó desta cidade em sinal de reprovação. E saibam disto: o reino de Deus chegou!’.
12 L̈ër bomi kong ga no l̇l̇gwezl̈ong dbaryoshko ga kjok eshko sopga shdũya Sbörë ara, Sodoma sopga kjinmo» l̈e.
12 Eu lhes garanto que, no dia do juízo, até Sodoma será tratada com menos rigor que aquela cidade.
13 E irgo ga tjl̈ẽno nopga kjok shto obl̈ë obl̈ë l̈i kjĩshko. Tjl̈ẽ ga «¡Corazín sopga, Betsaida sopga, pjãy song jl̈õ, pjãy shdungko! L̇l̇ëbo ĩydëba l̇l̇ëm wl̈eniyo shäryoror bomi kong l̈i ĩna Tiro sopga, Sidón sopgarë tek dënashko kjwe ga l̇l̇ëbo owa shärye l̈öng l̈i, e owa jl̈õe l̈ara, ga rayara, ga shwong pjuna shtëgro së ä wl̈eniyo, pjl̈ung sho iara ba dl̈u kjing go, ba woowa l̈i ĩya Sbörë wl̈o tjän.
13 “Que aflição as espera, Corazim e Betsaida! Porque, se nas cidades de Tiro e Sidom tivessem sido realizados os milagres que realizei em vocês, há muito tempo seus habitantes teriam se arrependido e demonstrado isso vestindo panos de saco e jogando cinzas sobre a cabeça.
14 Eni ga no l̇l̇gwezl̈ong dbaryoshko ga pjãy shdũya Sbörë ara, Tiro sopga, Sidón sopga, e kjinmo.
14 Eu lhes digo que, no dia do juízo, Tiro e Sidom serão tratadas com menos rigor que vocês.
15 »Capernaúm sopga, ¿pjãy wotjl̈ĩk ga pjãy söya Sbörë jem äär kjok dogo l̈ëmiro? Eni l̇l̇ëme. Pjãy iche jer äär iök pjë jong ri ri sjer l̇l̇ëm shtoyo l̈i roshko» l̈e.
15 E você, Cafarnaum, será elevada até o céu? Não, descerá até o lugar dos mortos”.
16 Eshko ga tjl̈ẽ ba oppinggaga kong ga «Pjãy tjl̈õkwo kjraga ërë ga e bor tjl̈õkwo kjrayde wl̈eni. Ëye, pjãy wl̈okjrara l̇l̇ëm ga tja wl̈okjrara l̇l̇ëm wl̈eni. Ga ëye, tja wl̈okjrara l̇l̇ëm ga bor ichaga wl̈okjrara l̇l̇ëm wl̈eni bakoe» l̈e.
16 Então ele disse aos discípulos: “Quem aceita sua mensagem também me aceita, e quem os rejeita também me rejeita. E quem me rejeita também rejeita aquele que me enviou”.
17 Eni ga nopga dogl̈o sak kjäk kjingsho pjök (72) l̈i toe. Tjl̈õkwo l̈ara l̈ok kjok shto obl̈ë obl̈ë pjir ga tek shrono l̈öng wopjl̈ú iröng obi. Eshko ga tjl̈ẽ l̈ok Jesús kong ga «Tjl̈apga, Ä sëyaga ëmdë ga tjawa bangkjre. Epga ichororwa bop ko goshko ga tjawa kol̈ara» l̈e l̈ok eni.
17 Quando os setenta e dois discípulos voltaram, relataram com alegria: “Senhor, até os demônios nos obedecem pela sua autoridade!”.
18 Kuya ga tjl̈ẽ ba kong ga «Eni jl̈õe. Ĩnor ga Ä zana Sbörë, ga e l̈ono ter kjok dogo dwayo l̇l̇gwl̈ëng wl̈eni.
18 Então ele lhes disse: “Vi Satanás caindo do céu como um relâmpago!
19 Ga pjãy kong dbo tworor kësbang, bi moskwo kësbang l̈i zami wl̈o, ga l̇l̇ëye wen owa bomi kong l̇l̇ëme. Dgur shgl̈ëmi, dyë shgl̈ëmi ëmdë ga l̇l̇ëye wen owa bomi kong l̇l̇ëme.
19 Eu lhes dei autoridade para pisarem sobre cobras e escorpiões, e sobre todo o poder do inimigo. Nada lhes causará dano.
20 ¿Gueniyo pjãy l̈öng wopjl̈ú, pjãy kol̈e Ä sëyagarë kjĩshko egaro? Pjãy kol̈e eni l̈i tjwl̈õ ara l̇l̇ëme. Pjãy ko tak l̈ok kjibokwo go kjok dogo l̈ira tjwl̈õ ara. Woyde ga pjãy ber l̈öng wopjl̈ú e kjĩshko shara» l̈e.
20 Mas não se alegrem porque os espíritos impuros lhes obedecem; alegrem-se porque seus nomes estão registrados no céu”.
21 Jekdo eshko ga go Sbö Sëya jl̈õkoyo kjĩshko ga Jesús beno shäng wopjl̈ú ara, tjl̈ẽ Sbö kong ga «Data, pja kjok dogo sopga, kjok ëre sopga, e Tjl̈apga. L̇l̇ëye jnenop kjok miydagaga l̈öng kong l̈i pinop oba song, wotöy wl̈eniyo kong. E kjĩshko ga pja poshrër ara. Shäryorop eni, woydorop eni kjĩshko» l̈e.
21 Naquele momento, Jesus foi tomado da alegria do Espírito Santo e disse: “Pai, Senhor dos céus e da terra, eu te agradeço porque escondeste estas coisas dos que se consideram sábios e inteligentes e as revelaste aos que são como crianças. Sim, Pai, foi do teu agrado fazê-lo assim.
22 Eshko ga tjl̈ẽ nopga kong ga «L̇l̇ëbo uunkong iara Data Sbörë beno tjeng bor wl̈oshko. Sbö Wa ëre sorë, e miydaga ërë l̇l̇ëm, e miydaga bor Datarë eröe. Data Sbö, e sorë miydaga ërë l̇l̇ëm, e miydaga tjarë eröe. Gueniyo e sorë pin woydë ë kong ga pin» l̈e.
22 “Meu Pai me confiou todas as coisas. Ninguém conhece verdadeiramente o Filho, a não ser o Pai, e ninguém conhece verdadeiramente o Pai, a não ser o Filho e aqueles a quem o Filho escolhe revelá-lo”.
23 E irgo ga ba oppinggaga ĩya ga tjl̈ẽ ba kong tjoksa ga «L̇l̇ëye shäryër l̈i ĩmi l̈öng bomi bokkwo go. Ëye omĩno ga era ber wopjl̈úe.
23 Então, em particular, ele se voltou para os discípulos e disse: “Felizes os olhos que veem o que vocês viram.
24 L̈ër bomi kong ga l̇l̇ëbo ĩmi, kumi l̈öng ëre tjwl̈õ ara. Dënashko ga Sbö tjl̈õkwo l̈agaga, pjl̈upga, e omĩk woydë, omkuk woydë, gueniyo omĩno l̇l̇ëm, omkuno l̇l̇ëm bakoe» l̈e.
24 Eu lhes digo: muitos profetas e reis desejaram ver o que vocês têm visto e ouvir o que vocês têm ouvido, mas não puderam”.
25 Domer shäng kjl̈ara, kjok l̇l̇gwekkl̈o tara Moisésdë l̈i miydaga pjl̈ú wl̈eniyo. Pjl̈ara ga kojono shäng Jesús zl̈ong bäng, tjl̈ĩya wl̈o. Tjl̈ẽ ba kong ga «Tjl̈apga no pingga, ¿l̇l̇ëye shäryër, tja ber sök së ĩyado Sbö tjok wl̈o?»
25 Certo dia, um especialista da lei se levantou para pôr Jesus à prova com esta pergunta: “Mestre, o que preciso fazer para herdar a vida eterna?”.
26 «¿L̇l̇ëye tara Moisésdë pjang kjok l̇l̇gwekkl̈o kjibokwoyo l̈i go? ¿Bop kong ga e pjl̈ol̇l̇gwep ber sorë?»
26 Jesus respondeu: “O que diz a lei de Moisés? Como você a entende?”.
27 «“L̇l̇ëbo woydëpshko, l̇l̇ëbo woyotjl̈ĩpshko, l̇l̇ëbo shäryëpshko, pja sök së obishko ga Tjl̈apga, bop Sbö l̈i woydos jl̈õkoyo ĩyado”, ga “Pja opwoydë sorë ga bop kjl̈ara, e woydos eni bakoe.” Kjok l̇l̇gwekkl̈o tak pjang l̈i e» l̈e.
27 O homem respondeu: “‘Ame o Senhor, seu Deus, de todo o seu coração, de toda a sua alma, de toda a sua força e de toda a sua mente’ e ‘Ame o seu próximo como a si mesmo’”.
28 Kuya ga tjl̈ẽ ba kong ga «Tja dboryorop beke. Shäryorop eni ga pja beno sök së ĩyado Sbö tjok» l̈e.
28 “Está correto!”, disse Jesus. “Faça isso, e você viverá.”
29 Eshko ga domer l̈i opwl̈ikë woydë. Eni ga tjl̈ẽ ba kong ga «¿Bor kjl̈ara l̈e l̈i ë?»
29 O homem, porém, querendo justificar suas ações, perguntou a Jesus: “E quem é o meu próximo?”.
30 «Domer opshino kjl̈ara Jerusalén kjokyo dwayo, jongya jer shäng Jericó kjokyo wl̈o l̈ara. Jek jëk shängshko ga wl̈ẽna nopga l̈ũrkë ä wl̈eniyorë irbo. L̇l̇ëbo söya tjeng ba tjok l̈i döra l̈ok ba shjiryo dret, ba shwong pjang ba do go l̈i tjok, shpora l̈ok träk l̇l̇ëm, ga iara beno buk eshko ba l̇l̇ëmdo.
30 Jesus respondeu com uma história: “Certo homem descia de Jerusalém a Jericó, quando foi atacado por bandidos. Eles lhe tiraram as roupas, o espancaram e o deixaram quase morto à beira da estrada.
31 E bër ga syõshtaga Sbö kong ba nopga kjĩshko wl̈eniyo tek shäng kjl̈ara irbo l̈i go. Buk l̈i ĩna, gueniyo kjimtara l̇l̇ëm, koskara jek irbo sor go, jek bek erä.
31 “Por acaso, descia por ali um sacerdote. Quando viu o homem caído, atravessou para o outro lado da estrada.
32 E irgo ga Leví tjëyo tek shäng kjl̈ara irbo l̈i go bakoe. Omĩno, ga kjimtara l̇l̇ëm, koskara jek irbo sor go, jek bek erä bakoe.
32 Um levita fazia o mesmo caminho e viu o homem caído, mas também atravessou e passou longe.
33 E irgo ga tek shäng irbo l̈i go kjl̈ara obi, Samaria so shara. Buk l̈i ĩna, ga songe l̈e.
33 “Então veio um samaritano e, ao ver o homem, teve compaixão dele.
34 Eni ga jek öötong shäng ba zl̈ong bäng. Shporaba jyãgl̈o l̈ok l̈i dwl̈omnena kjyo go, kjil̇l̇gwo bo dyo dbo ara go, ga pjrira shwomzrëng go. E irgo ga poyona, iara ba öng kjing go, söra jek no pozl̈ong uyoshko, ga dara buk eshko.
34 Foi até ele, tratou de seus ferimentos com óleo e vinho e os enfaixou. Depois, colocou o homem em seu jumento e o levou a uma hospedaria, onde cuidou dele.
35 Wẽshko ga pozl̈ong uyo sogo l̈i potjwl̈ẽna dbur sho pjl̈ubl̈ún kjwo pjök go, ga tjl̈ẽ ba kong ga “Shporaba kayo buk kjwe dos bor kong jũshko sira. Dbur zanop ëre kjinmo wl̈eni ga tja tjwe iröng obishko ga pja potjwl̈ẽn eshko” l̈e.
35 No dia seguinte, deu duas moedas de prata ao dono da hospedaria e disse: ‘Cuide deste homem. Se você precisar gastar a mais com ele, eu lhe pagarei a diferença quando voltar’.
36 »¿Eni ga bop kong ga nopga dogl̈o mya l̈i kjone dey ga beno shporaba kayo l̈i kjl̈arayo?»
36 “Qual desses três você diria que foi o próximo do homem atacado pelos bandidos?”, perguntou Jesus.
37 «Songe l̈aga ba kong l̈i e» l̈e kjok l̇l̇gwekkl̈o miydaga l̈irë.
37 O especialista da lei respondeu: “Aquele que teve misericórdia dele”. Então Jesus disse: “Vá e faça o mesmo”.
38 — ausente —
38 Jesus e seus discípulos seguiram viagem e chegaram a um povoado onde uma mulher chamada Marta os recebeu em sua casa.
39 — ausente —
39 Sua irmã, Maria, sentou-se aos pés de Jesus e ouvia o que ele ensinava.
40 Martara shäng wotjl̈ĩk ara, l̇l̇ëbo shärye wl̈o l̈i ara kjĩshko. E kjĩshko ga jek shäng Jesús zl̈ong bäng ga tjl̈ẽ ba kong ga «Tjl̈apga, bor l̈ëng kjwe ichos jek bor kjimtë. Tja iara beno shäng parkë ara tjoksa. ¿E ĩgöp l̇l̇ëmdo?»
40 Marta, porém, estava ocupada com seus muitos afazeres. Foi a Jesus e disse: “Senhor, não o incomoda que minha irmã fique aí sentada enquanto eu faço todo o trabalho? Diga-lhe que venha me ajudar!”.
41 «Marta, pja woydë ara, l̇l̇ëbo woyotjl̈ĩp shäng ara kjĩshko.
41 Mas o Senhor respondeu: “Marta, Marta, você se preocupa e se inquieta com todos esses detalhes.
42 Gueniyo l̇l̇ëbo tjwl̈õ ara l̈i kjrinaso, ga tjwl̈õ ara l̈i kjrayde Maríarë, ga döga ërë ba shjiryo l̇l̇ëme» l̈e ba kong.
42 Apenas uma coisa é necessária. Quanto a Maria, ela fez a escolha certa, e ninguém tomará isso dela”.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Lucas 10, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.