Lucas 10

Sbö Tjl̈õkwo (TFRNTPO) vs NTLH

Sair da comparação
NTLH Nova Tradução na Linguagem de Hoje 2000
1 E irgo ga nopga jek l̈öng ba tjok l̈i kjrara Jesúsdë dogl̈o sak kjäk kjingsho pjök (72). To kjok shto obl̈ë obl̈ë l̈e l̈ishko ga epga ichara jek l̈öng pjök pjök ba bäm go.
1 Depois disso o Senhor escolheu mais setenta e dois dos seus seguidores e os enviou de dois em dois a fim de que fossem adiante dele para cada cidade e lugar aonde ele tinha de ir.
2 Eshko ga tjl̈ẽ ba kong ga «Dwl̈a bo kjrëy wl̈o ga ara, gueniyo parkagaga kjl̈öbö döe. Eni ga rokozĩ dwl̈a sogo l̈i kong ga parkagaga wl̈ẽya obi, dwl̈a bo ara l̈i kjre wl̈o.
2 Antes de os enviar, ele disse:
3 Eni ga pjãy nomo. Pjãy to l̈öng sjëke. Pjãy ichër jek l̈öng öng wl̈ẽp ushko so l̇l̇gwokl̈ë jëk l̈öng shjiti kjl̈oshko so l̈öngshko wl̈eni.
3 Vão! Eu estou mandando vocês como ovelhas para o meio de lobos.
4 Pjãy brikshko ga pjãy dbur sök l̇l̇ëm, kjl̈a sök l̇l̇ëm, drepkwota sök l̇l̇ëm bakoe. Pjãy jëkko eröe. No wl̈ẽmi irbo ga “Miga” l̈ëmi ba kong l̇l̇ëm, pjãy jek bek eröe.
4 Não levem bolsa, nem sacola, nem sandálias. E não parem no caminho para cumprimentar ninguém.
5 Pjãy äär ber l̈öng kjone ga pjãy opzrëk jek u jong kjwara eshko l̈i roshko, ga pjãy tjl̈ẽs nopga tjeng eshko l̈i kong ga “Miga. Rokër Sbö kong ga pjãy l̈öng u ëreshko uunkong ie ber l̈öng wl̈ẽpe” l̈ozĩ ba kong eni.
5 Quando entrarem numa casa, façam primeiro esta saudação: “Que a paz esteja nesta casa!”
6 Eshko ga pjãy wl̈okjre l̈ok wopjl̈ú wl̈eni ga epga ie Sbörë ber l̈öng wl̈ẽp jl̈õkoyo. Gueniyo pjãy wl̈okjre eni l̇l̇ëm ga epga kjimte Sborë l̇l̇ëme.
6 Se um homem de paz morar ali, deixem a saudação com ele; mas, se o homem não for de paz, retirem a saudação.
7 Pjãy öötong l̈öng kjone pogo ga pjãy to l̈öng u kjwara kjwara l̇l̇ëm, pjãy ber l̈öng u kjwaraso dey. Ëye parkë ga e potjwl̈ẽkko ba pak l̈i ãska. E kjĩshko ga pjãy së̃ya l̇l̇ë ga uozĩ, bomi potjwl̈ẽkkl̈o l̈i e.
7 Fiquem na mesma casa e comam e bebam o que lhes oferecerem, pois o trabalhador merece o seu salário. Não fiquem mudando de uma casa para outra.
8 »Pjãy öötong l̈öng kjone pogo ga pjãy wl̈okjre nopga eshko sorë wl̈eni ga pjãy së̃ya l̇l̇ë ga uozĩ,
8 — Quando entrarem numa cidade e forem bem-recebidos, comam a comida que derem a vocês.
9 swl̈opga l̈öng eshko l̈i poptozĩ, ga pjãy tjl̈ẽ nopga l̈öng l̈i kong ga “Sbö ber no pjl̈uyo wl̈o l̈i, e dbaryo döröe” l̈ëmi ba kong eni.
9 Curem os doentes daquela cidade e digam ao povo dali: “O
10 »Gueniyo ga pjãy öötong l̈öng kjok kjrina ga pjãy wl̈okjre nopga eshko sorë l̇l̇ëm ga pjãy to l̈öng jëk irbo pjl̈ara pjl̈ara tjwe l̈ok l̈i go, ga pjãy tjl̈ẽ kjok eshko sopga l̈i kong ga
10 Porém, quando entrarem numa cidade e não forem bem-recebidos, vão pelas ruas, dizendo:
11 “Bomi kjokshko pjl̈ungyo pjono borwa dre go l̈i l̈önwa ber tjeng jũshko, pjãy shdungko l̈okl̈o. Gueniyo miydozĩ pjl̈ú ga Sbö ber no pjl̈uyo wl̈o l̈i, e dbaryo döröe” l̈ëmi ba kong eni.
11 “Até a poeira desta cidade que grudou nos nossos pés nós sacudimos contra vocês! Mas lembrem disto: o Reino de Deus chegou até vocês.”
12 L̈ër bomi kong ga no l̇l̇gwezl̈ong dbaryoshko ga kjok eshko sopga shdũya Sbörë ara, Sodoma sopga kjinmo» l̈e.
12 E Jesus disse mais isto:
13 E irgo ga tjl̈ẽno nopga kjok shto obl̈ë obl̈ë l̈i kjĩshko. Tjl̈ẽ ga «¡Corazín sopga, Betsaida sopga, pjãy song jl̈õ, pjãy shdungko! L̇l̇ëbo ĩydëba l̇l̇ëm wl̈eniyo shäryoror bomi kong l̈i ĩna Tiro sopga, Sidón sopgarë tek dënashko kjwe ga l̇l̇ëbo owa shärye l̈öng l̈i, e owa jl̈õe l̈ara, ga rayara, ga shwong pjuna shtëgro së ä wl̈eniyo, pjl̈ung sho iara ba dl̈u kjing go, ba woowa l̈i ĩya Sbörë wl̈o tjän.
13 Jesus continuou:
14 Eni ga no l̇l̇gwezl̈ong dbaryoshko ga pjãy shdũya Sbörë ara, Tiro sopga, Sidón sopga, e kjinmo.
14 No Dia do Juízo, Deus terá mais pena de Tiro e de Sidom do que de vocês, Corazim e Betsaida!
15 »Capernaúm sopga, ¿pjãy wotjl̈ĩk ga pjãy söya Sbörë jem äär kjok dogo l̈ëmiro? Eni l̇l̇ëme. Pjãy iche jer äär iök pjë jong ri ri sjer l̇l̇ëm shtoyo l̈i roshko» l̈e.
15 E você, cidade de Cafarnaum, acha que vai subir até o céu? Pois será jogada no
16 Eshko ga tjl̈ẽ ba oppinggaga kong ga «Pjãy tjl̈õkwo kjraga ërë ga e bor tjl̈õkwo kjrayde wl̈eni. Ëye, pjãy wl̈okjrara l̇l̇ëm ga tja wl̈okjrara l̇l̇ëm wl̈eni. Ga ëye, tja wl̈okjrara l̇l̇ëm ga bor ichaga wl̈okjrara l̇l̇ëm wl̈eni bakoe» l̈e.
16 Então disse aos discípulos:
17 Eni ga nopga dogl̈o sak kjäk kjingsho pjök (72) l̈i toe. Tjl̈õkwo l̈ara l̈ok kjok shto obl̈ë obl̈ë pjir ga tek shrono l̈öng wopjl̈ú iröng obi. Eshko ga tjl̈ẽ l̈ok Jesús kong ga «Tjl̈apga, Ä sëyaga ëmdë ga tjawa bangkjre. Epga ichororwa bop ko goshko ga tjawa kol̈ara» l̈e l̈ok eni.
17 Os setenta e dois voltaram muito alegres e disseram a Jesus: — Até os demônios nos obedeciam quando, pelo poder do nome do senhor, nós mandávamos que saíssem das pessoas!
18 Kuya ga tjl̈ẽ ba kong ga «Eni jl̈õe. Ĩnor ga Ä zana Sbörë, ga e l̈ono ter kjok dogo dwayo l̇l̇gwl̈ëng wl̈eni.
18 Jesus respondeu:
19 Ga pjãy kong dbo tworor kësbang, bi moskwo kësbang l̈i zami wl̈o, ga l̇l̇ëye wen owa bomi kong l̇l̇ëme. Dgur shgl̈ëmi, dyë shgl̈ëmi ëmdë ga l̇l̇ëye wen owa bomi kong l̇l̇ëme.
19 Escutem! Eu dei a vocês poder para pisar cobras e escorpiões e para, sem sofrer nenhum mal, vencer a força do inimigo.
20 ¿Gueniyo pjãy l̈öng wopjl̈ú, pjãy kol̈e Ä sëyagarë kjĩshko egaro? Pjãy kol̈e eni l̈i tjwl̈õ ara l̇l̇ëme. Pjãy ko tak l̈ok kjibokwo go kjok dogo l̈ira tjwl̈õ ara. Woyde ga pjãy ber l̈öng wopjl̈ú e kjĩshko shara» l̈e.
20 Porém não fiquem alegres porque os espíritos maus lhes obedecem, mas sim porque o nome de cada um de vocês está escrito no céu.
21 Jekdo eshko ga go Sbö Sëya jl̈õkoyo kjĩshko ga Jesús beno shäng wopjl̈ú ara, tjl̈ẽ Sbö kong ga «Data, pja kjok dogo sopga, kjok ëre sopga, e Tjl̈apga. L̇l̇ëye jnenop kjok miydagaga l̈öng kong l̈i pinop oba song, wotöy wl̈eniyo kong. E kjĩshko ga pja poshrër ara. Shäryorop eni, woydorop eni kjĩshko» l̈e.
21 Naquele momento, pelo poder do Espírito Santo, Jesus ficou muito alegre e disse:
22 Eshko ga tjl̈ẽ nopga kong ga «L̇l̇ëbo uunkong iara Data Sbörë beno tjeng bor wl̈oshko. Sbö Wa ëre sorë, e miydaga ërë l̇l̇ëm, e miydaga bor Datarë eröe. Data Sbö, e sorë miydaga ërë l̇l̇ëm, e miydaga tjarë eröe. Gueniyo e sorë pin woydë ë kong ga pin» l̈e.
22 — O meu Pai me deu todas as coisas. Ninguém sabe quem é o Filho, a não ser o Pai; e ninguém sabe quem é o Pai, a não ser o Filho e também aqueles a quem o Filho quiser mostrar quem o Pai é.
23 E irgo ga ba oppinggaga ĩya ga tjl̈ẽ ba kong tjoksa ga «L̇l̇ëye shäryër l̈i ĩmi l̈öng bomi bokkwo go. Ëye omĩno ga era ber wopjl̈úe.
23 Então Jesus virou-se para os discípulos e disse só para eles:
24 L̈ër bomi kong ga l̇l̇ëbo ĩmi, kumi l̈öng ëre tjwl̈õ ara. Dënashko ga Sbö tjl̈õkwo l̈agaga, pjl̈upga, e omĩk woydë, omkuk woydë, gueniyo omĩno l̇l̇ëm, omkuno l̇l̇ëm bakoe» l̈e.
24 Eu afirmo a vocês que muitos
25 Domer shäng kjl̈ara, kjok l̇l̇gwekkl̈o tara Moisésdë l̈i miydaga pjl̈ú wl̈eniyo. Pjl̈ara ga kojono shäng Jesús zl̈ong bäng, tjl̈ĩya wl̈o. Tjl̈ẽ ba kong ga «Tjl̈apga no pingga, ¿l̇l̇ëye shäryër, tja ber sök së ĩyado Sbö tjok wl̈o?»
25 Um mestre da Lei se levantou e, querendo encontrar alguma prova contra Jesus, perguntou: — Mestre, o que devo fazer para conseguir a vida eterna?
26 «¿L̇l̇ëye tara Moisésdë pjang kjok l̇l̇gwekkl̈o kjibokwoyo l̈i go? ¿Bop kong ga e pjl̈ol̇l̇gwep ber sorë?»
26 Jesus respondeu:
27 «“L̇l̇ëbo woydëpshko, l̇l̇ëbo woyotjl̈ĩpshko, l̇l̇ëbo shäryëpshko, pja sök së obishko ga Tjl̈apga, bop Sbö l̈i woydos jl̈õkoyo ĩyado”, ga “Pja opwoydë sorë ga bop kjl̈ara, e woydos eni bakoe.” Kjok l̇l̇gwekkl̈o tak pjang l̈i e» l̈e.
27 O homem respondeu: — “Ame o Senhor, seu Deus, com todo o coração, com toda a alma, com todas as forças e com toda a mente. E ame o seu próximo como você ama a você mesmo.”
28 Kuya ga tjl̈ẽ ba kong ga «Tja dboryorop beke. Shäryorop eni ga pja beno sök së ĩyado Sbö tjok» l̈e.
28 — A sua resposta está certa! — disse Jesus. — Faça isso e você viverá.
29 Eshko ga domer l̈i opwl̈ikë woydë. Eni ga tjl̈ẽ ba kong ga «¿Bor kjl̈ara l̈e l̈i ë?»
29 Porém o mestre da Lei, querendo se desculpar, perguntou: — Mas quem é o meu próximo?
30 «Domer opshino kjl̈ara Jerusalén kjokyo dwayo, jongya jer shäng Jericó kjokyo wl̈o l̈ara. Jek jëk shängshko ga wl̈ẽna nopga l̈ũrkë ä wl̈eniyorë irbo. L̇l̇ëbo söya tjeng ba tjok l̈i döra l̈ok ba shjiryo dret, ba shwong pjang ba do go l̈i tjok, shpora l̈ok träk l̇l̇ëm, ga iara beno buk eshko ba l̇l̇ëmdo.
30 Jesus respondeu assim:
31 E bër ga syõshtaga Sbö kong ba nopga kjĩshko wl̈eniyo tek shäng kjl̈ara irbo l̈i go. Buk l̈i ĩna, gueniyo kjimtara l̇l̇ëm, koskara jek irbo sor go, jek bek erä.
31 Acontece que um sacerdote estava descendo por aquele mesmo caminho. Quando viu o homem, tratou de passar pelo outro lado da estrada.
32 E irgo ga Leví tjëyo tek shäng kjl̈ara irbo l̈i go bakoe. Omĩno, ga kjimtara l̇l̇ëm, koskara jek irbo sor go, jek bek erä bakoe.
32 Também um
33 E irgo ga tek shäng irbo l̈i go kjl̈ara obi, Samaria so shara. Buk l̈i ĩna, ga songe l̈e.
33 Mas um
34 Eni ga jek öötong shäng ba zl̈ong bäng. Shporaba jyãgl̈o l̈ok l̈i dwl̈omnena kjyo go, kjil̇l̇gwo bo dyo dbo ara go, ga pjrira shwomzrëng go. E irgo ga poyona, iara ba öng kjing go, söra jek no pozl̈ong uyoshko, ga dara buk eshko.
34 Então chegou perto dele, limpou os seus ferimentos com azeite e vinho e em seguida os enfaixou. Depois disso, o samaritano colocou-o no seu próprio animal e o levou para uma pensão, onde cuidou dele.
35 Wẽshko ga pozl̈ong uyo sogo l̈i potjwl̈ẽna dbur sho pjl̈ubl̈ún kjwo pjök go, ga tjl̈ẽ ba kong ga “Shporaba kayo buk kjwe dos bor kong jũshko sira. Dbur zanop ëre kjinmo wl̈eni ga tja tjwe iröng obishko ga pja potjwl̈ẽn eshko” l̈e.
35 No dia seguinte, entregou duas moedas de prata ao dono da pensão, dizendo:
36 »¿Eni ga bop kong ga nopga dogl̈o mya l̈i kjone dey ga beno shporaba kayo l̈i kjl̈arayo?»
36 Então Jesus perguntou ao mestre da Lei:
37 «Songe l̈aga ba kong l̈i e» l̈e kjok l̇l̇gwekkl̈o miydaga l̈irë.
37 — Aquele que o socorreu! — respondeu o mestre da Lei. E Jesus disse:
38 — ausente —
38 Jesus e os seus discípulos continuaram a sua viagem e chegaram a um povoado. Ali uma mulher chamada Marta o recebeu na casa dela.
39 — ausente —
39 Maria, a sua irmã, sentou-se aos pés do Senhor e ficou ouvindo o que ele ensinava.
40 Martara shäng wotjl̈ĩk ara, l̇l̇ëbo shärye wl̈o l̈i ara kjĩshko. E kjĩshko ga jek shäng Jesús zl̈ong bäng ga tjl̈ẽ ba kong ga «Tjl̈apga, bor l̈ëng kjwe ichos jek bor kjimtë. Tja iara beno shäng parkë ara tjoksa. ¿E ĩgöp l̇l̇ëmdo?»
40 Marta estava ocupada com todo o trabalho da casa. Então chegou perto de Jesus e perguntou: — O senhor não se importa que a minha irmã me deixe sozinha com todo este trabalho? Mande que ela venha me ajudar.
41 «Marta, pja woydë ara, l̇l̇ëbo woyotjl̈ĩp shäng ara kjĩshko.
41 Aí o Senhor respondeu:
42 Gueniyo l̇l̇ëbo tjwl̈õ ara l̈i kjrinaso, ga tjwl̈õ ara l̈i kjrayde Maríarë, ga döga ërë ba shjiryo l̇l̇ëme» l̈e ba kong.
42 mas apenas uma é necessária! Maria escolheu a melhor de todas, e esta ninguém vai tomar dela.

Ler em outra tradução

Comparar com outra

Estude este capítulo no WhatsApp

Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Lucas 10, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.