Lucas 10

Sbö Tjl̈õkwo (TFRNTPO) vs NAA

Sair da comparação
NAA Nova Almeida Atualizada 2017
1 E irgo ga nopga jek l̈öng ba tjok l̈i kjrara Jesúsdë dogl̈o sak kjäk kjingsho pjök (72). To kjok shto obl̈ë obl̈ë l̈e l̈ishko ga epga ichara jek l̈öng pjök pjök ba bäm go.
1 Depois disso, o Senhor escolheu outros setenta e os enviou de dois em dois, para que fossem adiante dele a cada cidade e lugar onde ele haveria de passar.
2 Eshko ga tjl̈ẽ ba kong ga «Dwl̈a bo kjrëy wl̈o ga ara, gueniyo parkagaga kjl̈öbö döe. Eni ga rokozĩ dwl̈a sogo l̈i kong ga parkagaga wl̈ẽya obi, dwl̈a bo ara l̈i kjre wl̈o.
2 E lhes disse:
3 Eni ga pjãy nomo. Pjãy to l̈öng sjëke. Pjãy ichër jek l̈öng öng wl̈ẽp ushko so l̇l̇gwokl̈ë jëk l̈öng shjiti kjl̈oshko so l̈öngshko wl̈eni.
3 Vão! Eis que eu os envio como cordeiros para o meio de lobos.
4 Pjãy brikshko ga pjãy dbur sök l̇l̇ëm, kjl̈a sök l̇l̇ëm, drepkwota sök l̇l̇ëm bakoe. Pjãy jëkko eröe. No wl̈ẽmi irbo ga “Miga” l̈ëmi ba kong l̇l̇ëm, pjãy jek bek eröe.
4 Não levem bolsa, nem sacola, nem sandálias; e não saúdem ninguém pelo caminho.
5 Pjãy äär ber l̈öng kjone ga pjãy opzrëk jek u jong kjwara eshko l̈i roshko, ga pjãy tjl̈ẽs nopga tjeng eshko l̈i kong ga “Miga. Rokër Sbö kong ga pjãy l̈öng u ëreshko uunkong ie ber l̈öng wl̈ẽpe” l̈ozĩ ba kong eni.
5 Ao entrarem numa casa, digam primeiro: “Paz seja nesta casa!”
6 Eshko ga pjãy wl̈okjre l̈ok wopjl̈ú wl̈eni ga epga ie Sbörë ber l̈öng wl̈ẽp jl̈õkoyo. Gueniyo pjãy wl̈okjre eni l̇l̇ëm ga epga kjimte Sborë l̇l̇ëme.
6 Se houver ali uma pessoa que ama a paz, sobre ela repousará a paz de vocês; se não houver, a paz voltará sobre vocês.
7 Pjãy öötong l̈öng kjone pogo ga pjãy to l̈öng u kjwara kjwara l̇l̇ëm, pjãy ber l̈öng u kjwaraso dey. Ëye parkë ga e potjwl̈ẽkko ba pak l̈i ãska. E kjĩshko ga pjãy së̃ya l̇l̇ë ga uozĩ, bomi potjwl̈ẽkkl̈o l̈i e.
7 Fiquem na mesma casa, comendo e bebendo do que eles tiverem; porque o trabalhador é digno do seu salário. Não fiquem mudando de casa em casa.
8 »Pjãy öötong l̈öng kjone pogo ga pjãy wl̈okjre nopga eshko sorë wl̈eni ga pjãy së̃ya l̇l̇ë ga uozĩ,
8 Quando entrarem numa cidade e ali forem bem-recebidos, comam do que lhes for oferecido.
9 swl̈opga l̈öng eshko l̈i poptozĩ, ga pjãy tjl̈ẽ nopga l̈öng l̈i kong ga “Sbö ber no pjl̈uyo wl̈o l̈i, e dbaryo döröe” l̈ëmi ba kong eni.
9 Curem os doentes que nela houver e digam ao povo dali: “O Reino de Deus se aproximou de vocês.”
10 »Gueniyo ga pjãy öötong l̈öng kjok kjrina ga pjãy wl̈okjre nopga eshko sorë l̇l̇ëm ga pjãy to l̈öng jëk irbo pjl̈ara pjl̈ara tjwe l̈ok l̈i go, ga pjãy tjl̈ẽ kjok eshko sopga l̈i kong ga
10 Porém, quando entrarem numa cidade e não forem bem-recebidos, saiam pelas ruas, dizendo:
11 “Bomi kjokshko pjl̈ungyo pjono borwa dre go l̈i l̈önwa ber tjeng jũshko, pjãy shdungko l̈okl̈o. Gueniyo miydozĩ pjl̈ú ga Sbö ber no pjl̈uyo wl̈o l̈i, e dbaryo döröe” l̈ëmi ba kong eni.
11 “Até o pó desta cidade, que grudou nos nossos pés, sacudimos contra vocês! No entanto, saibam que está próximo o Reino de Deus.”
12 L̈ër bomi kong ga no l̇l̇gwezl̈ong dbaryoshko ga kjok eshko sopga shdũya Sbörë ara, Sodoma sopga kjinmo» l̈e.
12 Eu digo a vocês que, naquele dia, haverá menos rigor para Sodoma do que para aquela cidade.
13 E irgo ga tjl̈ẽno nopga kjok shto obl̈ë obl̈ë l̈i kjĩshko. Tjl̈ẽ ga «¡Corazín sopga, Betsaida sopga, pjãy song jl̈õ, pjãy shdungko! L̇l̇ëbo ĩydëba l̇l̇ëm wl̈eniyo shäryoror bomi kong l̈i ĩna Tiro sopga, Sidón sopgarë tek dënashko kjwe ga l̇l̇ëbo owa shärye l̈öng l̈i, e owa jl̈õe l̈ara, ga rayara, ga shwong pjuna shtëgro së ä wl̈eniyo, pjl̈ung sho iara ba dl̈u kjing go, ba woowa l̈i ĩya Sbörë wl̈o tjän.
13 — Ai de você, Corazim! Ai de você, Betsaida! Porque, se em Tiro e em Sidom se tivessem operado os milagres que foram feitos em vocês, há muito que elas teriam se arrependido, assentadas em pano de saco e cinza.
14 Eni ga no l̇l̇gwezl̈ong dbaryoshko ga pjãy shdũya Sbörë ara, Tiro sopga, Sidón sopga, e kjinmo.
14 Mas, no Juízo, haverá menos rigor para Tiro e Sidom do que para vocês.
15 »Capernaúm sopga, ¿pjãy wotjl̈ĩk ga pjãy söya Sbörë jem äär kjok dogo l̈ëmiro? Eni l̇l̇ëme. Pjãy iche jer äär iök pjë jong ri ri sjer l̇l̇ëm shtoyo l̈i roshko» l̈e.
15 — E você, Cafarnaum, pensa que será elevada até o céu? Será jogada no inferno!
16 Eshko ga tjl̈ẽ ba oppinggaga kong ga «Pjãy tjl̈õkwo kjraga ërë ga e bor tjl̈õkwo kjrayde wl̈eni. Ëye, pjãy wl̈okjrara l̇l̇ëm ga tja wl̈okjrara l̇l̇ëm wl̈eni. Ga ëye, tja wl̈okjrara l̇l̇ëm ga bor ichaga wl̈okjrara l̇l̇ëm wl̈eni bakoe» l̈e.
16 — Quem ouve vocês ouve a mim; e quem rejeita vocês é a mim que rejeita; quem, porém, me rejeita está rejeitando aquele que me enviou.
17 Eni ga nopga dogl̈o sak kjäk kjingsho pjök (72) l̈i toe. Tjl̈õkwo l̈ara l̈ok kjok shto obl̈ë obl̈ë pjir ga tek shrono l̈öng wopjl̈ú iröng obi. Eshko ga tjl̈ẽ l̈ok Jesús kong ga «Tjl̈apga, Ä sëyaga ëmdë ga tjawa bangkjre. Epga ichororwa bop ko goshko ga tjawa kol̈ara» l̈e l̈ok eni.
17 Então os setenta voltaram, cheios de alegria, dizendo: — Senhor, em seu nome os próprios demônios se submetem a nós!
18 Kuya ga tjl̈ẽ ba kong ga «Eni jl̈õe. Ĩnor ga Ä zana Sbörë, ga e l̈ono ter kjok dogo dwayo l̇l̇gwl̈ëng wl̈eni.
18 Jesus lhes disse:
19 Ga pjãy kong dbo tworor kësbang, bi moskwo kësbang l̈i zami wl̈o, ga l̇l̇ëye wen owa bomi kong l̇l̇ëme. Dgur shgl̈ëmi, dyë shgl̈ëmi ëmdë ga l̇l̇ëye wen owa bomi kong l̇l̇ëme.
19 Eis que eu dei a vocês autoridade para pisarem cobras e escorpiões e sobre todo o poder do inimigo, e nada, absolutamente, lhes causará dano.
20 ¿Gueniyo pjãy l̈öng wopjl̈ú, pjãy kol̈e Ä sëyagarë kjĩshko egaro? Pjãy kol̈e eni l̈i tjwl̈õ ara l̇l̇ëme. Pjãy ko tak l̈ok kjibokwo go kjok dogo l̈ira tjwl̈õ ara. Woyde ga pjãy ber l̈öng wopjl̈ú e kjĩshko shara» l̈e.
20 No entanto, alegrem-se, não porque os espíritos se submetem a vocês, e sim porque o nome de cada um de vocês está registrado no céu.
21 Jekdo eshko ga go Sbö Sëya jl̈õkoyo kjĩshko ga Jesús beno shäng wopjl̈ú ara, tjl̈ẽ Sbö kong ga «Data, pja kjok dogo sopga, kjok ëre sopga, e Tjl̈apga. L̇l̇ëye jnenop kjok miydagaga l̈öng kong l̈i pinop oba song, wotöy wl̈eniyo kong. E kjĩshko ga pja poshrër ara. Shäryorop eni, woydorop eni kjĩshko» l̈e.
21 Naquela hora, Jesus exultou no Espírito Santo e exclamou:
22 Eshko ga tjl̈ẽ nopga kong ga «L̇l̇ëbo uunkong iara Data Sbörë beno tjeng bor wl̈oshko. Sbö Wa ëre sorë, e miydaga ërë l̇l̇ëm, e miydaga bor Datarë eröe. Data Sbö, e sorë miydaga ërë l̇l̇ëm, e miydaga tjarë eröe. Gueniyo e sorë pin woydë ë kong ga pin» l̈e.
22 — Tudo me foi entregue por meu Pai. Ninguém sabe quem é o Filho, a não ser o Pai; e também ninguém sabe quem é o Pai, a não ser o Filho e aquele a quem o Filho o quiser revelar.
23 E irgo ga ba oppinggaga ĩya ga tjl̈ẽ ba kong tjoksa ga «L̇l̇ëye shäryër l̈i ĩmi l̈öng bomi bokkwo go. Ëye omĩno ga era ber wopjl̈úe.
23 E, voltando-se para os seus discípulos, Jesus lhes disse em particular:
24 L̈ër bomi kong ga l̇l̇ëbo ĩmi, kumi l̈öng ëre tjwl̈õ ara. Dënashko ga Sbö tjl̈õkwo l̈agaga, pjl̈upga, e omĩk woydë, omkuk woydë, gueniyo omĩno l̇l̇ëm, omkuno l̇l̇ëm bakoe» l̈e.
24 Pois eu lhes digo que muitos profetas e reis quiseram ver o que vocês estão vendo, mas não viram; e quiseram ouvir o que vocês estão ouvindo, mas não ouviram.
25 Domer shäng kjl̈ara, kjok l̇l̇gwekkl̈o tara Moisésdë l̈i miydaga pjl̈ú wl̈eniyo. Pjl̈ara ga kojono shäng Jesús zl̈ong bäng, tjl̈ĩya wl̈o. Tjl̈ẽ ba kong ga «Tjl̈apga no pingga, ¿l̇l̇ëye shäryër, tja ber sök së ĩyado Sbö tjok wl̈o?»
25 E eis que certo homem, intérprete da Lei, se levantou com o objetivo de pôr Jesus à prova e lhe perguntou: — Mestre, que farei para herdar a vida eterna?
26 «¿L̇l̇ëye tara Moisésdë pjang kjok l̇l̇gwekkl̈o kjibokwoyo l̈i go? ¿Bop kong ga e pjl̈ol̇l̇gwep ber sorë?»
26 Então Jesus lhe perguntou:
27 «“L̇l̇ëbo woydëpshko, l̇l̇ëbo woyotjl̈ĩpshko, l̇l̇ëbo shäryëpshko, pja sök së obishko ga Tjl̈apga, bop Sbö l̈i woydos jl̈õkoyo ĩyado”, ga “Pja opwoydë sorë ga bop kjl̈ara, e woydos eni bakoe.” Kjok l̇l̇gwekkl̈o tak pjang l̈i e» l̈e.
27 A isto ele respondeu: — “Ame o Senhor, seu Deus, de todo o seu coração, de toda a sua alma, com todas as suas forças e todo o seu entendimento.” E: “Ame o seu próximo como você ama a si mesmo.”
28 Kuya ga tjl̈ẽ ba kong ga «Tja dboryorop beke. Shäryorop eni ga pja beno sök së ĩyado Sbö tjok» l̈e.
28 Então Jesus lhe disse:
29 Eshko ga domer l̈i opwl̈ikë woydë. Eni ga tjl̈ẽ ba kong ga «¿Bor kjl̈ara l̈e l̈i ë?»
29 Mas ele, querendo justificar-se, perguntou a Jesus: — Quem é o meu próximo?
30 «Domer opshino kjl̈ara Jerusalén kjokyo dwayo, jongya jer shäng Jericó kjokyo wl̈o l̈ara. Jek jëk shängshko ga wl̈ẽna nopga l̈ũrkë ä wl̈eniyorë irbo. L̇l̇ëbo söya tjeng ba tjok l̈i döra l̈ok ba shjiryo dret, ba shwong pjang ba do go l̈i tjok, shpora l̈ok träk l̇l̇ëm, ga iara beno buk eshko ba l̇l̇ëmdo.
30 Jesus prosseguiu, dizendo:
31 E bër ga syõshtaga Sbö kong ba nopga kjĩshko wl̈eniyo tek shäng kjl̈ara irbo l̈i go. Buk l̈i ĩna, gueniyo kjimtara l̇l̇ëm, koskara jek irbo sor go, jek bek erä.
31 Por casualidade, um sacerdote estava descendo por aquele mesmo caminho e, vendo aquele homem, passou de largo.
32 E irgo ga Leví tjëyo tek shäng kjl̈ara irbo l̈i go bakoe. Omĩno, ga kjimtara l̇l̇ëm, koskara jek irbo sor go, jek bek erä bakoe.
32 De igual modo, um levita descia por aquele lugar e, vendo-o, passou de largo.
33 E irgo ga tek shäng irbo l̈i go kjl̈ara obi, Samaria so shara. Buk l̈i ĩna, ga songe l̈e.
33 Certo samaritano, que seguia o seu caminho, passou perto do homem e, vendo-o, compadeceu-se dele.
34 Eni ga jek öötong shäng ba zl̈ong bäng. Shporaba jyãgl̈o l̈ok l̈i dwl̈omnena kjyo go, kjil̇l̇gwo bo dyo dbo ara go, ga pjrira shwomzrëng go. E irgo ga poyona, iara ba öng kjing go, söra jek no pozl̈ong uyoshko, ga dara buk eshko.
34 E, aproximando-se, fez curativos nos ferimentos dele, aplicando-lhes óleo e vinho. Depois, colocou aquele homem sobre o seu próprio animal, levou-o para uma hospedaria e tratou dele.
35 Wẽshko ga pozl̈ong uyo sogo l̈i potjwl̈ẽna dbur sho pjl̈ubl̈ún kjwo pjök go, ga tjl̈ẽ ba kong ga “Shporaba kayo buk kjwe dos bor kong jũshko sira. Dbur zanop ëre kjinmo wl̈eni ga tja tjwe iröng obishko ga pja potjwl̈ẽn eshko” l̈e.
35 No dia seguinte, separou dois denários e os entregou ao hospedeiro, dizendo: “Cuide deste homem. E, se você gastar algo a mais, farei o reembolso quando eu voltar.”
36 »¿Eni ga bop kong ga nopga dogl̈o mya l̈i kjone dey ga beno shporaba kayo l̈i kjl̈arayo?»
36 Então Jesus perguntou:
37 «Songe l̈aga ba kong l̈i e» l̈e kjok l̇l̇gwekkl̈o miydaga l̈irë.
37 O intérprete da Lei respondeu: — O que usou de misericórdia para com ele. Então Jesus lhe disse:
38 — ausente —
38 Quando eles seguiam viagem, Jesus entrou numa aldeia. E certa mulher, chamada Marta, hospedou-o na sua casa.
39 — ausente —
39 Marta tinha uma irmã, chamada Maria, que, assentada aos pés do Senhor, ouvia o seu ensino.
40 Martara shäng wotjl̈ĩk ara, l̇l̇ëbo shärye wl̈o l̈i ara kjĩshko. E kjĩshko ga jek shäng Jesús zl̈ong bäng ga tjl̈ẽ ba kong ga «Tjl̈apga, bor l̈ëng kjwe ichos jek bor kjimtë. Tja iara beno shäng parkë ara tjoksa. ¿E ĩgöp l̇l̇ëmdo?»
40 Marta agitava-se de um lado para outro, ocupada em muitos serviços. Então se aproximou de Jesus e disse: — O Senhor não se importa com o fato de minha irmã ter deixado que eu fique sozinha para servir? Diga-lhe que venha me ajudar.
41 «Marta, pja woydë ara, l̇l̇ëbo woyotjl̈ĩp shäng ara kjĩshko.
41 Mas o Senhor respondeu:
42 Gueniyo l̇l̇ëbo tjwl̈õ ara l̈i kjrinaso, ga tjwl̈õ ara l̈i kjrayde Maríarë, ga döga ërë ba shjiryo l̇l̇ëme» l̈e ba kong.
42 mas apenas uma é necessária. Maria escolheu a boa parte, e esta não lhe será tirada.

Ler em outra tradução

Comparar com outra

Estude este capítulo no WhatsApp

Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Lucas 10, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.