Mateus 22

Nyɩsʋa a =hapʋtitie (TED) vs NAA

Sair da comparação
NAA Nova Almeida Atualizada 2017
1 ‑Ye 'ke ‑Yusu naa 'le lele ‑talʋdʋɩ 'kwli 'mʋ, 'ɔɔ ‑Juukʋɛ a ye'mʋnaanyʋ klɛ ‑hɩhɩa, ‑ʋ ꞊gba wɛn ꞊nɔ wlɔn, ɔ nɔ:
1 De novo Jesus lhes falou por parábolas, dizendo:
2 «‑Tɛ Nyɩsʋaa nahuin a win a kekɔɔlɛ nu, dɛ ꞊nʋ, ɛ 'we ye, ɛ nɛ‑ ‑gbo: Ɛ kɔ la bodɩɔ ꞊de. Nɔ‑ le 'a ‑kʋannunyʋ, 'ke bʋ pi 'a 'yu a 'blɩ'mʋpʋpa a dididɛ,
2 — O Reino dos Céus é semelhante a um rei que preparou uma festa de casamento para seu filho.
3 'ɔ da nahuin ‑ye dididɛ a ‑gbɛ ke. ‑Tɛ dɛditi nyre 'o, ‑ye ɔ le 'a ‑kʋannunyʋ nɩ, ɔ nɔ: Ba mu, ba da nahuin ‑nɩ wɛn. ‑Tɛ ʋ mu 'klɛɛ, ʋ yʋ 'o gbo, 'ʋ lu, ‑ye ʋ nɔ: ‑A bla nɩ, ‑a 'nɩ di ꞊le 'le.
3 Enviou os seus servos a chamar os convidados para a festa, mas estes não quiseram vir.
4 ‑Ye ɔ le lele 'a ‑kʋannunyʋ ‑ye, ɔ nɔ: Ba mu, ba le nahuin ꞊nʋ, 'n da wɛn, 'na dididɛ ‑wɛ ‑wɔn, 'na bro kɔ broyuo nʋanʋɩ ꞊nʋ, ʋ 'lɩ nɩ. ‑Tɔplɩ 'bii, ɩ ‑wɛ ‑wɔn. Bʋ di 'le, ʋ 'mʋ 'blɩ'mʋpʋpa a dididɛ ꞊nʋ di.
4 Enviou ainda outros servos, dizendo: “Digam aos convidados: Eis que já preparei o meu banquete; os meus bois e animais da engorda já foram abatidos, e tudo está pronto; venham para a festa.”
5 Kɛɛ, nahuin ꞊nʋ, ʋ da lɛ, ‑sɔgbɔlʋ a ‑tɩ 'ʋ 'de 'le di, 'ʋ mu 'waa ‑kʋɩn ‑wɔn lɛ, ꞊ɔ ‑ye 'ɔ mu 'le 'a ‑ci ke, ꞊ɔ ‑ye 'ɔ mu plo wɔn,
5 Mas os convidados não se importaram e se foram, um para o seu campo, outro para o seu negócio.
6 ꞊ʋ ‑ye 'ʋ klɩ ‑kʋannunyʋ ꞊nʋ, ‑ʋ nyu wɛn lɛ da, 'ʋ biu ‑bibi, 'ʋ 'lʋlʋ lɛ.
6 Outros, agarrando os servos, os maltrataram e mataram.
7 ‑Tɛ bodɩɔ a ‑gbɛ, ɔ 'wɔn ‑tɩ a ‑gbɛ, ‑ye ɔ bi 'mʋ yrʋ, 'ɔ le 'a 'sɔyuo, 'ke bʋ 'la 'crɛnyʋ a ‑gbɛ, kɔ bʋ po ‑wɛ 'waa 'dɩɔ 'tɔ.
7 — O rei ficou furioso e, enviando as suas tropas, exterminou aqueles assassinos e incendiou a cidade deles.
8 ‑Ye kɛ ɔ po lele 'a ‑kʋannunyʋ ye: 'Blɩ'mʋpʋpa a dididɛ ‑wɛ ‑wɔn. Kɛɛ, dididɛ ‑gbo, ɛ 'de nahuin ꞊nʋ ye blɛ, 'n da wɛn lɛ.
8 Então disse aos seus servos: “A festa está pronta, mas os convidados não eram dignos.
9 Ba mu 'le ‑tɛgbi ꞊nʋ, nahuin ‑huo 'le, kɔ, ba da nahuin 'bii ꞊nʋ, a di 'o gbo yɛ, 'ke bʋ di 'blɩ'mʋpʋpa a dɛdi‑tuo ke.
9 Vão, pois, para as encruzilhadas dos caminhos e convidem para o banquete todos os que vocês encontrarem.”
10 ‑Ye 'a ‑kʋannunyʋ mu nɩ, 'ʋ 'kukue nahuin 'bii ꞊nʋ lɛ, ʋ yɛ 'o gbo, ‑ʋ mɔ nahuin ꞊nʋ, ‑ʋʋ 'o Nyɩsʋa ꞊tuu, kɔ nahuin ꞊nʋ, ‑ʋ 'nɩnɩ ꞊tuu 'o Nyɩsʋa. (Nahuin 'bii ꞊nʋ, ʋ da lɛ, ‑ʋ di 'le, ʋ ‑nyi ꞊nʋ 'blɩ'mʋpʋpa a wlawlʋ, ʋ 'mu pue.) Nahuindʋ a ‑gbɛ, nʋ‑ ‑wɛ ti ke. Ɛ nue, 'blɩ'mʋpakayu ꞊nʋ, 'ʋ 'yii 'le, 'ke 'o nahuin ‑wɔn.
10 E, saindo aqueles servos pelas estradas, reuniram todos os que encontraram, maus e bons; e a sala do banquete ficou cheia de convidados.
11 ‑Ye bodɩɔ pa nɩ, ɔ 'mʋ nahuin ꞊nʋ 'ye, ɔ da. ‑Tɛ ɔ pa 'klɛɛ, ‑ye ɔ 'ye nɩ, ‑ɛ mɔ, 'ke 'le nahuin ꞊nʋ ‑hɛyri, nahuoon ‑do nɩ 'le, 'ɔ 'de 'blɩ'mʋpʋpa a wlawlʋ pue.
11 — Mas, quando o rei entrou para ver os que estavam à mesa, notou ali um homem que não trazia veste nupcial
12 ‑Ye kɛ ɔɔ ꞊nɔ ye po, ɔ nɔ: 'Mɛ o, ‑mɔ ‑gbo, ‑ɔ 'de 'blɩ'mʋpʋpa a wlawlʋ pue, ‑n 'de ye blɛ ‑bo pa nɔ. Kɛɛ, ‑tɩ bɔ di ꞊nɔ ‑wɔn ꞊tu, ɔ 'di yi.
12 e perguntou-lhe: “Amigo, como você entrou aqui sem veste nupcial?” E ele emudeceu.
13 Nɛ‑ mɔ bodɩɔ bɔ le 'a ‑kʋannunyʋ, ɔ nɔ: Ba mʋa 'a bʋɩ kɔ 'a dabʋɩ. Ba puo 'le ‑patʋ 'mʋ, 'ke 'le gbɩgbɩyrɩ ‑hɛyri. 'Ke ɔ di 'o ꞊hien wee, kɔ, 'ke ɔ di ‑wɛ 'o yrʋ poo.»
13 Então o rei ordenou aos serventes: “Amarrem os pés e as mãos dele e atirem-no para fora, nas trevas; ali haverá choro e ranger de dentes.”
14 ‑Ye kɛ ‑Yusuu lele po: «Nyɩsʋa, ɔɔ da nahuin 'plɔplɔ, 'ke bʋ wɛɛn ke, bɔ kʋʋ win ke, kɛɛ, nahuiin ‑do ꞊nʋ, ‑ʋ wɛɛn ꞊nɔ ke, nʋ‑ ɔ ‑ha 'le du 'mʋ, 'ke bɔ kʋʋ win ke.»
14 Porque muitos são chamados, mas poucos são escolhidos.
15 Dɛ a ‑gbɛ, ‑tɛ ɛ ‑hi, ‑ye Falisi꞊tumu a nahuin, ʋ mu 'mʋ ‑gboligbo, ‑ɛ die nu, ʋ 'mʋ 'hru lɛ ꞊mɔ, ‑tɛ ʋ di nu, ʋ 'muo wlɔn lɛ ꞊gba, 'a ‑wɔn꞊tutue 'kwli 'mʋ, ʋ 'mʋ 'le naa, ʋ 'muo ‑tɩ yɛɛ, ‑ɛ die nu, ʋ 'muo klɩ.
15 Então os fariseus se retiraram e consultaram entre si como surpreenderiam Jesus em alguma palavra.
16 ‑Tɛ ʋ ꞊tui 'klɛɛ, ‑ye ʋ tɛ gbo 'waa ‑naagbopʋ ‑ye, kɔ nahuin ‑ye 'hɛɛn, ‑ʋ mɔ 'kɩɩn Helɔdɩ a ꞊tumu a nahuin, 'ke bʋ mu 'le ‑Yusu 'hʋɩn 'mʋ. ‑Tɛ ʋ nyre 'le ꞊nɔ ‑wɔn, ‑ye ʋ nɔ: «Tɔɔnyɔ o, ‑a yie nɩ, ‑ɛ mɔ, ‑nɩɩ ꞊tu ‑tɩ a ‑tɛɛ, ꞊nɩɩ ‑tɩ a ‑tɛɛ tɔɔ, 'ke 'o dɛ ꞊nʋ, Nyɩsʋaa ‑a mʋ ‑hʋa a ‑ta 'mʋ. 'Bɩa ꞊nɩ nyi ꞊tu, ꞊nɩ pɩ ꞊le hʋannʋ, 'ke 'o ‑tʋnahuon a 'lu a lɛ‑hielɛ a ‑ta 'mʋ, mɔ ꞊betɩ bɔ 'ya nyɩgblaka 'mʋ.
16 E enviaram-lhe discípulos, juntamente com os herodianos, para lhe dizer: — Mestre, sabemos que o senhor é verdadeiro e que ensina o caminho de Deus de acordo com a verdade, sem se importar com a opinião dos outros, porque não olha para a aparência das pessoas.
17 Le 'klɛɛ ‑a mʋ dɛ ꞊nʋ, ‑nɩɩ 'lu ‑wɔn lɛ ‑hie, 'ke 'o ‑tɩ ꞊nʋ a ‑ta 'mʋ, ‑aa ‑mʋ wlɔn mu ꞊gba: ꞊Be Nyɩsʋa a tetei nɔ 'nɩ, ‑ba ‑ha 'blʋwli, ‑ba ‑nyi Romakʋɛ a 'kɩɩn gblaka, ‑hee' ‑a 'de ye blɛ ‑ba ‑nyi ꞊nɔ?»
17 Assim sendo, diga-nos o que o senhor acha: é lícito pagar imposto a César ou não?
18 Kɛɛ ‑ye ‑Yusu yie nɩ, dɛ‑ mɔ dɛ 'klan ꞊nʋ, ʋʋ 'lu ‑wɔn lɛ ‑hie, ɔ nɔ: «Dɛ‑ kɔ ‑tɩ ꞊nʋ, aa 'mʋ wlɔn ꞊gba, 'aa 'mʋ 'mʋ lɛ ꞊tɔ 'le, 'a mʋ nahuin ꞊nʋ, ‑ʋʋ 'lii 'hɔn naa? ꞊Be a 'mue 'ye, 'bɩa 'nɩ ‑haa Romakʋɛ a 'kɩɩn gblaka a ‑tɩ lɛ, kɔ Nyɩsʋa a ‑tɩ 'hɛɛn, a 'mʋ 'mʋ ‑tɩ yɛɛ?
18 Mas Jesus, percebendo a maldade deles, respondeu:
19 Ba titie 'mʋ 'wliyɔkɔ a 'yɛɛ ‑do ꞊nʋ ye, aa 'mʋ 'ba, 'aa 'blʋwli 'pɛɛ,» 'ʋ ya ꞊nɔ 'wliyɔkɔ a 'yɛɛ ‑do ye.
19 Mostrem-me a moeda do imposto. Trouxeram-lhe um denário.
20 ‑Ye ɔ nɔ: «Nyɔ tio‑ kɔ 'lu꞊tɩɔ nɩ 'o 'le? Nyɔ tio‑ kɔ 'dʋ ʋ 'crɩɩ ‑wɛ 'o 'le?»
20 E Jesus lhes perguntou:
21 ‑Ye ʋ nɔ: «Romakʋɛ a 'kɩɩn gblakaa nɩ.» ‑Ye kɛ ‑Yusuu 'klɛɛ ꞊nʋ ye po, ɔ nɔ: «'A ‑tɩ o, ba ‑nyi 'kɩɩn gblaka dɛ ꞊nʋ, ‑ɛ blɛ ꞊nɔ ye, kɔ, ba ‑nyi ‑wɛ Nyɩsʋa dɛ ꞊nʋ, ‑ɛ blɛ ꞊nɔ ye!»
21 Eles responderam: — De César. Então Jesus lhes disse:
22 ‑Tɛ ʋ 'wɔn ‑tɩ ꞊nʋ, ‑Yusu ꞊tu ꞊nʋ ‑wɔn, ɩ saka ꞊nʋ nɩ. ‑Ye 'ke ʋ hio 'o gbo, 'ʋ mu.
22 Ouvindo isto, se admiraram e, deixando-o, foram embora.
23 'Ke 'le Jrusrɛdɩɔ 'mʋ, ɛ kɔ la ꞊tumu ꞊de. 'A 'dʋ mɔ Sadusɩ꞊tumu. Nʋ‑ʋ nɩ, ‑ʋ nyi ꞊tu, ‑ɛ mɔ, nahuin 'bʋ 'kʋ, ɛ 'die 'le ‑wɛ bʋ ‑hɔn 'le 'kʋkʋnyʋ ‑hɛyri 'mʋ, bʋ 'hrɩ 'klɔ, 'ke 'le Nyɩsʋa ye. Nʋ‑ kɔ nahuin mu 'o ‑Yusu 'hʋɩn 'mʋ, ‑nyrɔwɔɔ ‑do a ‑gbɛ 'mʋ, ‑ɛ die nu, ʋ 'muo wlɔn lɛ ꞊gba. ‑Tɛ ʋ nyre 'klɛɛ 'o ꞊nɔ 'hʋɩn 'mʋ, ‑ye ʋ nɔ:
23 Naquele dia, alguns saduceus, que dizem não haver ressurreição, aproximaram-se de Jesus e lhe perguntaram:
24 «Tɔɔnyɔ o, Nyɩsʋa a winwlɔn‑hɛnyɔ Moise, ɔ 'crɩɩ la tete ‑ye, 'ɔ hie la ‑a mʋ lɛ. Tete a ‑gbɛ, ɛ nɛ‑ ‑gbo: Nyɩbɛyu 'bɔ nɩ 'o, 'bɔ kɔ nyrɔ, 'plɩɩ nyɩbɛyu a ‑gbɛ, 'bɔ 'de 'yuo gbo hie, 'bɔ 'kʋ, ‑ye nyɩbɛyu ꞊nʋ, ‑ɔ 'kʋ, 'bɔ kɔ 'dɩayu nyɩbɛyu, nɔ‑ blɛ ye ‑bɔ kɔ 'a nyrʋgba a ‑gbɛ, ɔ kɔ ꞊nɔ 'hɛɛn, ʋ 'mʋ 'yuo kɔ, 'ke 'o 'a 'dɩayu, ‑ɔ 'kʋ a ‑ta 'mʋ. Kɛ Moise a tetee po.»
24 — Mestre, Moisés disse: “Se alguém morrer, não tendo filhos, o irmão desse homem deve casar com a viúva e gerar descendentes para o falecido.”
25 ‑Ye kɛ ʋʋ lele po, ʋ nɔ: «Ɛ kɔ la ‑dɩayuo nyɩbɛpʋʋ 'nɩpata, kɛ nɔ ‑a mʋ ‑hɛyri, 'waa ye‑hɛnahuon 'ɔ kɔ nyrʋgba, nyɩbɛyu a ‑gbɛ, 'ɔ 'de 'yuo gbo hie, 'ɔ 'kʋ, 'ɔ hie 'a nyrʋgba a ‑gbɛ 'a ‑dɩayu a 'hɔn a nɔnɔ lɛ.
25 Ora, havia entre nós sete irmãos. O primeiro, tendo casado, morreu e, não tendo descendência, deixou sua mulher para seu irmão.
26 Dɛɛ ‑do a ‑gbɛ, nɛ‑ nue 'hɔn a nɔnɔ, kɔ ta a nɔnɔ. Nɛ‑ nue ‑nuenue, 'ɛ yɛ nahuon a 'nɩpata a nɔnɔ ke.
26 O mesmo aconteceu com o segundo, com o terceiro, até o sétimo.
27 ‑Tɛ ʋ 'bii, ʋ 'kʋ 'klɛɛ, ‑ye nyrʋgba a ‑gbɛ, ɔ 'kʋ la ‑wɛ nɩ.
27 Por fim, depois de todos, morreu também a mulher.
28 Nɛ‑ mɔ ‑tɩ, ‑a di wɛn ‑mʋ wlɔn ꞊gba wɔn, ꞊mʋ ‑a mʋ klɛ ‑hɩhɩa. ‑Nyrɔwɔ ‑kɔ 'mʋ nahuin di 'le 'kʋkʋnyʋ ‑hɛyri 'mʋ ‑hɔn, ʋ 'mʋ 'klɔ 'hrɩ, 'ke 'le Nyɩsʋa ye, nahuon tio‑ di 'klɛɛ nyrʋgba a ‑gbɛ kɔ 'le, 'ke 'le ʋ 'nɩpata ꞊nʋ ‑hɛyri, ‑ɛ nue, ‑tɛ ʋ nɩ la nɔ ‑tʋtʋ ke, nahuin 'bii a ‑gbɛ, ʋ kʋɔ la nɩ.»
28 Portanto, na ressurreição, de qual dos sete ela será esposa? Porque todos casaram com ela.
29 ‑Ye ‑Yusu ꞊tu ‑wɔn, ɔ nɔ: «Aa 'nɩ ka, ‑ɛ nue, a 'de Nyɩsʋacrɩɩnɩɛ yi, 'a 'die ‑wɛ yi, ‑ɛ mɔ, Nyɩsʋa nɩ ke 'klɩ.
29 Jesus respondeu:
30 Ti ꞊nʋ ‑kɔ 'yri nahuin di 'le 'kʋkʋnyʋ ‑hɛyri 'mʋ ‑hɔn, ʋ 'mʋ 'klɔ 'hrɩ, 'ke 'le Nyɩsʋa ye, nyɩbɛpʋ kɔ nyrʋgbapʋ 'hɛɛn, ʋ 'deɛ bʋ kʋkɔ. Kɛɛ, ‑tɛ Nyɩsʋa a lɛleenyʋ nɩ 'mʋ, kɛ'ɛ nɩ, ʋ di ‑wɛ 'mʋ nɩ.
30 Porque, na ressurreição, nem casam, nem se dão em casamento, mas são como os anjos no céu.
31 'Ya 'o lele 'lu, dɛ ‑gbo, ‑ɛ mɔ nahuin bʋ ‑hɔn 'le 'kʋkʋnyʋ ‑hɛyri 'mʋ, bʋ 'hrɩ 'klɔ, 'n yie nɩ, ‑ɛ mɔ, a ‑hre ‑tɩ ꞊nʋ nɩ, Nyɩsʋa ꞊tu, 'ke 'le 'a 'crɩɩnɩɛ 'kwli 'mʋ. Kɛ Nyɩsʋaa la po:
31 Quanto à ressurreição dos mortos, vocês nunca leram o que Deus disse a vocês:
32 'Mɔ mɔ Nyɩsʋa ꞊nʋ, Abrahamʋ, ɔɔ da, ɔ kɔ Yisakɩ, kɔ Sakɔbʋ 'hɛɛn. Kɛ'ɛ nɩ, Nyɩsʋa po. Ɛ 'we ꞊nɔ ye, ti ꞊nʋ ‑kɔ 'yri Nyɩsʋaa 'le Moise ‑wɔn 'prɛɛ, Abrahamʋ kɔ Yisakɩ kɔ Sakɔbʋ 'hɛɛn, ʋ 'kʋ la nɩ. Kɛɛ, ‑a yie nɩ, ‑ɛ mɔ, ɛ 'de 'kʋkʋnyʋ, ʋ 'nɩ da ꞊le Nyɩsʋa, kɛɛ, 'klɔnɩnyʋ, nʋ‑ nyo da. ('A ‑tɩ, 'ba plɛ, nahuon 'bɔ 'kʋ, ɔ 'nɩ 'hrɩ ꞊le 'klɔ, 'ke 'le Nyɩsʋa ye, ‑ye ɛ 'de ꞊nɛ.)» Kɛ'ɛ nɩ, ‑Yusu po.
32 “Eu sou o Deus de Abraão, o Deus de Isaque e o Deus de Jacó”? Ele não é Deus de mortos, e sim de vivos.
33 Nahuin 'bii ꞊nʋ, ‑ʋ po ‑Yusu nʋa ye gbo, ɩ saka ꞊nʋ nɩ, 'ke 'o tɔɔlɛdʋ ꞊nʋ, ɔ tɔɔ a ‑ta 'mʋ.
33 Ouvindo isto, as multidões se maravilhavam da sua doutrina.
34 Falisi꞊tumu a nahuin, ʋ 'wɩn nɩ, ‑ɛ mɔ, ‑Yusu ꞊tu Sadusɩ꞊tumu a nahuin ‑wɔn, 'ɔ nue, 'ʋ 'de 'klɛɛ lele ‑tɩ ꞊de kɔ, bʋ ꞊tu. Nɛ‑ mɔ bʋ 'kukue lɛ, bʋ mu 'o ‑Yusu 'hʋɩn 'mʋ.
34 Entretanto, os fariseus, sabendo que Jesus havia silenciado os saduceus, reuniram-se em conselho.
35 'Ke 'le ꞊nʋ ‑gbahlɔn, teteitɔɔnyɔ ꞊de nɩ 'o. Nɔ‑ ꞊gba ‑Yusu wlɔn, ‑ɛ die nu, ɔ 'muo 'mʋ lɛ ꞊tɔ, 'ke ɔ 'mʋ ka, 'ke 'o Nyɩsʋa ye, ɔ nɔ:
35 E um deles, intérprete da Lei, querendo pôr Jesus à prova, perguntou-lhe:
36 «Tɔɔnyɔ o, tetei 'bii ꞊nʋ, Nyɩsʋa ‑nyi ‑a mʋ, dɛ tio‑ mɔ tete gblaka 'le, 'ɛ ‑hi 'o ꞊ɩ ‑ye 'mʋ?»
36 — Mestre, qual é o grande mandamento na Lei?
37 «‑Ye ‑Yusu ꞊tuo ‑wɔn, ɔ nɔ: ‑N blɛ ye ‑bo nʋɛ ‑na Kʋkɔnyɔ Nyɩsʋa 'mʋ, 'ke 'le ‑na ꞊wlʋ 'bii ke, kɔ, 'ke 'le ‑na 'lu a lɛ‑hielɛ 'bii 'kwli 'mʋ.
37 Jesus respondeu:
38 Nɛ‑ mɔ Nyɩsʋa a tete gblaka, 'ke 'le tetei 'bii ‑hɛyri. Nɛ‑ nɩ 'o tetei 'bii 'lu ye.
38 Este é o grande e primeiro mandamento.
39 Nyɩsʋa a tete ‑ye, ‑ɛ kʋɛ 'o ꞊nɔ ‑wɔn, ‑ɛ mɔ ‑wɛ tete gblaka, ɛ nɛ‑ ‑gbo: ‑N blɛ ye ‑bo nʋɛ ‑n 'be ‑tʋnahuon 'mʋ, ‑ɛ 'we ꞊nɔ ye, ‑tɛ ‑n nu ‑n dɩɔnʋ a 'mʋnʋɛlɛ.
39 E o segundo, semelhante a este, é: “Ame o seu próximo como você ama a si mesmo.”
40 Teteii 'hɔn a ‑gbɛ, nɩ‑ kɔ 'kwli 'mʋ Moise a tetei 'bii 'le 'mʋ ‑hɔn, ɩ kɔ Nyɩsʋa a winwlɔn‑hɛnyʋ a tɔɔlɛ 'hɛɛn.»
40 Destes dois mandamentos dependem toda a Lei e os Profetas.
41 ‑Tɛ dɛ a ‑gbɛ, ɛ ‑hi, ‑ye Falisi꞊tumu a nahuin, ʋ 'kukue lɛ, ‑Yusu 'ʋ ꞊gbʋ wlɔn, ɔ nɔ:
41 Estando reunidos os fariseus, Jesus lhes perguntou:
42 «Dɛ tio‑ aa 'lu ‑wɔn lɛ ‑hie, 'ke 'o Waanyɔ ꞊nʋ a ‑ta 'mʋ, Nyɩsʋa po la lɛ, ɔ di la 'le ya? Nyɔ‑ mɔ 'a bu gblaka?» ‑Ye ʋ ꞊tuo ‑wɔn, ʋ nɔ: «Waanyɔ a ‑gbɛ, nɔ‑ mɔ bodɩɔ Dafidɩ a 'yuo a 'Yu.»
42 — O que vocês pensam do Cristo? De quem é filho? Eles responderam: — De Davi.
43 ‑Ye ɔ ꞊gbʋ wlɔn, ɔ nɔ: «'Bɩa 'bɛ nɩ lɛ 'mʋ, ‑be' Nyɩsʋa a ‑Hihiu nu, Dafidɩ 'ɔ daa Waanyɔ a ‑gbɛ 'a Kʋkɔnyɔ, 'ɔ ꞊tui la, 'ʋ 'crɩɛ, 'ke 'le Nyɩsʋacrɩɩnɩɛ 'kwli 'mʋ, ‑ɛ mɔ:
43 E Jesus perguntou:
44 Kʋkɔnyɔ Nyɩsʋa, ɔ le 'na kʋkɔnyɔ nɩ, ‑ɛ mɔ:
44 “Disse o Senhor ao meu Senhor:
45 ‑Ye ‑Yusu nɔ lele: «‑Tɛ Dafidɩ a ‑gbɛ, ɔɔ Waanyɔ a ‑gbɛ 'a Kʋkɔnyɔ daa, ‑be' Waanyɔ a ‑gbɛ, ɔ ‑wɛ 'le bɔ nu Dafidɩ a 'Yu a 'mʋ'yɩya 'le?»
45 — Portanto, se Davi o chama de Senhor, como ele pode ser filho de Davi?
46 Nahuin ꞊nʋ, ‑ʋ nɩ 'o, gbegbe 'a nahuon ꞊de 'die 'le ‑wɛ bɔ ‑hɩhɩa ‑Yusu klɛ. Kʋɛ 'o ‑nyrɔwɔ a ‑gbɛ 'yie 'mʋ gbo, nahuiin pɩ hʋannʋ, 'ke bʋ ꞊gbɔ lele dɛ ꞊de wlɔn.
46 E ninguém podia lhe responder uma palavra; e a partir daquele dia ninguém mais ousou fazer perguntas.

Ler em outra tradução

Comparar com outra

Estude este capítulo no WhatsApp

Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Mateus 22, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.