Mateus 25

Jisas Klays Takaw Teplep Ne (TAW) vs VC

Sair da comparação
VC Versão Católica
1 Jisas takaw olap agak, God binɨb dɨl kɨlop kod yenɨgab ñɨn anɨb ak, kesɨm debin awl tek gɨnɨgab agak. Bɨ olap bin dɨnɨg gek, bin pɨlaj anep wajɨlem ak lam keke dɨl, dad kanɨb nab ak nɨgun agɨl amnɨgabal agak.
1 Então o Reino dos céus será semelhante a dez virgens, que saíram com suas lâmpadas ao encontro do esposo.
2 Bin pɨlaj anɨb okok, anep mamɨd ak gos nɨgtep ma gɨnɨgabal, anep mamɨd ak gos nɨgtep gɨnɨgabal agak.
2 Cinco dentre elas eram tolas e cinco, prudentes.
3 Nɨgtep ma gɨnɨgabal anɨb okok, lam dagɨlep wel ogɨnap sek dad ma amnɨgabal agak.
3 Tomando suas lâmpadas, as tolas não levaram óleo consigo.
4 Pen bin pɨlaj gos nɨgtep gɨnɨgabal okok, lam dɨl, lam dagɨlep wel ogɨnap botol mɨgan ak pagɨl, dad amnɨgabal agak.
4 As prudentes, todavia, levaram de reserva vasos de óleo junto com as lâmpadas.
5 Pen bin pɨlaj anɨb okok kɨli mɨdupsek amjakɨl, kod mɨdel mɨdel, bɨ bin dɨnɨg gɨnɨgab ak kasek ma apek nɨm, wɨsɨn apek kɨn amnɨgabal agak.
5 Tardando o esposo, cochilaram todas e adormeceram.
6 Pen maynab awl ayaŋ, binɨb ogɨnap suk agɨl agɨnɨgabal, Nɨgɨm, bɨ bin dɨnɨgeb ak apeb agɨnɨgabal agak. Nop am kanɨb nab ak nɨŋɨd, poŋɨd owɨm agɨnɨgabal agak.
6 No meio da noite, porém, ouviu-se um clamor: Eis o esposo, ide-lhe ao encontro.
7 Anɨb agel, bin tun anep wajɨlem anɨb ak mɨdupsek tɨkjakɨl, lam wik kɨli okok gɨtep gɨnɨgabal agak.
7 E as virgens levantaram-se todas e prepararam suas lâmpadas.
8 Anɨgɨl, bin gos nɨgtep ma gɨnɨgabal tun ak, kɨli bin gos nɨgtep gɨnɨgabal tun ak kɨlop agɨnɨgabal, Lam chɨn okok sugɨnɨgeb ak, wel nɨbi okok chɨnop ogɨnap ñɨm agɨnɨgabal agak.
8 As tolas disseram às prudentes: Dai-nos de vosso óleo, porque nossas lâmpadas se estão apagando.
9 Agel, bin gos nɨgtep gɨnɨgabal tun ak agɨnɨgabal, Mel, wel anɨb okok nɨbop ogɨnap ñɨl, chɨn ogɨnap dɨnɨgun tek ma lup agɨnɨgabal agak. Nɨbi ke amɨl tawɨm agɨnɨgabal agak.
9 As prudentes responderam: Não temos o suficiente para nós e para vós; é preferível irdes aos vendedores, a fim de o comprardes para vós.
10 Anɨb agenɨgabal, wel tawnɨg amnɨgabal won ak, bɨ bin dɨnɨg gɨnɨgab ak apjakɨnɨgab agak. Bin gos nɨgtep gɨl kod yenɨgabal tun ak, bɨ anɨb ak ayɨp kal mɨgan amel, bɨ ogɨnap kanɨb gɨñɨnɨgab agak.
10 Ora, enquanto foram comprar, veio o esposo. As que estavam preparadas entraram com ele para a sala das bodas e foi fechada a porta.
11 Kɨdek pen bin pɨlaj gos nɨgtep ma gɨnɨgabal tun ak apjakɨl agɨnɨgabal, Bɨawl, bɨawl, chɨnop kanɨb ak yɨkan agɨnɨgabal agak.
11 Mais tarde, chegaram também as outras e diziam: Senhor, senhor, abre-nos!
12 Agel, bɨ anɨb ak ne pen agɨnɨgab, Yad nɨbop nɨŋɨd agebin, nɨbop ma nepin agɨnɨgab agak.
12 Mas ele respondeu: Em verdade vos digo: não vos conheço!
13 Pen Jisas agak, Bɨ Olap Ñɨne ñɨn akal akaŋ, won akal ownɨgab ak nɨbi ma nepɨm agak. Anɨb ak nɨgtep gɨl kod yenɨmɨb agak.
13 Vigiai, pois, porque não sabeis nem o dia nem a hora.
14 Jisas takaw olap agak, God binɨb dɨl kɨlop kod yenɨgab ñɨn anɨb ak, kesɨm debin awl tek gɨnɨgab agak. Bɨawl olap man palawl okok amnɨg, bɨ wog gɨñeb ne okok kɨlop suk agek apel, tap yad okok kod yelaŋ agɨl, kɨlop ñɨnɨgab agak.
14 Será também como um homem que, tendo de viajar, reuniu seus servos e lhes confiou seus bens.
15 Bɨ wog gɨñeb ne anɨb okok, wog keke tɨtay gɨnɨgabal tek nɨŋɨd, mani bɨlokɨnɨgab agak. Bɨ olap nop 5,000 kina ñɨnɨgab, olap nop 2,000 kina ñɨnɨgab, olap nop 1,000 kina ñɨnɨgab agak. Ñɨl, ne man palawl okok amnɨgab agak.
15 A um deu cinco talentos; a outro, dois; e a outro, um, segundo a capacidade de cada um. Depois partiu.
16 Amek, bɨ 5,000 kina dɨnɨgab ak mani anɨb ak dɨl, wog gɨl, gɨ dad amɨl apɨl gɨl, pen yɨl mani sinɨŋ ogɨnap sek 5,000 kina dɨnɨgab agak.
16 Logo em seguida, o que recebeu cinco talentos negociou com eles; fê-los produzir, e ganhou outros cinco.
17 Bɨ 2,000 kina dɨnɨgab ak abe, anɨb ak tek mani sinɨŋ ogɨnap sek 2,000 kina dɨnɨgab agak.
17 Do mesmo modo, o que recebeu dois, ganhou outros dois.
18 Pen bɨ 1,000 kina dɨnɨgab ak, mani anɨb ak dad amɨl, kaw dɨl, bɨawl mani ne anɨb ak dɨ we gɨnɨgab agak.
18 Mas, o que recebeu apenas um, foi cavar a terra e escondeu o dinheiro de seu senhor.
19 Pen kɨdek mɨd dad amɨl, bɨ wog gɨñeb okok bɨawl kɨli ak adɨkɨd apɨl, mani ñɨbin anɨb ak tɨtay gɨpal agɨl, kɨlop agnɨgɨnɨgab agak.
19 Muito tempo depois, o senhor daqueles servos voltou e pediu-lhes contas.
20 Agnɨgek, bɨ 5,000 kina dɨnɨgab ak, 5,000 kina ogɨnap sek ayɨp dad apɨl agɨnɨgab, Bɨawl, yɨp 5,000 kina ñɨnak ak pen, yad mani anɨb ak dɨl, wog gɨl, gɨ dad amɨl apɨl gɨl, pen yɨl mani sinɨŋ ogɨnap sek 5,000 kina dɨpin agɨnɨgab agak.
20 O que recebeu cinco talentos, aproximou-se e apresentou outros cinco: - Senhor, disse-lhe, confiaste-me cinco talentos; eis aqui outros cinco que ganhei.'
21 Agek, bɨawl ne ak nop agɨnɨgab, Nad bɨ wog gɨñeb tep ak mɨdeban, yad agɨnek tek nɨŋɨd, wog gɨtep yɨbɨl gɨpan agɨnɨgab agak. Tap sɨkol okok kod mɨdtep gɨpan ak, nep agen tap awl okok kod yenɨgaban agɨnɨgab agak. Nad apɨl, yad ayɨp mɨñmɨñ yɨbɨl gɨlɨg yonɨgul agɨnɨgab agak.
21 Disse-lhe seu senhor: - Muito bem, servo bom e fiel; já que foste fiel no pouco, eu te confiarei muito. Vem regozijar-te com teu senhor.
22 Pen bɨ 2,000 kina dɨnɨgab ak, ne abe apɨl agɨnɨgab, Bɨawl, yɨp 2,000 kina ñɨnak ak pen, yad mani anɨb ak dɨl, wog gɨl, gɨ dad amɨl apɨl gɨl, pen yɨl mani sinɨŋ ogɨnap sek 2,000 kina dɨpin agɨnɨgab agak.
22 O que recebeu dois talentos, adiantou-se também e disse: - Senhor, confiaste-me dois talentos; eis aqui os dois outros que lucrei.
23 Agek, bɨawl ne ak nop agɨnɨgab, Nad bɨ wog gɨñeb tep ak mɨdeban, yad agɨnek tek nɨŋɨd, wog gɨtep yɨbɨl gɨpan agɨnɨgab agak. Tap sɨkol okok kod mɨdtep gɨpan ak, nep agen tap awl okok kod yenɨgaban agak. Nad apɨl, yad ayɨp mɨñmɨñ yɨbɨl gɨlɨg yonɨgul agɨnɨgab agak.
23 Disse-lhe seu senhor: - Muito bem, servo bom e fiel; já que foste fiel no pouco, eu te confiarei muito. Vem regozijar-te com teu senhor.
24 Pen bɨ 1,000 kina dɨnɨgab ak, ne abe apɨl agɨnɨgab, Bɨawl, yad nep nepin agɨnɨgab agak. Nad bɨ kabɨyam tɨmel yɨbɨl agɨnɨgab agak. Binɨb tap wog yɨbal okok, nad kɨles gɨl nep taw pɨlɨg ñɨban agɨnɨgab agak. Binɨb wog day kɨli okok tap yɨŋ yokɨnɨgabal, tap anɨb ak jakek nad ke dɨnɨgaban agak.
24 Veio, por fim, o que recebeu só um talento: - Senhor, disse-lhe, sabia que és um homem duro, que colhes onde não semeaste e recolhes onde não espalhaste.
25 Nad anɨgɨpan tek, yad pɨlɨkɨl, 1,000 kina yɨp ñɨnak ak dad amɨl, kaw dɨl mani nad anɨb ak dɨ we gɨpin agak. Nɨgan agɨnɨgab agak. Tap nak mɨñɨl dad apebin agɨnɨgab agak.
25 Por isso, tive medo e fui esconder teu talento na terra. Eis aqui, toma o que te pertence.
26 Agek, bɨawl ne ak nop pen agɨnɨgab, Nad bɨ wog gɨñeb tɨmel ak mɨdeban, bɨ yɨlɨk gep olap agɨnɨgab agak. Yad binɨb tap wog yɨbal okok, kɨles gɨl nep taw pɨlɨg ñɨbin agɨnɨgab agak. Binɨb wog day kɨli okok tap yɨŋ yokɨnɨgabal, tap anɨb ak jakek yad ke dɨpin agak. Anɨb okok nad nepan agɨnɨgab agak.
26 Respondeu-lhe seu senhor: - Servo mau e preguiçoso! Sabias que colho onde não semeei e que recolho onde não espalhei.
27 Anɨb ak, mani yad ak dɨl, dam le, wog gek adɨkɨd dape yokɨp ogɨnap sek dɨpɨnep agɨnɨgab agak.
27 Devias, pois, levar meu dinheiro ao banco e, à minha volta, eu receberia com os juros o que é meu.
28 Anɨb ak, 1,000 kina ak pɨlɨg dɨl, bɨ 10,000 kina mɨdeb ak nop ñɨnɨmɨb agɨnɨgab agak.
28 Tirai-lhe este talento e dai-o ao que tem dez.
29 Nɨgɨm. Binɨb tap kɨli mɨdeb okok, yad kɨlop ogɨnap sek ñen, kɨli tap kuŋay yɨbɨl yenɨgab agɨnɨgab agak. Pen binɨb tap kɨli ma mɨdeb okok, tap sɨkol olap dɨ yenɨgabal ak, tap anɨb ak pɨlɨg dɨnɨgayn agɨnɨgab agak.
29 Dar-se-á ao que tem e terá em abundância. Mas ao que não tem, tirar-se-á mesmo aquilo que julga ter.
30 Pen bɨ wog gɨñeb anɨb awl, wog gɨtep ma yɨbɨl gup ak, nop seŋayaŋ dɨyokɨnɨmɨb, kɨsɨlɨm awl owup mɨgan ayaŋ agɨnɨgab agak. Mɨgan anɨb ak, binɨb okok meg mɨdup sulɨlɨg, chaŋ lɨlɨg yenɨgabal agɨnɨgab agak.
30 E a esse servo inútil, jogai-o nas trevas exteriores; ali haverá choro e ranger de dentes.
31 Jisas takaw olap agak, Bɨ Olap Ñɨne, ne bɨnonɨm awl tek mɨdɨl ownɨgab ñɨn ak, ensel okok ayɨp mɨdupsek apɨl, ne bɨnonɨm besɨgep ne adek ak besɨgɨnɨgab agak.
31 Quando o Filho do Homem voltar na sua glória e todos os anjos com ele, sentar-se-á no seu trono glorioso.
32 Besɨgek, binɨb man okok keke mɨdebal tek, wɨdɨn mɨdup nop sɨŋak apnan gel, kɨlop bɨlok pɨs ak ke, pɨs ak ke lɨnɨgab agak. Bɨ chag sipsip chag meme mukep okok, chag sipsip okok wakay olap tɨg asɨk lɨl, chag meme okok wakay olap ke tɨg asɨk lɨl gɨpal agak. Kɨli gɨpal tek ne abe gɨnɨgab agak.
32 Todas as nações se reunirão diante dele e ele separará uns dos outros, como o pastor separa as ovelhas dos cabritos.
33 Binɨb chag sipsip tek mɨdebal okok nɨŋɨd, ñɨn yɨpɨd kɨd ak lɨnɨgab, binɨb meme tek mɨdebal okok nɨŋɨd, ñɨn aŋɨd kɨd ak lɨnɨgab agak.
33 Colocará as ovelhas à sua direita e os cabritos à sua esquerda.
34 Bɨnonɨm ak nɨm, binɨb ñɨn yɨpɨd kɨd okok kɨlop agɨnɨgab, Bapi nɨbop gɨtep gup agɨnɨgab agak. Bɨlel ne man alwol gɨlak ñɨn ak, tep nɨbop gɨlak ak nɨm, apɨl teplep anɨb ak dɨnɨmɨb agɨnɨgab agak.
34 Então o Rei dirá aos que estão à direita: - Vinde, benditos de meu Pai, tomai posse do Reino que vos está preparado desde a criação do mundo,
35 Taynen? Yɨp yuwan gek, tap mɨdup ñɨbɨm agɨnɨgab agak. Ñɨg nen gek, ñɨg ñɨbɨm agɨnɨgab agak. Man pal okok nɨb apen, yɨp agdɨl dam kal nɨbi ak lɨpɨm agɨnɨgab agak.
35 for I hungered, and ye gave me to eat; I thirsted, and ye gave me to drink; I was a stranger, and ye took me in;
36 Chech ma yek, yɨp chech ak ñɨbɨm agɨnɨgab agak. Yɨp tap gek, dɨtep gɨpɨm agɨnɨgab agak. Yɨp nag lel mɨden, yɨp apɨl nepɨm agɨnɨgab agak.
36 naked, and ye clothed me; I was ill, and ye visited me; I was in prison, and ye came to me.
37 Anɨb agenɨgab, binɨb suŋtep okok nop pen agɨnɨgabal, Bɨawl, ñɨn akal nep yuwan gek tap mɨdup ñɨbun agɨnɨgabal agak? Ñɨn akal ñɨg nen gek, nep ñɨg ñɨbun agɨnɨgabal agak?
37 Then shall the righteous answer him saying, Lord, when saw we thee hungering, and nourished thee; or thirsting, and gave thee to drink?
38 Ñɨn akal pal okok nɨb ape, nep agdɨl dam kal chɨn ak lɨpun agɨnɨgabal agak? Ñɨn akal chech ak ma yek, nep chech ñɨbun agɨnɨgabal agak?
38 and when saw we thee a stranger, and took thee in; or naked, and clothed thee?
39 Ñɨn akal tap gek akaŋ, nep nag lel mɨde, nep amɨl nopun agɨnɨgabal agak?
39 and when saw we thee ill, or in prison, and came to thee?
40 Agel, bɨnonɨm ak kɨlop pen agɨnɨgab, Yad nɨbop nɨŋɨd agebin, mam yad yokɨp okok kɨlop dɨtep gɨpɨm ak nɨm, yɨp dɨtep gɨpɨm agɨnɨgab agak.
40 And the King answering shall say to them, Verily, I say to you, Inasmuch as ye have done it to one of the least of these my brethren, ye have done it to me.
41 Kɨlop anɨb agɨl, binɨb ñɨn aŋɨd kɨd okok kɨlop agɨnɨgab, God ne Satan nop sek, Satan ensel ne okok sek kɨlop yul gaknɨŋ yelaŋ agɨl, tep mab ke yɨneb olap gɨlak agɨnɨgab agak. Nɨbi pen, binɨb tɨmel yul awl dɨnɨgabɨm okok, yɨp kelɨgɨl, mab ke yɨneb anɨb ak amnɨmɨb agɨnɨgab agak.
41 Then shall he say also to those on the left, Go from me, cursed, into eternal fire, prepared for the devil and his angels:
42 Taynen? Yɨp yuwan gek, tap mɨdup ma ñɨbɨm agɨnɨgab agak. Ñɨg nen gek, ñɨg ma ñɨbɨm agɨnɨgab agak.
42 for I hungered, and ye gave me not to eat; I thirsted, and ye gave me not to drink;
43 Pal okok nɨb apen, yɨp ma agdɨpɨm agɨnɨgab agak. Chech ma yek, yɨp ma ñɨbɨm agɨnɨgab agak. Yɨp tap gak ñɨn ak akaŋ, nag lel mɨdenek ñɨn ak, yɨp ma apɨl nɨŋɨd dɨtep gɨpɨm agɨnɨgab agak.
43 I was a stranger, and ye took me not in; naked, and ye did not clothe me; ill, and in prison, and ye did not visit me.
44 Agek, kɨli abe nop pen agɨnɨgabal, Bɨawl, ñɨn akal nep yuwan gek tap mɨdup ma ñɨbun agɨnɨgabal agak? Ñɨn akal ñɨg nen gek nep ñɨg ma ñɨbun agɨnɨgabal agak? Ñɨn akal pal okok nɨb ape, nep ma agdɨpun agɨnɨgabal agak? Ñɨn akal chech ma yek, nep ma ñɨbun agɨnɨgabal agak? Ñɨn akal tap gek akaŋ, nep nag lel mɨdenak, nep ma amɨl nɨŋɨd dɨtep gɨpun agɨnɨgabal agak?
44 Then shall *they* also answer saying, Lord, when saw we thee hungering, or thirsting, or a stranger, or naked, or ill, or in prison, and have not ministered to thee?
45 Anɨb agel, bɨnonɨm ak kɨlop pen agɨnɨgab, Yad nɨbop nɨŋɨd agebin, mam yad yokɨp okok kɨlop dɨtep ma gɨpɨm ak nɨm, yɨp abe dɨtep ma gɨpɨm agɨnɨgab agak.
45 Then shall he answer them saying, Verily I say to you, Inasmuch as ye have not done it to one of these least, neither have ye done it to me.
46 Anɨb agɨl kɨlop agyokek, pel pelnep yul gaknɨŋ yenɨgabal tep ak amnɨgabal agak. Binɨb suŋtep ne okok pen kɨlop agek, pel pelnep yenɨgabal tep ak amnɨgabal agak.
46 And these shall go away into eternal punishment, and the righteous into life eternal.

Ler em outra tradução

Comparar com outra

Estude este capítulo no WhatsApp

Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Mateus 25, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.