Mateus 23
Jisas Klays Takaw Teplep Ne (TAW) vs NVT
1 Kɨdek Jisas bɨne okok sek, binɨb kuŋay okok sek kɨlop takaw agɨl
1 Então Jesus disse às multidões e a seus discípulos:
2 agak, Bɨ kɨli Mosis takaw ñu kɨl tɨkak ak nɨgtep gep okok sek, bɨ Pelisi okok sek kɨli takaw Mosis ñu kɨl tɨkak ak dɨl, nɨbop agñɨbal agak.
2 “Os mestres da lei e os fariseus ocuparam o lugar de intérpretes oficiais da lei de Moisés.
3 Pen takaw kuŋay apal ak, kɨli kɨdek ma gɨpal agak. Anɨb ak, takaw okok mɨdupsek nɨbop agñɨbal okok, nɨbi kɨdek gɨl gɨtep gɨnɨmɨb agak. Pen tap gɨpal okok, nɨbi kɨdek ma gɨnɨmɨb agak.
3 Portanto, pratiquem tudo que eles dizem e obedeçam-lhes, mas não sigam seu exemplo, pois eles não fazem o que ensinam.
4 Takaw kɨles tɨmel apal ak wad mɨŋel awl okok tek, binɨb okok kɨlop gam ñɨbal ak pen, kɨlop mapen nɨŋɨd day ma dad abal agak.
4 Oprimem as pessoas com exigências insuportáveis e não movem um dedo sequer para aliviar seus fardos.
5 Tap okok mɨdupsek kɨli gɨpal ak, binɨb okok chɨnop nɨgɨlaŋ agɨl gɨpal agak. Kɨli binɨb okok chɨnop nɨgɨlaŋ agɨl, God takaw ak mɨj kɨl tɨkɨl tap mɨgan lɨl, ogɨnap ñɨn ajɨp kopen sek lɨl, ogɨnap kɨmɨg cheg alaŋ lɨl gɨpal agak. Pen kɨli chɨnop nɨgɨlaŋ agɨl, chech palawl nag day wul sek tep okok lɨpal agak.
5 “Tudo que fazem é para se exibir. Usam nos braços filactérios mais largos que de costume e vestem mantos com franjas mais longas.
6 Tap awl ñɨbal nab ak amɨl mɨdebal akaŋ, Juda apnan gɨpal kal ak amɨl mɨdebal ak, bɨawl besɨgep okok adek ak nep besɨgɨpal agak.
6 Gostam de sentar-se à cabeceira da mesa nos banquetes e de ocupar os lugares de honra nas sinagogas.
7 Binɨb kuŋay apnan gɨl mɨdebal nab anɨb okok amon, Tisa apeban ey agel, chɨnop tep gaŋ agɨl gos nepal agak.
7 Gostam de receber saudações respeitosas enquanto andam pelas praças e de ser chamados de ‘Rabi’.
8 Pen nɨbi mam wagen nokom olap mɨdebɨm, Tisa nɨbi ak, nokom olap nep mɨdeb agak. Anɨb ak tek, nɨbop Tisa ma agɨnɨgel agak.
8 “Não deixem que pessoa alguma os chame de ‘Rabi’, pois vocês têm somente um mestre, e todos vocês são irmãos.
9 Pen Nap nɨbi nokom yɨbɨl ak mɨdeb, man ne alaŋ agak. Anɨb ak tek, lum awl ak bɨ ogɨnap kɨlop Bapi ma agɨnɨmɨb agak.
9 Não se dirijam a pessoa alguma aqui na terra como ‘Pai’, pois somente Deus no céu é seu Pai.
10 Bɨawl nɨbi ak nɨm, Bɨ God nop aglup ak nep agak. Anɨb ak tek, nɨbop Bɨawl ma agɨnɨgel agak.
10 Não deixem que pessoa alguma os chame de ‘Mestre’, pois vocês têm somente um mestre, o Cristo.
11 Bɨawl yɨbɨl nɨbi mɨdeb ak, bɨ wog gɨñeb nɨbi ak yenɨgab agak.
11 O mais importante entre vocês deve ser servo dos outros,
12 Binɨb yɨb kɨli ke dad aplanɨgabal okok, yɨb kɨlop yownɨgab ak pen, binɨb yɨb ma dad aplanɨgabal okok, yɨb awl dɨnɨgabal agak.
12 pois os que se exaltam serão humilhados, e os que se humilham serão exaltados.
13 — ausente —
13 “Que aflição os espera, mestres da lei e fariseus! Hipócritas! Fecham a porta do reino dos céus na cara das pessoas. Vocês mesmos não entram e não permitem que os outros entrem.
14 — ausente —
14 “Que aflição os espera, mestres da lei e fariseus! Hipócritas! Tomam posse dos bens das viúvas de maneira desonesta e, depois, para dar a impressão de piedade, fazem longas orações em público. Por causa disso, serão duramente castigados.
15 Nɨbi bɨ Mosis takaw ñu kɨl tɨkak ak nɨgtep gep okok sek, bɨ Pelisi okok sek tɨtay dɨnɨgabɨm agak. Nɨbi bɨ yepɨs yɨbɨl gep agak. Nɨbi binɨb okok kɨlop takaw agñon chɨnop ak nɨŋɨd kɨdek gɨlaŋ agɨl, ñɨg solwala okok sek man okok sek mɨdupsek pɨyow ajɨpɨm agak. Ajɨl, olap nɨŋɨd nop agñem nɨbop nɨŋɨd dup agak. Nɨbop nɨŋɨd dup ak, nɨbi mab ke yɨneb ak amnɨgabɨm tek ne abe amnɨgab agak. Pen nɨbi tek mel, bɨ tɨmel awl yɨbɨl yenɨgab agak.
15 “Que aflição os espera, mestres da lei e fariseus! Hipócritas! Atravessam terra e mar para converter alguém e depois o tornam um filho do inferno, duas vezes pior que vocês.
16 Nɨbi binɨb okok kɨlop kanɨb adek ak yom tep gɨnɨgun apɨm ak pen, bɨ wɨdɨn koy mɨdebɨm agak. Nɨbi tɨtay dɨnɨgabɨm agak. Binɨb okok kɨlop takaw agñɨbɨm agak. Pen anɨb apɨm, Bɨ olap ñɨn dad aplanɨl God agnɨgep kal awl ak yomɨl agɨnɨgab, Yepɨs ma apin, nɨŋɨd yɨbɨl agebin agɨnɨgab ak, takaw anɨb ak takaw yokɨp, kɨdek agup tek ma gɨnɨmuŋ tek lup apɨm agak. Pen bɨ olap ñɨn dad aplanɨl, tap gol okok God agnɨgep kal awl mɨgan mɨdeb ak yomɨl agɨnɨgab, Yepɨs ma apin, nɨŋɨd yɨbɨl agebin agɨnɨgab ak, kɨdek agup tek nep gɨnɨmuŋ apɨm agak.
16 “Que aflição os espera, guias cegos! Vocês dizem não haver importância se alguém jura ‘pelo templo de Deus’, mas se jurar ‘pelo ouro do templo’ será obrigado a cumprir o juramento.
17 Nɨbi bɨ sawl sek, wɨdɨn koy yɨbɨl mɨdebɨm agak. Tap anɨb ak tay, tap awl yɨbɨl mɨdeb agak? Tap gol tap awl yɨbɨl akaŋ, God agnɨgep kal awl ak tap awl yɨbɨl agak? Nɨbi nepɨm, God agnɨgep kal awl ak tap awl yɨbɨl mɨdeb agak. Tap gol pen mɨdeb ak, God agnɨgep kal awl mɨgan anɨb ak tek, tap gol anɨb ak abe God tap teplep ne agak.
17 Tolos cegos! O que é mais importante: o ouro ou o templo, que torna o ouro sagrado?
18 Takaw olap abe kɨlop agñɨbɨm agak. Anɨb apɨm, Bɨ olap ñɨn dad aplanɨl God nop sɨbogep abañ adek ak yomɨl agɨnɨgab, Yepɨs ma apin, nɨŋɨd yɨbɨl agebin agɨnɨgab ak, takaw anɨb ak takaw yokɨp, kɨdek agup tek ma gɨnɨmuŋ tek lup apɨm agak. Pen bɨ olap ñɨn dad aplanɨl, tap God nop dagɨlep ak yomɨl agɨnɨgab, Yepɨs ma apin, nɨŋɨd yɨbɨl agebin agɨnɨgab, kɨdek agup tek nep gɨnɨmuŋ apɨm agak.
18 Dizem também não haver importância se alguém jura ‘pelo altar’, mas se jurar ‘pelas ofertas sobre o altar’ será obrigado a cumprir o juramento.
19 Nɨbi bɨ wɨdɨn koy yɨbɨl mɨdebɨm agak. Tap anɨb ak tay, tap awl yɨbɨl mɨdeb agak? Tap God nop dagɨlɨnɨgab ak akaŋ, God nop sɨbogep abañ adek ak tap awl yɨbɨl agak? Nɨbi nepɨm, God nop sɨbogep abañ adek ak tap awl yɨbɨl mɨdeb agak. Tap God nop pen dagɨlɨnɨgab ak, God nop sɨbogep abañ adek ak mɨdeb anɨb ak tek, tap dagɨlep anɨb ak abe God tap teplep ne agak.
19 Cegos! O que é mais importante: a oferta sobre o altar ou o altar, que torna a oferta sagrada?
20 Anɨb ak, bɨ olap ne ñɨn dad aplanɨl God nop sɨbogep abañ adek ak yomɨl agɨnɨgab, Yepɨs ma apin, nɨŋɨd yɨbɨl agebin agɨnɨgab ak, God nop sɨbogep abañ adek ak sek tap God nop dagɨlup ak sek omɨŋal gɨl gos nɨŋɨd agɨnɨgab agak.
20 Quando juram ‘pelo altar’, juram por ele e por tudo que está sobre ele.
21 Pen bɨ olap ne ñɨn dad aplanɨl God agnɨgep kal awl ak yomɨl agɨnɨgab, Yepɨs ma apin, nɨŋɨd yɨbɨl agebin agɨnɨgab ak, God agnɨgep kal awl ak sek Bɨawl God ne kal anɨb ak mɨgan mɨdeb ak nop sek omɨŋal gɨl gos nɨŋɨd agɨnɨgab agak.
21 Quando juram ‘pelo templo’, juram por ele e por Deus, que nele habita.
22 Pen bɨ olap ne ñɨn dad aplanɨl God man ne alaŋ ak yomɨl agɨnɨgab, Yepɨs ma apin, nɨŋɨd yɨbɨl agebin agɨnɨgab ak, God bɨnonɨm besɨgep ne ak sek, Bapi God nop sek omɨŋal gɨl gos nɨŋɨd agɨnɨgab agak. Takaw kɨles anɨb ak tek agɨl, kɨdek kelɨgep tek ma lɨnɨgab agak.
22 Quando juram ‘pelo céu’, juram pelo trono de Deus e por Deus, que se senta no trono.
23 Nɨbi bɨ Mosis takaw ñu kɨl tɨkak ak nɨgtep gep okok sek, bɨ Pelisi okok sek tɨtay dɨnɨgabɨm agak. Nɨbi bɨ yepɨs yɨbɨl gep agak. Sɨbɨn tap monmon okok nɨgem, tap awl tek lek, ñɨn pag nɨŋɨd dad amɨl wajɨlem ak amub agak. Amek, God nop nokom olap ñun agɨl pel ñɨbɨm agak. Ak tep gɨpɨm, takaw ma mɨdeb agak. Tap sɨkol okok pel anɨgɨl gɨpɨm ak pen, taynen God takaw ne awl yɨbɨl ak abe ma gɨpɨm agak? Takaw awl olap anɨb agup, God ne binɨb okok kɨlop nɨŋɨd pel takaw tɨg asɨk tep gup agup ak pen, nɨbi takaw tɨg asɨk tep mel agak. Pen takaw awl olap anɨb agup, Binɨb okok kɨlop mapen nɨgup agup ak pen, nɨbi kelɨgɨpɨm agak. Pen takaw awl olap abe agup, God nop nokom gos lɨnɨgep pal ak agup ak pen, nɨbi kelɨgɨpɨm agak.
23 “Que aflição os espera, mestres da lei e fariseus! Hipócritas! Têm o cuidado de dar o dízimo da hortelã, do endro e do cominho, mas negligenciam os aspectos mais importantes da lei: justiça, misericórdia e fé. Sim, vocês deviam fazer essas coisas, mas sem descuidar das mais importantes.
24 Nɨbi binɨb okok kɨlop kanɨb adek ak yom tep gɨnɨgun apɨm ak pen, bɨ wɨdɨn koy mɨdebɨm agak. Bɨ ogɨnap mumɨkɨl tap sɨkol ak ñɨg mɨgan ayaŋ mɨdeb ak nɨŋɨd dɨyokɨpal tek, nɨbi mɨdebɨm agak. Kɨli pen chag kamel tap awl ak ñɨg mɨgan ayaŋ mɨdeb ma nɨŋɨd, chag kamel sek ñɨg sek mɨdupsek ñɨbjupal agak. Nɨbi anɨb ak tek nep gɨpɨm agak. Tap sɨkol okok pel gos nepɨm ak pen, God tap ne awl okok gos ma nepɨm agak.
24 Guias cegos! Coam a água para não engolir um mosquito, mas engolem um camelo!
25 Nɨbi bɨ Mosis takaw ñu kɨl tɨkak ak nɨgtep gep okok sek, bɨ Pelisi okok sek tɨtay dɨnɨgabɨm agak. Nɨbi bɨ yepɨs yɨbɨl gep agak. Kɨnag nɨbi okok tek seŋ okok ken ñɨg lɨ yok tep gɨpɨm ak pen, tap mɨdup nɨbi dɨl kɨnag mɨgan dɨpɨm okok, tap si dɨl gos nɨbi ke ak nɨŋɨd dɨpɨm agak.
25 “Que aflição os espera, mestres da lei e fariseus! Hipócritas! Têm o cuidado de limpar a parte exterior do copo e do prato, enquanto o interior está imundo, cheio de ganância e falta de domínio próprio.
26 Nɨbi Pelisi bɨ wɨdɨn koy mɨdebɨm agak. Kɨnag nɨbi okok mɨgan ayaŋ ned ñɨg lɨ yok tep gɨnɨmɨb agak. Anɨgem, seŋ okok ken abe mɨdtep gɨnɨgab agak.
26 Fariseus cegos! Lavem primeiro o interior do copo e do prato, e o exterior também ficará limpo.
27 Nɨbi bɨ Mosis takaw ñu kɨl tɨkak ak nɨgtep gep okok sek, bɨ Pelisi okok sek tɨtay dɨnɨgabɨm agak. Nɨbi bɨ yepɨs yɨbɨl gep agak. Binɨb okok kɨli chɨp kaw mɨgan okok kamɨl kanɨb gɨñɨl, chɨp kaw mɨgan anɨb okok adek ak lum ñɨl sɨŋak wikel, kawtub adek ak teplep yɨbɨl mɨdeb agak. Pen nɨbi chɨp kaw mɨgan anɨb ak tek mɨdebɨm agak. Binɨb kɨli chɨp kaw seŋ anɨb okok nɨŋɨd, tap teplep mɨdeb agɨl gos nepal ak pen, mɨgan ayaŋ chɨp tɨŋɨl sek tap gach sek kuy tɨmel apɨlɨg mɨdeb agak.
27 “Que aflição os espera, mestres da lei e fariseus! Hipócritas! São como túmulos pintados de branco: bonitos por fora, mas cheios de ossos e de toda espécie de impureza por dentro.
28 Nɨbi abe anɨb ak tek nep mɨdebɨm agak. Binɨb okok kɨli nɨbop mubwak nɨŋɨd apal, Nɨbi bɨ suŋtep mɨdebɨm apal agak. Pen nab nɨbi pi okok, takaw yepɨs apɨm ak sek, God takaw tɨbɨlɨkɨpɨm ak sek, nab nɨbi pi okok kuŋay yɨbɨl mɨdeb agak.
28 Por fora parecem justos, mas por dentro seu coração está cheio de hipocrisia e maldade.
29 Nɨbi bɨ Mosis takaw ñu kɨl tɨkak ak nɨgtep gep okok sek, bɨ Pelisi okok sek nɨbi tɨtay dɨnɨgabɨm agak. Nɨbi bɨ yepɨs yɨbɨl gep agak. Bɨ God gos ñek agñeb kawtub adek kɨli okok, nɨbi gɨtep gɨpɨm agak. Bɨ suŋtep kawtub adek kɨli okok, nɨbi tap teplep lɨl gɨpɨm agak.
29 “Que aflição os espera, mestres da lei e fariseus! Hipócritas! Constroem túmulos para os profetas, enfeitam os monumentos dos justos
30 Nɨbi anɨgɨl, pen anɨb apɨm, Based sɨkop bɨlel yelɨgɨpal ñɨn ak, kɨli bɨ God gos ñek agñeb okok kɨlop ñagɨlak apɨm agak. Chɨn pen ñɨn anɨb ak tek yolɨgɨpun, bɨ God gos ñek agñeb anɨb okok kɨlop ma ñapɨnop apɨm agak.
30 e depois dizem: ‘Se tivéssemos vivido no tempo de nossos antepassados, não teríamos participado com eles do derramamento de sangue dos profetas’.
31 Pen apɨm anɨb ak, bɨ God gos ñek agñeb okok kɨlop ñagelɨgɨpal kɨd ak mɨdobun agɨl apɨm agak.
31 “Ao dizer isso, porém, testemunham contra si mesmos que são, de fato, descendentes dos que assassinaram os profetas.
32 Ak pen, nased sɨkop nɨbi bɨlel gɨ tɨmel gelɨgɨpal ak, nɨbi tap tɨmel anɨb okok gɨ dad ameb nonɨm ken amnɨgab agak.
32 Vão e terminem o que seus antepassados começaram.
33 Nɨbi yoy okok, yoy sɨlaw jɨj okok mɨdebɨm agak. God nɨbop kot gɨl, mab ke yɨneb dɨyokɨnɨgab ak nɨm, tɨtay dɨl pɨlɨk ke okok amnɨgabɨm agak?
33 Serpentes! Raça de víboras! Como escaparão do julgamento do inferno?
34 Anɨb ak tek ak nɨgɨm agak. Yad bɨ God gos ñek agñeb okok sek, bɨ nɨgtep gɨpal okok sek, bɨ God takaw nɨŋɨd agñeb okok sek, kɨlop agyoken nɨbop yɨl ownɨgabal agak. Apel, ogɨnap paklɨnɨgabɨm, ogɨnap mab bak alaŋ chɨpɨl pak tɨbɨk lɨnɨgabɨm, ogɨnap Juda apnan gɨpal kal mɨgan nɨbi ak nag dɨl pakɨnɨgabɨm agak. Pen nɨbi kɨlop ogɨnap gem pɨlɨk amnɨlaknɨŋ, taun okok okok yuk yokɨnɨgabɨm agak.
34 “Por isso eu lhes envio profetas, homens sábios e mestres da lei. Vocês crucificarão alguns e açoitarão outros nas sinagogas, perseguindo-os de cidade em cidade.
35 Kɨlop anɨgɨnɨgabɨm ak nɨm, nɨbi mɨŋel dɨnɨgabɨm agak. Bɨlel ñɨn ak tɨkɨl, bɨ suŋtep okok kɨlop pel paklel mɨd dad apɨl, mɨñɨl nɨbi anɨb ak tek gebɨm anɨb ak, God gek mɨŋel anɨb okok mɨdupsek dɨnɨgabɨm agak. Mɨŋel anɨb ak nɨm, bɨ suŋtep Ebel nop ned jɨj gɨl paklɨl, ñag dad apɨl, ñag dad apɨl, kɨdek Belekiya ñɨne Sekalaya nop paklɨlak agak. God agnɨgep kal awl ak adaŋ, God nop sɨbogep abañ adek tep ak adaŋ, nop nab sɨŋak paklɨlak agak.
35 Como resultado, serão responsabilizados pelo assassinato de todos os justos de todos os tempos, desde o assassinato do justo Abel até o de Zacarias, filho de Baraquias, que vocês mataram no templo, entre o santuário e o altar.
36 Yad nɨbop nɨŋɨd agebin, nɨbi gɨ tɨmel gebɨm anɨb ak nɨŋɨd, God gek nɨbi binɨb mɨñɨl mɨdebɨm okok tap mɨŋel anɨb okok mɨdupsek dɨnɨgabɨm agak.
36 Eu lhes digo a verdade: esse julgamento cairá sobre a presente geração.”
37 Jisas takaw olap agak, Jelusalem binɨb agak. Bɨ God gos ñek agñeb okok sek, God ne bɨ nɨbop yɨl agyokek opal okok sek, taynen pel kab dɨl kɨlop paklɨpɨm agak? Pen yad pel binɨb nɨbop okok yawl kakaluk ñɨluk tek pɨl muk okok lɨnɨm agen, yɨp yɨlɨk nɨŋɨd ma dɨpɨm agak.
37 “Jerusalém, Jerusalém, cidade que mata profetas e apedreja os mensageiros de Deus! Quantas vezes eu quis juntar seus filhos como a galinha protege os pintinhos sob as asas, mas você não deixou.
38 Anɨb ak nɨgɨm agak. Kal nɨbi ak yokɨp yɨbɨl yenɨgab agak.
38 E, agora, sua casa foi abandonada e está deserta.
39 Yad nɨbop agebin, yɨp kasek ma nɨgɨnɨgabɨm agak. Kɨdek agɨnɨgabɨm, Bɨ Bɨawl ne agyokek owup ak, Bɨawl ne bɨ anɨb ak nop gɨtep gɨnɨmuŋ agɨnɨgabɨm agak. Ñɨn anɨb ak nep yɨp nɨgɨnɨgabɨm agak.
39 Pois eu lhe digo: você nunca mais me verá, até que diga: ‘Bendito é o que vem em nome do Senhor!’”.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Mateus 23, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.