Hebreus 11
Jisas Klays Takaw Teplep Ne (TAW) vs NVI
1 Binɨb God nop gos lɨnepal okok, chɨnop kod yenɨgab agɨl nop gos sek kod mɨdebal. Tap kɨli wɨdɨn ma nepal okok, mɨdeb agɨl nɨgtep yɨbɨl gɨpal.
1 Ora, a fé é a certeza daquilo que esperamos e a prova das coisas que não vemos.
2 Bɨlel based chɨn sɨkop, kɨli God nop anɨgɨl gos lɨnɨgɨlak. Anɨb ak tek kɨlop agak, Nɨbop nɨgen yɨp tep gup agak.
2 Pois foi por meio dela que os antigos receberam bom testemunho.
3 Chɨn God nop gos lɨnɨŋɨd nɨm, gos nɨgtep gɨpun, God takaw ne ak dɨl agek, adekab alaŋ lum awl tap okok mɨdupsek apjakak. Tap anɨb okok mɨdupsek, tap olap wɨdɨn nopun ak dɨl ma gɨlak. Takaw anep agek tap okok mɨdupsek aplan jakak ak wɨdɨn nopun.
3 Pela fé entendemos que o universo foi formado pela palavra de Deus, de modo que o que se vê não foi feito do que é visível.
4 Bɨ Ebel ne God nop gos lɨnɨŋɨd nɨm, tap teplep dad apɨl God nop pak sɨbog ñak. Pak sɨbog ñek God nɨgek tep gak ak pen, nɨmam Kein tap dad apɨl God nop sɨbog ñek God nɨgek tep ma gak. Ebel God nop gos lɨnɨgak ak nɨm, nop pen bɨ suŋtep yad agɨl, tap sɨbog ñak ak nɨŋɨd, yɨp tep gup agak. Ebel kumɨl amek, mɨñɨl ayɨp ma mɨdobun ak pen, ne God nop gos lɨnɨgak kesɨm anɨb ak, chɨnop gos ñɨlɨg yɨbɨl mɨdeb.
4 Pela fé Abel ofereceu a Deus um sacrifício superior ao de Caim. Pela fé ele foi reconhecido como justo, quando Deus aprovou as suas ofertas. Embora esteja morto, por meio da fé ainda fala.
5 Bɨ Yinok ne God nop gos lɨnɨgak nɨm, God nop dad amɨl, man ne alaŋ amek ma kumak. God nop dad amnak nɨm, nop pɨyowɨl ma yɨbɨl nɨgɨlak. Pen Yinok lum awl yek God nop dad ma amnak ñɨn ak, buk Baybol ak tɨkɨl agɨlak, God Yinok nop nɨgek tep yɨbɨl gak agɨlak.
5 Pela fé Enoque foi arrebatado, de modo que não experimentou a morte; "ele já não foi encontrado porque Deus o havia arrebatado", pois antes de ser arrebatado recebeu testemunho de que tinha agradado a Deus.
6 Binɨb pen God nop gos ma lɨnepal okok, nop kɨdek ma gel nop tep gɨnɨmuŋ tek ma yɨbɨl lup. Taynen? Binɨb God yɨl amnin agɨl gos nepal okok, kɨli God mɨdeb ak gos nɨgɨnɨgel. Pen nop pɨyowɨl agnɨŋɨd, ne gɨnɨgayn agak tek chɨnop anɨgɨl dɨtep gɨnɨgab agɨl, abe gos nɨgɨnɨgel.
6 Sem fé é impossível agradar a Deus, pois quem dele se aproxima precisa crer que ele existe e que recompensa aqueles que o buscam.
7 Bɨ Nowa ne God nop gos lɨnɨŋɨd nɨm, ne Nowa nop tap ogɨnap kɨdek gɨnɨgab agak ak, Nowa ne God nɨŋɨd agup agɨl kɨdek gak. Tap anɨb okok kɨdek gɨnɨgab ak wɨdɨn ma nɨgek ak pen, God agak tek kɨdek gɨl, sip awl ak gak. Sip awl anɨb ak gɨl, bin ne ñapay ne okok mɨdupsek mɨgan anɨb ak amɨl mɨdel, kɨlop gɨ tɨmel ma gek mɨdtep gɨlak. Pen Nowa God nop gos lɨnɨŋɨd anɨgek, binɨb lum awl okok pel gɨ tɨmel gɨlak ak mɨseŋ lak. Nowa God nop gos lɨnɨgak anɨb ak tek, God Nowa nop agak, Nep nɨgen bɨ suŋtep yad mɨdeban agak. Pen binɨb God nop anɨgɨl gos lɨnepal okok mɨdupsek, kɨlop anɨb ak tek agup.
7 Pela fé Noé, quando avisado a respeito de coisas que ainda não se viam, movido por santo temor, construiu uma arca para salvar sua família. Por meio da fé ele condenou o mundo e tornou-se herdeiro da justiça que é segundo a fé.
8 Bɨ Eblaham ne God nop gos lɨnɨgak ak nɨm, God Eblaham nop suk agɨl, man olap ke amnɨmɨn agak ak, agak tek kɨdek gak. Nap man ak kelɨgɨl, man olap God agak, Man awl olap nep aglɨnɨgebin ak nɨm, am anɨb okok yenɨmɨn agak ak amnak. Man anɨb ak mɨdeb okok agɨl ma nɨgak, yɨp kod yenɨgab agɨl, monmon amnak.
8 Pela fé Abraão, quando chamado, obedeceu e dirigiu-se a um lugar que mais tarde receberia como herança, embora não soubesse para onde estava indo.
9 Ne God nop gos lɨnɨŋɨd nɨm, man awl olap God nop aglɨnɨgebin agak ak amɨl pelpel yolɨgup. Pen am yek anɨb ak man ne mel, binɨb ogɨnap man kɨli. Ne anɨgɨl mɨdɨl, sel kal gɨl kɨn ajolɨgup. Bɨ Aysak ayɨp bɨ Jekop ayɨp, omɨŋal gɨl God kɨlop abe agak, Man awl anɨb ak nɨbop aglɨpin agak ak, sel kal gɨl kɨn ajelɨgɨpil.
9 Pela fé peregrinou na terra prometida como se estivesse em terra estranha; viveu em tendas, bem como Isaque e Jacó, co-herdeiros da mesma promessa.
10 Pen Eblaham, God man kɨles tep pel yenɨgab ak gos nɨgtep gɨl gɨlak ak, man anɨb ak kɨdek yad am yenɨgayn agɨl, God nop gos lɨnɨŋɨd lum awl sel kal gɨl kɨn ajolɨgup.
10 Pois ele esperava a cidade que tem alicerces, cujo arquiteto e edificador é Deus.
11 Eblaham ne God nop gos lɨnɨŋɨd nɨm, ñɨ olap tɨkak. Ne bɨ mɨlep lɨl bin ne Sala abe ñapay wom mɨdɨl gɨlek ak pen, God kɨlop kɨles ñek, ñɨ olap tɨkɨlek. God agup tek chɨlop gɨnɨgab agɨl, nop gos nɨg mɨdɨl, ñɨ tɨkɨlek.
11 Pela fé, Abraão — e também a própria Sara, apesar de estéril e avançada em idade — recebeu poder para gerar um filho, porque considerou fiel aquele que lhe havia feito a promessa.
12 Anɨb ak tek Eblaham bɨ mɨlep lɨl kumnɨg gak ak, ne ñapay tɨkek, tɨk dad amɨl apɨl gɨl ñapay kuŋay yɨbɨl tɨkɨlak. Gap adekab alaŋ mɨdɨl, kab kɨlup ñɨg solwala beŋ okok mɨdɨl kuŋay yɨbɨl mɨdeb, ma ñɨn pag nepal tek ak tɨkɨlak.
12 Assim, daquele homem já sem vitalidade originaram-se descendentes tão numerosos como as estrelas do céu e tão incontáveis como a areia da praia do mar.
13 Bɨ agobun anɨb okok, God kɨlop tɨtay agek, agak tek nep chɨnop gɨnɨgab agɨl, nop gos nɨg mɨdɨl mɨd dad amɨl kumɨlak. Ne agak anɨb ak ma nɨgɨlak. Pen gos awl anɨb ak ma nɨgɨlak, man ne kɨdek amɨl nɨgɨnɨgabun agɨl, tep gaknɨŋ mɨdɨl kumɨlak. Lum awl mɨdɨl agelɨgɨpal, Chɨn binɨb man ke okok nɨb ju apɨl mɨdɨl, binɨb adek okok ajɨl mɨdobun agelɨgɨpal.
13 Todos estes ainda viveram pela fé, e morreram sem receber o que tinha sido prometido; viram-nas de longe e de longe as saudaram, reconhecendo que eram estrangeiros e peregrinos na terra.
14 Chɨn nopun, binɨb takaw anɨb ak tek apal okok, man chɨn yɨpɨd gɨl olap mɨdeb ak agɨl pɨyow nɨŋɨd, anɨb apal.
14 Os que assim falam mostram que estão buscando uma pátria.
15 Man kɨli kelɨg owlak ak gos amek, adɨkɨd abɨlap ak pen,
15 Se estivessem pensando naquela de onde saíram, teriam oportunidade de voltar.
16 gos awl kɨli man teplep yɨbɨl olap amnak, God man ne alaŋ ak nep. Pen binɨb anɨb okok kɨli God nop apal, Nad God chɨn apal, anɨb ak tek ne kɨlop nɨgek nop nebeŋ ma gup, nop tep yɨbɨl gup. Ak nɨm ne taun awl ak gɨtep gɨlek, kɨli am yenɨgabal.
16 Em vez disso, esperavam eles uma pátria melhor, isto é, a pátria celestial. Por essa razão Deus não se envergonha de ser chamado o Deus deles, pois preparou-lhes uma cidade.
17 — ausente —
17 Pela fé Abraão, quando Deus o pôs à prova, ofereceu Isaque como sacrifício. Aquele que havia recebido as promessas estava a ponto de sacrificar o seu único filho,
18 — ausente —
18 embora Deus lhe tivesse dito: "Por meio de Isaque a sua descendência será considerada".
19 Sɨbog ñɨlɨg anɨgɨl gos nɨŋɨd agak, Ñɨ yad ak kumenɨgab, God gek tepayaŋ tɨkjakɨnɨmuŋ tek lɨnɨgab agak. Anɨb ak ñɨne Aysak ne pɨsnep kumak tek lak ak pen, nop kɨm dɨl dad adɨkɨd amnak.
19 Abraão levou em conta que Deus pode ressuscitar os mortos; e, figuradamente, recebeu Isaque de volta dentre os mortos.
20 Aysak ne God nop gos lɨnɨŋɨd nɨm, ñɨne omɨŋal Jekop ayɨp Yiso ayɨp kɨlop tap tay kɨdek gɨnɨgab takaw tep ak agñak. God ñɨlop gɨtep gɨl kod yenɨgab takaw anɨb ak agak.
20 Pela fé Isaque abençoou Jacó e Esaú com respeito ao futuro deles.
21 Jekop ne God nop gos lɨnɨŋɨd nɨm, ne pɨsnep kumnɨg gak ñɨn ak, ñɨne Josep ñɨ tɨkak omɨŋal ak kɨlop agak, God ñɨlop gɨtep gɨl kod yenɨgab agak. Anɨb agɨl, yɨl kodɨm ak dɨl, ñɨk gɨl mɨdɨlɨg, God yɨb nop ak dad aplanak.
21 Pela fé Jacó, à beira da morte, abençoou cada um dos filhos de José e adorou a Deus, apoiado na extremidade do seu bordão.
22 Josep ne God nop gos lɨnɨŋɨd nɨm, kumnɨgebin agɨl takaw anɨb ak agak, Kɨdek nɨbi man Yijip awl kelɨgɨnɨgabɨm agak. Ñɨn anɨb ak, tɨŋɨl yɨp okok sek dad amɨl, anɨgɨl anɨgɨl kaw dɨnɨmɨb agak.
22 Pela fé José, no fim da vida, fez menção do êxodo dos israelitas do Egito e deu instruções acerca dos seus próprios ossos.
23 Mosis nonɨm nap kɨli God nop gos lɨnɨŋɨd nɨm, ñɨ Mosis nop tɨkɨlek ñɨn ak nɨgɨlek, ne ñɨ teplep yɨbɨl yek. Anɨb ak tek kɨli Yijip bɨnonɨm nop ma pɨlɨkɨl, takaw nop tɨbɨlɨkɨl, takan omɨŋal nokom ñɨ ak nop we gel yek.
23 Pela fé Moisés, recém-nascido, foi escondido durante três meses por seus pais, pois estes viram que ele não era uma criança comum, e não temeram o decreto do rei.
24 Anɨgɨl yek, kɨdek Yijip bɨnonɨm payne ak, ne ñɨ Mosis nop dɨl yɨmagɨlolɨgup. Mosis pen ne God nop gos lɨnɨŋɨd nɨm, ne awl gak ñɨn ak, ne binɨb okok kɨli bin anɨb ak yɨp ñɨne ma agɨnɨgel agɨl gos nɨgak.
24 Pela fé Moisés, já adulto, recusou ser chamado filho da filha do faraó,
25 Pen lum awl tap si tap tɨmel gɨlɨg mɨñmɨñ mɨden, wulep won ak yɨp tep gɨnɨgab agɨl, ne gos anɨb ak ma nɨgak. Yad pen God binɨb ne okok kɨli ayɨp mɨdenɨm agɨl gos nɨgak. Yijip binɨb kɨli God binɨb ne gɨ tɨmel gɨpal okok kɨlop, yad ayɨp jɨmñɨl mɨdon kɨli gɨlaŋ agɨl, gos anɨb ak nɨgak.
25 preferindo ser maltratado com o povo de Deus a desfrutar os prazeres do pecado durante algum tempo.
26 Ne God tap teplep yɨbɨl ñek dɨnɨgayn agɨl pelpel nep gos nɨgolɨgup. Anɨb ak tek, Yijip binɨb tap teplep yɨbɨl kɨli okok, tap yokɨp yek yɨp tep ma gup agɨl gos nɨgak. Yad pen Bɨ God nop aglup ak nop chɨgen yɨp agjuwɨl gɨ tɨmel gɨnɨgabal ak, tep yɨbɨl yek yɨp tep gup agɨl gos nɨgak.
26 Por amor de Cristo, considerou a desonra riqueza maior do que os tesouros do Egito, porque contemplava a sua recompensa.
27 Mosis ne God nop gos lɨnɨŋɨd nɨm, ne Yijip bɨnonɨm nop mɨlɨk nɨgak ak ma pɨlɨkɨl, tɨkjakɨl man Yijip kelɨgɨl amnak. Pen God, binɨb kɨli nop wɨdɨn ma nepal ak, Mosis ne nop mɨseŋ nɨgɨnɨmuŋ tek lek, kɨles gɨl jakɨl amnak.
27 Pela fé saiu do Egito, não temendo a ira do rei, e perseverou, porque via aquele que é invisível.
28 Ne God nop gos lɨnɨŋɨd nɨm, Yislel binɨb okok kɨlop agek, kɨli ñɨn awl Pasopa apal ak, ñɨn ak chag sipsip ñɨluk pak sɨbogɨpal ak, anɨb ñɨn ak tɨkjakɨl gɨlak. Pen abe kɨlop agek, chag sipsip ñɨluk nɨkɨm ak dɨl, kanɨbtub kɨli okok wikel, ensel ap binɨb ñɨ ned tɨkɨlak okok paklɨnɨg, Yislel binɨb kal kɨlop ak apɨl paklɨnɨmuŋ tek ma lak.
28 Pela fé celebrou a Páscoa e fez a aspersão do sangue, para que o destruidor não tocasse nos fihos mais velhos dos israelitas.
29 Yislel binɨb kɨli God nop gos lɨnɨŋɨd nɨm, am ñɨg solwala Nɨkɨm apal ak tɨkɨl, lum mɨlep ak amɨl kɨd adaŋ amnɨlak. Pen Yijip kay kɨlop yuk dad nab anɨb ak apelak, ñɨg apɨl kɨlop yu gek mɨdupsek ñɨg ñɨbɨl kum dɨlak.
29 Pela fé o povo atravessou o mar Vermelho como em terra seca; mas, quando os egípcios tentaram fazê-lo, morreram afogados.
30 Yislel binɨb kɨli God nop gos lɨnɨŋɨd nɨm, amɨl taun Jeliko kab wali palawl kus gɨl mɨdeb ak, ñɨn anep kugul ak kuskus gel gel pɨsnep wakaj sakak.
30 Pela fé caíram os muros de Jericó, depois de serem rodeados durante sete dias.
31 Kanɨbtam bin Layap ne God nop gos lɨnɨŋɨd nɨm, binɨb God takaw nop ma nɨg dɨlak okok ayɨp ma kumak. Layap ne bɨ Yislel omɨŋal ak taun chɨnop nɨgɨnɨg opil agɨl, kɨlop dɨ kasɨn gak, ak nɨm ma kumak.
31 Pela fé a prostituta Raabe, por ter acolhido os espiões, não foi morta com os que haviam sido desobedientes.
32 Pen binɨb God nop gos lɨnɨgel, kɨlop ke yɨbɨl gak kesɨm okok, taydɨl palsek agɨnɨm? Bɨ Gideyon, Balak, Samson, Jepta, Depid, Samwel bɨ okok sek, bɨ God gos ñek agñeb okok sek, gɨlak gɨlak tek agen, takaw palawl amnɨgab.
32 Que mais direi? Não tenho tempo para falar de Gideão, Baraque, Sansão, Jefté, Davi, Samuel e os profetas,
33 Bɨ anɨb okok God nop gos lɨnɨŋɨd nɨm, bɨ chɨm kadɨŋ gep man ke okok nɨb ayɨp penpen gɨl kɨlop yuk yokɨlak. Takaw awl okok God gos tep nɨgup tek tɨg asɨkɨlak. God kɨlop takaw aglɨl agak ak, anɨb okok dɨlak. Pen kɨli God nop gos lɨnɨgak ak nɨm, God ne chen layon meg mɨgan kɨlop tɨg pɨlɨgek, kɨlop ma suwak.
33 os quais pela fé conquistaram reinos, praticaram a justiça, alcançaram o cumprimento de promessas, fecharam a boca de leões,
34 Mab awl yɨnek ak gel sɨŋ gak. Bɨ ogɨnap baynat dɨl kɨlop puŋɨl lun agɨlak ak pen, kɨlop puŋɨl lɨnɨgel tek ma lek, kɨm amnɨlak. Kɨli bɨ sayn yelak ak pen, kɨlop gek bɨ kɨles tɨmel yɨbɨl mɨdɨl, bɨ chɨm kadɨŋ gep mɨdɨl penpen kɨles tɨmel yɨbɨl gɨlɨg, bɨ chɨm kadɨŋ gep man okok nɨb okok kɨlop, pakɨl yuk yokɨlak.
34 apagaram o poder do fogo e escaparam do fio da espada; da fraqueza tiraram força, tornaram-se poderosos na batalha e puseram em fuga exércitos estrangeiros.
35 Bɨ ogɨnap kumɨlak okok, kɨli tepayaŋ tɨkjakel bin okok kɨlop dɨtep gɨlak. Bɨ ogɨnap, bɨ mɨlɨk nɨgɨlak okok kɨli bɨ anɨb okok kɨlop nag lel kumɨlak. God nop kelɨgebɨlap, kɨlop wɨsɨb yokel kɨm abɨlap ak pen, tɨkjakɨl pelpel mɨdtep yɨbɨl yonɨgun agɨl, God nop chɨgɨl nep yelak. Anɨb ak tek, bɨ mɨlɨk nɨgɨlak okok kɨli kɨlop gɨ tɨmel gel gel kumɨlak.
35 Houve mulheres que, pela ressurreição, tiveram de volta os seus mortos. Alguns foram torturados e recusaram ser libertados, para poderem alcançar uma ressurreição superior.
36 Pen ogɨnap, bɨ mɨlɨk nɨgɨlak okok kɨli kɨlop agjuwɨl, nag dɨl tapɨn pakɨl, nag kɨles tɨmel tun gɨl, nag lɨlak.
36 Outros enfrentaram zombaria e açoites, outros ainda foram acorrentados e colocados na prisão,
37 Ogɨnap kab sɨlok paklel kumɨlak, ogɨnap kɨli so dɨl tɨbɨlɨkel dayday lak. Ogɨnap kɨli baynat dɨl, pɨsnep puŋɨl lel kumɨlak. Ogɨnap kɨli mɨŋel awl ñɨl gɨ tɨmel gel gel koslam mɨdɨl, yɨmgeptek chag sipsip chag meme wak ak dɨl, chech tek yɨmɨl gɨ ajelɨgɨpal.
37 apedrejados, serrados ao meio, postos à prova, mortos ao fio da espada. Andaram errantes, vestidos de pele de ovelhas e de cabras, necessitados, afligidos e maltratados.
38 Anɨgɨl ajelɨgɨpal ak pen, binɨb anɨb okok bɨ teplep yɨbɨl yɨb sek yelak, binɨb yokɨp lum awl okok kɨli tam okok tek yelak. Binɨb lum awl okok pen binɨb anɨb okok kɨlop gɨ tɨmel gel gel, kɨli okok nɨb okok nɨb amɨl, man nep binɨb ma yelak nab okok sek, dum alaŋ okok sek, kab mɨgan man mɨgan okok sek kɨn ajelɨgɨpal.
38 O mundo não era digno deles. Vagaram pelos desertos e montes, pelas cavernas e grutas.
39 Binɨb agobun anɨb okok mɨdupsek, kɨli God nop gos lɨnɨgel kɨlop agak, Nɨbop nɨgen yɨp tep gup agak. Pen lum awl yelɨgɨpal ñɨn ak, kɨlop gɨtep gɨl dɨtep gɨnɨgayn aglɨl agak tek, ñɨn anɨb ak ma gak.
39 Todos estes receberam bom testemunho por meio da fé; no entanto, nenhum deles recebeu o que havia sido prometido.
40 Taynen ñɨn anɨb ak kɨlop anɨgɨl ma gak? Anɨgɨl mɨdeb. God ne chɨnop abe gɨtep yɨbɨl gɨl dɨnɨg nɨgak tek, kɨli ned mel, ñɨn nokom anɨb ak nep chɨnop mɨdupsek den, am jɨmñɨl mɨdtep gɨnɨgel agɨl gos nɨgak.
40 Deus havia planejado algo melhor para nós, para que conosco fossem eles aperfeiçoados.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Hebreus 11, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.