Romanos 11

Gu ñio'ki'ñ gu Dios na bhaan tu a'ga guch xoi'kam (STPNT) vs NAA

Sair da comparação
NAA Nova Almeida Atualizada 2017
1 Baꞌ jaꞌp jañ jup kaiꞌch aañ: ¿Pu cham tuꞌ aa chi baꞌ kap jum buixiꞌñ gu Dios ja bui gu Israel kam jaꞌtkam? Matgɨm ja aꞌm ji na tɨ nɨidhim pui. ¿Jax japim giñ ñɨiꞌñ aañ? Aañ puiꞌp jir Israel kam maaꞌnkam guꞌ, jir jiñ boxii gu Abraam, gio miꞌ dhɨr jaiꞌchdhɨr jañich ja bui gu kukuulsiꞌñ gu Benjamiin.
1 Então eu pergunto: será que Deus rejeitou o seu povo? De modo nenhum! Porque eu também sou israelita, da descendência de Abraão, da tribo de Benjamim.
2 Jax dhui nat guꞌ gu Dios pu bɨjɨk dɨr ja aꞌm tɨ tɨɨ gu Israel kam jaꞌtkam nam puꞌñir jaꞌtkam tugiꞌñ kaꞌ, baꞌ xib pui puiꞌ ja ɨlhiiꞌñ nam jir jaꞌtkam tugiꞌñ. Gi na pim guꞌx maat na jax jum kaiꞌch maaꞌn kap na mɨt paiꞌ tu uaꞌnak gu bɨjɨk dɨr kam, na bhaan tu aꞌga gu Eliiyas na tɨi aagiꞌñ gu Dios nam buam pɨx ba tu jim gu Israel kam jaꞌtkam, jup tɨtda:
2 Deus não rejeitou o seu povo, a quem de antemão conheceu. Ou vocês não sabem o que a Escritura diz a respeito de Elias, como pediu com insistência diante de Deus contra Israel, dizendo:
3 “Aapiꞌ Dios, gu Israel kam jaꞌtkam jamɨt bɨɨx ba ja koi guiꞌ nam jum aꞌmkam tɨi tu aꞌga, ja xichuiꞌ mɨt guiꞌ nam bhaan ka tum makgɨrxiꞌñdhat. Dai aañ pɨx ba biꞌchuꞌ nañ pui kapup duatuꞌ, ku guꞌ sap sia bɨɨx kañ muꞌaaꞌ am ji kiaꞌ.”
3 “Senhor, mataram os teus profetas, derrubaram os teus altares. Sou o único que sobrou, e procuram tirar-me a vida.”
4 Guꞌ ji na guꞌ gu Dios jup tɨtda: “Matgɨm jaiꞌ pup ji nam jix jaiꞌch guiꞌ nam jir jiñ jaꞌtkam tuk. Baik ooꞌm daman mambhɨɨx jix chaꞌtmam ooꞌm (700) pup jañ ja biaꞌ, na mɨt chakui maaꞌnnim ja oꞌlhia kɨꞌn guꞌkɨk tu daanɨ buiñor gu jaꞌppɨx dios Baal jum tɨɨtgɨdam.”
4 Mas qual foi a resposta divina? Foi esta: “Reservei para mim sete mil homens que não dobraram os joelhos diante de Baal.”
5 Baꞌ dhiꞌ puꞌñi ɨp xib, jɨꞌk pɨx biꞌiix am gu Israel kam jaꞌtkam nam miꞌ pu tu duñiaꞌ na jax jix aaꞌ gu Dios, nat guꞌ dɨɨlh gu Dios jix joiꞌmdat puiꞌ jaꞌk ja aꞌm tɨ tɨɨ.
5 Assim também nos dias de hoje sobrevive um remanescente segundo a eleição da graça.
6 Guꞌ baꞌ noꞌ guꞌ puiꞌm kaiꞌch nat gu Dios jix joiꞌmdak ja aꞌm tɨ tɨɨ, dhiꞌ bhaan jix maatɨꞌ na cham tuꞌ gu tuꞌ na mɨt jix bhaiꞌm duukam jup tu duu na baꞌ puꞌñi jaꞌk jir ja maiꞌchɨk, guꞌ jaꞌpji puiꞌ pɨx nat jix ja joiꞌmdak ja aꞌm tɨ tɨɨ. Na guꞌ noꞌm gɨt jix bhaiꞌm duukam jup tu duñiaꞌ gu tuꞌ, cham tuꞌ puiꞌm kaiꞌchdhaꞌ gɨt nat puiꞌ pɨx jix ja joiꞌmdak ja aꞌm tɨ tɨɨ gu Dios.
6 E, se é pela graça, já não é pelas obras; do contrário, a graça já não é graça.
7 ¿Miꞌ dhɨr gi, jax jaꞌk jach jup xi kaiꞌchdhaꞌ? Aa dho na mɨt jaiꞌ dhɨt gu Israel kam jaꞌtkam cham jɨꞌxkat tɨɨ guiꞌ nam tuꞌ pɨk tɨi gaagidhat, dai guiꞌ tɨɨ mɨt nat jɨꞌk dɨɨlh gu Dios ja aꞌm tɨ tɨɨ. Gu jaiꞌ baꞌ dai nat xi ja kaapakadak gu ja jujur nam baꞌ cham jɨꞌxkat maatɨt kaayaꞌ ni kum jix maatɨt tɨgiaꞌ guiꞌ nam tuꞌ tɨi gaꞌnga.
7 Que diremos, então? O que Israel buscava, isso não alcançou; mas a eleição conseguiu isso. Os demais foram endurecidos,
8 Na guꞌp jum kaiꞌch maaꞌn kap na mɨt paiꞌ tu uaꞌnak gu bɨjɨk dɨr kam na bhaan tu aꞌga gu Israel kam jaꞌtkam: “Gu Dios puiꞌ ja duu nam jaꞌp tu jimdaꞌ nam panaas pu cham ja jur biaꞌkaꞌ. Cham maatɨt tɨ nɨiꞌñdhaꞌ am, ni kum jix maatɨt tɇ kɇɇkɇꞌ.”
8 como está escrito: “Deus lhes deu um espírito de profundo sono, olhos para não ver e ouvidos para não ouvir, até o dia de hoje.”
9 Gio gu Dabii jaꞌpnip kaiꞌch ɨp jaꞌp jaꞌk bhaankamuꞌn gu Dios:
9 E Davi disse: “Que a mesa deles se transforme em laço e armadilha, em tropeço e punição;
10 Gio naiꞌ pɨx cham ji ñiññia kaꞌ am nam baꞌ cham tɨ nɨiꞌñdhaꞌ na tuꞌ jax jum buadaꞌ,
10 que os olhos deles se escureçam, para que não vejam, e fiquem para sempre encurvadas as suas costas.”
11 Baꞌ jaꞌp jañ jup kaiꞌch: ¿Pu gammɨjɨ maiꞌ ba suulh jamɨt aa chi baꞌ gu Israel kam jaꞌtkam na mɨt puiꞌ bɨɨx aixim bhaan bam tukgi? Chaam tuꞌ ji matgɨm, guꞌ jaꞌpji nam baꞌ jax dhui dhiꞌ bhaan cham mu jaꞌk bhɨɨyaꞌ guiꞌ nam cham jir Israel kam jaꞌtkam nam paiꞌ gammɨjɨ miꞌ pup jum tulhiiñdhaꞌ. Baꞌ bhaiꞌ pup ñiññiaꞌm ɨp gu Israel kam jaꞌtkam na guiꞌx bhaiꞌ ba tu ja jimdaꞌ, panaas kum dhiꞌ bhaan pɨx bhaiꞌ ji ja jɨɨꞌmoꞌ.
11 Então eu pergunto: será que eles tropeçaram para que caíssem? De modo nenhum! Mas, pela transgressão deles, a salvação chegou aos gentios, para fazer com que os judeus ficassem com ciúmes.
12 Baꞌ noꞌ guꞌ pu kaiꞌñkam pɨx jix bhaiꞌ tu ja jii gu jaꞌtkam bɨɨx na jɨꞌx oiꞌñgaꞌn guiꞌ nam cham jir Israel kam jaꞌtkam, na mɨt cham am bua pɨx guiꞌ nam jir Israel kam jaꞌtkam, dho bak guꞌx bhaiꞌ ji na tu ja jimiaꞌ bɨɨx gu jaꞌtkam yaꞌ kam dhi oiꞌñgaꞌn noꞌ mɨt bɨɨx gu Israel kam jaꞌtkam miꞌ puiꞌp jii na jax jix aaꞌ gu Dios.
12 Ora, se a transgressão deles resultou em riqueza para o mundo, e a diminuição deles resultou em riqueza para os gentios, quanto mais a plenitude deles!
13 Baꞌ jaꞌp jañ xi jam tɨɨdam aapiꞌm na pim cham jir Israel kam jaꞌtkam: Gu Dios, ja buiñ joot nañ jimiaꞌ guiꞌ nam puꞌñi cham jir Israel kam jaꞌtkam nañ tu ja aꞌgidhaꞌ, baꞌ joidham jix bhaiꞌñ chaat iñ dhiꞌ nat jax chuꞌm kɨꞌn jiñ dhai gu Dios.
13 Dirijo-me a vocês que são gentios. Visto que eu sou apóstolo dos gentios, glorifico o meu ministério,
14 Nañ guꞌ aañ jix aaꞌ nam gu Israel kam jaꞌtkam bhaiꞌ ji jam jɨɨꞌmoi miꞌ puiꞌp ba jimiaꞌ na jax jix aaꞌ gu Dios. Cham aaꞌ iñ guꞌ tɨi nam mu jaꞌk bhɨɨyaꞌ nam paiꞌ gammɨjɨ miꞌ pup jum tulhiiñdhaꞌ.
14 para ver se de algum modo posso fazer com que os do meu povo fiquem com ciúmes e alguns deles se salvem.
15 Na guꞌ nañ jax ba kaiꞌch, noꞌ mɨt gu Israel kam jaꞌtkam jix bhaiꞌ duu nam baꞌ bɨɨx gu jaꞌtkam guiꞌ nam cham jir Israel kam jix bhaiꞌ ji biꞌyaꞌ buiñor gu Dios, ¿jax baꞌ tu tuiꞌkaꞌ pim ɨlhiiꞌñ noꞌ mɨt bɨɨx jix bhaiꞌp bii buiñor gu Dios guiꞌ nam jir Israel kam? Jaꞌpni dho tum duñiaꞌ panaas na jax noꞌ mɨt koꞌɨɨk gio bhaiꞌp ji baapam bɨɨx gu jaꞌtkam.
15 Porque, se o fato de eles terem sido rejeitados trouxe reconciliação ao mundo, que será o seu restabelecimento, senão vida dentre os mortos?
16 Na guꞌ dhiꞌ jaꞌpni na jax gu bɨɨpɨꞌ kam paan noꞌ mɨt jix xidhuu kam jup duu, gu tuiꞌ nam paiꞌ dhɨr jup duñiaꞌ, puiꞌ bɨɨx jup jix xidhuu kaꞌ. Gio gu jax chuꞌm tua noꞌ tɨi dai gu takaaꞌn jup jix xidhuu, sia gu mamragaꞌn puiꞌp jix xidhuu kaꞌ.
16 E, se forem santas as primícias da massa, igualmente será santa a sua totalidade; se for santa a raiz, também os ramos o serão.
17 Jaꞌpni ji buusan am ɨp gu Israel kam jaꞌtkam na jax gu oliibo. Dai ji nat guꞌ dhi oliibo jaiꞌm ɨꞌkɨ gu mamragaꞌn, jaiꞌ baꞌm uaꞌrak bham tuttuiꞌ guiꞌ nar gampɨx kam, na cham tuꞌr ɨꞌxchix kam. Dhiꞌ baꞌ jaꞌp ji buusan nar aapiꞌm na pim cham jir Israel kam jaꞌtkam, baꞌ maap bam daaꞌ pim gu oliibo guiꞌ na miꞌ pu kɨɨk, jaꞌp ji buusan na maaꞌn na jax pɨx jir diꞌ gu dɨɨlh mamragaꞌn.
17 Se, porém, alguns dos ramos foram quebrados, e você, sendo oliveira brava, foi enxertado no meio deles e se tornou participante da raiz e da seiva da oliveira,
18 Ku pim ji guꞌ cham tuꞌ jax jum aaꞌndaꞌ ji na pim aapiꞌm jix ioꞌm jir jix kɨkɨɨꞌ jaꞌtkam ku mɨt baꞌ bhaiꞌ jam tuttu bhaan gu oliibo, guꞌ baꞌ guiꞌ na pɨk jir mamragaꞌn jamɨt ja ɨꞌkɨ nam cham jir kɨkɨɨꞌ, na pim guꞌ dhiꞌ bhaan gɇꞌgɇrkam bam taat kaꞌ. Guꞌ baꞌ noꞌ pim guꞌ puiꞌm aaꞌ, dai na pim xi chɨꞌñchokaꞌ na pim cham tuꞌ dɨɨlh dudua, guꞌ jaꞌpji gu takaaꞌn gu oliibo na mu jam maak iiꞌmdaꞌ na pim baꞌ kɨꞌn dudua, na guꞌ guiꞌ miꞌ pu tu tak.
18 não se glorie contra os ramos. Mas, se você se gloriar, lembre que não é você que sustenta a raiz, mas é a raiz que sustenta você.
19 Piam ku pim guꞌ jax kaiꞌch: “Jax dhui na mɨt guꞌ dɨɨlh ja ɨꞌkɨk aach bhach chuttu. ¿Tuꞌ gi bhaan jup jir jich kuiñcha?”
19 Então você dirá: “Alguns ramos foram quebrados, para que eu fosse enxertado.”
20 Tɨi dhor puiꞌ, dai ji na guꞌ guiꞌ ja ɨꞌkɨ mɨt nam cham soiꞌm ɨlhdhat tuꞌ sɨlhkam buiñor tɨ jɨɨgiꞌñ guch Xoiꞌkam. Baꞌ aapiꞌm pu kaiꞌñkam pɨx bhaiꞌp jam tuttu mɨt na pim buiñor soiꞌm ɨlhdhat tɨ jɨɨgiꞌñ guch Xoiꞌkam. Cham jir am baꞌ na pim gɇꞌgɇrkam jum taat kaꞌ, guꞌ jaꞌpji na pim jix chotdonɨt soiꞌ pɨx jum ɨlhiiꞌñdhaꞌ bhaiꞌ puiꞌ ji chuꞌt.
20 Correto! Eles foram quebrados por causa da incredulidade, mas você continua firme mediante a fé. Não fique orgulhoso, mas tema.
21 Cham bhaiꞌ ka tu jam jimiaꞌ guꞌ noꞌ pim dai gɇꞌgɇrkam jum taat, nat guꞌ cham ja joiꞌgɨlh guiꞌ na pu dɨɨlh jir mamragaꞌn kat dhi oliibo. ¿Ɨlhiiꞌñ japim aa baꞌ nap xi jam joiꞌmdaꞌ aapiꞌm na pim cham sɨlhkam jir mamragaꞌn? Chaam tuꞌ ji na jam joiꞌmdaꞌ.
21 Porque, se Deus não poupou os ramos naturais, também não poupará você.
22 Jir jix chu joiꞌgɨꞌn dho gu Dios, guꞌ ji na guꞌ puiꞌp jix bhanaaꞌ. Tɨɨꞌ nat bhaam ja bui guiꞌ na mɨt bɨɨx aixim bhaan jum tukgi gu tuꞌ na yaꞌ dhi oiꞌñgaꞌn jix chu jaiꞌch, sia kum tɨir Israel kam jaꞌtkam. Aapiꞌm baꞌ xi jam joiꞌmdak jam tɨɨgɨk jix bhaiꞌp jam duu, sia ku pim tɨi cham jir Israel kam. Jum aaꞌ baꞌ na pim miꞌ puiꞌ tu duñiidhaꞌ nat jax pɨk kaiꞌñkam xi jam joiꞌmdak jam aꞌm tɨ tɨɨ, na guꞌ noꞌ pim cham miꞌ puiꞌ tu duñiim, giop jam ɨꞌkiaꞌ bhaiꞌ dhɨr bhaan gu oliibo.
22 Considere, pois, a bondade e a severidade de Deus: para com os que caíram, severidade; mas, para com você, a bondade de Deus, desde que você permaneça nessa bondade. Do contrário, também você será cortado.
23 Guꞌ baꞌ noꞌ mɨt guꞌ gu Israel kam jaꞌtkam miꞌ puiꞌ jii na jax jix aaꞌ gu Dios, gio dho bhaiꞌp ja tuttuꞌ bhaan gu oliibo nam jir paiꞌ kam, na guꞌ gu Dios bɨxchuꞌx bhaaiꞌ na pu tu duñiaꞌ, pu cham tuꞌ tuꞌ jɨboꞌxchuꞌn.
23 Eles também, se não permanecerem na incredulidade, serão enxertados; pois Deus é poderoso para os enxertar de novo.
24 Tɨɨꞌ na aapiꞌm na pim tɨi cham jir Israel kam jaꞌtkam, gu Dios xi ɨꞌkdharak gu mamragaꞌn gu gampɨx kam oliibo bhaiꞌ jaꞌk tuttui guiꞌ nar ɨꞌxchixim gu oliibo. ¿Ɨlhiiꞌñ japim aa baꞌ nap jix xijaichuꞌn gu Dios na gio bhaiꞌp tuttuidhaꞌ guiꞌ na dɨɨlh pur mamragaꞌn gu oliibo guiꞌ nar ɨꞌxchixim? Chaam tuꞌ ji na xijaichuꞌn, na guꞌ pu dɨɨlh jir mamragaꞌn, gio dɨɨlh gu Dios bhaiꞌ dhɨr ɨꞌkɨ.
24 Pois, se você foi cortado daquela que, por natureza, era uma oliveira brava e, contra a natureza, foi enxertado numa oliveira boa, quanto mais esses, que são ramos naturais, serão enxertados na sua própria oliveira!
25 Jiñ jaaduñ jich Xoiꞌkam bhaan, aañ jam aagiꞌñdhaꞌ na jax jaꞌk tuꞌt puiꞌ jaꞌk tu duiñchuꞌ gu Dios na pim baꞌ cham tuꞌ bhaan jix mamatdagɨm jum ɨlhiiꞌñdhaꞌ. Dho jaiꞌ dhɨt gu Israel kam jaꞌtkam ja kaapakai gu Dios gu ja jujur nam baꞌ cham jɨꞌx maatɨt tɇ kɇɇkɇꞌ, kut ji guꞌ alhio pɨx puiꞌ ja duu ji nam jɨꞌx pɨx bɨɨx ka xi chɨ jɨɨꞌñdhaꞌ buiñor guch Xoiꞌkam guiꞌ nam cham jir Israel kam jaꞌtkam.
25 Porque não quero, irmãos, que vocês ignorem este mistério, para que não fiquem pensando que são sábios: veio um endurecimento em parte a Israel, até que tenha entrado a plenitude dos gentios.
26 Baꞌ noꞌ mɨt puꞌñi bɨɨx ba tɨ jɨɨꞌñ, bɨɨx nam jɨꞌk jir Israel kam jaꞌtkam miꞌ dhɨr ba ja boosgaꞌ gu Dios bhaan gu boi nam paiꞌ bhaan mu jaꞌk jiim nam paiꞌ gammɨjɨ gɨt miꞌ pup jum tulhiiñdhaꞌ. Na guꞌ maaꞌn kap jup jum kaiꞌch na mɨt paiꞌ tu uaꞌnak gu bɨjɨk dɨr kam:
26 E, assim, todo o Israel será salvo, como está escrito: “O Libertador virá de Sião e afastará de Jacó as impiedades.
27 Gio jaꞌp iam jup kaiꞌch ɨp gu Dios:
27 Esta é a minha aliança com eles, quando eu tirar os seus pecados.”
28 Gu Israel kam jaꞌtkam xib jix bhaamkiꞌñ am gux bhaiꞌm kaiꞌchdham ñioꞌkiꞌñ guch Xoiꞌkam, baꞌ ampɨx jix bhaiꞌ na pim aapiꞌm kaayaꞌ, ku guꞌx ja joiꞌgɨꞌn ji gu Dios, nat guꞌ pu bɨjɨk dɨr ja aꞌm tɨ tɨɨ gu ja bopxi kat.
28 Quanto ao evangelho, eles são inimigos por causa de vocês; mas quanto à eleição, amados por causa dos patriarcas;
29 Na guꞌ gu tuꞌ na makiaꞌ gu Dios gu jaroiꞌ, cham tuꞌ giop baabuidhaꞌ gatuuk, guꞌ jaꞌpji na gammɨjɨ pup jir dɨɨlhgaꞌn kaꞌ. Gio gu jaroiꞌ na puꞌñi bhaan tɨ tɨgiaꞌ, pu gammɨjɨ ɨp na bhaan pup tɨ nɨidhidhaꞌ.
29 porque os dons e a vocação de Deus são irrevogáveis.
30 Bɨjɨk na pimɨt aapiꞌm cham am bua buiñor gu Dios, pu cham tuꞌ jam aꞌm ka tɨ nɨidhim. Baꞌ na mɨt gu Israel kam jaꞌtkam cham am jup ka bua buiñor gu Dios, aapiꞌm xi jam joiꞌmdak jam aꞌm jup tɨ tɨɨ.
30 Porque assim como no passado vocês foram desobedientes a Deus, mas agora alcançaram misericórdia à vista da desobediência deles,
31 Pu chuꞌm kɨꞌn jamɨt cham am jup bua xib gu Israel kam jaꞌtkam na pimɨt aapiꞌm jax chuꞌm kɨꞌn cham am bua bɨjɨk, ku guꞌ dɨɨlh ji gu Dios nat puiꞌ jaꞌk tu duu na baꞌ jax dhui xi jam joiꞌmdai jam aꞌm tɨ tɨgiaꞌ aapiꞌm. Miꞌ dhɨr baꞌ giox ja joiꞌmdai ja aꞌm jup tɨ tɨgiaꞌ gu Israel kam jaꞌtkam puiꞌ nat jax ba duu xib.
31 assim também estes agora foram desobedientes, para que também eles alcancem misericórdia, à vista da que foi concedida a vocês.
32 Baꞌ dhiꞌ jaꞌpni pɨk jir jum duukam, nat gu Dios pɨx puiꞌ tu duu nam bɨɨx gu jaꞌtkam cham miꞌ puiꞌ jimiaꞌ na jax jix aaꞌ na baꞌ miꞌ dhɨr bɨɨx jix ja joiꞌmdai ja aꞌm ba tɨ nɨidhidhaꞌ.
32 Porque Deus encerrou todos na desobediência, a fim de mostrar a sua misericórdia a todos.
33 ¡Jaꞌp moo joidham bɨxchuꞌx aichuꞌn gu Dios na jax jaꞌk tu duñiaꞌ gu tuꞌ! Jix ioꞌm jix chu matdaꞌ. Cham jaroiꞌ mat kaꞌ na jax jaꞌk ji chu buusniaꞌ puiꞌ na jax ɨlhiiꞌñdhaꞌ, ni ku cham jaroiꞌ mat kaꞌ na jax kaiꞌñkam puiꞌ tu duñiidhaꞌ, sia kum tɨix mat kaꞌ gu jaꞌtkam gu tuꞌ na jax buadaꞌ.
33 Ó profundidade da riqueza, tanto da sabedoria como do conhecimento de Deus! Quão inexplicáveis são os seus juízos, e quão insondáveis são os seus caminhos!
34 Jup jum kaiꞌch guꞌ maaꞌn kap na mɨt paiꞌ tu uaꞌnak gu bɨjɨk dɨr kam: “¿Jaroo gip guguuxdhaꞌ gu Dios? Na guꞌ pu cham jaroiꞌ maat na jax jum aaꞌndaꞌ.”
34 “Pois quem conheceu a mente do Senhor? Ou quem foi o seu conselheiro?
35 Gio jaꞌp iam jaꞌpnip jum kaiꞌch: “¿Jaroo tuꞌ ba maa gu Dios na baꞌ bhammɨ dɨr bha jaꞌk jaꞌk jup buidhaꞌ gu tuꞌ kɨꞌn?”
35 Ou quem primeiro deu alguma coisa a Deus para que isso lhe seja restituído?”
36 Jax dhui na guꞌ bɨɨx bhammɨ dɨr bha tu jim buiñor gu Dios na jɨꞌk tuꞌx chu jaiꞌch, guiꞌp tu duu na baꞌx chu jaiꞌch. Jir tɨ dɨɨlhgaꞌn bɨɨx gu Dios, cham tuꞌ na jaiꞌp jir tu aachgaꞌn. Puiꞌ ku baꞌm aaꞌ nach gammɨjɨ buiñor tu daandaꞌ. Mooch gɨt puiꞌ duiñchuꞌndaꞌ gammɨjɨ.
36 Porque dele, e por meio dele, e para ele são todas as coisas. A ele seja a glória para sempre. Amém!

Ler em outra tradução

Comparar com outra

Estude este capítulo no WhatsApp

Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Romanos 11, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.