Mateus 25

Jém jomipɨc trato jém iwatnewɨɨp tánomi Jesucristo (POINT) vs VC

Sair da comparação
VC Versão Católica
1 ’Jesɨc jém tiempo cuando iŋjacpa Dios yɨ́p naxyucmɨ jex juuts diez jém wo̱ñt́am nɨcyaj ju̱t́ aŋcoomɨ́yoyñɨ̱mpa. Ipɨcyaj jém ijuctɨ, nɨc ichoŋyaj jém aŋcoomɨypaap.
1 Então o Reino dos céus será semelhante a dez virgens, que saíram com suas lâmpadas ao encontro do esposo.
2 Cinco jém wo̱ñt́am d́a jɨ̱xiɨ́y y cinco jém wo̱ñt́am agui jɨ̱xiɨ́y.
2 Cinco dentre elas eram tolas e cinco, prudentes.
3 Jém d́apɨc jɨ̱xiɨ́y ipɨcyaj ijuctɨ, pero d́a ininɨcyaj jém aceite iga icucómáypa e̱ybɨc jém ijuctɨ.
3 Tomando suas lâmpadas, as tolas não levaram óleo consigo.
4 Pero jém jɨ̱xiɨywɨɨp ininɨc jém aceite tu̱m xa̱nujo̱m. Ininɨcpat́im jém ijuctɨ.
4 As prudentes, todavia, levaram de reserva vasos de óleo junto com as lâmpadas.
5 Tsa̱m táŋcaa̱p iñúc jém yoomɨypaap. Tsa̱m moŋtooba jém wo̱ñt́am. Ocmɨ moŋyaj.
5 Tardando o esposo, cochilaram todas e adormeceram.
6 Jesɨc cugaptsu imatoŋyaj tu̱m mɨjpɨc jɨ̱yi. Nɨmpa: “Miñpa jém yoomɨypaap. Nɨ̱gɨ tsoŋtaamɨ.”
6 No meio da noite, porém, ouviu-se um clamor: Eis o esposo, ide-lhe ao encontro.
7 Tsucumyaj it́u̱mpɨy jém wo̱ñt́am. Moj iwɨ̱tsacyaj ijuctɨ.
7 E as virgens levantaram-se todas e prepararam suas lâmpadas.
8 Jém cinco wo̱ñt́am, jém d́apɨc jɨ̱xiɨ́y, iñɨ́mayyajpa jém jɨ̱xiɨywɨɨp: “Achiit́aamɨ uxaŋ aceite porque ɨch anjuctɨ pícht́oobam.”
8 As tolas disseram às prudentes: Dai-nos de vosso óleo, porque nossas lâmpadas se estão apagando.
9 Pero jém jɨ̱xiɨywɨɨp icutsoŋyaj. Nɨmyaj: “D́a manchiiba porque wɨɨp d́a actsɨ́ypa aɨch siiga manchiiba. Más wɨ̱ nɨ̱gɨ juyt́aamɨ iñyaac ju̱t́ mayt́a̱p.”
9 As prudentes responderam: Não temos o suficiente para nós e para vós; é preferível irdes aos vendedores, a fim de o comprardes para vós.
10 Pero iganam nɨc ijuyyaj aceite jém cinco wo̱ñt́am, jém d́apɨc jɨ̱xiɨ́y, jesɨgam núc jém yoomɨypaap. Y jém cinco jém wo̱ñt́am jém jɨ̱xiɨywɨɨp tɨgɨyyaj jojmɨ ju̱t́ it́ jém aŋcoomɨ́yóycuy. Aŋpajta̱ jém puerta.
10 Ora, enquanto foram comprar, veio o esposo. As que estavam preparadas entraram com ele para a sala das bodas e foi fechada a porta.
11 Ocmɨ se̱tyaj jém wo̱ñt́am jém nɨcnewɨɨp ijuy aceite. Iñɨ́mayyajpa jém tɨc io̱mi: “Áŋaayɨ jém puerta.”
11 Mais tarde, chegaram também as outras e diziam: Senhor, senhor, abre-nos!
12 Pero jém tɨc io̱mi iñɨ́máy: “Nu̱ma mimicht́am, d́a mánixpɨcpa.”
12 Mas ele respondeu: Em verdade vos digo: não vos conheço!
13 Jesɨc Jesús iñɨ́máy:
13 Vigiai, pois, porque não sabeis nem o dia nem a hora.
14 ’Jém wɨbɨc aŋma̱t́i iga Dios iŋjacpa yɨ́p naxyucmɨ jex juuts tu̱m pɨ̱xiñ tsa̱m tumiñɨ́y. Nɨcpa tuŋgac naxyucmɨ. Jesɨc nɨcpa, iŋwejáy jém iesclavoyaj iga ichi uxaŋ tumiñ iga iyo̱xacayajiñ.
14 Será também como um homem que, tendo de viajar, reuniu seus servos e lhes confiou seus bens.
15 ’Tu̱m jém iesclavo ichi cinco talento (tu̱m talento ivale seis mil tumiñ de plata). Tuŋgac ichi wɨste̱n talento. Tuŋgac ichi tu̱m talento. Chiit́a̱ cada quien juuts wɨa̱p iyo̱xaca. Jesɨc ocmɨ nɨc jém pɨ̱xiñ.
15 A um deu cinco talentos; a outro, dois; e a outro, um, segundo a capacidade de cada um. Depois partiu.
16 Tu̱m jém esclavo, jém chiiñeta̱wɨɨp jém cinco talento, moj iyo̱xaca jém tumiñ. Icoñwɨ́y tuŋgac cinco talento.
16 Logo em seguida, o que recebeu cinco talentos negociou com eles; fê-los produzir, e ganhou outros cinco.
17 Je̱mpɨct́im iwat jém tuŋgac esclavo, jém chiiñeta̱wɨɨp wɨste̱n talento. Icoñwɨ́y con jém tumiñ tuŋgac wɨste̱n talento.
17 Do mesmo modo, o que recebeu dois, ganhou outros dois.
18 Pero jém tuŋgac esclavo, jém chiiñeta̱wɨɨp tu̱m talento, nɨc iñegáy jém io̱mi it́umiñ. It́aj tu̱m jos, jemum icum nascɨɨm.
18 Mas, o que recebeu apenas um, foi cavar a terra e escondeu o dinheiro de seu senhor.
19 ’Jesɨc pecam nɨcne jém io̱mi, se̱t e̱ybɨc. Moj it́op cuenta con jém iesclavo.
19 Muito tempo depois, o senhor daqueles servos voltou e pediu-lhes contas.
20 Wiñt́i núc jém chiiñeta̱wɨɨp jém cinco talento. Icɨɨjuŋcodáy io̱mi tuŋgac cinco talento jém icoñwɨyñewɨɨp. Iñɨ́máy: “Máno̱mi, anchi cinco talento, pero yɨɨm it́ tuŋgac cinco talento aŋcoñwɨyñe.”
20 O que recebeu cinco talentos, aproximou-se e apresentou outros cinco: - Senhor, disse-lhe, confiaste-me cinco talentos; eis aqui outros cinco que ganhei.'
21 Jém io̱mi iñɨ́máy: “It́ wɨ̱. Mich tu̱m wɨbɨc miesclavo, agui wɨa̱ iŋwat cuenta jém ammɨɨchi. Como mánix iga wɨa̱ miŋwat cuenta jém uxaŋpɨc, sɨɨp manaccámpa juuts tu̱m aŋjagooyi iga iniŋjacpa más jém jáyaŋpɨc. Sɨɨp tɨgɨ̱yɨ yɨɨm con aɨch ju̱t́ it́ jém maymáya̱ji.”
21 Disse-lhe seu senhor: - Muito bem, servo bom e fiel; já que foste fiel no pouco, eu te confiarei muito. Vem regozijar-te com teu senhor.
22 ’Ocmɨ núc jém tuŋgac iesclavo jém chiiñeta̱wɨɨp wɨste̱n talento. Nɨmpa: “Máno̱mi, anchi wɨste̱n talento. Yɨɨm it́ tuŋgac wɨste̱n aŋcoñwɨyñe.”
22 O que recebeu dois talentos, adiantou-se também e disse: - Senhor, confiaste-me dois talentos; eis aqui os dois outros que lucrei.
23 Jém io̱mi iñɨ́máy: “Wɨbɨc miesclavo, wɨa̱p iŋwat cuenta jém ammɨɨchi. Como mánix iga wɨa̱ miŋwat cuenta jém uxaŋpɨc, sɨɨp manaccámpa juuts tu̱m miŋjagooyi iga iniŋjacpa jém más jáyaŋpɨc. Sɨɨp tɨgɨ̱yɨ yɨɨm con aɨch ju̱t́ it́ jém maymáya̱ji.”
23 Disse-lhe seu senhor: - Muito bem, servo bom e fiel; já que foste fiel no pouco, eu te confiarei muito. Vem regozijar-te com teu senhor.
24 ’Ocmɨ núct́im jém tuŋgac esclavo jém chiiñeta̱wɨɨp tu̱m talento. Iñɨ́máy: “Máno̱mi, ɨch anjo̱doŋ iga tsa̱m pɨ̱mi mipɨɨmɨ́yóypa. Impɨctsoŋpa jém cosecha ju̱t́ d́a oy iññip. Impiŋpa jém cosecha ju̱t́ d́a oy iñyɨn.
24 Veio, por fim, o que recebeu só um talento: - Senhor, disse-lhe, sabia que és um homem duro, que colhes onde não semeaste e recolhes onde não espalhaste.
25 Jeeyucmɨ tsa̱m acɨ̱ŋ. Oy mannegáy jém iñt́umiñ nascɨɨm. Pero yɨɨm it́ jém iñt́umiñ jém immɨɨchipɨc.”
25 Por isso, tive medo e fui esconder teu talento na terra. Eis aqui, toma o que te pertence.
26 Jém io̱mi iñɨ́máy jém iesclavo: “Tsa̱m mimalopɨc miesclavo, tsa̱m micut́iñ. Siiga iñjo̱doŋ iga ampɨctsoŋpa jém cosecha ju̱t́ d́a oy anñip y ampiŋpa jém cosecha ju̱t́ d́a oy anyɨn,
26 Respondeu-lhe seu senhor: - Servo mau e preguiçoso! Sabias que colho onde não semeei e que recolho onde não espalhei.
27 ¿jesɨc t́iiga d́a iŋcucom antumiñ jém banco? Jesɨc cuando ase̱tpa, ampɨctsoŋpa antumiñ con jém icoñwɨyooyi.”
27 Devias, pois, levar meu dinheiro ao banco e, à minha volta, eu receberia com os juros o que é meu.
28 ’Jesɨc jém esclavo io̱mi iñɨ́máy jém it́yajwɨɨp je̱m: “Accáyaayɨ jém talento yɨ́p pɨ̱xiñ. Chi̱ɨ jém iniit́wɨɨp diez talento.
28 Tirai-lhe este talento e dai-o ao que tem dez.
29 Porque jém iniit́wɨɨp, chiit́a̱p más iga odoy t́i it́ogóyáyiñ. Pero jém d́apɨc inii̱, accáyayt́a̱p hasta jém uxaŋpɨc iniit́.
29 Dar-se-á ao que tem e terá em abundância. Mas ao que não tem, tirar-se-á mesmo aquilo que julga ter.
30 Acnɨctaamɨ yɨ́p d́a wɨbɨc esclavo jém piichcɨɨm jém it́wɨɨp aŋsɨ̱cmɨ, ju̱t́ tsa̱m wejyajpa, iñichyajpa it́ɨts.”
30 E a esse servo inútil, jogai-o nas trevas exteriores; ali haverá choro e ranger de dentes.
31 ’Cuando miñgacpa jém Miññewɨɨp Sɨŋyucmɨ, miñpa juuts tu̱m aŋjagooyi. Iwaganamiñyajpa it́u̱mpɨy jém sɨŋyucmɨpɨc pɨxiñt́am. Co̱ñ jém aŋjagooyi ico̱ñcuyyucmɨ iga iŋjacpa yɨ́p nas con jém Dios ipɨ̱mi.
31 Quando o Filho do Homem voltar na sua glória e todos os anjos com ele, sentar-se-á no seu trono glorioso.
32 It́u̱mpɨy jém pɨxiñt́am, jém it́yajwɨɨp icuwɨ̱t́i yɨ́p naxyucmɨ, aŋtuuma̱yajpa jém aŋjagooyi iwiñjo̱m. Jém aŋjagooyi icupíŋáypa jém tuŋgac pɨxiñt́am juuts iwatpa jém borrego io̱mi. It́oppa jém chivo jém borregoaŋjo̱m, ichacpa aparte.
32 Todas as nações se reunirão diante dele e ele separará uns dos outros, como o pastor separa as ovelhas dos cabritos.
33 Jém borregoyaj tsacyajta̱p aŋwɨ̱mɨ y jém chivoyaj tsacyajta̱p aŋna̱ymɨ.
33 Colocará as ovelhas à sua direita e os cabritos à sua esquerda.
34 ’Jesɨc jém Rey iñɨ́máypa jém it́yajwɨɨp iŋwɨ̱mɨ: “Mi̱ñɨ mimicht́am jém miwɨ̱wadayñewɨɨp anJa̱tuŋ Dios. Mi̱ñɨ, pɨctsoŋtaamɨ jém lugar jém miwɨ̱tsagayñeta̱wɨɨp dende iwat Dios yɨ́p nas.
34 Então o Rei dirá aos que estão à direita: - Vinde, benditos de meu Pai, tomai posse do Reino que vos está preparado desde a criação do mundo,
35 Porque tsa̱m ayua̱p y mimicht́am anacwícta. Tsa̱m anɨ́ctɨtspa y micht́am anacnɨ́cta. Ɨch juuts juumɨpɨc apɨ̱xiñ, pero mimicht́am anacnúcsta tɨc.
35 for I hungered, and ye gave me to eat; I thirsted, and ye gave me to drink; I was a stranger, and ye took me in;
36 D́a apuctugɨ́y, pero mimicht́am anchiit́a. Amɨmne y mimicht́am oy anámta. Apajta̱ cárcel, pero mimicht́am oy anámta.”
36 naked, and ye clothed me; I was ill, and ye visited me; I was in prison, and ye came to me.
37 ’Jesɨc jém wɨbɨc pɨxiñt́am, jém iwɨ̱pɨctsoŋneyajwɨɨp jém aŋjagooyi, nɨmyajpa: “MánO̱mi, ¿jucha̱ mánixt́a iga miyua̱p y manacwícta? ¿Jucha̱ mánixt́a iga miñɨ́ctɨtspa y manacnɨ́cta?
37 Then shall the righteous answer him saying, Lord, when saw we thee hungering, and nourished thee; or thirsting, and gave thee to drink?
38 ¿Jucha̱ mánixt́a juuts tu̱m juumɨpɨc mipɨ̱xiñ y manacnúcsta tɨc, o iga d́a mipuctugɨ́y y manchiit́a?
38 and when saw we thee a stranger, and took thee in; or naked, and clothed thee?
39 ¿Jucha̱ mánixt́a mimɨmne o mipajneta̱ cárcel y oy mánámta?”
39 and when saw we thee ill, or in prison, and came to thee?
40 Jém Rey icutsoŋ, iñɨ́máy jém iwɨ̱watneyajwɨɨp: “Nu̱ma, mannɨ́máypa, t́it́am iŋwadáy yɨ́p antɨ̱wɨtam, jém d́apɨc juchaŋ, jesɨc ɨch mismo aŋwɨ̱wadáy.”
40 And the King answering shall say to them, Verily, I say to you, Inasmuch as ye have done it to one of the least of these my brethren, ye have done it to me.
41 ’Jesɨc jém Rey iñɨ́máy jém it́yajwɨɨp iŋna̱ymɨ: “Mimicht́am tsa̱m mimalo, impɨctsoŋtámpa jém castigo. Nɨctaamɨ jém juctjo̱m ju̱t́ d́a nunca píchpa jém watneta̱wɨɨp para jém Woccɨɨwiñ y jém mal espíritu.
41 Then shall he say also to those on the left, Go from me, cursed, into eternal fire, prepared for the devil and his angels:
42 Ɨch tsa̱m ayua̱p y mimicht́am d́a anacwícta. Tsa̱m anɨ́ctɨtspa y mimicht́am d́a anacnɨ́cta.
42 for I hungered, and ye gave me not to eat; I thirsted, and ye gave me not to drink;
43 Asɨɨba juuts tu̱m juumɨpɨc apɨ̱xiñ, pero mimicht́am d́a anacnúcsta tɨc. D́a apuctugɨ́y y mimicht́am d́a t́i anchiit́a. Amɨmne y apajta̱ cárcel y mimicht́am d́at́im oy anámta.”
43 I was a stranger, and ye took me not in; naked, and ye did not clothe me; ill, and in prison, and ye did not visit me.
44 Jesɨc nɨmyajpa jém malopɨc pɨxiñt́am: “MánO̱mi, ¿juchɨs mánixt́a cuando miyua̱p, miñɨ́ctɨtspa, mixɨɨba juuts tu̱m juumɨpɨc pɨ̱xiñ, d́a mipuctugɨ́y, mimɨmne, o mipajneta̱ cárcel y d́a oy manyo̱xpátta?”
44 Then shall *they* also answer saying, Lord, when saw we thee hungering, or thirsting, or a stranger, or naked, or ill, or in prison, and have not ministered to thee?
45 Jesɨc jém Rey icutsoŋpa jém malopɨc pɨxiñt́am. Nɨ́mayyajta̱: “Nu̱ma mannɨ́máypa, como d́a iŋwɨ̱wadayt́a jém antɨ̱wɨtam d́apɨc juchaŋ, jesɨc ɨcht́im mismo d́a aŋwɨ̱wadáy.”
45 Then shall he answer them saying, Verily I say to you, Inasmuch as ye have not done it to one of these least, neither have ye done it to me.
46 Ocmɨ nɨcyajpa yɨ́p malopɨc pɨxiñt́am ju̱t́ ipɨctsoŋyajpa jém castigo ju̱t́ d́a nunca yajpa iyoj. Pero jém wɨbɨc pɨxiñt́am, jém iwɨ̱watneyajwɨɨp, ipɨctsoŋpa jém vida jém d́apɨc cuyajpa.
46 And these shall go away into eternal punishment, and the righteous into life eternal.

Ler em outra tradução

Comparar com outra

Estude este capítulo no WhatsApp

Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Mateus 25, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.