Mateus 25
Ja ua ra̱ ʼdaʼyo cohi bi gomi̱ Oja̱ yø ja̱ʼi̱ (OTNNT) vs VC
1 Nu̱ya yø ja̱'i̱ ya o rá̱ 'yɛ Oja̱, gui̱ nhyɛjpa̱bi̱ 'dɛt'a yø hmu̱te bi du̱xyø nyot'i ga̱ zø conna̱ aceite. Guehya ndø'ma̱te ngue di hyʉnna̱ novia 'mø bi zøhrá̱ ndø bá̱ ɛ̱p'ʉ.
1 Então o Reino dos céus será semelhante a dez virgens, que saíram com suas lâmpadas ao encontro do esposo.
2 Nu̱ya 'dɛt'a yø hmu̱te p'ʉya, cʉt'a'ʉ yø m'mɛmmʉi, xi̱mmi̱ cʉt'a'ʉ yø njammʉi.
2 Cinco dentre elas eram tolas e cinco, prudentes.
3 A nu̱'ʉ cʉt'a yø hmu̱te ma̱'bɛdi yø mmʉi, bi du̱xyø nyot'i, pɛ hi̱mbi̱ du̱x hma̱n'na ra̱ aceite da̱ hyom'mø bi guahra̱ aceite ga̱ zø yø nyot'i.
3 Tomando suas lâmpadas, as tolas não levaram óleo consigo.
4 A nu̱ya yø hmu̱te ngue yø njammʉi bi du̱xyø nyot'i, pɛ bi du̱x hma̱n'na ra̱ aceite da̱ hyoni̱.
4 As prudentes, todavia, levaram de reserva vasos de óleo junto com as lâmpadas.
5 A nu̱'a̱ ra̱ novio nthø'mi̱ p'ʉya, hi̱nha ni̱ 'ya̱ni̱. Mi̱ nnetha̱ yø hmu̱te p'ʉya, gä bi̱ n'a̱ha̱.
5 Tardando o esposo, cochilaram todas e adormeceram.
6 Mi̱ zo ma̱de ra̱ xu̱i̱ p'ʉya, bi t'øde ngue bá̱ ɛ̱nna̱ hmafi n'na nc'ɛ̱i̱, bi 'yɛ̱na̱: “Bá̱ ɛ̱cua ra̱ novio ya. Ga̱ 'yo ni̱ ma güí c'athʉ”, bi 'yɛ̱mbyø hmu̱te.
6 No meio da noite, porém, ouviu-se um clamor: Eis o esposo, ide-lhe ao encontro.
7 Mi̱ nangui̱ gätho yø hmu̱te, ya mi̱ ts'ʉtho zø yø nyot'i, bi̱ ne xta̱ xirpa̱ ma̱n'na ra̱ aceite ngue di̱ nzø xa̱nho.
7 E as virgens levantaram-se todas e prepararam suas lâmpadas.
8 Nu̱ya cʉt'a yø hmu̱te ma̱'bɛdi yø mmʉi bi 'yɛ̱mbya yø hmu̱te ngue yø njammʉi: “Da̱mi̱ 'dacjets'ʉ ni̱ aceiteui, porque ma̱ nyot'igähe ya nne da̱ huɛ̱t'i̱”, bi 'yɛ̱mbi̱.
8 As tolas disseram às prudentes: Dai-nos de vosso óleo, porque nossas lâmpadas se estão apagando.
9 Pɛ nu̱'ʉ yø hmu̱te ngue yø njammʉi, ɛ̱ntho 'mø mi̱ da̱di̱: “Hi̱nda̱ zä'a̱, porque nu̱'mø ga̱ 'da'a̱he ra̱ aceite guí homhmʉ, m'mɛfa ya hi̱n'yʉ te di̱ nzø ma̱ nyot'ihe. A nu̱yá, ma̱n'na xa̱nho ni̱ mähä p'ʉ bí 'bä ra̱ aceite, bá̱ tänna̱ aceite guí hyomhmʉ”, bi 'yɛ̱mbi̱.
9 As prudentes responderam: Não temos o suficiente para nós e para vós; é preferível irdes aos vendedores, a fim de o comprardes para vós.
10 Bi̱ ma ra̱ thän'aceite'ʉ yø hmu̱te ma̱'bɛdi yø mmʉi p'ʉya. Pɛ ra̱ novio ya bi zøhø. A nu̱ya yø hmu̱te ya xi̱ nsä, 'da i yʉthʉ mbo ra̱ ngu̱ ra̱ novio ya. Bi nøtra̱ goxthi p'ʉya.
10 Ora, enquanto foram comprar, veio o esposo. As que estavam preparadas entraram com ele para a sala das bodas e foi fechada a porta.
11 Mi̱ ma n'nøt'e ra̱ goxthi p'ʉya, ja bi zø'ʉ mi̱ cʉt'a yø hmu̱te xi̱ ma ra̱ thän'aceite, bi 'yɛ̱mbʉya: “Ague grá̱ hmu̱, da̱mi̱ xoga̱he ra̱ goxthi”, bi 'yɛ̱mbi̱.
11 Mais tarde, chegaram também as outras e diziam: Senhor, senhor, abre-nos!
12 Pɛ ra̱ novio bi 'yɛ̱mbi̱: “Ma̱jua̱ni̱ dí xi'a̱hʉ ngue nu̱gä hi̱ndí̱ pa̱'a̱hʉ”, bi 'yɛ̱mbi̱.
12 Mas ele respondeu: Em verdade vos digo: não vos conheço!
13 Da̱mi̱ njathʉ p'ʉya, ya xqui̱ nsähʉ 'mø ra̱ pa da̱ ɛ̱p'ʉ ra̱ N'yohʉ di 'yɛ̱ ma̱hɛ̱ts'i̱. Porque hi̱ngui̱ pa̱hmʉ tema̱ pa, tema̱ ora da̱ ɛ̱hɛ̱.
13 Vigiai, pois, porque não sabeis nem o dia nem a hora.
14 Nu̱na̱ Oja̱ bí 'bʉ ma̱hɛ̱ts'i̱ di̱ ma̱nda yø ja̱'i̱ ua, gui̱ nhyɛjpi tengu̱tho n'na ra̱ n'yohʉ ja ngue da̱ ma n'na ra̱ häi yap'ʉtho. Bi zonhyø mɛfi ngue di däprá̱ mɛ̱nyu̱, da̱ 'yørpa̱bi̱ rá̱ 'bɛfi mɛ̱nte ra̱ pa da̱ ma.
14 Será também como um homem que, tendo de viajar, reuniu seus servos e lhes confiou seus bens.
15 N'na ngu̱ n'na yø mɛfi bi u̱nna̱ mɛ̱nyu̱ hangu̱ da̱ zä da̱ 'yørpa̱bi̱ rá̱ 'bɛfi. Nu̱'a̱ n'na ra̱ mɛfi bi u̱nni̱ cʉt'a ma̱hua̱hi̱ ra̱ mɛ̱nyu̱. Ma̱n'na ra̱ mɛfi p'ʉya, bi u̱nni̱ yo ma̱hua̱hi̱ ra̱ mɛ̱nyu̱. Ma̱n'na ra̱ mɛfi p'ʉya, bi u̱nna̱ n'na ma̱hua̱hi̱ ra̱ mɛ̱nyu̱. Mi̱ däpra̱ mɛ̱nyu̱ yø mɛfi na̱ ra̱ hmu̱, bi̱ ma yap'ʉtho p'ʉya.
15 A um deu cinco talentos; a outro, dois; e a outro, um, segundo a capacidade de cada um. Depois partiu.
16 Nu̱na̱ ra̱ mɛfi bi̱ ndäpi cʉt'a ma̱hua̱hi̱ ra̱ mɛ̱nyu̱, bi 'yørpa̱ rá̱ 'bɛfi ra̱ mɛ̱nyu̱ bi t'u̱nni̱. Mi̱ cʉt'a ma̱hua̱hi̱ ra̱ mɛ̱nyu̱ bi da̱ha̱.
16 Logo em seguida, o que recebeu cinco talentos negociou com eles; fê-los produzir, e ganhou outros cinco.
17 Nu̱na̱ ra̱ mɛfi bi̱ ndäpi yo ma̱hua̱hi̱ ra̱ mɛ̱nyu̱, bi 'yørpa̱ rá̱ 'bɛfi ra̱ mɛ̱nyu̱ bi t'u̱nni̱. Mi̱ yo ma̱hua̱hi̱ ra̱ mɛ̱nyu̱ bi da̱ha̱.
17 Do mesmo modo, o que recebeu dois, ganhou outros dois.
18 Pɛ nu̱na̱ ra̱ mɛfi bi̱ ndäpa̱ n'na ma̱hua̱hi̱ ra̱ mɛ̱nyu̱, bi 'ya'ma̱ n'na ra̱ ots'i. Ja bi gärpa̱ p'ʉ rá̱ mɛ̱nyu̱ rá̱ hmu̱.
18 Mas, o que recebeu apenas um, foi cavar a terra e escondeu o dinheiro de seu senhor.
19 Mi̱ ma ya'a̱tho yø pa p'ʉya, bi zøhrá̱ hmu̱ yø mɛfi. Bi 'yørpa̱bi̱ ra̱ güɛnda'a̱ ra̱ mɛ̱nyu̱ xi däpi.
19 Muito tempo depois, o senhor daqueles servos voltou e pediu-lhes contas.
20 Rá̱ mʉdi bi zo'a̱ rá̱ mɛfi xi däpi cʉt'a ma̱hua̱hi̱ ra̱ mɛ̱nyu̱. Gä bi däprá̱ hmu̱'a̱ 'dɛt'a ma̱hua̱hi̱ ra̱ mɛ̱nyu̱ mi̱ ha̱. Bi 'yɛ̱mbi̱: “Ague grá̱ hmu̱, cʉt'a ma̱hua̱hi̱ ra̱ mɛ̱nyu̱ gá̱ däqui, pɛ jaua mi̱ cʉt'a ma̱hua̱hi̱ ra̱ mɛ̱nyu̱ dá̱ ta̱ha̱”, bi 'yɛ̱mbi̱.
20 O que recebeu cinco talentos, aproximou-se e apresentou outros cinco: - Senhor, disse-lhe, confiaste-me cinco talentos; eis aqui outros cinco que ganhei.'
21 Nu̱'a̱ ra̱ hmu̱ p'ʉya bi 'yɛ̱mbrá̱ mɛfi: “Ya xa̱nho grá̱ hoga̱ mɛfi, hi̱ngá̱ nhyɛtho. Gá̱ pømma̱nho co nu̱'a̱ zits'ʉ ra̱ mɛ̱nyu̱ dá̱ fät'a̱'i̱. A nu̱yá, ma̱n'na xa̱ngu̱ ga̱ fät'a̱'i̱ ya. Nu̱ya hangu̱ ra̱ pa di̱ nja'i̱ mpähä ya”, bi 'yɛ̱mbi̱.
21 Disse-lhe seu senhor: - Muito bem, servo bom e fiel; já que foste fiel no pouco, eu te confiarei muito. Vem regozijar-te com teu senhor.
22 Bi zø'a̱ ra̱ mɛfi xi̱ ndäpi yo ma̱hua̱hi̱ ra̱ mɛ̱nyu̱ p'ʉya. Bi 'yɛ̱mbrá̱ hmu̱: “Ague grá̱ hmu̱, yo ma̱hua̱hi̱ ra̱ mɛ̱nyu̱ gá̱ däqui, pɛ jaua mi̱ yo ma̱hua̱hi̱ ra̱ mɛ̱nyu̱ dá̱ ta̱ha̱, ya goho ma̱hua̱hi̱'a̱ ya”, bi 'yɛ̱mbi̱.
22 O que recebeu dois talentos, adiantou-se também e disse: - Senhor, confiaste-me dois talentos; eis aqui os dois outros que lucrei.
23 Ra̱ hmu̱ p'ʉya bi 'yɛ̱mbrá̱ mɛfi: “Ya xa̱nho grá̱ hoga̱ mɛfi, hi̱ngá̱ nhyɛtho. Gá̱ pømma̱nho co nu̱'a̱ zits'ʉ ra̱ mɛ̱nyu̱ dá̱ fät'a̱'i̱. A nu̱yá, ma̱n'na xa̱ngu̱ ga̱ fät'a̱'i̱ ya. Nu̱ya hangu̱ ra̱ pa di̱ nja'i̱ mpähä ya”, bi 'yɛ̱mbi̱.
23 Disse-lhe seu senhor: - Muito bem, servo bom e fiel; já que foste fiel no pouco, eu te confiarei muito. Vem regozijar-te com teu senhor.
24 Rá̱ nzɛguitho bi zø'a̱ ra̱ mɛfi xi̱ ndäpa̱ n'na ma̱hua̱hi̱ ra̱ mɛ̱nyu̱ p'ʉya. Bi 'yɛ̱mbrá̱ hmu̱: “Ague grá̱ hmu̱, nu̱gä dí pa̱di̱ ngue guí ya̱ ma̱nzaqui. Guí ä'a̱ te hi̱nxca̱ ta̱ha̱. Guí xoc'a̱ te hi̱nxca̱ pɛfi.
24 Veio, por fim, o que recebeu só um talento: - Senhor, disse-lhe, sabia que és um homem duro, que colhes onde não semeaste e recolhes onde não espalhaste.
25 Ja̱na̱ngue nu̱gä dí su̱'i̱. Dá̱ cät'ä häi ni̱ mɛ̱nyu̱. Pɛ nu̱yá, jaua na̱ te ni̱ mmɛti ya”, bi 'yɛ̱mbi̱.
25 Por isso, tive medo e fui esconder teu talento na terra. Eis aqui, toma o que te pertence.
26 Nu̱'a̱ ra̱ hmu̱ p'ʉya bi 'yɛ̱mbrá̱ mɛfi: “Ua go grá̱ ts'omɛfi n'yø, gue grá̱ ndø da̱nhyɛ̱i̱. Guí ɛ̱ngui̱ ngue dí äcä'a̱ te hi̱nxtá̱ ta̱ha̱. Guí ɛ̱ngui̱ ngue dí xocä'a̱ te hi̱nxtá̱ pɛfi.
26 Respondeu-lhe seu senhor: - Servo mau e preguiçoso! Sabias que colho onde não semeei e que recolho onde não espalhei.
27 Ua̱ngui̱ xta̱ nzä xqui dä ma̱ mɛ̱nyu̱gä p'ʉ ja ra̱ banco. Nu̱'mø ma̱ søhø, ua̱ngui̱ xti̱ ndäcrá̱ nzäbi ma̱ mɛ̱nyu̱”, bi 'yɛ̱mbi̱.
27 Devias, pois, levar meu dinheiro ao banco e, à minha volta, eu receberia com os juros o que é meu.
28 Nu̱na̱ ra̱ hmu̱ p'ʉya bi 'yɛ̱mbyø mɛfi 'bʉp'ʉ: “Nu̱na̱ ra̱ mɛfi 'bʉcua, da̱mi̱ hyannba̱ui'a̱ n'na ma̱hua̱hi̱ ra̱ mɛ̱nyu̱ ha̱. Da̱mi̱ u̱nnui ra̱ mɛ̱nyu̱'a̱ ra̱ mɛfi ha̱ 'dɛt'a ma̱hua̱hi̱ ra̱ mɛ̱nyu̱.
28 Tirai-lhe este talento e dai-o ao que tem dez.
29 Porque nu̱'a̱ ra̱ mɛfi ya xa̱ngu̱ ra̱ mɛ̱nyu̱ ha̱, gue'a̱ ma̱n'natho ma̱ t'u̱nni̱'a̱. Pɛ nu̱'a̱ ra̱ mɛfi zits'ʉtho ha̱, da̱ tha̱nnba̱bi̱'a̱ zits'ʉ ra̱ mɛ̱nyu̱ ha̱.
29 Dar-se-á ao que tem e terá em abundância. Mas ao que não tem, tirar-se-á mesmo aquilo que julga ter.
30 A nu̱na̱ ra̱ mɛfi hi̱ngui̱ nne te da̱ mɛfi, da̱mi̱ 'yɛmhmʉ p'ʉ thi na̱. Ja di̱ nzomp'ʉ 'nɛ̱ ja di gu̱xpʉ yø ts'i”, bi 'yɛ̱mbi̱.
30 E a esse servo inútil, jogai-o nas trevas exteriores; ali haverá choro e ranger de dentes.
31 Nu̱na̱ ra̱ N'yohʉ di 'yɛ̱ ma̱hɛ̱ts'i̱, 'mø bá̱ ɛ̱hɛ̱ ngue di̱ nda̱st'abi, da̱ n'youi yø anxɛ. Nu̱p'ʉ da̱ mi̱, ja di̱ njap'ʉ ra̱ ts'ʉt'abi.
31 Quando o Filho do Homem voltar na sua glória e todos os anjos com ele, sentar-se-á no seu trono glorioso.
32 Gätho yø ja̱'i̱ 'bʉ'a̱ nxi̱mhäi ja di̱ mpɛti p'ʉ di̱ hu̱ti̱. Di 'ueque n'na ngu̱ n'na yø ja̱'i̱ tengu̱tho ra̱ mändɛ'yo 'mø sicyø chivo p'ʉ ha 'bʉhyø dɛ'yo.
32 Todas as nações se reunirão diante dele e ele separará uns dos outros, como o pastor separa as ovelhas dos cabritos.
33 Nu̱'ʉ yø dɛ'yo di go'a̱ n'yɛi, nu̱'ʉ yø chivo di go'a̱ nga̱ha̱.
33 Colocará as ovelhas à sua direita e os cabritos à sua esquerda.
34 Nu̱'a̱ ra̱ da̱st'abi da̱ 'yɛ̱mbyø ja̱'i̱ di gop'ʉ ja rá̱ n'yɛi: “Bí 'yɛ̱hmʉ ua dí 'bʉi, di ja̱p'a̱hʉ ma̱ Papá. Porque ngu̱'a̱ bá̱ sänni̱ ngue di̱ nja hante ngue di̱ nhohra̱ xi̱mhäi, ngue nu̱ua ha dí ma̱nda ja guí̱ m'mʉhmʉ ua.
34 Então o Rei dirá aos que estão à direita: - Vinde, benditos de meu Pai, tomai posse do Reino que vos está preparado desde a criação do mundo,
35 Porque nu̱gä dá̱ ntu̱ ma̱nthu̱hu̱, pɛ gá̱ 'dacjʉ ra̱ hmɛ̱ dá̱ si. Nu̱'mø ma̱ nthu̱the, gá̱ 'dacjʉ ra̱ dehe dá̱ si. Nu̱'mø ma̱ n'yo n'nanni̱ n'na ra̱ häi, gá̱ 'dacjʉ ra̱ ts'äya.
35 for I hungered, and ye gave me to eat; I thirsted, and ye gave me to drink; I was a stranger, and ye took me in;
36 Nu̱'mø hi̱n'yʉ ra̱ u̱lu ga̱ he, gá̱ 'dacjʉ ra̱ u̱lu dá̱ he. Nu̱'mø ma̱ hyɛ̱nni̱, gá̱ ma güi zɛnguaga̱hʉ. Nu̱'mø ma̱ o ra̱ fädi, gá̱ ma güa̱ nu̱jʉ”, da̱ 'yɛ̱mbi̱.
36 naked, and ye clothed me; I was ill, and ye visited me; I was in prison, and ye came to me.
37 Nu̱ya yø ja̱'i̱ ya bi̱ nhohyø ts'oqui, da̱ 'yɛ̱mbra̱ Hmu̱: “Ague grá̱ Hmu̱, ¿nja̱m'mø dá̱ nu̱'a̱he ngue gui tu̱ ma̱nthu̱hu̱, 'nɛ̱ dá̱ 'da'a̱he ra̱ hmɛ̱ gá̱ si? ¿Nja̱m'mø dá̱ nu̱'a̱he ngue guí tu̱the, 'nɛ̱ dá̱ 'da'a̱he ra̱ dehe gá̱ si?
37 Then shall the righteous answer him saying, Lord, when saw we thee hungering, and nourished thee; or thirsting, and gave thee to drink?
38 ¿Nja̱m'mø dá̱ nu̱'a̱he ngue gá̱ n'yo n'nanni̱ n'na ra̱ häi, 'nɛ̱ dá̱ 'da'a̱he ra̱ ts'äya? ¿Nja̱m'mø dá̱ nu̱'a̱he ngue hi̱n'yʉ ra̱ u̱lu gui hye, 'nɛ̱ dá̱ 'da'a̱he ra̱ u̱lu gá̱ hye?
38 and when saw we thee a stranger, and took thee in; or naked, and clothed thee?
39 ¿Nja̱m'mø dá̱ nu̱'a̱he ngue gá̱ hyɛ̱nni̱, ogue gá̱ 'yo ra̱ fädi, 'nɛ̱ dá̱ ma di zɛngua'a̱he?”
39 and when saw we thee ill, or in prison, and came to thee?
40 Nu̱'a̱ ra̱ da̱st'abi da̱ 'yɛ̱mbyø ja̱'i̱: “Ma̱jua̱ni̱ dí xi'a̱hʉ, ngue nu̱'a̱ te gä gá̱ 'yørpa̱hʉ ya ma̱ cu̱gä 'bʉcua, ma̱da̱gue'a̱ hi̱ngui̱ nnu̱ ma̱nsu̱ yø ja̱'i̱, pɛ nu̱ te ra̱ 'bäxte gá̱ 'yørpa̱hʉ ya, go gá̱ fäxca̱hʉ'a̱”, da̱ 'yɛ̱mbi̱.
40 And the King answering shall say to them, Verily, I say to you, Inasmuch as ye have done it to one of the least of these my brethren, ye have done it to me.
41 Ra̱ da̱st'abi p'ʉya da̱ 'yɛ̱mbyø ja̱'i̱ ni̱ gop'ʉ ja rá̱ ga̱ha̱: “Da̱mi̱ 'uehmʉ ua dí 'bʉi, porque hi̱ngui̱ nnu̱ ma̱nho'a̱hʉ Oja̱. A nu̱yá, guí̱ mmähä ra̱ castigo ja ra̱ sibi i ja para za̱ntho. Guehna̱ ra̱ sibi bi zän'Oja̱ ngue di̱ ma ra̱ zithu̱ co 'nɛ̱'ʉ yø anxɛ tɛnni̱.
41 Then shall he say also to those on the left, Go from me, cursed, into eternal fire, prepared for the devil and his angels:
42 Porque nu̱gä, nu̱'mø ma̱ ntu̱ ma̱nthu̱hu̱, hi̱ngá̱ 'dacjʉ ra̱ hmɛ̱ xcá̱ si. Nu̱'mø ma̱ ntu̱nthe, hi̱ngá̱ 'dacjʉ ra̱ dehe xcá̱ si.
42 for I hungered, and ye gave me not to eat; I thirsted, and ye gave me not to drink;
43 Dá̱ n'yo n'nanni̱ n'na ra̱ häi, pɛ hi̱ngá̱ 'dacjʉ ra̱ ts'äya. Ja'mø hi̱n'yʉ ra̱ u̱lu ga̱ he, pɛ hi̱ngá̱ 'dacjʉ ra̱ u̱lu xcá̱ he. Bi̱ nja ra̱ ora dá̱ hyɛ̱nni̱, 'nɛ̱ dá̱ o ra̱ fädi, pɛ hi̱ngá̱ ma güi zɛnguaga̱hʉ”.
43 I was a stranger, and ye took me not in; naked, and ye did not clothe me; ill, and in prison, and ye did not visit me.
44 Mi̱ da̱'ʉ yø ja̱'i̱ ts'o p'ʉya, bi 'yɛ̱mbra̱ Hmu̱: “Ague grá̱ Hmu̱, ¿nja̱m'mø dá̱ nu̱'a̱he ngue guí tu̱ ma̱nthu̱hu̱, 'nɛ̱ hi̱ndá̱ 'da'a̱he ra̱ hmɛ̱ xqui si? ¿Nja̱m'mø dá̱ nu̱'a̱he ngue gui tu̱the, 'nɛ̱ hi̱ndá̱ 'da'a̱he ra̱ dehe xqui si? ¿Nja̱m'mø dá̱ nu̱'a̱he ngue gá̱ n'yo n'nanni̱ n'na ra̱ häi, 'nɛ̱ hi̱ndá̱ 'da'a̱he ra̱ ts'äya? ¿Nja̱m'mø dá̱ nu̱'a̱he ngue hi̱n'yʉ ra̱ u̱lu gui hye, 'nɛ̱ hi̱ndá̱ 'da'a̱he ra̱ u̱lu xqui hye? ¿Nja̱m'mø dá̱ nu̱'a̱he ngue gá̱ hyɛ̱nni̱, ogue gá̱ 'yo ra̱ fädi, 'nɛ̱ hi̱ndá̱ ma xca̱bi zɛngua'a̱he?”
44 Then shall *they* also answer saying, Lord, when saw we thee hungering, or thirsting, or a stranger, or naked, or ill, or in prison, and have not ministered to thee?
45 Ra̱ da̱st'abi p'ʉya da̱ 'yɛ̱mbi̱: “Ma̱jua̱ni̱ dí xi'a̱hʉ, ngue nu̱'mø hi̱n tema̱ 'bäxte gui 'yørpa̱hʉ ya yø ja̱'i̱ 'bʉcua hi̱ngui̱ nnu̱ ma̱nsu̱ yø ja̱'i̱, go gueque hi̱nguí̱ nne gui fäxca̱hʉ”, da̱ 'yɛ̱mbi̱.
45 Then shall he answer them saying, Verily I say to you, Inasmuch as ye have not done it to one of these least, neither have ye done it to me.
46 Nu̱ya yø ja̱'i̱ ya, guehya da̱ ma ra̱ castigo para za̱ntho ya. A nu̱'ʉ yø ja̱'i̱ ya bi̱ nhohyø ts'oqui, di t'u̱nna̱ te para za̱ntho.
46 And these shall go away into eternal punishment, and the righteous into life eternal.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Mateus 25, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.