Lucas 18
Tenango Otomi NT (OTN_WBT) vs NTLH
1 Bi hyɛcra̱ hya̱ bi xihyø ja̱'i̱ ra̱ Jesús. Bi xännba̱ yø ja̱'i̱ ngue jatho za̱nt'a̱ da̱ mat'Oja̱, hi̱nha di gohyø mmʉi.
1 Jesus contou a seguinte parábola , mostrando aos discípulos que deviam orar sempre e nunca desanimar:
2 Bi 'yɛ̱mbʉya: ―Nu̱p'ʉ ja n'na ra̱ hni̱ni̱, mi̱ 'bʉp'ʉ n'na ra̱ ts'ʉt'abi ngue hi̱ngui̱ su̱ rá̱ mmi̱c'ɛ̱i̱ui, ni̱ xi̱nga̱ gue Oja̱ di su̱.
2 — Em certa cidade havia um juiz que não
3 Nu̱'a̱ ra̱ hni̱ni̱'a̱ p'ʉya, xquet'a̱ mi̱ 'bʉp'ʉ n'na ra̱ 'danxu̱ ngue njandyatho pap'ʉ 'bʉhra̱ ts'ʉt'abi ngue äpra̱ ts'ʉt'abi rá̱ nsʉiui.
3 Nessa cidade morava uma viúva que sempre o procurava para pedir justiça, dizendo: “Ajude-me e julgue o meu caso contra o meu adversário!”
4 Nu̱na̱ ra̱ ts'ʉt'abi, bi̱ ma njammi̱ pa ngue hi̱ngui̱ ørpa̱ ma̱su̱ na̱ ra̱ 'danxu̱. Pɛ m'mɛfa p'ʉya, bi 'yɛ̱na̱: “Nu̱gä hi̱ndí̱ su̱gä Oja̱, ni̱ xi̱nga̱ guehma̱ mmi̱c'ɛ̱i̱'be dí su̱.
4 — Durante muito tempo o juiz não quis julgar o caso da viúva, mas afinal pensou assim: “É verdade que eu não temo a Deus e também não respeito ninguém.
5 A nu̱yá, para ngue hi̱nni̱ mantho di xu̱na̱nyagä ua na̱ ra̱ 'dansu̱, ma ga̱ ørpa̱ ra̱ ts'ʉt'abi, n'namhma̱ ngue ya hi̱nni̱ mantho da̱ ɛ̱hɛ̱ di xu̱na̱nyagui”.
5 Porém, como esta viúva continua me aborrecendo, vou dar a sentença a favor dela. Se eu não fizer isso, ela não vai parar de vir me amolar até acabar comigo.”
6 Bi sigue bi 'yɛ̱nna̱ Jesús: ―Guehna̱ ra̱ hya̱ bi̱ ma̱nna̱ ts'ʉt'abi ngue ra̱ ts'oc'ɛ̱i̱ na̱ya.
6 E o Senhor continuou:
7 Xi Oja̱ ya, ¿ua hi̱nda̱ 'yørpa̱bi̱ ra̱ ts'ʉt'abi ya yø ja̱'i̱ xa̱ huanhni̱, i̱ nzofo ra̱ pa ra̱ xu̱i̱? Xi'mø bi zofo, ¿ua hi̱nga̱ 'be xta̱ mäts'i?
7 Será, então, que Deus não vai fazer justiça a favor do seu próprio povo, que grita por socorro dia e noite? Será que ele vai demorar para ajudá-lo?
8 Dí xi'a̱hʉ ngue n'na zihma̱ntho da̱ mäts'i. Nu̱'mø bi zøhra̱ N'yohʉ di 'yɛ̱ ma̱hɛ̱ts'i̱, ¿ua da̱ di̱nyø ja̱'i̱ di ɛ̱c'ɛ̱i̱ ua ja ra̱ xi̱mhäi?
8 Eu afirmo a vocês que ele julgará a favor do seu povo e fará isso bem depressa. Mas, quando o
9 Ma̱hømbi̱ hyɛj ma̱n'na ra̱ hya̱ bi xihyø ja̱'i̱ ra̱ Jesús, porque 'bʉhyø ja̱'i̱ ɛ̱na̱ ngue ma̱n'na xa̱nho ngue mi̱'da yø mmi̱c'ɛ̱i̱ui. Bi 'yɛ̱mbyø ja̱'i̱ p'ʉya:
9 Jesus também contou esta parábola para os que achavam que eram muito bons e desprezavam os outros:
10 ―Yoho yø n'yohʉ bi̱ ma bá̱ mat'Oja̱ p'ʉ ja ra̱ ni̱ja̱. Nu̱'a̱ n'na nc'ɛ̱i̱, ra̱ fariseo'a̱. Nu̱'a̱ ma̱n'na nc'ɛ̱i̱ p'ʉya, ra̱ ngʉthäi'a̱.
10 — Dois homens foram ao Templo para orar. Um era
11 Nu̱'a̱ ra̱ fariseo 'bäi ha ga̱ mmat'Oja̱, i ɛ̱na̱: “Ma̱ Oja̱'i̱, da̱di ja ma̱mma̱di̱'i̱ ngue nu̱gä hi̱ndí̱ øt'ä tengu̱tho ør'mi̱'da yø ja̱'i̱ ngue yø bɛ̱, yø ts'oc'ɛ̱i̱, yø 'yots'om'mäi. Ni̱ xi̱nga̱ gue'a̱ te ø'na̱ ra̱ ngʉthäi 'bäcua dí øt'ä.
11 O fariseu ficou de pé e orou sozinho, assim: “Ó Deus, eu te agradeço porque não sou avarento, nem desonesto, nem imoral como as outras pessoas. Agradeço-te também porque não sou como este cobrador de impostos.
12 Nu̱gä nyondi̱ n'na semana dí ɛt'ä ma̱ mmʉi. Nu̱'a̱ te dí ta̱ha̱, dí ha̱cra̱ diezmo da̱di u̱ni̱”, bi 'yɛ̱na̱.
12 Jejuo duas vezes por semana e te dou a décima parte de tudo o que ganho.”
13 Pɛ nu̱'a̱ ra̱ ngʉthäi p'ʉya, yap'ʉtho bá̱ m'mäi. Ni̱ xi̱nga̱ gue'a̱ di̱ nnøsma̱ya̱, sinoque mɛ̱nte pʉnná̱ ti̱ya̱ mɛ̱nte ɛ̱na̱: “Ma̱ Oja̱'i̱, da̱mi̱ huɛ̱ga̱gui̱. Nu̱gä ja ma̱ ts'oqui”, bi 'yɛ̱na̱.
13 — Mas o cobrador de impostos ficou de longe e nem levantava o rosto para o céu. Batia no peito e dizia: “Ó Deus, tem pena de mim, pois sou pecador!”
14 Dí xi'a̱hʉ, ngue nu̱'a̱ ra̱ ngʉthäi bá̱ ɛ̱hrá̱ ngu̱, pɛ ya bi hojpa̱bi̱ Oja̱. A nu̱na̱ ma̱n'na p'ʉya, hi̱n'na̱ na̱. Porque nu̱'a̱ nne ngue ma̱n'na di hnu̱ ma̱nsu̱, gue'a̱ ma̱n'na ts'ʉtho hnu̱ ma̱nsu̱'a̱. Pɛ nu̱'a̱ øt'e ngue hi̱ngui̱ hnu̱ ma̱nsu̱ p'ʉ ga̱ mbɛ̱ni̱, gue'a̱ ma̱n'natho hnu̱ ma̱nsu̱'a̱.
14 E Jesus terminou, dizendo:
15 Bi zixyø ba̱si̱ yø ja̱'i̱ p'ʉ 'bʉhra̱ Jesús. I̱ nnepyø ja̱'i̱ ngue da̱ dospa̱ yø ya̱ yø ba̱si̱, 'nɛ̱ da̱ xi Oja̱ ngue di ja̱pyø ba̱si̱. Pɛ nu̱'mø mi̱ nu̱ ya yø xädi ra̱ Jesús, bi hɛjpa̱ yø ja̱'i̱ bá̱ zi yø ba̱si̱.
15 Depois disso, algumas pessoas levaram as suas crianças a Jesus para que ele as abençoasse, mas os discípulos viram isso e repreenderam aquelas pessoas.
16 Pɛ nu̱na̱ ra̱ Jesús bi zonhyø ba̱si̱, bi 'yɛ̱mbi̱: ―Da̱mi̱ hyɛhmʉ yø ba̱si̱ da̱ thocua dí 'bʉi. Porque tengu̱tho yø ja̱'i̱ ya o rá̱ 'yɛ Oja̱, xquet'a̱ njarbʉtho ya yø ba̱si̱ ya.
16 Então Jesus chamou as crianças para perto de si e disse:
17 Ma̱jua̱ni̱ dí xi'a̱hʉ ngue n'na ra̱ ja̱'i̱ hi̱ngra̱ 'yøde tengu̱tho n'na ra̱ ba̱si̱ ngue ra̱ 'yøde, hi̱nda̱ zä da̱ zo rá̱ 'yɛ Oja̱.
17 Eu afirmo a vocês que isto é verdade: quem não receber o Reino de Deus como uma criança nunca entrará nele.
18 Nu̱na̱ n'na ra̱ n'yohʉ 'bɛt'o ngue yø judío bi 'yørpa̱ ra̱ nt'änni̱ ra̱ Jesús. Bi 'yɛ̱mbi̱: ―Ague grá̱ hoga̱ xännba̱te, ¿te 'bɛ'a̱ ja ngue ga̱ øt'e n'namhma̱ ngue Oja̱ di 'dacra̱ 'da'yo te para za̱ntho? ―bi 'yɛ̱mbi̱.
18 Certo líder judeu perguntou a Jesus: — Bom Mestre, o que devo fazer para conseguir a vida eterna?
19 Mi̱ da̱hra̱ Jesús, bi 'yɛ̱mbi̱: ―¿Ua guí pa̱di̱ te guí̱ mma̱nya, ngue guí ɛ̱ngui̱ xa̱nhogä? Porque hønsɛ Oja̱ xa̱nho.
19 Jesus respondeu:
20 Ua hi̱nguí̱ pa̱di̱ hanja'ʉ yø hya̱ di̱ ma̱nda Oja̱ ngue ɛ̱na̱: “'Yo grá̱ 'yots'om'mäi. 'Yo grá̱ hyote. 'Yo grá̱ bɛ̱. 'Yo to guí sännba̱ ra̱ fɛhni̱. Da̱mi̱ su̱ ni̱ papá, da̱mi̱ su̱ ni̱ mamá” ―bi 'yɛ̱mbi̱.
20 Você conhece os mandamentos: “Não cometa adultério, não mate, não roube, não dê falso testemunho contra ninguém, respeite o seu pai e a sua mãe.”
21 Nu̱'a̱ ra̱ n'yohʉ p'ʉya, bi 'yɛ̱na̱: ―Nu̱ya yø hya̱ guí xicya, ya gä xtá̱ øt'e asta̱ gue'mø ma̱rá̱ ngüɛgui.
21 O homem respondeu: — Desde criança eu tenho obedecido a todos esses mandamentos.
22 Nu̱na̱ ra̱ hya̱ bi̱ ma̱mp'ʉya, mi̱ 'yøhra̱ Jesús, bi 'yɛ̱mbi̱: ―Di 'bɛhma̱n'na ra̱ hya̱ ja ngue gui 'yøt'e. Da̱mi̱ pä te gä guí pɛts'i, gui u̱nna̱ mɛ̱nyu̱ yø hyoya. Nu̱'mø gá̱ 'yøt'a̱ya, ya bí ja ni̱ mmɛti ma̱hɛ̱ts'i̱ p'ʉya. Bá̱ ɛ̱ p'ʉya, ga̱ mmɛp'ʉ nná̱ magä ―bi 'yɛ̱mbi̱.
22 Quando Jesus ouviu isso, disse:
23 Nu̱na̱ ra̱ n'yohʉ, nu̱'mø mi̱ 'yøhna̱ ra̱ hya̱ sifi, ma̱mbi du̱drá̱ mmʉi, porque ma̱rá̱ ndømmɛ̱mmɛti.
23 Quando o homem ouviu isso, ficou muito triste, pois era riquíssimo.
24 Mi̱ nu̱ ra̱ Jesús ngue bi du̱ rá̱ mmʉi ra̱ mmɛ̱mmɛti, bi 'yɛ̱mbyø xädi p'ʉya: ―Xa̱ndøn hɛ̱nni̱tho ha di̱ n'u̱nyø mmɛ̱mmɛti ngue da̱ zo rá̱ 'yɛ Oja̱.
24 Vendo a tristeza dele, Jesus disse:
25 Ya fa̱di̱ ngue ra̱ cameyo, hi̱nja̱m'mø da̱ zä da̱ thop'ʉ ja rá̱ xa̱gu̱ n'na ra̱ 'yofani̱. Pɛ ma̱n'na xa̱ndøn hɛ̱nni̱tho ngue n'na ra̱ mmɛ̱mmɛti di̱ n'u̱ni̱ da̱ zo rá̱ 'yɛ Oja̱.
25 É mais difícil um rico entrar no Reino de Deus do que um camelo passar pelo fundo de uma agulha.
26 Mi̱ 'yøhyø xädi na̱ ra̱ hya̱ bi̱ ma̱nna̱ Jesús, di̱ n'yɛ̱mbi̱: ―Rá̱ nzɛgui ya hi̱njonni̱ ja̱'i̱ da̱ zä di̱ nya̱nná̱ te ya'mø ―di̱ n'yɛ̱mbi̱.
26 Os que ouviram isso perguntaram: — Então, quem é que pode se salvar?
27 Ra̱ Jesús bi sigue bi 'yɛ̱mbi̱: ―Nu̱'a̱ ngue yø ja̱'i̱tho, hi̱nda̱ zä te da̱ 'yøt'e. Pɛ Oja̱, hi̱nte hɛ̱mbi̱.
27 Jesus respondeu:
28 Nu̱na̱ ra̱ Bɛdu bi 'yɛ̱mbi̱: ―Nu̱gähe, ya xtá̱ sohme p'ʉ te gä dí pɛshe ngue dí tɛn'na̱he.
28 Aí Pedro disse: — Veja! Nós deixamos a nossa família e seguimos o senhor.
29 Mi̱ da̱hra̱ Jesús, bi 'yɛ̱mbi̱: ―Ma̱jua̱ni̱ dí xi'a̱hʉ, ngue nu̱ to gä xpá̱ nzohyø ngu̱, xpá̱ nzohrá̱ papá 'nɛ̱hrá̱ mamá, xpá̱ nzohyø n'yohʉ, xpá̱ nzohyø xisu, xpá̱ nzohyø ba̱si̱, ngue ørpa̱ rá̱ 'bɛfi Oja̱,
29 Jesus respondeu:
30 pɛ mɛ̱nte 'bʉcua ja ra̱ xi̱mhäi ra̱ ja̱'i̱, nu̱'a̱ ga̱ ngu̱'a̱ te xpá̱ nzogui, ma̱n'natho xa̱ngu̱'a̱ te da̱ di̱ni̱. Ra̱ pa di 'yɛ̱p'ʉ p'ʉya, di t'u̱nna̱ te para za̱ntho.
30 receberá ainda nesta vida muito mais e, no futuro, receberá a vida eterna.
31 Bi zica̱ n'nanni̱'ʉ 'dɛ'ma̱ yoho yø xädi ra̱ Jesús, bi 'yɛ̱mbi̱: ―A nu̱yá, ya nná̱ mähä Jerusalén. Nu̱p'ʉ, ja da̱ni̱ njap'ʉ'a̱ te gä bi 'yotyø pønga̱hya̱ Oja̱, ngue te da̱ thohra̱ N'yohʉ bí 'yɛ̱ ma̱hɛ̱ts'i̱.
31 Jesus levou os doze discípulos para um lado e disse:
32 Di̱ ndäpyø ts'oc'ɛ̱i̱, ngue da̱ n'yɛmma̱hya̱, da̱ zʉi, da̱ zots'i.
32 Ele será entregue aos não judeus, e estes vão zombar dele, insultá-lo, cuspir nele
33 Di ʉni̱, m'mɛfa p'ʉya, da̱ hyo. Pɛ rá̱ hyu̱ pa di bɛ̱nna̱te.
33 e bater nele; e depois o matarão. Mas no terceiro dia ele ressuscitará.
34 Nu̱'ʉ yø xädi hi̱mbi̱ di̱ni̱ hanja na̱ ra̱ hya̱ xifi. 'Be xi̱mbi̱ n'yo yø mmʉi'a̱ te ra̱ hya̱ bi xifi, porque nu̱ya yø hya̱ ya, xa̱nhɛ̱nni̱tho ha di fa̱di̱.
34 Os discípulos não entenderam nada do que Jesus disse. O que essas palavras queriam dizer estava escondido deles, e eles não sabiam do que Jesus estava falando.
35 Nu̱'mø ni̱ ma da̱ zømp'ʉ ja ra̱ hni̱ni̱ Jericó ra̱ Jesús, mi̱ hu̱p'ʉ ja ra̱ 'yu̱ n'na ra̱ xädä ngue äpra̱ mɛ̱nyu̱ yø ja̱'i̱ thop'ʉ.
35 Jesus já estava chegando perto da cidade de Jericó. Acontece que um cego estava sentado na beira do caminho, pedindo esmola.
36 Mi̱ 'yøde ngue thogui xa̱ngu̱ yø ja̱'i̱, nu̱'a̱ ra̱ xädä p'ʉya bi 'yänni̱ hanja ngue thohyø ja̱'i̱.
36 Quando ouviu a multidão passando, ele perguntou o que era aquilo.
37 Bi si p'ʉya, ngue nu̱na̱ ja ngue da̱ thop'ʉ hu̱di̱, guehna̱ ra̱ Jesús ra̱ mmɛ̱ngu̱ Nazaret.
37 — É Jesus de Nazaré que está passando! — responderam.
38 Bi̱ mʉhra̱ mafi p'ʉya, bi 'yɛ̱mbi̱: ―Da̱mi̱ huɛ̱ga̱gui̱ ague Jesús, rá̱ mbom'mɛto'i ra̱ David ―bi 'yɛ̱mbi̱.
38 Aí o cego começou a gritar: — Jesus,
39 Nu̱'ʉ yø ja̱'i̱ ni̱ 'bɛt'o p'ʉya, di hɛjpi ngue hi̱ndi̱ mmafi. Pɛ ra̱ xädä, ɛ̱na̱ ma̱n'na nts'ɛdi ga̱ mafi, bi 'yɛ̱mbi̱: ―Da̱mi̱ huɛ̱ga̱gui̱ ague rá̱ mbom'mɛto'i ra̱ David.
39 As pessoas que iam na frente o repreenderam e mandaram que ele calasse a boca. Mas ele gritava ainda mais: — Filho de Davi, tenha pena de mim!
40 Bi̱ m'mähra̱ Jesús, bi̱ ma̱nda bá̱ ts'i ra̱ xädä. Nu̱'mø ni̱ ma da̱ zøp'ʉ 'bä p'ʉya, bi 'yɛ̱mbi̱:
40 Jesus parou e mandou que trouxessem o cego. Quando ele chegou perto, Jesus perguntou:
41 ―¿Te guí̱ nne di̱ nja'i? Ra̱ xädä p'ʉya, bi 'yɛ̱na̱: ―Ague grá̱ Hmu̱, dí̱ nne ngue di̱ nzø ma̱ dä.
41 — O que é que você quer que eu faça? — Senhor, eu quero ver de novo! — respondeu ele.
42 Ra̱ Jesús bi 'yɛ̱mbra̱ xädä: ―Di̱ nzø ni̱ dä 'mø. Bi zä'i̱ ya ngue guí ɛ̱c'ɛ̱i̱gui̱ ngue jagä ra̱ ts'ɛdi ga̱ øthe'i.
42 Então Jesus disse:
43 Nu̱'a̱ ra̱ ora'a̱ p'ʉya, 'bexpi̱ nzø yø dä ra̱ xädä. Bi̱ mɛp'ʉ ni̱ ma ra̱ Jesús, pɛ di ja ma̱mma̱di̱ Oja̱. Nu̱ya gätho yø ja̱'i̱ bi̱ nu̱ te bi̱ nja, gä ɛ̱spa̱bi̱ Oja̱.
43 No mesmo instante o homem começou a ver e, dando glória a Deus, foi seguindo Jesus. E todos os que viram isso começaram a louvar a Deus.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Lucas 18, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.