Romanos 7

Ra ʼdaʼyonhogui nangue ma Hmuhʉ ra Jesucristo (OTMNT) vs NTLH

Sair da comparação
NTLH Nova Tradução na Linguagem de Hoje 2000
1 Ma zi cu ahʉ, ga xi ahʉ n'da ran t'uti ya. Guim bɛ̨mhbʉ hague in ja ʉ yʉn t'ɛ̨di, di manda n'da 'bʉ i 'bʉi, pɛ nu'bʉ bi du, ya ma hin'na.
1 Meus irmãos, vocês todos podem compreender muito bem o que vou dizer. Vocês conhecem as leis e sabem que elas só têm poder sobre uma pessoa enquanto essa pessoa está viva.
2 Tengu'bʉ n'da ran 'yohʉ i 'bʉh rá xisu. Nɛ nu rá xisu i jatho din ząmmi a rá ndø gätho yʉ pa i 'bʉi. Pɛ nu'bʉ bi du rá ndø, him man zä di manda a rá xisu.
2 Por exemplo, a mulher casada está ligada pela lei ao marido enquanto ele estiver vivo; mas, se ele morrer, ela estará livre da lei que a liga ao marido.
3 Pɛ nu'bʉ hinga na tu rá ndø, nɛ nu'bʉ dim 'bʉhmi man'da ran 'yohʉ ra xisu, da t'ɛ̨mbi ra 'yomt'ɛ̨ni 'bʉ. Pɛ nu'bʉ bi du rá ndø, bi mba ma thøgue bʉ mi 'bʉhmi rá ndø. Nuya da zä dim 'bʉhmi a man'da ran 'yohʉ, nɛ hin da t'ɛ̨mbi ra 'yomt'ɛ̨ni bʉya.
3 De modo que, se ela viver com outro homem enquanto o marido estiver vivo, ela será chamada de adúltera. Mas, se o marido morrer, ela estará legalmente livre e não cometerá adultério se casar com outro homem.
4 N'da ran t'uti nanguejʉ, ngue bi mba ma thøguegahʉ nangue ma hmuhʉ mí 'bʉhmbʉ, ngue yʉ́n t'ɛ̨di Oją, nguetho tengu'bʉ dá tuhʉ 'bʉ mi du ra Cristo. Nɛ gue'a ma hmuhʉ dán thąthʉ 'bʉ mí xox Oją a ya. Nɛ 'darbʉ dí 'bʉhmbʉ a ya, pɛ gue'a ní zä ga øthʉ xʉn ho rá 'bɛfi Oją ya.
4 O mesmo acontece com vocês, meus irmãos. Do ponto de vista da lei, vocês também já morreram, pois são parte do corpo de Cristo. E agora pertencem a ele, que foi ressuscitado para que nós possamos viver uma vida útil no serviço de Deus.
5 Pɛ nu'bʉ mi 'bʉthohʉ a man 'yomfɛ̨nisɛhʉ ɛ̨mmɛ xøt yʉ ts'oqui midí hohʉ. Janangue'a nu'bʉ mi xijʉ ʉ yʉ́n t'ɛ̨di Oją ngue hin ga øthʉ ʉ dí numanhosɛhʉ, man'da dá øthʉ ʉ bʉya. Nɛ nu'ʉ bin ja ma 'bɛfihʉ, ran dąte nɛ ran ʉnbi a bʉya.
5 Pois, quando vivíamos de acordo com a nossa natureza humana, os maus desejos despertados pela lei agiam em todo o nosso ser e nos levavam para a morte.
6 Pɛ nuya ma thøguegahʉ nangue ʉ yʉ́n t'ɛ̨di Oją nguetho bi du man 'yomfɛ̨nisɛhʉ mi pa ma hɛcpi. Janangue'a dí ørpahʉ rá 'bɛfi Oją ya, nangue ma'da'yo ra ts'ɛdi, nɛ gue'a rá Hogandąhi Oją a. Nɛ hin dí tɛnthohohʉ ʉ maya'bʉ nt'o't'i nangue yʉ́n t'ɛ̨di Oją.
6 Porém agora estamos livres da lei porque já morremos para aquilo que nos mantinha prisioneiros. Por isso somos livres para servir a Deus não da maneira antiga, obedecendo à lei escrita, mas da maneira nova, obedecendo ao Espírito de Deus.
7 'Bɛ'a gam bɛ̨mhbʉ bʉya, ha ga ɛ̨mfʉ hingui ho ʉ yʉ́n t'ɛ̨di Oją. Hin'na maha, xʉn ho yʉ́n t'ɛ̨di Oją, nguetho gue'a dá pącä ngue i ja ma ts'oquigä. Nugä hin jąm'bʉ xcá pącä gue dí øt' ra ts'oqui ngue ran ts'ɛya. Pɛ nu'bʉ má bɛ̨ngä a ran t'ɛ̨di ngue i ɛ̨na: “O gadí sɛyaba ni miją'iui,” ja dá pącä i ja ma ts'oqui.
7 O que vamos dizer então? Que a própria lei é pecado? É claro que não! Mas foi a lei que me fez saber o que é pecado. Pois eu não saberia o que é a cobiça se a lei não tivesse dito: “Não cobice.”
8 Pɛ nu'bʉ má bɛ̨ngä 'bɛ'a man na rán t'ɛ̨di Oją, man'da dá øt'ä ran ts'ɛya mí o ma mbʉigä bʉya. Pɛ nu'bʉ hin xcá cʉ't' ma mbʉi a ran t'ɛ̨di, hin xtí nɛqui xʉn ho yʉ ts'oqui o ma mbʉigä 'bʉ.
8 Porém o pecado se aproveitou dessa lei para despertar em mim todo tipo de cobiça. Porque, se não existe a lei, o pecado é uma coisa morta.
9 Janangue'a nu'bʉ him ma ná bɛ̨ngä nangue rán t'ɛ̨di Oją, him mi pącä ngue drá ts'om'bäigä. Xø mi 'bʉtho, dá bɛ̨nsɛ ngue xʉn hogä. Pɛ nu'bʉ má bɛ̨ngä nangue'a ran ho xcá øt'ä, dá fɛstä a. Nɛ ja dá pącä bʉya ngue ran dąte maząi a man zäbi.
9 Pois houve um tempo em que eu não conhecia a lei e estava vivo. Mas, quando fiquei conhecendo o mandamento, o pecado começou a viver,
10 Janangue'a nu yʉ́ hogant'ɛ̨di Oją, ngue xtí 'dac ra te 'bʉ xcá ją'ts'ä ʉ, pɛ nangue hin dá ją'ts'ä ʉ, mí ja xtí 'dac ran dąte.
10 e eu morri. E o próprio mandamento que me devia trazer a vida me trouxe a morte.
11 Nɛ mí ɛ̨ngä xcám 'bʉmanho nangue yʉ́n t'ɛ̨di Oją. Pɛ bi mu't'ʉ yʉn t'ɛ̨di a ma ts'oqui, janangue'a mí ja xtí ʉngä ʉ yʉ́n t'ɛ̨di Oją bʉya.
11 Porque o pecado, aproveitando a oportunidade dada pelo mandamento, me enganou e, por meio do mandamento, me matou.
12 Pɛ xʉn hohma ʉ yʉ́n t'ɛ̨di Oją, nɛ n'da ngu n'da ran t'ɛ̨di gätho xʉn hotho ʉ, nɛ i ma nangue rá pähä Oją ʉ, nɛ hin hapʉ di 'bɛdi.
12 Assim a lei vem de Deus; e o mandamento também vem de Deus, diz o que é certo e é bom.
13 Pɛ ha gue'a rá hogant'ɛ̨di Oją í zixcä bʉ ja ran dąte 'bʉ. Hin'na. Pɛ nu'ʉ yʉn t'ɛ̨di nán c'ą ma ts'oqui i o ma mbʉigä, ngue n'dan'yo thoho dí øt'ä. Nɛ mí ja xtí 'dac ran ʉnbi nangue a. Da zä ga pąhmbʉ bʉya ngue majuąni xʉn ts'o ʉ ma ts'oquihʉ, nguetho di jap'a rá hogant'ɛ̨di Oją da 'yørcahʉ ran ʉnbi.
13 Então será que o que é bom me levou à morte? É claro que não! Foi o pecado que fez isso. Pois o pecado, usando o que é bom, me trouxe a morte para que ficasse bem claro aquilo que o pecado realmente é. E assim, por meio do mandamento, o pecado se mostrou mais terrível ainda.
14 Dí pąhmbʉ bi man yʉ́n t'ɛ̨di Oją a rá Hogandąhi. Pɛ n'dan'yo thoho dím bɛ̨mhbʉ. Nugä dán däsɛ bʉ ja ra ts'oqui, nɛ dá øt' ma hmu a.
14 Sabemos que a lei é divina; mas eu sou humano e fraco e fui vendido ao pecado para ser seu escravo.
15 Pɛ xíngui ts'ʉ dí pącä 'bɛ'a dí øt'ä, nguetho hin dí øt'ä a majuąni dín nde. Pɛ nu'a xíngui ts'ʉ dí numanho, go dí øt'ä a.
15 Eu não entendo o que faço, pois não faço o que gostaria de fazer. Pelo contrário, faço justamente aquilo que odeio.
16 Nɛ dín juąn zɛhɛgä 'bʉ hin dí øt'ä yʉ́n t'ɛ̨di Oją, pɛ nu'a nán juąn zɛhɛgä gue'a ná pącä xʉn ho yʉ́n t'ɛ̨di Oją a bʉya.
16 Se faço o que não quero, isso prova que reconheço que a lei diz o que é certo.
17 Pɛ hinga guecä dí øt'ä 'bʉ dí øt'a xʉn ts'o, pɛgue ma nyon 'yomfɛ̨nigä i 'bʉpʉ mbo ma mbʉigä gue'a di 'bɛcpi ga øt'ä a.
17 E isso mostra que, de fato, já não sou eu quem faz isso, mas o pecado que vive em mim é que faz.
18 Nɛ dí pącä ngue nu ma nyon 'yomfɛ̨nigä, hin te manho i ja. Dín ndehma thocpa thoho ga øt'ran ho, pɛ ja'bʉ hingui sä.
18 Pois eu sei que aquilo que é bom não vive em mim, isto é, na minha natureza humana. Porque, mesmo tendo dentro de mim a vontade de fazer o bem, eu não consigo fazê-lo.
19 Dín nde ga øt'ä ran ho, pɛ hin dí øt'ä a, nɛ hin dín nde ga øt' ran ts'o, pɛ go dí øt'ä a.
19 Pois não faço o bem que quero, mas justamente o mal que não quero fazer é que eu faço.
20 Nubʉya, dí pądi ngue hinga guecä dá øt'ä a him ma pähä 'bʉ dí øt'e, pɛgue gue'ʉ yʉ ts'oqui o ma mbʉigä.
20 Mas, se faço o que não quero, já não sou eu quem faz isso, mas o pecado que vive em mim é que faz.
21 Nɛ njabʉ dí øt'ä, ngue nu'bʉ dín nde ga øt'ä ran ho, pɛ man'da hingui hɛ̨i ga øt'ä yʉ ts'oqui.
21 Assim eu sei que o que acontece comigo é isto: quando quero fazer o que é bom, só consigo fazer o que é mau.
22 Nɛ nu'a ɛ ma mbʉigä, gue ɛ̨mmɛ dadí hohma a rán t'ɛ̨di Oją.
22 Dentro de mim eu sei que gosto da lei de Deus.
23 Pɛ dín nugä man'da ran t'ɛ̨di gue rán t'ɛ̨di ra ts'oqui i o ma ją'igä, ngue din sʉhmi a rá hogant'ɛ̨di Oją ngue dí numanhogä. Nguetho nɛ'a xø in nde da xiqui ga ørpa rá pähä.
23 Mas vejo uma lei diferente agindo naquilo que faço, uma lei que luta contra aquela que a minha mente aprova. Ela me torna prisioneiro da lei do pecado que age no meu corpo.
24 Pɛ í huɛ̨hi mahagä nangue ma nyon 'yomfɛ̨nisɛgä, i ørca ran sʉi, in nde da zixcä bʉ ja ran dąte, ngue gätho yʉ dumbʉi gätho yʉ pa maząi. To'o maha da zä da yąngui.
24 Como sou infeliz! Quem me livrará deste corpo que me leva para a morte?
25 Pɛ jamadi Oją, da yąngui nangue ma Hmuhʉ ra Jesucristo. Nɛ nuya dí ørpa rán t'ɛ̨di Oją nangue ma 'da'yon 'yomfɛ̨nigä, madague'bʉ numanho ra ts'oqui a ma nyon 'yomfɛ̨nigä.
25 Que Deus seja louvado, pois ele fará isso por meio do nosso Senhor Jesus Cristo! Portanto, esta é a minha situação: no meu pensamento eu sirvo à lei de Deus, mas na prática sirvo à lei do pecado.

Ler em outra tradução

Comparar com outra

Estude este capítulo no WhatsApp

Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Romanos 7, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.