Romanos 7
Ra ʼdaʼyonhogui nangue ma Hmuhʉ ra Jesucristo (OTMNT) vs NAA
1 Ma zi cu ahʉ, ga xi ahʉ n'da ran t'uti ya. Guim bɛ̨mhbʉ hague in ja ʉ yʉn t'ɛ̨di, di manda n'da 'bʉ i 'bʉi, pɛ nu'bʉ bi du, ya ma hin'na.
1 Ou vocês não sabem, irmãos — pois falo aos que conhecem a lei —, que a lei tem domínio sobre uma pessoa apenas enquanto ela está viva?
2 Tengu'bʉ n'da ran 'yohʉ i 'bʉh rá xisu. Nɛ nu rá xisu i jatho din ząmmi a rá ndø gätho yʉ pa i 'bʉi. Pɛ nu'bʉ bi du rá ndø, him man zä di manda a rá xisu.
2 Por exemplo, a mulher casada está ligada pela lei a seu marido, enquanto ele vive; mas, se o marido morrer, ela ficará livre da lei conjugal.
3 Pɛ nu'bʉ hinga na tu rá ndø, nɛ nu'bʉ dim 'bʉhmi man'da ran 'yohʉ ra xisu, da t'ɛ̨mbi ra 'yomt'ɛ̨ni 'bʉ. Pɛ nu'bʉ bi du rá ndø, bi mba ma thøgue bʉ mi 'bʉhmi rá ndø. Nuya da zä dim 'bʉhmi a man'da ran 'yohʉ, nɛ hin da t'ɛ̨mbi ra 'yomt'ɛ̨ni bʉya.
3 De modo que será considerada adúltera se, enquanto o marido estiver vivo, ela se unir com outro homem. Mas, se o marido morrer, ela estará livre da lei e não será adúltera se casar com outro homem.
4 N'da ran t'uti nanguejʉ, ngue bi mba ma thøguegahʉ nangue ma hmuhʉ mí 'bʉhmbʉ, ngue yʉ́n t'ɛ̨di Oją, nguetho tengu'bʉ dá tuhʉ 'bʉ mi du ra Cristo. Nɛ gue'a ma hmuhʉ dán thąthʉ 'bʉ mí xox Oją a ya. Nɛ 'darbʉ dí 'bʉhmbʉ a ya, pɛ gue'a ní zä ga øthʉ xʉn ho rá 'bɛfi Oją ya.
4 Assim, meus irmãos, também vocês morreram para a lei, por meio do corpo de Cristo, para que pertençam a outro, a saber, àquele que ressuscitou dentre os mortos, a fim de que frutifiquemos para Deus.
5 Pɛ nu'bʉ mi 'bʉthohʉ a man 'yomfɛ̨nisɛhʉ ɛ̨mmɛ xøt yʉ ts'oqui midí hohʉ. Janangue'a nu'bʉ mi xijʉ ʉ yʉ́n t'ɛ̨di Oją ngue hin ga øthʉ ʉ dí numanhosɛhʉ, man'da dá øthʉ ʉ bʉya. Nɛ nu'ʉ bin ja ma 'bɛfihʉ, ran dąte nɛ ran ʉnbi a bʉya.
5 Porque, quando vivíamos segundo a carne, as paixões pecaminosas despertadas pela lei operavam em nossos membros, a fim de frutificarem para a morte.
6 Pɛ nuya ma thøguegahʉ nangue ʉ yʉ́n t'ɛ̨di Oją nguetho bi du man 'yomfɛ̨nisɛhʉ mi pa ma hɛcpi. Janangue'a dí ørpahʉ rá 'bɛfi Oją ya, nangue ma'da'yo ra ts'ɛdi, nɛ gue'a rá Hogandąhi Oją a. Nɛ hin dí tɛnthohohʉ ʉ maya'bʉ nt'o't'i nangue yʉ́n t'ɛ̨di Oją.
6 Agora, porém, estamos livres da lei, pois morremos para aquilo a que estávamos sujeitos, para que sirvamos da maneira nova, segundo o Espírito, e não da maneira antiga, segundo a letra.
7 'Bɛ'a gam bɛ̨mhbʉ bʉya, ha ga ɛ̨mfʉ hingui ho ʉ yʉ́n t'ɛ̨di Oją. Hin'na maha, xʉn ho yʉ́n t'ɛ̨di Oją, nguetho gue'a dá pącä ngue i ja ma ts'oquigä. Nugä hin jąm'bʉ xcá pącä gue dí øt' ra ts'oqui ngue ran ts'ɛya. Pɛ nu'bʉ má bɛ̨ngä a ran t'ɛ̨di ngue i ɛ̨na: “O gadí sɛyaba ni miją'iui,” ja dá pącä i ja ma ts'oqui.
7 Que diremos, então? Que a lei é pecado? De modo nenhum! Mas eu não teria conhecido o pecado, a não ser por meio da lei. Porque eu não teria conhecido a cobiça, se a lei não tivesse dito: “Não cobice.”
8 Pɛ nu'bʉ má bɛ̨ngä 'bɛ'a man na rán t'ɛ̨di Oją, man'da dá øt'ä ran ts'ɛya mí o ma mbʉigä bʉya. Pɛ nu'bʉ hin xcá cʉ't' ma mbʉi a ran t'ɛ̨di, hin xtí nɛqui xʉn ho yʉ ts'oqui o ma mbʉigä 'bʉ.
8 Mas o pecado, aproveitando a ocasião dada pelo mandamento, despertou em mim todo tipo de cobiça. Porque, sem lei, o pecado está morto.
9 Janangue'a nu'bʉ him ma ná bɛ̨ngä nangue rán t'ɛ̨di Oją, him mi pącä ngue drá ts'om'bäigä. Xø mi 'bʉtho, dá bɛ̨nsɛ ngue xʉn hogä. Pɛ nu'bʉ má bɛ̨ngä nangue'a ran ho xcá øt'ä, dá fɛstä a. Nɛ ja dá pącä bʉya ngue ran dąte maząi a man zäbi.
9 Houve um tempo em que, sem a lei, eu vivia. Mas, quando veio o mandamento, o pecado reviveu, e eu morri.
10 Janangue'a nu yʉ́ hogant'ɛ̨di Oją, ngue xtí 'dac ra te 'bʉ xcá ją'ts'ä ʉ, pɛ nangue hin dá ją'ts'ä ʉ, mí ja xtí 'dac ran dąte.
10 E verifiquei que o mandamento que me havia sido dado para vida, esse se tornou mandamento para morte.
11 Nɛ mí ɛ̨ngä xcám 'bʉmanho nangue yʉ́n t'ɛ̨di Oją. Pɛ bi mu't'ʉ yʉn t'ɛ̨di a ma ts'oqui, janangue'a mí ja xtí ʉngä ʉ yʉ́n t'ɛ̨di Oją bʉya.
11 Porque o pecado, aproveitando a ocasião dada pelo mandamento, me enganou e, por meio do mandamento, me matou.
12 Pɛ xʉn hohma ʉ yʉ́n t'ɛ̨di Oją, nɛ n'da ngu n'da ran t'ɛ̨di gätho xʉn hotho ʉ, nɛ i ma nangue rá pähä Oją ʉ, nɛ hin hapʉ di 'bɛdi.
12 Assim, a lei é santa e o mandamento é santo, justo e bom.
13 Pɛ ha gue'a rá hogant'ɛ̨di Oją í zixcä bʉ ja ran dąte 'bʉ. Hin'na. Pɛ nu'ʉ yʉn t'ɛ̨di nán c'ą ma ts'oqui i o ma mbʉigä, ngue n'dan'yo thoho dí øt'ä. Nɛ mí ja xtí 'dac ran ʉnbi nangue a. Da zä ga pąhmbʉ bʉya ngue majuąni xʉn ts'o ʉ ma ts'oquihʉ, nguetho di jap'a rá hogant'ɛ̨di Oją da 'yørcahʉ ran ʉnbi.
13 Então, aquilo que é bom se tornou morte para mim? De modo nenhum! Pelo contrário, o pecado, para mostrar-se como pecado, por meio de uma coisa boa causou-me a morte, a fim de que, pelo mandamento, o pecado mostrasse toda a sua força de pecado.
14 Dí pąhmbʉ bi man yʉ́n t'ɛ̨di Oją a rá Hogandąhi. Pɛ n'dan'yo thoho dím bɛ̨mhbʉ. Nugä dán däsɛ bʉ ja ra ts'oqui, nɛ dá øt' ma hmu a.
14 Porque bem sabemos que a lei é espiritual. Eu, porém, sou carnal, vendido à escravidão do pecado.
15 Pɛ xíngui ts'ʉ dí pącä 'bɛ'a dí øt'ä, nguetho hin dí øt'ä a majuąni dín nde. Pɛ nu'a xíngui ts'ʉ dí numanho, go dí øt'ä a.
15 Porque nem mesmo compreendo o meu próprio modo de agir, pois não faço o que prefiro, e sim o que detesto.
16 Nɛ dín juąn zɛhɛgä 'bʉ hin dí øt'ä yʉ́n t'ɛ̨di Oją, pɛ nu'a nán juąn zɛhɛgä gue'a ná pącä xʉn ho yʉ́n t'ɛ̨di Oją a bʉya.
16 Ora, se faço o que não quero, concordo com a lei, que é boa.
17 Pɛ hinga guecä dí øt'ä 'bʉ dí øt'a xʉn ts'o, pɛgue ma nyon 'yomfɛ̨nigä i 'bʉpʉ mbo ma mbʉigä gue'a di 'bɛcpi ga øt'ä a.
17 Neste caso, quem faz isso já não sou eu, mas o pecado que habita em mim.
18 Nɛ dí pącä ngue nu ma nyon 'yomfɛ̨nigä, hin te manho i ja. Dín ndehma thocpa thoho ga øt'ran ho, pɛ ja'bʉ hingui sä.
18 Porque eu sei que em mim, isto é, na minha carne, não habita bem nenhum, pois o querer o bem está em mim, mas não o realizá-lo.
19 Dín nde ga øt'ä ran ho, pɛ hin dí øt'ä a, nɛ hin dín nde ga øt' ran ts'o, pɛ go dí øt'ä a.
19 Porque não faço o bem que eu quero, mas o mal que não quero, esse faço.
20 Nubʉya, dí pądi ngue hinga guecä dá øt'ä a him ma pähä 'bʉ dí øt'e, pɛgue gue'ʉ yʉ ts'oqui o ma mbʉigä.
20 Mas, se eu faço o que não quero, já não sou eu quem o faz, e sim o pecado que habita em mim.
21 Nɛ njabʉ dí øt'ä, ngue nu'bʉ dín nde ga øt'ä ran ho, pɛ man'da hingui hɛ̨i ga øt'ä yʉ ts'oqui.
21 Assim, encontro esta lei: quando quero fazer o bem, o mal reside em mim.
22 Nɛ nu'a ɛ ma mbʉigä, gue ɛ̨mmɛ dadí hohma a rán t'ɛ̨di Oją.
22 Porque, segundo o homem interior, tenho prazer na lei de Deus.
23 Pɛ dín nugä man'da ran t'ɛ̨di gue rán t'ɛ̨di ra ts'oqui i o ma ją'igä, ngue din sʉhmi a rá hogant'ɛ̨di Oją ngue dí numanhogä. Nguetho nɛ'a xø in nde da xiqui ga ørpa rá pähä.
23 Mas vejo nos meus membros outra lei que, guerreando contra a lei da minha mente, me faz prisioneiro da lei do pecado que está nos meus membros.
24 Pɛ í huɛ̨hi mahagä nangue ma nyon 'yomfɛ̨nisɛgä, i ørca ran sʉi, in nde da zixcä bʉ ja ran dąte, ngue gätho yʉ dumbʉi gätho yʉ pa maząi. To'o maha da zä da yąngui.
24 Miserável homem que sou! Quem me livrará do corpo desta morte?
25 Pɛ jamadi Oją, da yąngui nangue ma Hmuhʉ ra Jesucristo. Nɛ nuya dí ørpa rán t'ɛ̨di Oją nangue ma 'da'yon 'yomfɛ̨nigä, madague'bʉ numanho ra ts'oqui a ma nyon 'yomfɛ̨nigä.
25 Graças a Deus por Jesus Cristo, nosso Senhor! De maneira que eu, de mim mesmo, com a mente, sou escravo da lei de Deus, mas, segundo a carne, sou escravo da lei do pecado.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Romanos 7, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.