Marcos 12

Eastern Highland Otomi NT (OTM_WBT) vs NAA

Sair da comparação
NAA Nova Almeida Atualizada 2017
1 Nu ra Jesús 'bex bi dʉ'mi bi xi a n'da ran t'uti nɛ bi 'yɛ̨mp'ʉ: ―Nu n'da ran 'yohʉ bi 'yøt'a n'da ra nuąndät'o, nɛ bi fø't'e nɛ bi 'ya'ma n'da ra hyąhäi guepʉ da 'yøt'a n'da ran thɛ'ma guindät'o, nɛ bi hyø a n'da ra jądo xʉn hɛ̨ts'i da ndex ʉ da nu rá häi. Nɛ bi hmit'ʉ yʉ mbɛfi a rá häi ngue dim pɛpʉ, nɛ bi mba n'danni a ran 'yohʉ.
1 Depois Jesus começou a falar-lhes por parábola:
2 Nu'bʉ bi zøn ra pa din ja ʉ yʉn dät'o, bá pɛhna n'da rá 'yɛ̨hɛ ba tu a xí mamhbʉ di unni.
2 No tempo da colheita, mandou um servo para que recebesse dos lavradores a sua parte dos frutos da vinha.
3 Pɛ nu'ʉ yʉ mbɛfi bi bɛnt'a ra 'yɛ̨hɛ, nɛ bi mbɛ'mi nɛ bi mbɛnthoho bʉya nɛ nte bi unni.
3 Mas os lavradores o agarraram, espancaram e o despacharam de mãos vazias.
4 Nu rá mbɛti ra nuąndät'ä bá pɛhn man'da rá 'yɛ̨hɛ bʉya. Pɛ nɛ'a bi mba ma bat'a do a, nɛ bi mba ma ʉnba rá yą, nɛ bi zantho, nɛ xø bi mbɛnthoho bʉya.
4 De novo, enviou-lhes outro servo, e eles bateram na cabeça dele e o insultaram.
5 Nɛ bá pɛhn man'da, nɛ xø bá tho a. Nɛ xʉn ngu mi'da bí 'bɛhni. Nu'ʉ 'da bi ʉnba thoho nɛ nu mi'da bi hyo.
5 Mandou ainda outro servo, e a este mataram. Muitos outros lhes enviou, dos quais espancaram uns e mataram outros.
6 Mi 'bʉ a n'da rá ts'ʉnt'ʉ a rá mbɛti ra nuąndät'o nɛ ɛ̨mmɛ di huɛ̨c'a. “Nu yʉ mbɛfi masque da numansu ma ts'ʉnt'ʉ,” bi 'yɛ̨nsɛ, nɛ bá pɛn'na bʉya.
6 — Restava-lhe ainda um: o seu filho amado. Por fim, mandou o filho, pensando: “O meu filho eles respeitarão.”
7 Pɛ nu ʉ yʉ mbɛfi 'bʉ mi nurpa a rá ts'ʉnt'ʉ, bin 'yɛ̨mzɛhɛ ʉ: “Nuna, guehna da gohmi ra häi 'bʉ bi du rá ta. Mbähä ga hohʉ nɛ nubʉya ma mbɛti zɛhɛhʉ ra nuąndät'o,” bin 'yɛ̨mzɛhɛ ʉ.
7 Mas os tais lavradores disseram entre si: “Este é o herdeiro; venham, vamos matá-lo, e a herança será nossa.”
8 Nɛ bi bɛnt'i nɛ bi hyo nɛ bi 'yɛm bʉ ma'ueni bʉ ja ra nuąndät'o, bi 'yɛ̨n'a ra Jesús 'bʉ mi man a ran t'uti.
8 E, agarrando o filho, mataram-no e o lançaram fora da vinha.
9 ―Nuya guim bɛ̨mhbʉ 'bɛ'a da 'yøt'a rá mbɛti ra nuąndät'o, bi 'yɛ̨mp'ʉ. Guehma ba ɛ̨sɛ nɛ da hyo ʉ xí hmit'a rá nuąndät'o nɛ di un ra nuąndät'o ʉ mi'da, bi 'yɛ̨n a ra Jesús.
9 — Que fará, pois, o dono da vinha? Virá, exterminará aqueles lavradores e entregará a vinha a outros.
10 Ha hin gán xähmbʉ rá t'ohni Oją ngue i ɛ̨na:
10 Vocês ainda não leram este trecho da Escritura:
11 ɛ̨m bʉ rám hman Oją, bi 'yɛ̨n a ra Jesús.
11 Isto procede do Senhor
12 Nu yʉ ngʉrba mbäją nɛ'ʉ min 'yohʉ, bi nde da bɛnt'a ra Jesús nguetho bi bądi ngue go yʉ́n t'uti ʉ nangue a bi man ra Jesús, pɛgue bi zutho din cuɛ yʉ ją'i, janangue him bi bɛnt'i. Bi mbatho ʉ bʉya.
12 E procuravam prender Jesus, porque entenderam que ele havia contado essa parábola contra eles; mas temiam o povo. Então eles o deixaram e foram embora.
13 Nɛ bi 'bɛnpʉ 'bʉh ra Jesús ʉ mi'da yʉ fariseo nɛ ʉ 'da ma ngʉrpihe mi tɛn'na ra ts'ʉt'abi Herodes. Bi 'bɛhni ngue da 'yän'na n'da ran t'änni nɛ nu'bʉ hinga gue a da ma, 'bex gue di yąpi.
13 E enviaram a Jesus alguns dos fariseus e dos herodianos, para que o apanhassem em alguma palavra.
14 Nu'bʉ mi zøm bʉ bi 'yɛ̨n ʉ: ―Xänbate i, dí pąhmbe gätho majuąni guím ma nɛ njon guí su, nguetho hin guí ørpa masu a man yʉ ją'i nɛ guí xänba a majuąni rám hman Oją ʉ yʉ ją'i. Dín nde gui xije, ha din thɛui yʉ́n t'ɛ̨di Oją 'bʉ dí øthʉ ngue dí juthʉ ra renta im man ra ts'ʉt'abi bʉ Roma in ts'ʉt'abi ua, uague hin'na. Ha xʉn ho 'bʉ ga thoqui ga juthʉ uague hin'na, bi 'yɛ̨n ʉ.
14 Chegando, disseram-lhe: — Mestre, sabemos que o senhor é verdadeiro e não se importa com a opinião dos outros, porque não olha a aparência das pessoas, mas, segundo a verdade, ensina o caminho de Deus; é lícito pagar imposto a César ou não? Devemos ou não devemos pagar?
15 Pɛ nu'a ra Jesús mi pądi høntho i nde da dįnbi 'bɛ'a dí yąp'a, janangue a bi 'yɛ̨mp'ʉ: ―Hanja gní 'yängahʉ, xi'a ni mbɛti gní juthʉ ra renta im man ra ts'ʉt'abi, gan nugä.
15 Mas Jesus, percebendo a hipocrisia deles, respondeu:
16 Nɛ bi un bʉya. ―To'o rá pøte nɛ rá thuhu i cuat na ra mbɛti, bi 'yɛn a ra Jesús. Nɛ nu'ʉ bi 'yɛ̨n ʉ: ―Rá pøte nɛ rá thuhu ra ts'ʉt'abi Roma i cuat na.
16 Eles trouxeram. E Jesus lhes perguntou: Eles responderam: — De César.
17 Mí dąh ra Jesús nɛ bi 'yɛ̨mp'ʉ: ―Nu'a rá mbɛti ra ts'ʉt'abi Roma, gui un'na. Nu'a xin rá mbɛti Oją gui un'na Oją a, bi 'yɛ̨mp'ʉ. Nɛ nu'ʉ bi hyonya thoho nangue a bi man'a ra Jesús.
17 Então Jesus disse: E muito se admiraram dele.
18 Nɛ bá ɛ̨ ʉ 'da yʉ saduceo bʉya ngue mi ɛ̨n ʉ njo'o to da dąmbɛ̨ni. Nɛ bi 'yän'na ra Jesús, bi 'yɛ̨mbi:
18 Então alguns saduceus, que dizem não haver ressurreição, aproximaram-se de Jesus e lhe perguntaram:
19 ―Xänbate i, nu'a n'da ran t'ɛ̨di bi man'a ra Moisés i ɛ̨na, ngue nu'bʉ da du n'da ran 'yohʉ nɛ njo'o rá t'ʉhni 'bʉ bi du, nɛ nu'a rán 'yohʉ zɛhɛ da zinba a rá xisu a rán 'yohʉ bi du. Nɛ nu'a rá t'ʉhni dim 'bʉi da t'ɛ̨mbi rá t'ʉhni a xí du.
19 — Mestre, Moisés nos deixou escrito que, se um homem morrer e deixar mulher sem filhos, o irmão desse homem deve casar com a viúva e gerar descendentes para o falecido.
20 Nɛ mi 'bʉ i yoto yʉn 'yohʉ i din 'yohʉ zɛhɛ ʉ. Nɛ nu'a ra 'bɛt'o n'yohʉ bi zin'a n'da ra xisu, nɛ nu'bʉ mi du njo'o yʉ́ t'ʉhni.
20 Havia sete irmãos. O primeiro casou e morreu sem deixar filhos;
21 Janangue'a nu a rán 'yohʉ a bi du bi zin a ra xisu mahøn'a. Nɛ'a bi du a, nɛ xinga gue a bim 'bʉh yʉ́ t'ʉhni a. Nɛ ná hyu ngutho.
21 o segundo casou com a viúva e morreu, também sem deixar descendência; e o terceiro, da mesma forma.
22 Nɛ gätho ʉ yoto ma 'yohʉ nɛ 'dat'a ra xisu bi zini, nɛ xinga n'da mím 'bʉh yʉ́ t'ʉhni 'bʉ bi du ʉ. Nɛ nzɛgui nɛsɛ ra xisu bi du.
22 E, assim, os sete não deixaram descendência. Por fim, depois de todos, morreu também a mulher.
23 Nuya dami xije nu'bʉ majuąni da dąmbɛ̨ni yʉ ją'i, nda'a nin 'yohʉ dim 'bʉhmi ra xisu, nguetho gätho yoto bim 'bʉhmi, bi 'yɛ̨n ʉ yʉ saduceo.
23 Na ressurreição, quando eles ressuscitarem, de qual deles ela será a esposa? Porque os sete casaram com ela.
24 Mi dąh ra Jesús nɛ bi 'yɛ̨mp'ʉ: ―Nu'ahʉ 'dan'yo thoho guí mamhbʉ nguetho hin guím bɛ̨mhbʉ 'bɛ'a mam bʉ ja rá t'ohni Oją xín rá ts'ɛdi Oją guí pąhmbʉ.
24 Jesus respondeu:
25 Nu'bʉ bi dąmbɛ̨ni ʉ xʉn du him man ja ran sini bʉ pɛgue dim 'bʉtho yʉ ją'i tengu yʉ́m 'bɛhni Oją 'bʉpʉ mahɛ̨ts'i.
25 Pois, quando ressuscitarem dentre os mortos, nem casarão, nem se darão em casamento, mas serão como os anjos nos céus.
26 Nɛ nu'a ram hma ngue da dąmbɛ̨ni ʉ xʉn du, majuąni a nɛ guin nuhʉ bʉ ja rám hman Oją ngue nu'bʉ min yąui Oją ra Moisés bʉ ja ra t'ʉza bi 'yɛ̨mbi: “Nugä drá Ojągä, nu ra Abraham nɛ ra Isaac nɛ ra Jacob ngue nim bombøtahʉ, i ɛ̨c'yɛigui,” bi 'yɛ̨n Oją.
26 Quanto aos mortos, que eles de fato ressuscitam, vocês nunca leram no Livro de Moisés, no trecho referente à sarça, como Deus lhe falou: “Eu sou o Deus de Abraão, o Deus de Isaque e o Deus de Jacó”?
27 Ngubʉ bi ma nguetho guexta'a i 'bʉh yʉ́ mbʉi ʉ. Pɛ hin guím bɛ̨mhbʉ, nguetho 'dan'yo thoho guí mamhbʉ, bi 'yɛ̨n a ra Jesús.
27 Ele não é Deus de mortos, e sim de vivos. Vocês estão completamente enganados.
28 Nu'bʉ min yąhʉ yʉ saduceo ra Jesús, mi 'bʉpʉ n'da ra xänbate niją bi 'yøde 'bɛ'a bi man ra Jesús nɛ bi bądi ngue xʉn ho a bi ma. Janangue'a bi 'yänni: ―Nda'a rán t'ɛ̨di Oją ngue man'da ja ts'ɛditho ga øthʉ, bi 'yɛ̨n'a.
28 Chegando um dos escribas, que ouviu a discussão entre eles e viu que Jesus tinha dado uma boa resposta, perguntou-lhe: — Qual é o principal de todos os mandamentos?
29 Bi dą'a ra Jesús: ―Nu'a rán t'ɛ̨di Oją man'da jats'ɛditho ga øthʉ, gue'a ran t'ɛ̨di ngue i ɛ̨na: “Dami 'yøhmbʉ gyʉ́ ją'i israelhʉ, nu'a Oją ra Hmu, n'datho a. Nɛ guim bɛ̨mhbʉ a nangue gätho ni mbʉihʉ, nɛ gätho ni tehʉ, nɛ gätho nin 'yomfɛ̨nihʉ, nɛ gätho ni ts'ɛdihʉ,” i ɛ̨n rá t'ohni Oją. Pɛ guehna ran t'ɛ̨di man'da ja ts'ɛdi tho ga øthʉ, bi 'yɛ̨n'a ra Jesús.
29 Jesus respondeu:
30 — ausente —
30 Ame o Senhor, seu Deus, de todo o seu coração, de toda a sua alma, de todo o seu entendimento e com toda a sua força.”
31 Nɛ 'da'angutho ui ná yoho ran t'ɛ̨di ga øthʉ i ɛ̨na: “Gui huɛ̨c ni miją'ihʉ tengu bʉ gnin huɛ̨c zɛhɛhʉ,” i ɛ̨n rá t'ohni Oją. Guehya yʉn t'ɛ̨di man'da ja ts'ɛditho ga øthʉ xinda gue ʉ mi'da, bi 'yɛ̨n a ra Jesús.
31 O segundo é: “Ame o seu próximo como você ama a si mesmo.” Não há outro mandamento maior do que estes.
32 Nɛ nu'a ra xänbate niją, bi 'yɛ̨m bʉya: ―Xänbate i, majuąni xʉn ho guím ma, ngue hønt'a n'da Oją i 'bʉi nɛ njo'o man'da tengu a. Nɛ ja ts'ɛdi tho da bɛ̨n Oją n'da ngue gätho rá mbʉi, nɛ gätho rá te, nɛ gätho rán 'yomfɛ̨ni, nɛ gätho rá ts'ɛdi,
32 Então o escriba disse: — Muito bem, Mestre! E com verdade o senhor disse que ele é o único, e não há outro além dele,
33 nɛ di huɛ̨c rá miją'iui tengu bʉ nin huɛ̨czɛhɛ n'da. Man'da ja ts'ɛditho da 'yøt'a n'da ʉ xinda gue ʉ gätho yʉ 'bøts'e nɛ yʉn t'unni dí mbøspa Oją n'da, bi 'yɛ̨n a ra xänbate niją.
33 e que amar a Deus de todo o coração e de todo o entendimento e com todas as forças e amar o próximo como a si mesmo é mais do que todos os holocaustos e sacrifícios.
34 Nɛ nu ra Jesús 'bʉ mí 'yø a bi man ra xänbate niją bi bądi ngue n'dat'a Oją im bɛ̨ni janangue a bi 'yɛ̨mbi: ―Nu'i ts'ʉtho di 'bɛ i ngue da zä gui cʉrpʉ di manda rá ts'ɛdi Oją, bi 'yɛ̨mp'a. Nɛ nubʉya njom man'da bi zäpi da 'yän mi'da yʉn t'änni.
34 Vendo Jesus que o escriba havia respondido sabiamente, declarou-lhe: E ninguém mais ousava fazer perguntas a Jesus.
35 Nɛ mí xänba yʉ ją'i a ra Jesús bʉ ja ra dąnija, nɛ bi 'yɛ̨mp'ʉ: ―Hanja ɛ̨n ʉ yʉ xänbate niją ngue nu ra Cristo rám bom'bɛto ra David a, nɛ xim mi ɛ̨mbi rá Hmu 'bʉ hin ním 'bʉi, nguetho mi ɛ̨n'a ra David:bi t'ɛ̨mp'a ma Hmu, bi 'yɛ̨n a ra David 'bʉ mí bɛ̨nba rá Hogandąhi Oją nangue 'bɛ'a da 'yøt' ra Cristo.
35 Jesus, ensinando no templo, perguntou:
36 — ausente —
36 O próprio Davi falou, pelo Espírito Santo:
37 Guesɛ ra David bi 'yɛ̨mbi rá Hmu a ra Cristo. Hague nja pɛ nɛ rám bom'bɛto a, bi 'yɛ̨n a ra Jesús. Pɛ nu yʉ ją'i, bi 'yømanho gätho a bi man ra Jesús.
37 — O próprio Davi chama o Cristo de Senhor; então como ele pode ser filho de Davi? E a grande multidão o ouvia com prazer.
38 Nɛ bi thoqui bi xänba yʉ ją'i a ra Jesús bi 'yɛ̨mp'ʉ: ―Gam fähmbʉ nangue a i xi ahʉ yʉ xänbate niją, nguetho hønt'a ran 'yɛ̨ts'i i øt'ʉ nɛ di ho da hye yʉ pahni xʉ mba guepʉ i 'yo, nɛ di ho da mba ma zɛngua bʉ ja yʉ täi,
38 E, ao ensinar, Jesus dizia:
39 nɛ di ho da hyux bʉ ja yʉn thuts'i xʉn ho bʉ ja yʉ niją, nɛ di ho yʉ́ mbʉdi din sihmɛ bʉ ja yʉn sihmɛ ʉ,
39 buscam as primeiras cadeiras nas sinagogas e os primeiros lugares nos banquetes;
40 nɛ i hąspi 'bɛ'a gätho bi ts'ocpa ʉ yʉ xisu xøn du yʉ́ ndø, nɛ sä nya'a thoho in yąhʉ Oją ngue i nde da t'ɛ̨mbi xʉn ho tho yʉ́ mbʉi. Man'da xʉn ngu ran ʉnbi da nu ya, bi 'yɛ̨n'a ra Jesús.
40 devoram as casas das viúvas e, para o justificar, fazem longas orações. Estes sofrerão juízo muito mais severo.
41 Nɛ mi hupʉ ra Jesús bʉ mí ja ra huada guepʉ i pa njät'i ra mbɛti rán t'unni Oją. Nɛ in nu bʉ i cät' ra mbɛti ʉ yʉ ją'i bʉ ja ra huada. Nɛ bi nu xʉn ngu yʉ mɛmbɛti bi thopʉ ngue xʉn ngu ra mbɛti bi gärpʉ ja ra huada n'da ngu n'da ʉ.
41 Sentado diante da caixa de ofertas, Jesus observava como o povo lançava ali o dinheiro. Ora, muitos ricos depositavam grandes quantias.
42 Nɛ bi zøm bʉ n'da ra hyoya xisu xi du rá ndø, nɛ bi gät'i yocentavo thoho.
42 Vindo, porém, uma viúva pobre, lançou duas pequenas moedas correspondentes a um quadrante.
43 Nɛ nu'bʉ mi nu a bi 'yøt'a ra xisu bʉya nɛ bi 'yɛ̨mp'ʉ: ―Majuąni dí xi ahʉ nuna zʉ hyoya xisu man'da xʉn ngu di muui a bi gärpʉ ja ra huada xinda gue'ʉ gätho mi'da.
43 E, chamando os seus discípulos, Jesus disse:
44 Nguetho gätho ʉ mi'da bi gät'a i pongui, pɛ nuna ra xisu madague i hyoya na, pɛ bi gät'i gätho mi pɛ'ts'i, bi 'yɛ̨mp'ʉ yʉ́ xädi a ra Jesús.
44 Porque todos eles deram daquilo que lhes sobrava; ela, porém, da sua pobreza deu tudo o que possuía, todo o seu sustento.

Ler em outra tradução

Comparar com outra

Estude este capítulo no WhatsApp

Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Marcos 12, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.