João 9

Eastern Highland Otomi NT (OTM_WBT) vs ARA

Sair da comparação
ARA Almeida Revista e Atualizada 1993
1 Nu'bʉ má mbähmbe bʉ 'yu ra Jesús, dá nuhe n'da ran 'yohʉ, ra xädä gue'bʉ go mim 'bʉi.
1 Caminhando Jesus, viu um homem cego de nascença.
2 Nɛ nugähe dyʉ xädihe dá änhde: ―Xänbate i, to'o bi 'yøt' ra ts'oqui, ha gue'a rá ta o gue rá mbe, uague rá ts'oqui zɛhɛ gue bin xädä, dí ɛ̨mfe.
2 E os seus discípulos perguntaram: Mestre, quem pecou, este ou seus pais, para que nascesse cego?
3 Nu'a ra Jesús bi 'yɛ̨ngähe: ―Xínga guehna ran 'yohʉ nɛ xinga gue'a rá ta nɛ xínga gue'a rá mbe, pɛ hønt'a ran t'øt'e nuįxte da 'yørpa Oją gue da nu yʉ ją'i.
3 Respondeu Jesus: Nem ele pecou, nem seus pais; mas foi para que se manifestem nele as obras de Deus.
4 Nujʉ i jatho ga humbi ga ørpahʉ rá 'bɛfi Oją ya tengu'bʉ ma patho ya, nguetho da zøn ra pa ga tuhʉ, nɛ hin man da zä ga øthʉ ra 'bɛfi ua ja ra ximhäi bʉya.
4 É necessário que façamos as obras daquele que me enviou, enquanto é dia; a noite vem, quando ninguém pode trabalhar.
5 Nu'bʉ dí 'bʉcua ja ra ximhäi dí xänba yʉ ją'i, tengu'bʉ dí xocpa yʉ́ dä da nu ran nɛqui, bi 'yɛ̨nje.
5 Enquanto estou no mundo, sou a luz do mundo.
6 Nu'bʉ mí jua'a bi ma, bi zoh rá jįni bʉ häi, nɛ í 'yøt' ra bøhäi rá jįni nɛ gue'a í gospa rá dä ra xädä a bʉya.
6 Dito isso, cuspiu na terra e, tendo feito lodo com a saliva, aplicou-o aos olhos do cego,
7 Nɛ bi 'yɛ̨mp'a ra xädä: ―Ní mba bán xʉdä nʉ ja ra mbothe Siloé. Bi mba nɛ bán xʉdä. Nɛ nu'bʉ mam bá pengui in nu ran nɛqui bʉya.
7 dizendo-lhe: Vai, lava-te no tanque de Siloé (que quer dizer Enviado). Ele foi, lavou-se e voltou vendo.
8 Nɛ nu'ʉ din tøt'am'bʉihʉ nɛ'ʉ mi'da yʉ ją'i gue ząi mín nu 'bʉ mín xädä, nu'bʉ mín nu ʉ, bin 'yɛ̨mp'ʉ: ―Ha hinga guehnʉ ra xädä nʉ mí hąxta'a 'bɛ'a mí si.
8 Então, os vizinhos e os que dantes o conheciam de vista, como mendigo, perguntavam: Não é este o que estava assentado pedindo esmolas?
9 'Da'ʉ bi ma: ―Guehnʉ. Nɛ nu'ʉ mi'da bi 'yɛ̨na: ―Ɛ̨na ngunʉ a pɛ hinga guehnʉ. Pɛ nu ra xädä bi dądi: ―Guecä, bi 'yɛ̨n'a.
9 Uns diziam: É ele. Outros: Não, mas se parece com ele. Ele mesmo, porém, dizia: Sou eu.
10 Nɛ bi 'yän'dʉ bʉya: ―Hague nja bi xoh ni dä.
10 Perguntaram-lhe, pois: Como te foram abertos os olhos?
11 Nɛ nu ra xädä bi dądi: ―Nu'a ran 'yohʉ rá thuhu ra Jesús bi 'yøt' ra bøhäi nɛ bi gosca ma dä. Nɛ bi 'yɛ̨ngä: “Ní mba bʉ ja ra mbothe Siloé nɛ guan xʉdä bʉ,” bi 'yɛ̨ngä a. Nɛ dá mba dán xʉdä, nɛ bi zä dá nu ran nɛqui ma dä bʉya, bi 'yɛ̨na.
11 Respondeu ele: O homem chamado Jesus fez lodo, untou-me os olhos e disse-me: Vai ao tanque de Siloé e lava-te. Então, fui, lavei-me e estou vendo.
12 Nɛ bi t'ɛ̨mp'a: ―Hapʉ i 'bʉ a. Nɛ bi dąh pʉya: ―Hin dí pądi, bi 'yɛ̨ntho.
12 Disseram-lhe, pois: Onde está ele? Respondeu: Não sei.
13 Nɛ bi zix bʉ 'bʉh yʉ fariseo bʉya.
13 Levaram, pois, aos fariseus o que dantes fora cego.
14 Nu'a ra pa bi 'yøt' ra bøhäi ra Jesús nɛ bi xocpa rá dä ra xädä, ra pa ran ts'äya a.
14 E era sábado o dia em que Jesus fez o lodo e lhe abriu os olhos.
15 Nu yʉ fariseo bi 'yänni mahøn'a: ―Hague nja bi nu ran nɛqui ni dä. Nɛ bi 'yɛ̨mp'ʉ: ―Bi gosca ra bøhäi ma dä, nɛ bán xʉdä, nɛ nuya dín nu ran nɛqui, bi 'yɛ̨na.
15 Então, os fariseus, por sua vez, lhe perguntaram como chegara a ver; ao que lhes respondeu: Aplicou lodo aos meus olhos, lavei-me e estou vendo.
16 Janangue'a bi 'yɛ̨n'ʉ 'da yʉ fariseo: ―Nu'a ran 'yohʉ guím ma, hingui numansu Oją nguetho hingui numansu ra pa ran ts'äya, sä bi 'yɛ̨n'ʉ. Pɛ nu'ʉ mi'da ʉ bi 'yɛ̨na: ―Pɛ nu'bʉ ra ts'om'bäi hin xtán zä da 'yøt' yʉn t'øt'e nuįxte gue i øt'a. 'Bex bin hec'ʉ bʉya.
16 Por isso, alguns dos fariseus diziam: Esse homem não é de Deus, porque não guarda o sábado. Diziam outros: Como pode um homem pecador fazer tamanhos sinais? E houve dissensão entre eles.
17 Nɛ bi t'än'na ra xädä: ―'Bɛ'a guím ma nangue'a bi xoc'a ni dä. Nɛ bi 'yɛ̨na: ―Nu'a, n'da rá pøngahyą Oją a, bi 'yɛ̨na, nɛ bi bøm bʉya.
17 De novo, perguntaram ao cego: Que dizes tu a respeito dele, visto que te abriu os olhos? Que é profeta, respondeu ele.
18 Pɛ nu'ʉ him bi 'yɛ̨c'yɛi gue gue'a mí xädä, jague'bʉ mí zonpa a rá ta nɛ rá mbe.
18 Não acreditaram os judeus que ele fora cego e que agora via, enquanto não lhe chamaram os pais
19 Nɛ bi 'yän'dʉ: ―Ha gue'a ni ts'ʉnt'ʉui gue mí xädä a. Hague nja in nu ran nɛqui ya, bi 'yɛ̨n'ʉ.
19 e os interrogaram: É este o vosso filho, de quem dizeis que nasceu cego? Como, pois, vê agora?
20 Bi dą'a rá mbe nɛ rá ta: ―Dí pą'be gue gue'a ma ts'ʉnt'ʉ'be gue mí xädä 'bʉ mim 'bʉi.
20 Então, os pais responderam: Sabemos que este é nosso filho e que nasceu cego;
21 Pɛ hin dí pą'be hague in ja in nu ran nɛqui ya, hin dí pą'be to'o bi xocpa rá dä. Nu'a xʉn dąn'yohʉ ya, dami 'yänhdʉ, da mansɛ to'o.
21 mas não sabemos como vê agora; ou quem lhe abriu os olhos também não sabemos. Perguntai a ele, idade tem; falará de si mesmo.
22 Ngubʉ bi man rá ta nɛ rá mbe nguetho i su ma ngʉrpihe dyʉ judíohe. Gue bi zän'na n'da ra nde, gue da hyøn'a thi bʉ ja ra niją ʉ to'o da ma bá pɛnh Oją a ra Jesús, nɛ ma zä hin da hnumanho bʉ ja yʉ́ hnini.
22 Isto disseram seus pais porque estavam com medo dos judeus; pois estes já haviam assentado que, se alguém confessasse ser Jesus o Cristo, fosse expulso da sinagoga.
23 Janangue'a bi 'yɛ̨ntho rá ta nɛ rá mbe: “Xʉn dąn'yohʉ ya, dami 'yänhdʉ,” bi 'yɛ̨ntho ʉ.
23 Por isso, é que disseram os pais: Ele idade tem, interrogai-o.
24 Janangue'a bi zonh mahøn'a ran 'yohʉ mí xädä, nɛ bi 'yɛ̨mp'a: ―Pɛ dami ma majuąni gue gue'a Oją bi xoc'a ni dä. Pɛ nu'a ran 'yohʉ gá ma, dí pąhmbe ra ts'om'bäi a, bi 'yɛ̨n'ʉ.
24 Então, chamaram, pela segunda vez, o homem que fora cego e lhe disseram: Dá glória a Deus; nós sabemos que esse homem é pecador.
25 Nɛ nu'a mí xädä bi dądi: ―Hin dí pącä 'bʉ ra ts'om'bäi a, o gue hin'na, pɛ hønt'a dí pądi mí xädägä, nɛ dín nu ran nɛqui ya.
25 Ele retrucou: Se é pecador, não sei; uma coisa sei: eu era cego e agora vejo.
26 Nɛ bi 'yɛ̨mbi mahøn'a: ―'Bɛ'a bi 'yøt'a'i 'bʉ mí xoc'a ni dä.
26 Perguntaram-lhe, pois: Que te fez ele? como te abriu os olhos?
27 Nɛ bi dą'a: ―Nugä ya xtá xi ahʉ nɛ hin gá 'yɛ̨c'yɛihʉ. Ha gui 'yɛ̨c'yɛihʉ 'bʉ ga xi ahʉ mahøn'a. Ha nɛ ahʉ guín nde gui tɛnhdʉ a 'bʉ, bi 'yɛ̨na.
27 Ele lhes respondeu: Já vo-lo disse, e não atendestes; por que quereis ouvir outra vez? Porventura, quereis vós também tornar-vos seus discípulos?
28 'Bex bin sante thoho ʉ 'bʉ mí 'yɛ̨mp'a: ―Nu'i rá xädi i a ra ts'om'bäi. Pɛ nugähe yʉ́ xädigähe a ra Moisés.
28 Então, o injuriaram e lhe disseram: Discípulo dele és tu; mas nós somos discípulos de Moisés.
29 Dí pąhmbe Oją bin yąui ra Moisés, pɛ nu'a ran 'yohʉ guí ɛ̨spi hin dí pąhmbe hapʉ bi nɛx'a rán t'ɛ̨di a, bi 'yɛ̨n'ʉ.
29 Sabemos que Deus falou a Moisés; mas este nem sabemos donde é.
30 Bi dą'a mín xädä bʉya: ―Nugä dadí hyonya thoho nangue'a gá mamhbʉ, gue hin guí pąhmbʉ hapʉ bí 'yɛ̨ a rán t'ɛ̨di, nɛ ya bi xoga ma dą a.
30 Respondeu-lhes o homem: Nisto é de estranhar que vós não saibais donde ele é, e, contudo, me abriu os olhos.
31 Nɛ dí pąhmbʉ hin da 'yømanho Oją 'bʉ da 'yäp rá ts'ɛdi n'da ra ts'om'bäi, pɛ nu'bʉ 'bʉ a n'da i thąnde Oją nɛ ørpa rá pähä, i ø Oją 'bʉ i äp rá ts'ɛdi.
31 Sabemos que Deus não atende a pecadores; mas, pelo contrário, se alguém teme a Deus e pratica a sua vontade, a este atende.
32 Nɛ gätho yʉ jɛya xʉ thogui njąm'bʉ bim 'bʉ a n'da bi xocpa rá dä n'da mi xädä 'bʉ mím 'bʉi.
32 Desde que há mundo, jamais se ouviu que alguém tenha aberto os olhos a um cego de nascença.
33 Nu'a ran 'yohʉ dím ma, nu'bʉ hin di fäx Oją a, hin te sä da 'yøt yʉ nuįxte 'bʉ, bi 'yɛ̨n'a mí xädä.
33 Se este homem não fosse de Deus, nada poderia ter feito.
34 Nɛ bi t'ɛ̨mp' mahøn'a: ―Nu'i grá dądits'oqui, janangue'a guí xädä 'bʉ gmím 'bʉi. Ha go gui xängahe, bi 'yɛ̨n ʉ. Nɛ bi hyøn a thi gue ma zä hin da numanho ma mijudíohe bʉya.
34 Mas eles retrucaram: Tu és nascido todo em pecado e nos ensinas a nós? E o expulsaram.
35 Nu'bʉ mí 'yø'a ra Jesús gue bi thøn'a thi ra xädä, bi dįni nɛ bi 'yänni: ―Ha guí ɛ̨c'yɛi rá ts'ʉnt'ʉ Oją, bi 'yɛ̨mbi.
35 Ouvindo Jesus que o tinham expulsado, encontrando-o, lhe perguntou: Crês tu no Filho do Homem?
36 Nɛ bi dąt'a: ―Ma Hmu, to'o a guím ma. Dami xiqui ts'ʉ, ga ɛ̨c'yɛi a, bi 'yɛ̨na.
36 Ele respondeu e disse: Quem é, Senhor, para que eu nele creia?
37 Nɛ nu ra Jesús bi 'yɛ̨mp'a: ―Guecä guín nug ya, nɛ dí yąui ya.
37 E Jesus lhe disse: Já o tens visto, e é o que fala contigo.
38 Nɛ bi 'yɛ̨mbi: ―Ma Hmu i, dí ɛ̨c'yɛi a ya. Nɛ bin dąnyahmu bʉ ja rá hmi bʉya.
38 Então, afirmou ele: Creio, Senhor; e o adorou.
39 Nɛ nu ra Jesús bi 'yɛ̨na: ―Janangue'a dám 'bʉcä ua ja ra ximhäi, gue ga japi di nɛqui 'bɛ'a mbɛ̨ni n'da ngu n'da. Nɛ nu'ʉ i xädä da nu ran nɛqui, nɛ nu'ʉ in nu ran nɛqui din xädä, bi 'yɛ̨na.
39 Prosseguiu Jesus: Eu vim a este mundo para juízo, a fim de que os que não veem vejam, e os que veem se tornem cegos.
40 Nɛ nu'ʉ 'da yʉ fariseo bi 'yøh rám hman a, bi 'yɛ̨n'ʉ: ―Ha nɛcähe dí xädähe, bi 'yɛ̨n'ʉ.
40 Alguns dentre os fariseus que estavam perto dele perguntaram-lhe: Acaso, também nós somos cegos?
41 Nɛ nu ra Jesús bi 'yɛ̨mp'ʉ: ―Nu'bʉ xquí pąhmbʉ gue guí xädähʉ, xtán zä xtím pun'nahʉ 'bʉ nɛ njon xtá xi ahʉ gue ja ni ts'oquihʉ bʉya. Pɛ guí ɛ̨nsɛhʉ guín nuhʉ ran nɛqui, janangue'a hin dim pun'na ni ts'oquihʉ, bi 'yɛ̨n'a ra Jesús.
41 Respondeu-lhes Jesus: Se fôsseis cegos, não teríeis pecado algum; mas, porque agora dizeis: Nós vemos, subsiste o vosso pecado.

Ler em outra tradução

Comparar com outra

Estude este capítulo no WhatsApp

Peça à IA da Bíblia Fala para explicar João 9, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.