João 18

Eastern Highland Otomi NT (OTM_WBT) vs ARA

Sair da comparação
ARA Almeida Revista e Atualizada 1993
1 Nu'bʉ mí jua'a bin yąui rá Ta, dá mbähmbe ra Jesús bʉya dyʉ xädihe, dá 'daxhe n'da ra t'ʉhyɛ̨ gue ra Cedrón, nɛ dá cʉthe bʉ ja n'da ra nuąndät'o.
1 Tendo Jesus dito estas palavras, saiu juntamente com seus discípulos para o outro lado do ribeiro Cedrom, onde havia um jardim; e aí entrou com eles.
2 Nu'a ra Judas, gue'a di dä a ra Jesús, mí pąpʉ ja ra nuąndät'o nguetho ząi mí pähmbe bʉ ra Jesús.
2 E Judas, o traidor, também conhecia aquele lugar, porque Jesus ali estivera muitas vezes com seus discípulos.
3 Nu yʉ fariseo nɛ yʉ dąmbäją bá pɛhn'dʉ 'da yʉ dofʉi nɛ mi'da yʉn 'yohʉ gue bán 'yohʉ ra Judas. Gätho i hą yʉ sibi nɛ yʉ́ juai.
3 Tendo, pois, Judas recebido a escolta e, dos principais sacerdotes e dos fariseus, alguns guardas, chegou a este lugar com lanternas, tochas e armas.
4 Nu ra Jesús i pądi gätho 'bɛ'a din ja ngue da t'ørpe. Janangue'a bi mba bin c'athʉ, nɛ bi 'yän'dʉ: ―To'o guí homhbʉ, bi 'yɛ̨mbi.
4 Sabendo, pois, Jesus todas as coisas que sobre ele haviam de vir, adiantou-se e perguntou-lhes: A quem buscais?
5 Nɛ bi dą ʉ: ―Dí homhbe ra Jesús ra mɛngu bʉ Nazaret, bi 'yɛ̨n'ʉ. ―Guecä, bi 'yɛ̨n'a ra Jesús bʉya. Nɛ i 'bähmbʉ bʉ ra Judas gue di dä.
5 Responderam-lhe: A Jesus, o Nazareno. Então, Jesus lhes disse: Sou eu. Ora, Judas, o traidor, estava também com eles.
6 “Guecä,” 'bʉ mí 'yɛ̨n'a ra Jesús, 'bex bi goh yʉ́ xʉtha ʉ yʉn hyonte nɛ bi 'ya ʉ bʉya nangue ra mbidi.
6 Quando, pois, Jesus lhes disse: Sou eu, recuaram e caíram por terra.
7 Nu ra Jesús bi ma mahøn'a: ―To'o guí homhbʉ. Nɛ bi dą ʉ: ―Dí homhbe ra Jesús ra mɛngu bʉ Nazaret, bi 'yɛ̨n'ʉ.
7 Jesus, de novo, lhes perguntou: A quem buscais? Responderam: A Jesus, o Nazareno.
8 Nu ra Jesús bi dąt'ʉ bʉya: ―Ya dá xi ahʉ, guecä. Pɛ nu'bʉ høngdä guí honjʉ, hinga nɛhya ma xädi gui sixhʉ, bi 'yɛ̨na.
8 Então, lhes disse Jesus: Já vos declarei que sou eu; se é a mim, pois, que buscais, deixai ir estes;
9 Nɛ guehna bi man na ra Jesús bin thɛui a bi xih rá Ta 'bʉ mín yąui, ngue xí 'yɛ̨mbi: “Gätho gá 'daqui xínga n'da ga 'bɛdi,” xí 'yɛ̨mbi.
9 para se cumprir a palavra que dissera: Não perdi nenhum dos que me deste.
10 Nu ra Simón Pedro bʉya bi gʉx a rá juai mí hą nɛ bi 'yespa rán 'yɛizagu a rá 'yɛ̨hɛ ra dąmbäją, rá thuhu Malco a.
10 Então, Simão Pedro puxou da espada que trazia e feriu o servo do sumo sacerdote, cortando-lhe a orelha direita; e o nome do servo era Malco.
11 Pɛ nu'a ra Jesús bi 'yɛ̨mp'a ra Pedro: ―Fo'ts' ni juai a nin t'ojuai. Nuna ra mbohi xʉn zänga ma Ta ha hin ga sigä na, bi 'yɛ̨mbi.
11 Mas Jesus disse a Pedro: Mete a espada na bainha; não beberei, porventura, o cálice que o Pai me deu?
12 'Bex bi bɛnt'ʉ yʉ dofʉi nɛ'ʉ yʉ́ hmu nɛ yʉ policía bi mbɛn ma mijudíohe, nɛ bi du't'i.
12 Assim, a escolta, o comandante e os guardas dos judeus prenderam Jesus, manietaram-no
13 M'bɛt'o bi zixpʉ 'bʉh ra Anás rá ndøhyą a ra Caifás, nɛ nu'a ra Caifás, ra dąmbäją a ra jɛya a.
13 e o conduziram primeiramente a Anás; pois era sogro de Caifás, sumo sacerdote naquele ano.
14 Guehna ra Caifás ngue xí xi ʉ yʉ́ mi ngʉrpihʉ, gue man'da xʉn ho 'bʉ n'datho da du, xinda gue'bʉ gätho ga juahmbʉ.
14 Ora, Caifás era quem havia declarado aos judeus ser conveniente morrer um homem pelo povo.
15 Nu ra Simón Pedro, nɛcä bʉya, dá tɛn'be ra Jesús. Nɛ madím pą'be a ra dąmbäją, janangue'a bi zä dá cʉt'ä bʉ bi mba ma cʉ't'i a ra Jesús bʉ mbo rá mbä't'i a rá ngu ra dąmbäją.
15 Simão Pedro e outro discípulo seguiam a Jesus. Sendo este discípulo conhecido do sumo sacerdote, entrou para o pátio deste com Jesus.
16 Pɛ nu ra Pedro mí 'bäpʉ thi bʉ ja ra goxthi. Pɛ dá pøngä bʉya gue dá äp ra mate a ra mbängoxthi, janangue'a bi zä bi yʉt'ambo ra Pedro bʉya.
16 Pedro, porém, ficou de fora, junto à porta. Saindo, pois, o outro discípulo, que era conhecido do sumo sacerdote, falou com a encarregada da porta e levou a Pedro para dentro.
17 Nu'a ra mbängoxthi bʉya, gue n'da ra xisu, bi 'yɛ̨mp'a ra Pedro: ―Nu'i ha hinga gue'e rá xädi'i nʉ ran 'yohʉ, bi 'yɛ̨mbi. Nu ra Pedro bi dąt'a: ―Hin'na, hinga guecä, bi 'yɛ̨na.
17 Então, a criada, encarregada da porta, perguntou a Pedro: Não és tu também um dos discípulos deste homem? Não sou, respondeu ele.
18 Madín tąspihʉ ʉ yʉ́ 'yɛ̨hɛ ra dąmbäją nɛ yʉ policía a ra Pedro, nubʉ ja ra sibi xí 'yudi, nguetho xʉn sɛ.
18 Ora, os servos e os guardas estavam ali, tendo acendido um braseiro, por causa do frio, e aquentavam-se. Pedro estava no meio deles, aquentando-se também.
19 Nu ra dąmbäją bi 'yänna ra Jesús to'o gätho i tɛnni, nɛ bi 'yänni 'bɛ'a ním hma im ma 'bʉ in xänbate.
19 Então, o sumo sacerdote interrogou a Jesus acerca dos seus discípulos e da sua doutrina.
20 Nu ra Jesús bi dą'a: ―Nugä ząi dá mam bʉ ja ma nijąhʉ nɛpʉ ja ra dąniją, guepʉ ząi dim pɛti gätho ma mijudíohʉ. Njąm'bʉ dá mangä bʉ njongui 'bʉh yʉ ją'i.
20 Declarou-lhe Jesus: Eu tenho falado francamente ao mundo; ensinei continuamente tanto nas sinagogas como no templo, onde todos os judeus se reúnem, e nada disse em oculto.
21 Nɛ ndetho guí ängui 'bɛ'a dá mam 'bʉ mán xänbate. Nde'bʉ gui 'yän'dʉ bi 'yøh mam hmangä. Nu'ʉ i pądi 'bɛ'a dá mangä ʉ, bi 'yɛ̨na.
21 Por que me interrogas? Pergunta aos que ouviram o que lhes falei; bem sabem eles o que eu disse.
22 Nɛ nu'a ra Jesús 'bʉ mí dąt'a ra dąmbäją, nɛ nu'a n'da ra ngʉrpa dofʉi bi mbɛmp'a rá hmi, bi 'yɛ̨mbi: ―Hanja ngubʉ gá xih ra dąmbäją, bi 'yɛ̨mbi.
22 Dizendo ele isto, um dos guardas que ali estavam deu uma bofetada em Jesus, dizendo: É assim que falas ao sumo sacerdote?
23 Nu ra Jesús bi 'yɛ̨mp'a: ―Nu'bʉ ja 'bɛ'a dá mangä gue hingui ho, dami ma. Pɛ nu'bʉ nte dá mangä, hanja gní pɛgbi, bi 'yɛ̨mbi.
23 Replicou-lhe Jesus: Se falei mal, dá testemunho do mal; mas, se falei bem, por que me feres?
24 Nu ra Anás bʉya bi mbɛnhna ra Jesús bʉ 'bʉh ra Caifás, rá mi dąmbäjąui.
24 Então, Anás o enviou, manietado, à presença de Caifás, o sumo sacerdote.
25 Nɛ mí 'bäpʉ ra Simón Pedro madín tąspi a. Nɛ än'dʉ i 'bähmbʉ: ―Ha nɛ'e rá xädi'i nʉ. 'Bex bin cøni: ―Hinga guecä, ɛ̨na.
25 Lá estava Simão Pedro, aquentando-se. Perguntaram-lhe, pois: És tu, porventura, um dos discípulos dele? Ele negou e disse: Não sou.
26 Nu'a n'da rá 'yɛ̨hɛ ra dąmbäją bʉya, gue dim mɛniui a ra 'yɛ̨hɛ xí 'yespa rá zagu ra Pedro 'bʉ mí 'yɛ̨na da yąn'a rá Hmu, bi 'yɛ̨mbi: ―Ɛ̨na gue'e dá nu a bʉ ja ra nuąndät'o, bi t'ɛ̨mp'a ra Pedro.
26 Um dos servos do sumo sacerdote, parente daquele a quem Pedro tinha decepado a orelha, perguntou: Não te vi eu no jardim com ele?
27 Nɛ bin cøm mahøn'a ra Pedro. 'Bex bi mbah ra tamfø.
27 De novo, Pedro o negou, e, no mesmo instante, cantou o galo.
28 T'ʉxuditho bá ts'i bʉ ja rá ngu ra Caifás a ra Jesús, nɛ bi ts'ix bʉ ja ra nguts'ʉt'abi. Pɛ nu ma ngʉrpihe dyʉ judíohe dyʉ israelhe, him bi yʉzɛhɛ bʉ mbo nguetho ɛ̨n yʉ́n t'ɛ̨di din ts'on yʉ́ ją'i 'bʉ da yʉrpʉ ja yʉ́ ngu ʉ hing yʉ judío, nɛ hin da zä da zi ran ts'ihmɛ nangue ran dąbaxjua 'bʉ xtán yʉrpʉ mbo.
28 Depois, levaram Jesus da casa de Caifás para o pretório. Era cedo de manhã. Eles não entraram no pretório para não se contaminarem, mas poderem comer a Páscoa.
29 Janangue'a nu ra ts'ʉt'abi Pilato, bi mba bʉ thi gue da zo ʉ yʉ yąpate, nɛ bi 'yän'dʉ: ―'Bɛ'a gní yąfʉ a ran 'yohʉ, bi 'yɛ̨na.
29 Então, Pilatos saiu para lhes falar e lhes disse: Que acusação trazeis contra este homem?
30 Nɛ bi dą ʉ ma ngʉrpihe: ―Nu'bʉ hin gra ts'om'bäi, hin xcá dä ahʉ 'bʉ, bi 'yɛ̨n'ʉ.
30 Responderam-lhe: Se este não fosse malfeitor, não to entregaríamos.
31 Nɛ nu ra Pilato bi 'yɛ̨mp'ʉ: ―Dami sixhʉ 'bʉ, nɛ gui juąnbahʉ nangue nin t'ɛ̨di zɛhɛhʉ, bi 'yɛ̨na. Nɛ nu ma ngʉrpihe bi dąt'a: ―Pɛ hin'yʉ man t'ɛ̨dizɛhɛhe gue'a ga hohe n'da, bi 'yɛ̨n'ʉ.
31 Replicou-lhes, pois, Pilatos: Tomai-o vós outros e julgai-o segundo a vossa lei. Responderam-lhe os judeus: A nós não nos é lícito matar ninguém;
32 Nu'a bi man'ʉ bin thɛui a bi man a ra Jesús 'bʉ mí ma 'bɛ'a mán dąte dí du a, gue da mba ma cuati bʉ ja ra pont'i.
32 para que se cumprisse a palavra de Jesus, significando o modo por que havia de morrer.
33 Nu ra Pilato bi mbeng mahøn'a bʉ ja ran ts'ɛmbate nɛ bi 'yänna ra Jesús: ―Nu'i ha gue'e grá hmuts'ʉt'abi yʉ judío, bi 'yɛ̨mbi.
33 Tornou Pilatos a entrar no pretório, chamou Jesus e perguntou-lhe: És tu o rei dos judeus?
34 Nu ra Jesús bi dąt'a: ―Ha guím bɛ̨nsɛ 'bɛ'a guím ma, uague n'dan'yo bi xi i nanguecä, bi 'yɛ̨mbi.
34 Respondeu Jesus: Vem de ti mesmo esta pergunta ou to disseram outros a meu respeito?
35 Nu ra Pilato bi 'yɛ̨m bʉya: ―Hin drá judíogä. 'Bɛ'a gá 'yøt'e thą, ngue bi dä'a ua ni mijudíohʉ nɛ ni dąmbäjąhʉ.
35 Replicou Pilatos: Porventura, sou judeu? A tua própria gente e os principais sacerdotes é que te entregaram a mim. Que fizeste?
36 Nu ra Jesús bi dąt'a: ―Hin dám hmuts'ʉt'abigä ua ja ra ximhäi. Nu'bʉ xcám hmuts'ʉt'abigä ua, xtín tunhdʉ ʉ ma ją'igä ʉ bi bɛndgui 'bʉ, nɛ hin xtí dägä ua 'bʉ. Pɛ nu ma ts'ɛdigä him bi nɛqui ua ja ra ximhäi a, bi 'yɛ̨na.
36 Respondeu Jesus: O meu reino não é deste mundo. Se o meu reino fosse deste mundo, os meus ministros se empenhariam por mim, para que não fosse eu entregue aos judeus; mas agora o meu reino não é daqui.
37 Nu ra Pilato bi 'yɛ̨mbi mahøn'a: ―Ha majuąni grá hmuts'ʉt'abi 'bʉ, bi 'yɛ̨mbi. Nu ra Jesús bi dąt'a: ―Majuąni guím ma gue drá hmuts'ʉt'abigä nɛ gue'a dám 'bʉcä ua ja ra ximhäi, nɛ gue'a ná ɛ̨cä ua gue ga u'a majuąni. Nu'ʉ to'o in nde da bą'a majuąni, da 'yømanho a dím mangä ʉ, bi 'yɛ̨na.
37 Então, lhe disse Pilatos: Logo, tu és rei? Respondeu Jesus: Tu dizes que sou rei. Eu para isso nasci e para isso vim ao mundo, a fim de dar testemunho da verdade. Todo aquele que é da verdade ouve a minha voz.
38 Nu ra Pilato i ɛ̨na: ―'Bɛ'a maha a majuąni, njon da zä da bądi nda'a a majuąni, bi 'yɛ̨mthoho. Bi ts'änba rán ʉnbi ra Jesús Nɛ nu'bʉ mí jua'a bi man ra Pilato, bi mba bʉ thi din yąhʉ ʉ yʉ́ yąpate mahøn'a, nɛ bi 'yɛ̨mp'ʉ: ―Nte mán ts'o dá tįnbi.
38 Perguntou-lhe Pilatos: Que é a verdade? Tendo dito isto, voltou aos judeus e lhes disse: Eu não acho nele crime algum.
39 Pɛ nu'ahʉ ząi guí xijʉ ga thøc'ahʉ n'da ra ofädi 'bʉ bi dät' ra pa ran dąbaxjua. Ha guín ndehʉ ga thøc'ahʉ ni hmuts'ʉt'abihʉ, bi 'yɛ̨na.
39 É costume entre vós que eu vos solte alguém por ocasião da Páscoa; quereis, pois, que vos solte o rei dos judeus?
40 Nɛ bi mbʉdi bi mbafi nts'ɛdi ʉ, bi 'yɛ̨n'ʉ: ―Hin'na, hinga gue'a, pɛ nu'a ra Barrabás, gue'a gui thøgahe a, bi 'yɛ̨n'ʉ ma ngʉrpihe. Nu ra Barrabás, n'da ra hyote a.
40 Então, gritaram todos, novamente: Não este, mas Barrabás! Ora, Barrabás era salteador.

Ler em outra tradução

Comparar com outra

Estude este capítulo no WhatsApp

Peça à IA da Bíblia Fala para explicar João 18, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.