Lucas 15
-YBHƐYBHƐTITELRE (NWB) vs ACF
1 -Nɔɔ -lrɛɛ ꞌli, *lapoozamʋ -ke nyʋ -lrʋʋ *Faliziɛɛn-ɛ zrɛ nɩꞌa ꞌꞌnyinynikpliꞌa nʋmʋ ꞌꞌyi, ʋn ꞌnyni-e *Zezii li, ꞌle ʋn-ʋ po ꞌɔ -lokui.
1 E Chegavam-se a ele todos os publicanos e pecadores para o ouvir.
2 Faliziɛɛn ꞌmnʋ -ke *-Lagɔꞌɔ gbayibomʋ nʋꞌa -kaa, ʋn-ʋ ꞌꞌwʋnwanꞌo ꞌle ʋn-ʋ nʋꞌo: Ɔ-bɔ nyɔ -nɔɔ, ɔ-ɔ ꞌkpʋn-o ꞌꞌnyinynikpliꞌa nʋmʋ -gli ꞌle ɔ -ke ʋn-ʋ li nɩꞌe -dalue.
2 E os fariseus e os escribas murmuravam, dizendo: Este recebe pecadores, e come com eles.
3 -Gblee, ꞌle Zezii ꞌye ꞌɛ dɩ ꞌꞌyi -lue po ꞌle ɔ na:
3 E ele lhes propôs esta parábola, dizendo:
4 -Bho aꞌba nyɔ -lue ꞌbhle ꞌbhlabhlɩꞌa -gwlɩ -muu ꞌle ꞌya ꞌꞌklumʋꞌa -lue ꞌke ꞌꞌma ꞌle, ɔ -see -mu yi ɔ ꞌke ꞌbhlabhlɩꞌa -gwlɩ nyiɛ ꞌbhlabhlɩ -bue ꞌyɔ -mɛɛnyiɛ ꞌbho ꞌya tilinamʋ sie, ꞌle, -yɛ ꞌꞌmaꞌa a, ɔ ꞌke ɛ tiꞌbɔ kplokplo ꞌle ɔ ꞌke ɛ ꞌye?
4 Que homem dentre vós, tendo cem ovelhas, e perdendo uma delas, não deixa no deserto as noventa e nove, e vai após a perdida até que venha a achá-la?
5 -Bho ɔ ꞌye ɛ-bɛ ꞌbhlabhlɛ ꞌmnɛ, ɔ-ɔ ꞌli-e ꞌbʋbʋa, ɔ-ɔ ꞌꞌluo ꞌnɛ-ɛ ꞌmʋ, ɔ-ɔ po ꞌnɛ-ɛ -kpakpʋ ꞌmʋ ti
5 E achando-a, a põe sobre os seus ombros, jubiloso;
6 ꞌle ɔ -ke ɛ-ɛ muꞌo ꞌle ꞌɔ ꞌꞌbhlibhlegbo, ꞌle, ɔ ꞌke ꞌle nyni a, ɔ-ɔ ꞌlaꞌa ꞌɔ bha -ke ꞌɔ -gwlɔkɔmʋ ꞌle ɔ-ɔ nʋ ꞌʋ -bodɩ: -A bhete gbo -a ꞌke ꞌbʋbʋa li, -ɛkedɩmaa, ꞌan ꞌbhlabhlɛ-ɛ ꞌꞌma ꞌka, ꞌɩn ꞌye -ɛꞌo.
6 E, chegando a casa, convoca os amigos e vizinhos, dizendo-lhes: Alegrai-vos comigo, porque já achei a minha ovelha perdida.
7 ꞌƖn-ɩ ꞌtmʋʋꞌo amʋ-ɛ, -ka -lue ꞌmnɔ, ꞌka-a, -bho nyɔ -lue ꞌtɩn yibo ꞌɔ ꞌꞌnyinynidɩ ꞌꞌyi ꞌle ɔ ꞌke -Lagɔ gbo ꞌꞌbhiti a, -Lagɔ-ɔ ꞌli-e ꞌɛ ꞌbʋbʋa. Nyʋꞌa -gwlɩ nyiɛ nyʋ -bue ꞌyɔ -mɛɛnyiɛ, -ʋ ꞌlaꞌa ꞌwa ꞌꞌbhi kplizɩgɩꞌa nʋmʋ ꞌle -ʋ -seeꞌa tiꞌbɔ ʋn ꞌke ꞌwa ꞌꞌnyinynidɩ ꞌꞌyiyibo ꞌle ʋn ꞌke -Lagɔ gbo ꞌꞌbhiti, ɛ-bɛ ꞌbʋbʋa ꞌmnɛ -ziꞌe-e ꞌwa nɛ ꞌmʋ.
7 Digo-vos que assim haverá alegria no céu por um pecador que se arrepende, mais do que por noventa e nove justos que não necessitam de arrependimento.
8 Ɔ poꞌa wlu ꞌmnɛ ti a, ꞌle ɔ ꞌye -ka -lue ꞌmnɔꞌɔ dɩ ꞌꞌyi -lue -lrɛɛ po ꞌle ɔ na: -Bho ꞌnynaakpʋ -lue ꞌbhle nɛtɛmɔni -bue, ꞌle ꞌya -lue ꞌke ꞌle -kuyrebudu ꞌli ꞌꞌma -nɩ, ʋn -see -mu yi, ʋn ꞌke ꞌꞌnapɛ ꞌꞌyicɛ, ʋn ꞌke -budu ꞌli tiwopo, ʋn ꞌke ɛ tiꞌbɔ ꞌtɩn ꞌle ʋn ꞌke ɛ ꞌye?
8 Ou qual a mulher que, tendo dez dracmas, se perder uma dracma, não acende a candeia, e varre a casa, e busca com diligência até a achar?
9 -Bho ʋn ꞌye ɛ, ʋn-ʋ ꞌla-a ꞌwa bha -ke ꞌwa -gwlɔkɔmʋ ꞌle ʋn-ʋ nʋ ꞌʋ -bodɩ: ꞌAn nɛtɛmɔni-i ꞌꞌma ꞌka a, ꞌɩn ꞌye -ɛꞌo. ꞌƐ dɩ -a bhete gbo -a ꞌke ꞌbʋbʋa li!
9 E achando-a, convoca as amigas e vizinhas, dizendo: Alegrai-vos comigo, porque já achei a dracma perdida.
10 ꞌƖn-ɩ ꞌtmʋʋꞌo amʋ-ɛ, -ka -lue ꞌmnɔ, ꞌka-a, -bho nyɔ -lue ꞌtɩn yibo ꞌɔ ꞌꞌnyinynidɩ ꞌꞌyi ꞌle ɔ ꞌke -Lagɔ gbo ꞌꞌbhiti, ꞌle -Lagɔ -ke ɔ gboꞌa -dalbhomʋ-ʋ liꞌe ꞌbʋbʋa.
10 Assim vos digo que há alegria diante dos anjos de Deus por um pecador que se arrepende.
11 -Ɩn ꞌye li-ɔ, ɩ-bɩ dɩ -lue ꞌmnɩꞌa ꞌꞌlru ꞌꞌyi, *Zezii poꞌo ꞌꞌyi -lue -lrɛɛ ꞌle ɔ na: ꞌBho-o nyɔ -lue -nɩꞌo; ɔ ꞌbhle-e ꞌꞌyreetɩ ꞌsɔn.
11 E disse: Um certo homem tinha dois filhos;
12 ꞌLe leyi na ꞌɔ -tɩta -bodɩ: ꞌAn -tɩta, -bho ꞌwla, -aꞌa -kɔkɔlɩ -a ꞌka ꞌꞌkpi-zi, -aꞌa ꞌꞌbhuo ꞌgble ɩ -nalo -ɩn ꞌke ꞌan nɛ ꞌꞌnyɩ. A -gblee, ꞌle ɔ ꞌye ɩ ꞌɔ ꞌꞌyreetɩ ꞌsɔn ꞌꞌyitiꞌgblee.
12 E o mais moço deles disse ao pai: Pai, dá-me a parte dos bens que me pertence. E ele repartiu por eles a fazenda.
13 ꞌWɩ gbɩ ziꞌa a, ɔ-bɔ ꞌꞌyu ꞌmnɔ nʋꞌa -kaa, ꞌkwladie ꞌɔ -tɩta ꞌgbaaꞌa lɩ -lrɩɩ ɔ ꞌye ꞌɔ ꞌꞌnyɩ, ɔ -po ꞌnɛ-ɛ ꞌpɛlʋ, ꞌle mɔni ꞌwee ɔ ꞌyeꞌa a, ɔ ꞌye ɩ ꞌmʋꞌꞌluo ꞌle ɔ ꞌye ꞌmʋ-sɔ, ɔ ꞌye ꞌlɩkpa ꞌmʋ mu, ꞌle gbotɛbhlʋkpa ꞌꞌkpi. ꞌLe ꞌmnɔ, ꞌle-e ɔ -nʋ ꞌnɩ wlakawlakawlaka! ꞌle ɩ ꞌye -gwɛ.
13 E, poucos dias depois, o filho mais novo, ajuntando tudo, partiu para uma terra longínqua, e ali desperdiçou os seus bens, vivendo dissolutamente.
14 Ɩ -gwɛꞌɛ ɛ, ꞌle ꞌmʋklagba -lue ꞌye ꞌle ɛ-bɛ ꞌbhlʋkpa ꞌmnɛ ꞌꞌkpi tiyi; ꞌle ɔ se lililɛ ꞌbhle.
14 E, havendo ele gastado tudo, houve naquela terra uma grande fome, e começou a padecer necessidades.
15 A -gblee, ɔ nʋꞌa -kaa, ɔ ꞌmu-o ꞌbhlʋkpa ꞌmnɛ ꞌꞌkpiꞌa nyɔ -lue gbo, ɔ ꞌke ɔ ꞌmʋꞌꞌluo ɔ ꞌke ꞌɔ lbhʋ nʋ. Ɔ-bɔ nyukpasu ꞌmnɔ, ꞌɩnnɔ ꞌꞌluo ꞌnɔ ꞌmʋ, -ɔ kpɔ ꞌɔ ꞌle ꞌɔ -kpaa ꞌmʋ ɔ ꞌke ꞌɔ -gwlɔbhee ꞌꞌyriliꞌꞌdu.
15 E foi, e chegou-se a um dos cidadãos daquela terra, o qual o mandou para os seus campos, a apascentar porcos.
16 ꞌMʋ-ʋ ꞌlbhɔ ꞌɔ tenyɩꞌa dɩ ɔ ꞌbɔꞌɔ ti, ɔ ꞌke ꞌya lililɩ li, ꞌle nyɔꞌɔ ꞌꞌnyɩ ɩ ɔꞌo.
16 E desejava encher o seu estômago com as bolotas que os porcos comiam, e ninguém lhe dava nada.
17 Ɔ nʋꞌa -kaa, ɔ ꞌkpa-a ꞌgwlʋtipoponamʋ ꞌbho ꞌɔ ꞌꞌbhuo ꞌꞌkpi ꞌle ɔ na: ꞌƖnmɔ -ke -tɩtaꞌa lbhʋnʋmʋ ꞌbhleꞌa lililɩ ꞌwee, -ʋ seꞌa ꞌya lilia ꞌbhɛɛ, ꞌɩnmɔ ꞌmɛꞌɛ ꞌnɔɔ ꞌmʋꞌa dɩꞌa!
17 E, tornando em si, disse: Quantos jornaleiros de meu pai têm abundância de pão, e eu aqui pereço de fome!
18 ꞌƖn-ɩ ꞌye -ɔ gbo le -mu -mʋ ꞌle ꞌɩn ꞌke na: ꞌAn -tɩta, ꞌɩn ꞌnʋ-o ꞌꞌnyinynidɩ ꞌbho -ɩn -ke -Lagɔꞌɔ ꞌꞌyigbeyi.
18 Levantar-me-ei, e irei ter com meu pai, e dir-lhe-ei: Pai, pequei contra o céu e perante ti;
19 -Ɩn ꞌke ꞌɩnmʋ -aꞌa ꞌꞌyu ꞌla, ꞌɩn se ɛ ꞌꞌyiti-nmɔ. ꞌꞌLuo ꞌɩnmʋ ꞌmʋ -aꞌa lbhʋnʋmʋꞌa -lueꞌa ka!
19 Já não sou digno de ser chamado teu filho; faze-me como um dos teus jornaleiros.
20 A -gblee, ꞌle ɔ ꞌye ꞌmʋ-sɔ, ɔ ꞌye ꞌɔ -tɩta ꞌmnɔ gbo le yi. Ɔ ꞌꞌkɔɔꞌɔ -budu gbo, ꞌɔ -tɩta ꞌye -ɔ li ꞌle ngaze ꞌye ɔ ꞌlbha. Ɔ nʋꞌa -kaa, ɔ ple-oꞌo, ɔ ꞌye ɔ -jeyi mu, ɔ ꞌye ɔ -gble.
20 E, levantando-se, foi para seu pai; e, quando ainda estava longe, viu-o seu pai, e se moveu de íntima compaixão e, correndo, lançou-se-lhe ao pescoço e o beijou.
21 ꞌLe ꞌɔ ꞌꞌyu na: ꞌAn -tɩta, ꞌɩn ꞌnʋ-o ꞌꞌnyinynidɩ ꞌbho -ɩn -ke -Lagɔꞌɔ ꞌꞌyigbeyi. -Ɩn ꞌke ꞌɩnmʋ -aꞌa ꞌꞌyu ꞌla, ꞌɩn se ɛ ꞌꞌyiti-nmɔ!
21 E o filho lhe disse: Pai, pequei contra o céu e perante ti, e já não sou digno de ser chamado teu filho.
22 Ɔ ꞌke ꞌɔ ꞌꞌyu ꞌꞌyiꞌbhɛɛꞌɛ dɩ ꞌle ɔ ꞌye -kaa ꞌɔ lbhʋnʋmʋ ꞌꞌyiꞌlɛ: A ꞌꞌdepo ꞌꞌyi, a -ke ꞌꞌyrilinmɔvilɔbana -lue ꞌke yi, a ꞌke ɛ ꞌan ꞌꞌyu ꞌmʋ -pa! A -po nɔ -jiɛmʋpolɛ -jiɛ ꞌmʋ ꞌle a ꞌke ɔ lɩ bhʋ ꞌmʋ -pa!
22 Mas o pai disse aos seus servos: Trazei depressa a melhor roupa; e vesti-lho, e ponde-lhe um anel na mão, e alparcas nos pés;
23 -Aꞌba wawabhliigbuda, -a deꞌa ti gɔklagba -lueꞌa dɩ, a -ke ɛ yi, a ꞌke ɛ ɔ ꞌmʋ ꞌlbhaa, -a ꞌke ɛ li ꞌle ꞌbʋbʋa ꞌmʋ!
23 E trazei o bezerro cevado, e matai-o; e comamos, e alegremo-nos;
24 A ꞌye li-ɔ, -ka nyɔ ꞌmɛꞌɛ ꞌle ɔ ꞌyeꞌa glu -sɔ, ɔ ꞌyeꞌa ti-nɩ -lrɛɛ, ꞌka-a ꞌan ꞌꞌyu -nɔɔ -nɩꞌo. Ɔ ꞌꞌma-oꞌo ꞌle ꞌɩn ꞌye ɔ ꞌye. Ɔ ꞌlɛꞌɛ -kaa a, ꞌle ʋn ꞌye ꞌbho ꞌkpa, ꞌle ʋn-ʋ ꞌꞌduꞌo ɛ-bɛ gɔ ꞌmnɛ ꞌle ꞌbʋbʋa ꞌmʋ.
24 Porque este meu filho estava morto, e reviveu, tinha-se perdido, e foi achado. E começaram a alegrar-se.
25 Ɛ-bɛ -nɔɔ ꞌmnɛ ti a, ɔ-bɔ nyukpasu ꞌmnɔꞌɔ ꞌꞌyuklagba -nɩꞌe-e lbhʋ -nʋnamʋ ꞌle -kpaa ꞌmʋ. Ɔ nʋꞌa -kaa, ɔ ꞌyi-e gwlɔ ꞌmʋ le. Ɔ ꞌꞌkɔɔꞌɔ ꞌbho ꞌꞌbhlegbo gbo a, ɔ ꞌwɔn-ɔ -lili -ke ꞌlʋɩꞌa wlu ꞌbɔ,
25 E o seu filho mais velho estava no campo; e quando veio, e chegou perto de casa, ouviu a música e as danças.
26 ꞌle ɔ ꞌye lbhʋnʋyi -lue ꞌla ꞌle ɔ na: Leelɛ -kɔꞌɔ ꞌlʋɩ -ke -lili -yɩɩꞌa?
26 E, chamando um dos servos, perguntou-lhe que era aquilo.
27 ꞌLe ɔ na: -Aꞌa leyi ꞌyi-e le! Ɔ ꞌka yi, ꞌɔ nmi -nmɔꞌɔ-ɔ ꞌꞌyriliꞌa dɩ, -aꞌa -tɩta ꞌlbhaꞌa ꞌɔ wawabhliigbuda.
27 E ele lhe disse: Veio teu irmão; e teu pai matou o bezerro cevado, porque o recebeu são e salvo.
28 A -gblee, ɔ-bɔ ꞌꞌyuklagba ꞌmnɔ nʋꞌa -kaa, ɔ ꞌpo-o ꞌcɛ; ɔ -see ꞌwɔn ɔ ꞌke ꞌbho ꞌꞌbhlegbo pa. ꞌƆ -tɩta ꞌwɩn ꞌɩ ꞌbɔ, ꞌle ɔ ꞌye ꞌda ꞌle ɔ ꞌye mu, ɔ ꞌye ɔ libhade,
28 Mas ele se indignou, e não queria entrar.
29 ꞌle ɔ ꞌye -kaa ꞌɔ -tɩta ꞌꞌyiꞌlɛ: -Ɩn ꞌye li-ɔ, zʋɩnꞌa -dadudu ti ꞌɩn -nɩꞌe -aꞌa lbhʋ -nʋ -nɩnamʋ ꞌle ꞌɩn-ɩ ꞌꞌduꞌo ꞌbho -aꞌa wlu. Ɛ -nɩꞌa -kaa ꞌmʋ a, -ɩn -see ꞌɩnmʋ wliyu -lue ꞌtɩn ꞌꞌnyɩ ke ꞌle ꞌɩn -ke ꞌan bha ꞌꞌwe ꞌke ɛ-ɛ li ꞌle ꞌbʋbʋa ꞌmʋ.
29 E saindo o pai, instava com ele. Mas, respondendo ele, disse ao pai: Eis que te sirvo há tantos anos, sem nunca transgredir o teu mandamento, e nunca me deste um cabrito para alegrar-me com os meus amigos;
30 ꞌTraamʋ ꞌtɔ, -aꞌa ꞌꞌyu -ke ꞌꞌwɩlɩnynʋkpakpɩ -nyniꞌa -aꞌa -kɔkɔlɩ ꞌwee wɔn, ꞌɩnnɔ yiꞌa dɩ, -ɩn ꞌlbhaꞌa -bhliigbuda-a -wɛꞌɛ!
30 Vindo, porém, este teu filho, que desperdiçou os teus bens com as meretrizes, mataste-lhe o bezerro cevado.
31 ꞌLe ꞌɔ -tɩta na: ꞌAn ꞌꞌyu, ꞌɩn -ke -ɩn -naꞌo ꞌꞌkɔmʋkɔmʋ. Lɛꞌꞌo lɛ ꞌɩn ꞌbhleꞌa, -aꞌa lɛ moꞌo -lrɛɛ.
31 E ele lhe disse: Filho, tu sempre estás comigo, e todas as minhas coisas são tuas;
32 -Ka nyɔ ꞌmɛꞌɛ ka ꞌle ɔ ꞌyeꞌa glu -sɔ, ɔ ꞌyeꞌa ti-nɩ -lrɛɛ, ꞌka-a -aꞌa ꞌlotʋꞌa ꞌꞌyu -nɔɔ -nɩꞌo. Ɔ ꞌꞌma-oꞌo ꞌle ꞌɩn ꞌye ɔ ꞌye. ꞌƐ dɩ ɛ -nmɔꞌɔ ꞌꞌyrili -a ꞌke gɔ ꞌꞌdu ꞌle -a ꞌke ꞌbʋbʋa li.
32 Mas era justo alegrarmo-nos e folgarmos, porque este teu irmão estava morto, e reviveu; e tinha-se perdido, e achou-se.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Lucas 15, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.