João 1

-YBHƐYBHƐTITELRE (NWB) vs NTLH

Sair da comparação
NTLH Nova Tradução na Linguagem de Hoje 2000
1 -Bɛnyɩ, -da -Lagɔ ꞌka lɩ ꞌwee ti-ya a, ꞌɔ ꞌꞌyu *Zezii *Kliisɩ ꞌma-a ꞌɔ wlu, ɔ -nɩꞌe-e ti see. Ɔbɔ ꞌmnɔ -ke -Lagɔ-ɔ na-oꞌo ꞌle ɔ -ke ɔ ꞌꞌsisriꞌe ꞌꞌyi, ꞌle, -ka -Lagɔ -nɩꞌa, ɔ -nɩꞌe -kaa.
1 No começo aquele que é a Palavra já existia. Ele estava com Deus e era Deus.
2 A -gblee, ʋn -nɩ ꞌsɔn, ʋn-ʋ na-oꞌo ꞌle ʋn ꞌꞌsisriꞌe ꞌꞌyi ꞌꞌkɔmʋkɔmʋ.
2 Desde o princípio, a Palavra estava com Deus.
3 Lɛꞌꞌo lɛ -Lagɔ ꞌka ti-ya, -ɛ -see ꞌɔ ꞌmʋ -zi -nɩ, ɛ se -nɩ. ꞌLe ɔ ꞌmʋ ɔ -nʋ -nɩꞌe lɩ ꞌwee lɛ.
3 Por meio da Palavra, Deus fez todas as coisas, e nada do que existe foi feito sem ela.
4 ꞌƖnnɔ ꞌbhleꞌe tinɩɛzɛgɛ ꞌle ɔ-ɔ yaꞌa zɔ ꞌle nyunyuꞌa -pɔlʋ ꞌzɔ.
4 A Palavra era a fonte da vida, e essa vida trouxe a luz para todas as pessoas.
5 ꞌƆ kpli kɔɔꞌɔ-ɔ zɔ. ꞌꞌNyinynidɩꞌa nʋmʋꞌa nɛ kɔɔꞌɔ-ɔ -kuyre. -Ka zɔ-ɔ vlanꞌa ꞌle -kuyre ꞌmʋ, ꞌka-a ꞌɔ dɩ -nɩꞌo. Ɛ -nɩꞌa -kaa ꞌmʋ a, ꞌꞌnyinynidɩꞌa nʋmʋꞌa -dadudu-u kɔɔꞌɔ -kuyre ꞌmnɛ, ʋn -see ɔ tiꞌbɔ.
5 A luz brilha na escuridão, e a escuridão não conseguiu apagá-la.
6 Zɔ -lue ꞌzɔ, -Lagɔ ꞌlbho-o ꞌnɔɔ ꞌkmʋ ꞌmʋ nyɔ -lue. ꞌƆ ꞌnynɩ ꞌmo-o *ꞌZaan Batiisɩ.
6 Houve um homem chamado João, que foi enviado por Deus
7 Ɔ yi-oꞌo, ꞌle, nyɔ-ɔ yaꞌa zɔ ꞌle nyunyuꞌa -pɔlʋ ꞌzɔ, ɔ ꞌke ꞌɔ ꞌꞌkpidɩ ꞌmʋ-za. Ɔ yi-oꞌo ꞌle ꞌɔ wluꞌa ꞌsana ꞌmʋ nyʋ ꞌwee ꞌke nyɔ ꞌmnɔ ꞌꞌgwlide.
7 para falar a respeito da luz. Ele veio para que por meio dele todos pudessem ouvir a mensagem e crer nela.
8 A ꞌye li-ɔ, ɔ-bɔ ꞌZaanꞌa ꞌꞌbhuo -se nyɔ ꞌmnɔ -ko. Ɔ yi-oꞌo ɔ ꞌke ꞌɔ ꞌꞌkpidɩ ꞌmʋ-za.
8 João não era a luz, mas veio para falar a respeito da luz,
9 Zezii, ꞌɩnnɔ ꞌmo-o nyɔ-ɔ yiꞌa ꞌnɔɔ ꞌkmʋ ꞌmʋ ꞌle ɔ-ɔ yaꞌa zɔ ꞌle nyunyuꞌa -pɔlʋ ꞌzɔ -ziaka.
9 a luz verdadeira que veio ao mundo e ilumina todas as pessoas.
10 A -gblee, ɔ -nɩꞌe-e ꞌnɔɔ ꞌkmʋ ꞌmʋ see. ꞌLe ɔ ꞌmʋ -Lagɔ -zi -nɩꞌo, ɔ ꞌye lɩ ꞌwee ti-ya, ꞌle nyunyuꞌa -dadudu -see ɔ ꞌꞌyiyibo ꞌle ʋn ꞌke ɔ -kʋtɩ ꞌsɔn -kpʋn -nɩ.
10 A Palavra estava no mundo, e por meio dela Deus fez o mundo, mas o mundo não a conheceu.
11 Ɔ ꞌyi-e ꞌɔ ꞌꞌbhuoꞌa ꞌꞌbhlibhlʋkpa ꞌꞌkpi ꞌle ꞌbhoꞌa nyʋꞌa -dadudu -see ɔ kpʋn -gli -lrɛɛke.
11 Aquele que é a Palavra veio para o seu próprio país, mas o seu povo não o recebeu.
12 Ɛ -nɩꞌa -kaa ꞌmʋ, nyunyuꞌa tɔlʋ ꞌwɔɔn nɔ-oꞌo, ꞌle ʋn ꞌye ɔ ꞌꞌgwlide, ꞌle ɔ ꞌye ʋ wɔn ꞌꞌkpiticɛ ʋn ꞌke -Lagɔꞌɔ ꞌꞌyreetɩ ꞌꞌdu.
12 Porém alguns creram nele e o receberam, e a estes ele deu o direito de se tornarem filhos de Deus.
13 A ꞌye li-ɔ, ʋn ꞌwlʋ-oꞌo -lreeka ꞌle -Lagɔ ꞌye ʋ tinɩɛlre ꞌꞌnyɩ. -Ka ꞌnynaakpʋ -ke nyukpasu-u ꞌwlʋꞌa nyɔ ꞌle ɔ-ɔ ꞌꞌduꞌa ꞌwa ꞌꞌyu a, ɛ -se ꞌka-a ʋn ꞌꞌdu -Lagɔꞌɔ ꞌꞌyreetɩ ꞌnɩ -ko. -Lagɔꞌɔ ꞌꞌbhuo-o ꞌbɔꞌɔ ti ɛ ꞌke -kaa ꞌmʋ-nɩ.
13 Eles não se tornaram filhos de Deus pelos meios naturais, isto é, não nasceram como nascem os filhos de um pai humano; o próprio Deus é quem foi o Pai deles.
14 Zezii ꞌma-a -Lagɔꞌɔ wlu a, nyunyɔ ꞌmʋ ɔ -zi -nɩꞌo ꞌle ɔ -ke -Lagɔꞌɔ ꞌlimʋꞌa wɔnnmɔɛ -ke ꞌɔ -ziadɩ ꞌye ꞌnɔɔ ꞌkmʋ ꞌmʋ yi. Ɔ yiꞌa a, ɔ -gwleꞌe-e ꞌnɔɔ -aꞌba ꞌꞌklumʋ -daan ꞌle ɔ ꞌye le mu. -Ka ꞌɔ ꞌnynɩ ꞌbhɛꞌɛ ꞌꞌyi, -a ꞌye-e ꞌna li. Ɛ-bɛ ꞌnynɩꞌa ꞌꞌyibhɛɛɛ ꞌmnɛ, ɔ-bɔ ꞌma-a -Lagɔꞌɔ ꞌꞌyuꞌa ꞌdɛ -lue, ꞌɩnnɔ ɔ ꞌꞌnyɩ ɛꞌo.
14 A Palavra se tornou um ser humano e morou entre nós, cheia de amor e de verdade. E nós vimos a revelação da sua natureza divina, natureza que ele recebeu como Filho único do Pai.
15 ꞌZaan ꞌpo-o weze ꞌle ɔ ꞌye ꞌɔ ꞌꞌkpidɩ ꞌmʋ-za, ɔ na: ꞌƆ ꞌꞌkpidɩ ꞌɩn -zaꞌa ꞌmʋ ꞌle ꞌɩn ꞌye na: Nyɔ -lue-e -nɩꞌe ꞌle ꞌan lemʋ. -Da ꞌɩn -seeꞌa ꞌwlʋ ke, ɔ -nɩꞌe-e ti see ꞌbho -Lagɔꞌɔ ꞌꞌtroli. ꞌƐ dɩ ɔ ꞌbhɛꞌɛ ꞌꞌyi tenyɩ ɔ ꞌye ꞌɩnmʋ -zi.
15 João disse o seguinte a respeito de Jesus: — Este é aquele de quem eu disse: “Ele vem depois de mim, mas é mais importante do que eu, pois antes de eu nascer ele já existia.”
16 -Ka ꞌɔ ꞌlimʋ -nmɔꞌɔ wɔn tenyɩ, -aꞌba ꞌꞌbhi ꞌye -ɛ li. ꞌƐ dɩ ꞌɔ nyʋꞌa ꞌꞌnitiwʋnnasʋ popoꞌo ꞌbɩ ꞌmʋ.
16 Porque todos nós temos sido abençoados com as riquezas do seu amor, com bênçãos e mais bênçãos.
17 -Bɛnyɩ a, -Lagɔ -zi -nɩꞌe-e ꞌɔ wluꞌa ꞌmʋtizayi ʋn-ʋ ꞌlaꞌa *Moyiizɩ ꞌmʋ ꞌle ɔ ꞌye -amʋ *ꞌɔ gba ꞌꞌwe -tɔ. -Yɩ ꞌma-a ꞌɔ ꞌlimʋꞌa wɔnnmɔɛ -ke ꞌɔ -ziadɩ, ɩ ꞌka -amʋ -yɛ ɛ, ꞌle Zezii Kliisɩ ꞌmʋ ɩ -zi -nɩꞌo.
17 A lei foi dada por meio de Moisés, mas o amor e a verdade vieram por meio de Jesus Cristo.
18 -Bho ɛ -se -mnɛɛ ɛ, nyɔ -see -bhla -Lagɔ liꞌye ke. Ɛ -nɩꞌa -kaa ꞌmʋ a, ꞌɔ ꞌꞌyuꞌa ꞌdɛ -lue-e ꞌma-a ꞌɔ ꞌꞌbhuo -lrɛɛ ɛ, -ɔ -ke ɔ ꞌꞌsisriꞌa ꞌꞌyi ꞌꞌkɔmʋkɔmʋ a, ꞌɩnnɔ -tɔ ꞌnɩ -amʋ.
18 Ninguém nunca viu Deus. Somente o Filho único, que é Deus e está ao lado do Pai, foi quem nos mostrou quem é Deus.
19 — ausente —
19 Os líderes judeus enviaram de Jerusalém alguns sacerdotes e levitas para perguntarem a João quem ele era.
20 — ausente —
20 João afirmou claramente: — Eu não sou o
21 ꞌLe ʋn na: ꞌLe yɔɔ -ɩn ꞌꞌduꞌa? -Lagɔꞌɔ wluꞌa ꞌmʋtizayi *Elii -nɩꞌa ti -bɛnyɩ, ꞌɩnnɔ -ɩn ꞌꞌduꞌa? ꞌLe ɔ na: -Gba! ꞌɩn -se ɔ -ko. ꞌLe ʋn na: -Lagɔwluꞌa ꞌmʋtizayi -ke dɩ *Moyiizɩ -zaꞌa ꞌmʋ see, -ɔ ꞌyeꞌa -yi mʋ, ꞌɩnnɔ -ɩn ꞌꞌduꞌa? ꞌLe ɔ na: -Gba!
21 Eles tornaram a perguntar: — Então, quem é você? Você é Elias? — Não, eu não sou! — respondeu João. — Você é o — Não! — respondeu ele.
22 ꞌLe ʋn ꞌye ɔ ꞌtɔ -kaa ꞌꞌyiꞌlɛ: ꞌLe nyɔ yɔɔ -ɩn ꞌꞌduꞌo ꞌtɔꞌɔ? Nyʋ-ʋ lbhoꞌa -amʋ, -a ꞌke ʋ -pɔlʋ ꞌꞌkpi zɩza moꞌo. ꞌƐ dɩ, -za -aꞌa ꞌꞌbhuoꞌa ꞌꞌkpidɩ ꞌmʋ.
22 Aí eles disseram a João: — Diga quem é você para podermos levar uma resposta aos que nos enviaram. O que é que você diz a respeito de você mesmo?
23 ꞌLe ɔ na: Nyɔ -lue -ke dɩ -Lagɔwluꞌa ꞌmʋtizayi *Ezayii ꞌcnɩꞌa ꞌle -Lagɔꞌɔ ꞌꞌbɔgʋ ꞌli see -ɔ -nɩꞌa ꞌle ꞌꞌmusa ꞌꞌkpi, -ɔ poꞌa weze, -ɔ nʋꞌa:
23 João respondeu, citando o profeta Isaías: — “Eu sou aquele que grita assim no deserto: preparem o caminho para o Senhor passar.”
24 A -gblee, nyʋ-ʋ muꞌa ꞌZaan gbo, nyʋꞌa ꞌplan ʋn-ʋ ꞌlaꞌa *Faliziɛɛn, ꞌwa nyʋtɔlʋ -nɩꞌe-e ꞌle ꞌwa ꞌꞌklumʋ.
24 Os que foram enviados eram do grupo dos fariseus ;
25 ꞌƖnnʋ dede ꞌnɔ -kaa ti: *-Lagɔꞌɔ ꞌBhozayi -ɔ ꞌpʋʋnꞌa nyʋ-e, -Lagɔwluꞌa ꞌmʋtizayi *Elii -ke ꞌɔ -lue -lrɔɔ-ɔ ꞌka yi, -bho -ɩn -se ꞌwa ꞌꞌklumʋꞌa nyɔ -lue ꞌle, leedɩ -a batizeeꞌe ꞌtɔ nyʋꞌa?
25 eles perguntaram a João: — Se você não é o Messias, nem Elias, nem o Profeta que estamos esperando, por que é que você batiza?
26 — ausente —
26 João respondeu: — Eu batizo com água, mas no meio de vocês está alguém que vocês não conhecem.
27 — ausente —
27 Ele vem depois de mim, mas eu não mereço a honra de desamarrar as correias das sandálias dele.
28 (A ꞌye li-ɔ, Zideebhlʋkpa ꞌꞌkpiꞌa -gwlɔ -lue ʋn-ʋ ꞌlaꞌa Bɛtanii, ꞌle Zudɛɛnꞌɛ ꞌyrʋꞌa ꞌwlʋnamʋꞌa ꞌfɔtɔ gbo, ꞌle-e ɩ-bɩ dɩ -nɩɩ -zi -nɩꞌo.)
28 Isso aconteceu no povoado de Betânia, no lado leste do rio Jordão, onde João estava batizando.
29 Zɔ zɩꞌa a, *ꞌZaan nʋꞌa -kaa, ɔ ꞌye-e *Zezii li, ɔ-ɔ ꞌyi -ɔ ꞌꞌyi, ꞌle ɔ na: A ꞌye li-ɔ, nyɔ -lue -Lagɔ -zaꞌa ꞌbho, -ɔ kɔɔꞌɔ ꞌbhlabhlɛgbuda ʋn-ʋ ꞌyeꞌa ꞌsraga ꞌmʋ -za mʋ, -ɔ -ke dɩ ɔ-bɔ -Lagɔ ꞌka nyunyuꞌa ꞌꞌnyinynidɩꞌa dɩ ꞌbhɔ, ꞌɩnnɔ ꞌka-a!
29 No dia seguinte, João viu Jesus vindo na direção dele e disse: — Aí está o Cordeiro de Deus, que tira o pecado do mundo!
30 ꞌƆ ꞌꞌkpidɩ ꞌɩn -zaꞌa ꞌmʋ ꞌle ꞌɩn ꞌye na: Nyɔ -lue-e -nɩꞌe ꞌle ꞌan lemʋ. -Da ꞌɩn -seeꞌa ꞌwlʋ ke, ɔ -nɩꞌe-e ti see ꞌbho -Lagɔꞌɔ ꞌꞌtroli. ꞌƐ dɩ ɔ ꞌbhɛꞌɛ ꞌꞌyi tenyɩ ɔ ꞌye ꞌɩnmʋ -zi.
30 Eu estava falando a respeito dele quando disse: “Depois de mim vem um homem que é mais importante do que eu, pois antes de eu nascer ele já existia.”
31 A -gblee, nyɔ -yɔ ɔ ꞌka ꞌꞌdu, ꞌɩn se ɔ yibo. Ɛ -nɩꞌa kaa ꞌmʋ a, *Izrayɛɛlɩkɔmʋ ꞌke ꞌwa -pɔlʋ ꞌzɔ nyanɩ -za ꞌle ʋn ꞌke ɔ yiboꞌa dɩ, ꞌɩn-ɩ *batizeeꞌe nyʋ.
31 Eu mesmo não sabia quem ele era, mas vim, batizando com água para que o povo de Israel saiba quem ele é.
32 ꞌLe, dɩ -lrɩɩ -ke -da ꞌZaan ꞌyeꞌa a, ɔ ꞌye ɩ ꞌmʋ-za gbaa! ꞌle ɔ na: ꞌƖn ꞌye-e *-Lagɔꞌɔ Lisaazuzu li, ɔ ꞌye yaku ꞌli ꞌwlʋ. -Ka ꞌgbɔlɩɛ -nɩꞌa -laa, ꞌka-a ɔ -nɩꞌo ꞌle ɔ ꞌye yi, ɔ ꞌye ꞌle ɔ ꞌmʋ -de.
32 João continuou: — Eu vi o Espírito descer do céu como uma pomba e parar sobre ele.
33 ꞌAn ꞌꞌbhuoꞌa -naagɩ ꞌmʋ, nyɔ -yɔ ɔ ꞌꞌduꞌa, ꞌɩn se ɔ yibo. -Lagɔ lbhoꞌa ꞌɩnmʋ ꞌɩn ꞌke nyʋ batizee, ꞌɩnnɔ nʋꞌo na see: -A ꞌye-e -Lagɔꞌɔ Lisaazuzu liꞌye -mʋ, ɔ ꞌke nyɔ -lue ꞌꞌkpiꞌdree ꞌle ɔ ꞌke ꞌle ɔ ꞌmʋ -de. Ɔ-bɔ nyɔ ꞌmnɔ, -a fuo ꞌka wɔn, ꞌɩnnɔ moꞌo, ꞌɩnnɔ ꞌye nyʋ -Lagɔꞌɔ Lisaazuzu ꞌmʋ -po mʋ ꞌle ɔ ꞌke ʋ ꞌmʋ ꞌꞌyi.
33 Eu não sabia quem ele era, mas Deus, que me mandou batizar com água, me disse: “Você vai ver o Espírito descer e parar sobre um homem. Esse é quem batiza com o Espírito Santo.”
34 A ꞌye li-ɔ, ꞌɩnmɔ ꞌZaan ꞌye -ɛ -kaa liꞌa dɩ a, ꞌɛ kamʋ ꞌɩn-ɩ ꞌtmʋʋꞌo amʋ gbaa -ka ɔ ꞌꞌduꞌa -Lagɔꞌɔ ꞌꞌyu.
34 E eu vi isso e por esse motivo tenho declarado que ele é o Filho de Deus.
35 Zɔ -lrɛɛ zɩꞌa a, *ꞌZaan -nɩꞌe-e -bhla Bɛtanii. Ɔ -ke ꞌɔ nyʋ ꞌsɔn -naꞌo.
35 No dia seguinte, João estava outra vez ali com dois dos seus discípulos.
36 Ɔ nʋꞌa -kaa, ɔ ꞌye-e *Zezii li, ɔ-ɔ zi-oꞌo, ꞌle ɔ na: A ꞌye li-ɔ, *-Lagɔꞌɔ ꞌBhozayi, -ɔ kɔɔꞌɔ ꞌbhlabhlɛgbuda ʋn-ʋ ꞌyeꞌa ꞌsraga ꞌmʋ -za mʋ, -ɔ ꞌka ꞌmɛ nyunyuꞌa dɩ, ꞌɩnnɔ ꞌka-a!
36 Quando viu Jesus passar, disse: — Aí está o Cordeiro de Deus!
37 ꞌZaanꞌa -namʋ ꞌsɔn ꞌmnʋ ꞌwɔnꞌɔ ꞌɔ wlu ꞌmnɛ ꞌbɔ ɔ, ʋn ꞌkpa-a Zezii kli, ʋn -ke ɔ ꞌke -na.
37 Quando os dois discípulos de João ouviram isso, saíram seguindo Jesus.
38 Ɔ nʋꞌa -kaa, ɔ ꞌꞌbhitiꞌe-e ꞌꞌyiti, ɔ ꞌye ʋ liꞌye ꞌle ɔ ꞌye ʋ -kaa tidede: Leelɛ -nɩꞌe ꞌbhoꞌa? ꞌLe ʋn na: Wlabii, doo -aꞌa ꞌꞌbhlegbo -nɩꞌa? (ꞌLe ꞌZuifʋꞌa wlu ꞌmʋ, Wlabiiꞌa ꞌzɔ ꞌmo-o: ꞌan -Tɔyi.)
38 Então Jesus olhou para trás, viu que eles o seguiam e perguntou: Eles perguntaram: — Rabi, onde é que o senhor mora? (“Rabi” quer dizer “mestre”.)
39 ꞌLe ɔ na: A yi, -da ꞌɩn -deꞌa ti, a ꞌke ꞌbho yibo. Ʋn nʋꞌa -kaa, ʋn -ke ɔ ꞌkpa-a -jeyi. ꞌꞌJiazɔyrʋklagba ꞌmʋ ʋn muꞌo. Ʋn nyniꞌa a, ꞌbho-o ʋn -ke ɔ -deꞌe ti -daan ꞌle ʋn ꞌye le mu.
39 — Venham ver! — disse Jesus. Então eles foram, viram onde Jesus estava morando e ficaram com ele o resto daquele dia. Isso aconteceu mais ou menos às quatro horas da tarde.
40 Nyʋ ꞌsɔn-ɔ ꞌwɔnꞌɔ ꞌZaanꞌa wlu ꞌbɔ, -ʋ muꞌa Zezii kli, ʋn -ke ɔ ꞌke -na a, ꞌwa -lueꞌa ꞌnynɩ ꞌmo-o Andree. Nyɔ -lue ʋn-ʋ ꞌlaꞌa Simɔɔ *ꞌPiɛlɩ, ꞌɔ ꞌlotʋꞌa ꞌꞌyu moꞌo.
40 André, irmão de Simão Pedro, era um dos dois homens que tinham ouvido João falar a respeito de Jesus e por isso o haviam seguido.
41 Ʋn -sɔꞌɔ Zezii gbo, Andree nʋꞌa -kaa, ɔ ꞌmu-o ꞌɔ ꞌlotʋꞌa ꞌꞌyu Simɔɔ gbo -antanyɩ ꞌle ɔ ꞌye ɔ ꞌtmʋʋ, ꞌle ɔ na: -A ꞌye-e -aꞌba Mesii (ꞌle Glɛkɩwlu ꞌmʋ, ʋn-ʋ ꞌlɔ -ɔ *Kliisɩ; ꞌɩnnɔ ꞌmo-o: *-Lagɔꞌɔ ꞌBhozayi -ɔ ꞌpʋʋnꞌa nyʋ).
41 A primeira coisa que André fez foi procurar o seu irmão Simão e dizer a ele: — Achamos o
42 A -gblee, ꞌle ɔ ꞌye Simɔɔ ꞌmʋꞌꞌluo, ɔ ꞌye ɔ Zezii gbo kpa. Ʋn nyniꞌa ꞌle a, Zezii ꞌye ɔ ya-gbʋ ꞌle ɔ na: -Aꞌa ꞌnynɩ ꞌmo-o ꞌZaanꞌa ꞌꞌyu Simɔɔ. -Ɛ ꞌwlʋꞌa -laa -zɩan a, nyʋ ꞌla -ɩnmʋ Sefaasɩ! (ꞌLe Glɛkɩwlu ꞌmʋ, ʋn-ʋ ꞌlɔ -ɔ *ꞌPiɛlɩ. ꞌƐ ꞌzɔ ꞌmo-o sʋkpʋ.)
42 Então André levou o seu irmão a Jesus. Jesus olhou para Simão e disse:
43 Zɔ -lrɛɛ zɩꞌa a, *Zezii ꞌbɔ-ɔ ti ɔ ꞌke Galileebhlʋkpa ꞌꞌkpi mu, ꞌle ɔ ꞌye ꞌmʋ-sɔ, ɔ ꞌye -jeyi ꞌkpa, ɔ ꞌye nyɔ -lue ʋn-ʋ ꞌlaꞌa Filiipʋ gbo mu ꞌle ɔ ꞌye ɔ -kaa ꞌꞌyiꞌlɛ: Yi ꞌɩnmʋ ꞌbɩ, ꞌɩn -ke -ɩn ꞌke -na!
43 No dia seguinte, Jesus resolveu ir para a região da Galileia. Antes de ir, foi procurar Filipe e disse:
44 (A ꞌye li-ɔ, Filiipʋ ꞌnʋ-o Bɛsayidaakɔyi. ꞌBho ɛ-bɛ gwlɔ ꞌmnɛ ꞌmʋ, ꞌbho-o Andree -ke *ꞌPiɛlɩ ꞌwlʋ -nɩꞌo -lrɛɛ.)
44 Filipe era de Betsaida, de onde eram também André e Pedro.
45 A -gblee, Filiipʋ ꞌmnɔ nʋꞌa -kaa -lrɛɛ ɛ, ɔ ꞌkpa-a ꞌle nyɔ -lue ʋn-ʋ ꞌlaꞌa Natanayɛɛlɩ gbo -vuka ꞌle ɔ na: Natanayɛɛlɩ, nyɔ -ke dɩ *Moyiizɩ -ke -Lagɔꞌɔ wluꞌa ꞌmʋtizamʋ -lrʋʋ ꞌcnɩꞌa ꞌle -Lagɔbɔgʋ ꞌli, ꞌɩn ꞌye -ɔꞌo. Nazalɛɛtɩkɔyi *ꞌZɩzɛɛfʋꞌa ꞌꞌyu *Zezii moꞌo!
45 Filipe foi procurar Natanael e disse: — Achamos aquele a respeito de quem Moisés escreveu no
46 ꞌLe Natanayɛɛlɩ na: -Gwlɔ ꞌma-a Nazalɛɛtɩ, lɛzɛgɛ-ɛ ꞌye ꞌle -mnɔɔ ꞌmʋ-sɔ mʋ ꞌnɩ? ꞌLe ɔ na: Yi -a ꞌke mu -ɩn ꞌke ɔ ꞌye.
46 Natanael perguntou: — E será que pode sair alguma coisa boa de Nazaré? — Venha ver! — respondeu Filipe.
47 ꞌLe ʋn ꞌye ꞌmʋ-sɔ, ʋn ꞌye -jeyi ꞌkpa. Zezii nʋꞌa -kaa, Natanayɛɛlɩ -nɩ ɔ ꞌꞌyimunamʋ, ɔ ꞌye -ɔ li, ꞌle ɔ ꞌye -kaa ꞌɔ ꞌꞌkpidɩ ꞌmʋ-za: Nyɔ ʋn ꞌka *Izrayɛɛlɩkɔyi ꞌla, ꞌɩnnɔ ꞌka-a, ɔ ꞌsrɛɛꞌɛ-ɛ ꞌꞌyi!
47 Quando Jesus viu Natanael chegando, disse a respeito dele:
48 ꞌLe Natanayɛɛlɩ na: Leelɛ -ɩn yibo -nɩꞌe ꞌɩnmʋꞌa? ꞌLe ɔ na: -Da Filiipʋ -seeꞌa -bhla -ɩnmʋ ꞌla ke, -ka -ɩn -nɩꞌa ꞌle figieetu ꞌzɔ, ꞌɩn yibo nɩ-oꞌo.
48 Então Natanael perguntou a Jesus: — De onde o senhor me conhece? Jesus respondeu:
49 ꞌLe Natanayɛɛlɩ ꞌye ɔ ꞌtɔ -kaa ꞌꞌyiꞌlɛ: -Ɩɩn! ꞌAn -Tɔyi, -Lagɔꞌɔ ꞌꞌyu -ɩn ꞌꞌduꞌa! Izrayɛɛlɩkɔmʋꞌa ꞌbhlʋkpayowliklagba ʋn -nɩꞌa wɔnfuonamʋ, -ɩnmɔ maꞌa!
49 Então Natanael exclamou: — Mestre, o senhor é o Filho de Deus! O senhor é o Rei de Israel!
50 ꞌLe ɔ na: ꞌƖn nʋꞌa na -ka -ɩn -nɩꞌa ꞌle figieetu ꞌzɔ, ꞌɩn yibo nɩ-oꞌo, ꞌɛ ꞌꞌsɛꞌɛ dɩ, -a deꞌe ꞌɩnmʋ ꞌꞌgwliꞌa? -De ꞌbho ti, lɩklɩgbɩ -yɩ -ziꞌa -yɩɩ -nɩɩ ꞌmʋ, -a ꞌye-e ꞌya da ꞌye -mʋ!
50 Jesus respondeu:
51 ꞌLe ɔ ꞌye ɔ -kaa ꞌꞌyiꞌlɛ -lrɛɛ: -Ziadɩ ꞌɩn-ɩ zaꞌa -ɩnmʋ -bodɩ ꞌmʋ, yaku-u ꞌye-e wɔn kati -mʋ. -Ka ꞌɩnmɔ *Nyunyɔꞌɔ ꞌꞌYu ꞌꞌduꞌa -Lagɔ -ke nyunyuꞌa ꞌnynɩmʋnɩyi, -a ꞌye -ɩ yibo -mʋ. ꞌƐ lɛtu kɔɔꞌɔ-ɔ -aꞌba ꞌꞌna *Zakɔɔpʋꞌa ꞌꞌyritiyeɛɛ. ꞌLe ɛ ꞌmʋ -Lagɔ gboꞌa -dalbhomʋ-ʋ zizi-e ꞌmʋti ꞌle ꞌbhlʋkpa -ke yakuꞌa ꞌnynɩmʋ. -Ka -lue ꞌmnɔ, ꞌka-a ꞌɩn -nɩꞌe nyunyu -ke -Lagɔꞌɔ ꞌnynɩmʋ.
51 Eu afirmo a vocês que isto é verdade: vocês verão o céu aberto e os anjos de Deus subindo e descendo sobre o

Ler em outra tradução

Comparar com outra

Estude este capítulo no WhatsApp

Peça à IA da Bíblia Fala para explicar João 1, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.