Atos 22
-YBHƐYBHƐTITELRE (NWB) vs NVT
1 ꞌAn -tɩta ꞌꞌwe-a -ke ꞌlotʋꞌa ꞌꞌnynuu-a, ꞌan ꞌꞌkpidɩ ꞌɩn-ɩ ꞌyeꞌa ꞌtraamʋ lizɩza mʋ, a po ɩ -lokui!
1 “Irmãos e pais”, disse Paulo. “Ouçam-me enquanto apresento minha defesa.”
2 (-Gblee, -ka ꞌwa ꞌꞌbhiꞌa ꞌZuifʋwlu ɔ-ɔ poꞌa, ʋn ꞌwɔnꞌɔ ꞌna ꞌbɔ ɔ, -ka ʋn -dieꞌa ꞌmʋ ꞌwee, ʋn ꞌbhɔ-ɔ zrɛ blenyi!)
2 Quando o ouviram falar em aramaico, o silêncio foi ainda maior.
3 Ɔ ꞌkpa-a -bhla ꞌɔ wlu nya, ꞌle ɔ na: ꞌƖn-ɩ ꞌmo-o ꞌZuifʋyi. ꞌƖn ꞌwlʋ -nɩꞌe-e Silisiibhlʋkpa ꞌꞌkpiꞌa -gwlɔklagba Taasɩ. ꞌƖn ꞌka ꞌꞌyiꞌbhɛ ɛ, -dagbɛ Zelizalɛɛmʋ ꞌɩn ꞌbhɛ -nɩꞌe ꞌꞌyi, ꞌle, *-Lagɔꞌɔ gba ɔ ꞌꞌnyɩꞌa -aꞌba ꞌꞌna ꞌꞌwe, ɛ -ke ꞌwa kpli-i -sieꞌa -amʋ kwa ꞌmʋ, ꞌya ꞌꞌyikpʋɛn *Gamɛliɛlɩ-ɩ tɔꞌɔ ꞌɩnmʋ ꞌꞌgɩɩ! Gba ꞌmnɛꞌɛ damʋ, -ka a yaaꞌa -laa ꞌmʋti -zɩannamʋ, ꞌka-a ꞌɩn -nɩ ꞌkoꞌo.
3 Então Paulo disse: “Sou judeu, nascido em Tarso, cidade da Cilícia. Fui criado aqui em Jerusalém e educado por Gamaliel. Como aluno dele, fui instruído rigorosamente em nossas leis e nos costumes judaicos. Tornei-me muito zeloso de honrar a Deus em tudo que fazia, como vocês são hoje.
4 Ɛ -nɩꞌa -kaa a, -bɛnyɩ, nyukpasi -ke ꞌnynʋkpakpɩꞌa -dadudu-u ꞌma-a *Zeziiꞌa -jeyinamʋ, ꞌɩn ꞌklʋ -ʋ nyanɩ ꞌmʋ -lrɛɛ, ꞌɩn-ɩ ꞌlbha-a ꞌwa ꞌplan ʋn ꞌye ꞌmɛ, ꞌle ꞌɩn-ɩ kpʋnꞌo tɔlʋ, ꞌɩn ꞌye ʋ -jie ꞌmʋ po.
4 E fui ao encalço dos seguidores do Caminho, perseguindo alguns até a morte, prendendo homens e mulheres e lançando-os na prisão.
5 A -gblee, -ka dɩ ꞌɩn-ɩ zaꞌa ꞌmʋ ꞌꞌduꞌa -ziadɩ, *-Lagɔꞌɔ ꞌsragazayiklagba -ke ꞌZuifʋꞌa -zigletumʋ -lrʋʋꞌa ꞌꞌbhi ꞌbhɛɛꞌo ʋn ꞌke ꞌan wlu ꞌꞌkpiꞌwɔɔn. A ꞌye li-ɔ, ꞌan -Bozuifʋ -nɩꞌa Damaasɩ, ꞌꞌbɔgʋɩ ʋn ꞌkʋ ʋ -jeyi po, ʋn ꞌꞌnyɩ ꞌɩ ꞌɩnmʋ-ɛ ꞌle ꞌɩn ꞌye -jeyi ꞌkpa, Zeziiꞌa nyʋ-ʋ -nɩꞌa ꞌle a, ꞌɩn ꞌke ʋ kpʋn, ꞌɩn ꞌke ʋ ꞌnɔɔ Zelizalɛɛmʋ -ya, ꞌle nyʋ ꞌke ʋ nyanɩ ꞌmʋ kla.
5 O sumo sacerdote e todo o conselho dos líderes do povo podem confirmar isso. Recebi deles cartas para nossos irmãos judeus em Damasco que me autorizavam a trazer os seguidores do Caminho de lá para Jerusalém, em cadeias, para serem castigados.
6 ꞌPɔlʋ poꞌa wlu ꞌmnɛ ti a, ɔ ꞌkɔ-ɔ ꞌbho wlu -lrɛɛ, ɔ na: ꞌYrʋ muꞌa ꞌꞌduu ꞌmʋ -nyni mʋ, ꞌɩn -nɩ ꞌle -jeyi, ꞌɩn ꞌꞌkɔɔꞌɔ-ɔ Damaasɩgwlɔ gbo ꞌle -vlaan nʋꞌa -kaa, -vaaan! ɛ ꞌwlʋ-o ꞌle yaku ꞌli ꞌle ɛ ꞌye ꞌɩnmʋ -die ꞌli po,
6 “Quando me aproximava de Damasco, por volta do meio-dia, de repente uma luz muito intensa brilhou ao meu redor.
7 ꞌle ꞌɩn ꞌye tiꞌga. Wlu -lue ꞌɩn ꞌwɔnꞌɔ ꞌbɔ na: ꞌSɔlʋ, ꞌSɔlʋꞌo a! Koo -ɩn -nynaꞌa ꞌle -a klaꞌa -kaa ꞌɩnmʋ nyanɩ ꞌmʋꞌa?
7 Caí no chão e ouvi uma voz que me disse: ‘Saulo, Saulo, por que você me persegue?’.
8 ꞌLe ꞌɩn na: ꞌAn -Kɔyi, -ɩnmɔ wluꞌa, -aꞌa ꞌnynɩ -mɛꞌɛ? ꞌLe, nyɔ-ɔ wluꞌa a, ɔ na: ꞌƖnmɔ, Nazalɛɛtɩkɔyi *Zezii, -a klaꞌa nyanɩ ꞌmʋ, ꞌɩnmɔ moꞌo.
8 “‘Quem és tu, Senhor?’, perguntei. “E a voz respondeu: ‘Sou Jesus, o nazareno,
9 A -gblee, nyʋ -ke ꞌɩn-ɩ naꞌa a, ʋn ꞌye-e -vlaan ꞌmnɛ li, nyɔ -ke wlu ꞌɩn ꞌwɔnꞌɔ ꞌbɔ, ʋn -see ɛ ꞌbʋꞌwɔn.
9 Os que me acompanhavam viram a luz, mas não entenderam a voz daquele que falava comigo.
10 Zezii ꞌlɛꞌɛ -kaa a, ꞌle ꞌɩn na: ꞌAn -Kɔyi, koo ꞌɩn ꞌke -nynaꞌa? ꞌLe ɔ na: -Sɔ ꞌmʋ, mu ꞌbho Damaasɩ, lɛ -Lagɔ ꞌbɔꞌɔ ti -ɩn ꞌke nʋ, ꞌle nyɔ ꞌke ɛ -ɩnmʋ -tɔ.
10 “Então perguntei: ‘Que devo fazer, Senhor?’. “E o Senhor me disse: ‘Levante-se e entre em Damasco, onde lhe dirão tudo que você deve fazer’.
11 -Vlaan kpaꞌa ꞌɩnmʋ ꞌꞌyri, ꞌɛ wɔnkuɛ ꞌꞌlɔɔꞌɔ ꞌɩnmʋ-ɛ ꞌbho -yritayi. ꞌƐ dɩ, nyʋ -ke ꞌɩn-ɩ naꞌa a, ʋn kpʋnꞌo ꞌɩnmʋ -jiɛ ꞌꞌyi ꞌle ꞌɩn -ke ʋn ꞌye Damaasɩ nyni.
11 “A luz intensa havia me deixado cego, e meus companheiros tiveram de levar-me pela mão a Damasco.
12 Ɛ-bɛ -nɔɔ ꞌmnɛ ꞌli, nyɔ -lue-e -nɩꞌa ꞌbho Damaasɩ, ꞌɔ ꞌnynɩ ꞌmo-o Ananiasɩ. *-Lagɔꞌɔ gba -ɔ -zi -nɩꞌa ꞌɔ wluꞌa ꞌmʋtizayi *Moyiizɩ ꞌmʋ ꞌle -ɔ ꞌye ꞌɩ -aꞌba ꞌꞌna ꞌꞌwe ꞌꞌnyɩ, ɔ-ɔ kpʋn ꞌnɛ-ɛ ꞌꞌyi, ꞌle ꞌZuifʋ -nɩꞌa ꞌbho-o zaꞌa ꞌɔ ꞌꞌyrilinmɔdɩ.
12 Vivia ali Ananias, um homem devoto, dedicado à lei e muito respeitado por todos os judeus da cidade.
13 A -gblee, ꞌɩnnɔ yiꞌo ɔ ꞌye ꞌɩnmʋ ꞌbho -yɛ, ɔ ꞌye ꞌɩnmʋ linyni ꞌle ɔ ꞌye -kaa ꞌɩnmʋ ꞌꞌyiꞌlɛ: ꞌAn ꞌlotʋꞌa ꞌꞌyu, ꞌSɔlʋ, -aꞌa ꞌꞌyri kati! ꞌBho -yritayi, ngaoo! ꞌɩn ꞌye-e ti ꞌle ꞌɩn ꞌye ɔ liꞌye.
13 Ele veio, colocou-se ao meu lado e disse: ‘Irmão Saulo, volte a enxergar’. E, naquele mesmo instante, pude vê-lo.
14 Ɔ na: -Lagɔ -aꞌba ꞌꞌna ꞌꞌwe bʋbɔꞌɔ, ɔ -zaꞌa-a -ɩnmʋ ꞌbho see ꞌle -ɩn ꞌke ꞌɔ ꞌgwlʋdɩ yibo. ꞌƖnnɛ -ɩn yiboꞌo -laa. ꞌƐ lɛtu -nʋ-ɛꞌo, ꞌle, *ꞌɔ ꞌBhozayi Zezii -ɔ ꞌma-a ꞌꞌYisrɛɛyi, -ɩn ꞌke ɔ ꞌye, ꞌle -ɩn ꞌye ɔ ꞌye. ꞌƐ lɛtu -nʋ-ɛꞌo -lrɛɛ, ꞌle, wlu ꞌɔ ꞌꞌbhuo ꞌka -ɩnmʋ -bodɩ ꞌmʋ-za a, -ɩn ꞌke ɛ ꞌbʋꞌwɔn ꞌle -ɩn ꞌye ɛ ꞌbʋꞌwɔn.
14 “Então ele disse: ‘O Deus de nossos antepassados escolheu você para conhecer a vontade dele e para ver o Justo e ouvi-lo falar.
15 -Ɩn ꞌye ꞌli-ɔ, -Lagɔ ꞌnʋ-o -kaa ꞌle -ɩn ꞌke Zeziiꞌa ꞌꞌdɩzɩgɩ kpa ꞌle ꞌbhlɩkpɩꞌa -dadudu ꞌꞌkpi, ꞌle, dɩ -ɩn ꞌwɔnꞌɔ ꞌbɔ -ke dɩ -ɩn ꞌyeꞌa li, -ɩn ꞌke ꞌya ꞌꞌdɩꞌa -zayi ꞌꞌdu ꞌle nyunyu -bodɩ.
15 Você será testemunha dele, dizendo a todos o que viu e ouviu.
16 ꞌƐ dɩ, mu, -ɩn ꞌke lbhʋ nʋ. -Sɔ ꞌmʋ, -ɩn ꞌke *batizee-ɛ! Pa Zezii li, ꞌle -Lagɔ ꞌke -aꞌa ꞌꞌnyinynidɩꞌa dɩ ꞌbhɔ ꞌbho ꞌɔ ꞌꞌyigbeyi.
16 O que está esperando? Levante-se e seja batizado! Fique limpo de seus pecados invocando o nome do Senhor’.
17 ꞌPɔlʋ poꞌa wlu ꞌmnɛ ti a, ɔ na: Ɛ ziꞌa -kaa a, ꞌɩn ꞌmu-o Zelizalɛɛmʋ le. Zɔ -lue ꞌzɔ, ꞌɩn -nɩ *-Lagɔ wɔngboponamʋ ꞌle *ꞌɔ bʋbɔbhlegbo ꞌle ꞌꞌyritiyeɛɛ ꞌye ꞌɩnmʋ -bodɩ yi.
17 “Depois que voltei a Jerusalém, estava orando no templo e tive uma visão,
18 ꞌLe ɛ ꞌmʋ ꞌɩn ꞌye-e -aꞌba -Kɔyi li. Ɔ na: Nyʋ-ʋ -nɩꞌa -daa Zelizalɛɛmʋgwlɔ -nɛɛ ꞌmʋ, ꞌan ꞌꞌdɩ -ɩn -nɩꞌa ꞌmʋzanamʋ, ʋn -see ɩ ꞌꞌgwli-de yi. ꞌꞌDepo, -ɩn ꞌke -laa ꞌwlʋ.
18 na qual o Senhor me dizia: ‘Depressa! Saia de Jerusalém, pois o povo daqui não aceitará seu testemunho a meu respeito’.
19 ꞌLe ꞌɩn na: ꞌAn -Kɔyi, nyʋ-ʋ deꞌa -ɩnmʋ ꞌꞌgwli, -ka ꞌɩn ꞌꞌduꞌa ꞌwa dɩ, ꞌɩn-ɩ pleꞌa -kaa *-Lagɔwluꞌa ꞌlicɩaanbidi ꞌꞌyiti, ꞌɩn-ɩ kpʋn ꞌʋ a, ꞌɩn-ɩ po ꞌʋ -jie ꞌmʋ, ꞌle ꞌan-a ꞌlbhʋ ꞌʋ -kaa, ʋ-bʋ nyʋ ꞌmnʋꞌa ꞌꞌbhi yibo nɩ-oꞌo.
19 “E eu respondi: ‘Senhor, sem dúvida eles sabem que em cada sinagoga eu prendia e açoitava aqueles que criam em ti.
20 -Gblee, -aꞌa dɩꞌa ꞌmʋzayi Etiɛnɩ nyʋ ꞌlbhaꞌa, -ɔ ꞌmɛꞌɛ ɛ, ʋn ꞌkɔ ɔ ꞌlbha a, ꞌɩn ꞌye-e ꞌɛ -da. ꞌƖn -ke ʋn -ybhɛꞌo, ꞌle, ꞌwa yayibanɩklɩgbɩ ʋn -zaꞌa ꞌmʋ, ꞌɩn ꞌye ɩ li-fuo.
20 E quando Estêvão, tua testemunha, foi morto, eu estava inteiramente de acordo. Fiquei ali e guardei os mantos que eles tiraram quando foram apedrejá-lo’.
21 Ɔ na: Ɩ se dɩ ꞌbhle. ꞌWlʋ -laa! Nyʋ-ʋ -nɩꞌa ꞌle nyaꞌa ꞌꞌbhuo -ʋ -seꞌa-a *ꞌZuifʋ, ꞌwa ꞌꞌklumʋ ꞌɩn-ɩ ꞌye -ɩnmʋ -lbho mʋ.
21 “Mas o Senhor me disse: ‘Vá, pois eu o enviarei para longe, para os gentios’”.
22 ꞌPɔlʋ ꞌbhleꞌa wlu ꞌmnɛ wɔn ꞌmʋ a, nyʋꞌa gbugbuzɛ ꞌmnʋ-ʋ ꞌpo -ɔ -lokui ꞌtɩn, ꞌle ꞌɔ wlu ꞌye nyʋ-ʋ -seꞌa-a *ꞌZuifʋ ꞌꞌkpi tiꞌꞌsi. ꞌƆ wlu ꞌꞌsiꞌa ꞌbho ti a, -ka ʋn -dieꞌa ꞌmʋ, ɔ ꞌgbʋ -ʋ ya ꞌle ʋn-ʋ ꞌꞌwɔꞌo: ꞌƆ nyɔtu se ꞌkmʋ ꞌmʋ -nɩka -nɩꞌɔ! A -zɔ ɔ tiꞌɔ! Ɔ ꞌmɛꞌɔ!
22 A multidão ouviu Paulo até ele dizer essa palavra. Então começaram a gritar: “Fora com esse sujeito! Ele não merece viver!”.
23 Ʋn-ʋ po -dumnɛ, ʋn-ʋ ꞌwla ꞌwa -banɩ ya, ʋn-ʋ po -bhukabhu yayi.
23 Gritavam, arrancavam seus mantos e jogavam poeira para o alto.
24 ꞌƐ dɩ a, ꞌWlomɛɛꞌɛ ꞌꞌsrojaꞌa -klɩgbɩꞌa ꞌbhleyi ꞌmnɔ na ꞌꞌsroja -bodɩ: A po ɔ ꞌgbe ꞌli a ꞌke ɔ ꞌꞌsɛɛn nyanɩka, ꞌɔ dɩ -ke dɩ nyʋ-ʋ ꞌꞌpʋplaꞌa ꞌmʋti, ɔ ꞌke ꞌya kuna po klɛ ꞌwee.
24 O comandante trouxe Paulo para dentro e ordenou que ele fosse açoitado e interrogado a fim de descobrir por que a multidão tinha ficado tão furiosa.
25 -Da ʋn gwɛꞌɛ ꞌɔ sansaan ꞌꞌyi ꞌle ʋn ꞌke ɔ ꞌꞌsɛɛn ɛ, ꞌle ɔ ꞌye ꞌWlomɛɛꞌɛ ꞌꞌsrojaꞌa -klagba-a -nɩꞌa ꞌbho -kaa ꞌꞌyiꞌlɛ: ꞌLe -aꞌba gba ꞌli, nyɔ ʋn-ʋ zrɛ nɩꞌa ꞌWlomɛɛyi ꞌꞌyi, a ꞌbhɛɛꞌo a ꞌke ɔ -kaa ꞌꞌsɛɛnꞌɛ? ꞌKa-a ꞌɩn -nɩꞌo, ꞌle, ꞌbho ꞌɛ ꞌꞌkpi ꞌtɔ ɔ, a -see ꞌɩnmʋ -zigle -tu.
25 Quando amarravam Paulo para açoitá-lo, ele disse ao oficial que estava ali: “A lei permite açoitar um cidadão romano sem que ele tenha sido julgado?”.
26 Ɔ ꞌlɛꞌɛ ꞌkaa a, ꞌꞌsrojayi ꞌmnɔ ꞌkpa-a ꞌɔ -klagba wlu: Koo -a ꞌke -nynaꞌa? Nyɔ -nɩ ꞌka a, ꞌWlomɛɛyi ʋn-ʋ zrɛ nɩ ꞌnɔ ꞌꞌyi!
26 Ao ouvir isso, o oficial foi ao comandante e perguntou: “O que o senhor está fazendo? Este homem é cidadão romano!”.
27 ꞌƆ -klagba ꞌmnɔ nʋꞌa -kaa, ɔ -yɛꞌɛ-ɛ ꞌbho ꞌPɔlʋ ꞌle ɔ na: -Bho ʋn -ka -ɩnmʋ ꞌWlomɛɛyi ꞌꞌyi-i zrɛ nɩ, ꞌtmʋʋ ꞌɩnmʋ! ꞌLe ɔ na: ꞌƖnnɔ ʋn-ʋ zrɛ nɩꞌe ꞌɩnmʋ ꞌꞌyi -ziaka.
27 O comandante perguntou a Paulo: “Diga-me, você é cidadão romano?”. Ele respondeu: “Sim, eu sou”.
28 -Klagba ꞌmnɔ na: ꞌƖn ꞌꞌdu-o mɔniꞌa -dadudu ꞌle ʋn-ʋ zrɛ nɩꞌe ꞌmna ꞌWlomɛɛyi ꞌꞌyi. ꞌPɔlʋ na: ꞌƖnmɔ -yɔɔ -a ꞌyeꞌa -laa li a, ꞌɩn -ke ɛ -sɔꞌɔ-ɔ ꞌꞌyulre ꞌmʋ. ꞌTraamʋꞌa lɛ -ko.
28 “Eu também”, disse o comandante. “E paguei caro por minha cidadania!” Paulo respondeu: “Mas eu sou cidadão de nascimento”.
29 Ɔ ꞌwɩn ꞌɩ ꞌbɔ ɔ, -sɩanyɩ ꞌlbhɔ -ɔꞌo, ɔ se ɩ yibo ꞌle ɔ ꞌye ɔ san, nyʋ ꞌke ɔ ꞌꞌsɛɛn, ꞌle ɔ ꞌke dɩ ꞌmʋ-za. ꞌƐ dɩ, ꞌbho -gbaa -lue ꞌmʋ nyʋ-ʋ mu ꞌɔ ꞌꞌsɛɛn mʋ, ʋn ꞌwlʋ ꞌɔ ꞌꞌyrili, nyaɩ!
29 Quando os soldados que estavam prestes a interrogar Paulo ouviram que ele era cidadão romano, retiraram-se de imediato. Até mesmo o comandante ficou com medo ao saber que Paulo era cidadão romano, pois tinha mandado amarrá-lo.
30 Zɔ zɩꞌa a, ꞌWlomɛɛꞌɛ ꞌꞌsrojaꞌa -klagba ꞌmnɔ bɔtiꞌe-e ꞌPɔlʋꞌa gblokoe ti. Ɔ ꞌbɔ-ɔ ti ɔ ꞌke ꞌPɔlʋꞌa ꞌꞌkpidɩ ꞌmʋtiꞌwɔnꞌɔ dɩ, ɔ ꞌtmʋʋꞌo *-Lagɔꞌɔ ꞌsragazamʋklɩgbɩ -ke *ꞌZuifʋꞌa -zigletumʋ -lrʋʋ ꞌle ʋn ꞌye ꞌꞌlruꞌgbʋʋ. Ʋn ꞌgbʋʋꞌa ꞌꞌlru a, ꞌle ɔ -ke ꞌPɔlʋ ꞌye mu, ɔ ꞌye ɔ ꞌbho ꞌwa ꞌꞌyigbeyi ti-nyna.
30 No dia seguinte, o comandante ordenou que os principais sacerdotes se reunissem com o conselho dos líderes do povo. Queria descobrir exatamente qual era o problema, por isso soltou Paulo e mandou que o trouxessem diante deles.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Atos 22, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.