Tiago 2
Bepaŋ'Walaŋ Folofolok Kobuli (NOP) vs NVT
1 Notneye, hidi Wapumnik holiholiŋenit, Jesu Kilisto nadisukilitimiiŋdi me niŋ loloŋnitdok titiŋ niŋ be fofoŋnitdok titiŋ niŋ mu tiyemaneeŋ.
1 Meus irmãos, como podem afirmar que têm fé em nosso glorioso Senhor Jesus Cristo se mostram favorecimento a algumas pessoas?
2 Nu yadi indiŋdok yolat. Bophik yotneŋ me niŋ fukut homogineeŋ tinahukut momooŋ tiŋa baak, kaŋ adi’walaŋ sigineŋ me niŋ dahidahiŋiŋ bulagineŋ eŋ kadakaniŋ dahiŋa labaak.
2 Se, por exemplo, alguém chegar a uma de suas reuniões vestido com roupas elegantes e usando joias caras, e também entrar um pobre com roupas sujas,
3 Kaŋ hidi me dahidahiŋiŋ momooŋ kudikudinit adi’walaŋkade dauhik diweeŋ indiŋ nineeŋ. “Du buŋa pop foloŋ iŋoŋ it.” Unduŋ niŋa fiyewakaŋ aditok indiŋ nineeŋ. “Du guŋandiŋ yaleŋ” be “Fooŋ bahiŋ foloŋ uŋgoŋ it.”
3 e vocês derem atenção ao que está bem vestido, dizendo-lhe: “Sente-se aqui neste lugar especial”, mas disserem ao pobre: “Fique em pé ali ou sente-se aqui no chão”,
4 Biyagoŋ kuyoŋ, hidi lekiŋgoŋhik foloŋ metam tinahukuthik doktiŋa yehidaneiŋ uyadi welehik maaneŋ nadinadi hogoli hinek kamehebiune hatak doktiŋa nemek u tubufikiiŋ.
4 essa discriminação não mostrará que agem como juízes guiados por motivos perversos?
5 Notneye momohi, mede i yobe nadineŋ. Bepaŋdi metam dedihi yehidaneeŋ yabukahileguk? Biyagoŋ hinek, kwetfoloŋ fiyewakahi hatiiŋ adi yadi nadisukilitihik duhuduhunit doktiŋa Bepaŋ’walaŋ hatihati kobuli kahiledok yehidaneguk. Eŋ uyadi nediyeŋ welehikdi kahile hinek tiiŋ aditok gigit kameyemguk.
5 Ouçam, meus amados irmãos: não foi Deus que escolheu os pobres deste mundo para serem ricos na fé? Não são eles os herdeiros do reino prometido àqueles que o amam?
6 Kaŋ hidi yadi metam hambeep dauhik kahakaha yabune meka tiiŋ. Biyagoŋ kuyoŋ, nediyeŋ hehitiŋafooŋ kiyap’walaŋ hanagila wiiŋ? Uyadi bomboŋhinitdi tihamiiŋ.
6 Mas vocês desprezam os pobres! Não são os ricos que oprimem vocês e os arrastam aos tribunais?
7 Unduŋ tihamuŋa Bepaŋ negut hatidok nadiŋa Kilisto wou foloŋ hehitomboyoukuk u yopekit tiiŋ.
7 Não são eles que difamam aquele cujo nome honroso vocês carregam?
8 Datok nadilaŋ undugoŋ nokedok nadiluwaaŋ. Bepaŋ’walaŋ Yodoko Mede daŋiniŋ unduŋ youliŋit hatak. Mede u biyagoŋ takaliŋa tubune utumbawaak.
8 Sem dúvida vocês fazem bem quando obedecem à lei do reino conforme dizem as Escrituras: “Ame seu próximo como a si mesmo”.
9 Eŋ metam fukufukuŋgoŋ tiyemineeŋ adi yom tubumintaune Yodoko Mededi metam mede wobu tiiŋ wondiniŋ mebi miŋgoŋ tubumintawaak.
9 Mas, se mostram favorecimento a algumas pessoas, cometem pecado e são culpados de transgredir a lei.
10 Nebek niŋ adi Yodoko Mede noli kedem yehiulihiwaak iŋgoŋ kubugoŋ niŋ ulatifowaak adi yadi Yodoko Mede hogohogok ula moŋgofolak tibaak.
10 Pois quem obedece a todas as leis, exceto uma, torna-se culpado de desobedecer a todas as outras.
11 Maŋgande, yohomalam hidi kikabi tiŋa kefifile mu tidemeek yoguk adigoŋ du me mu ulukumumbaaŋ yoguk. Unduŋ doktiŋa du tamge bikabuŋa kefifile mu tibaaŋ iŋgoŋ me niŋ binek ulukumumbaaŋ woŋ adi du mede wobu tibaaŋ.
11 Pois aquele que disse: “Não cometa adultério”, também disse: “Não mate”. Logo, mesmo que não cometam adultério, se matarem alguém, transgredirão a lei.
12 — ausente —
12 Portanto, em tudo que disserem e fizerem, lembrem-se de que serão julgados pela lei que os liberta.
13 — ausente —
13 Não haverá misericórdia para quem não tiver demonstrado misericórdia. Mas, se forem misericordiosos, haverá misericórdia quando forem julgados.
14 Unduŋ doktiŋa notneye, me niŋdi nadisukilitinit hatilat yobaak iŋgoŋ titiŋ kedem mu tibaak, me undiniŋ adi nadisukilitiŋiŋdi kedem mu tubulodawaak. Nadisukiliti undiniŋdi dediŋ tiŋa kadakaaŋ liwe tibe tulune tubulodawaak?
14 De que adianta, meus irmãos, dizerem que têm fé se não a demonstram por meio de suas ações? Acaso esse tipo de fé pode salvar alguém?
15 I nadineŋ. Me be tam nohik niŋ adi haule be dahidahi eŋ nanaŋe be nemek undihidok baniŋ tulune
15 Se um irmão ou uma irmã necessitar de alimento ou de roupa,
16 hidi’walaaniŋ niŋdi me be tam u indiŋ nimbek, “Du kedem wooŋ hatiluwaaŋ, tiŋa sububa tibaaneŋ ala folooge mutdi mukokome tuluwaaŋ eŋ nanaŋe natoki tuluwaaŋ.” Nebek niŋ adi mede unduŋ hogok yoŋa siloŋ mu tibaak kaŋ mede wondi noliŋiŋ u dediŋ tiŋa tubulodawaak?
16 e vocês disserem: “Até logo e tenha um bom dia; aqueça-se e coma bem”, mas não lhe derem alimento nem roupa, em que isso ajuda?
17 Unduŋ doktiŋa nadisukiliti hogok tiŋa titiŋ momooŋ mu tibaak adi’walaŋ nadisukiliti u adi kumiiŋ yodok.
17 Como veem, a fé por si mesma, a menos que produza boas obras, está morta.
18 Iŋgoŋ me niŋdi indiŋ binek yobek. “Me noliyeŋ nadisukiliti tiiŋ, kaŋ me noliyeŋ titiŋ momooŋ tiiŋ.” Nu mede wendok adi indiŋ tubu-udanewit. Du nadisukiliti tilaŋ iŋgoŋ titiŋ momooŋ mu binek tilaŋ kaŋ nu nadisukilitige diniŋ folooŋ u detiŋa kadakalewit? Iŋgoŋ nu adi nadisukilitine diniŋ folooŋ u titiŋ momooŋ tibene wendi kedem ganindakalewek.
18 Mas alguém pode argumentar: “Uns têm fé; outros têm obras”. Mostre-me sua fé sem obras e eu, pelas minhas obras, lhe mostrarei minha fé!
19 Du Bepaŋ kubugoŋ hatilak u agaŋ nadikwambundalaŋ. U kedem hinek tilaŋ. Iŋgoŋ oŋ, mede u yabap hekidi maaŋ nadikwambundaaŋ hehele tiiŋ.
19 Você diz crer que há um único Deus. Muito bem! Até os demônios creem nisso e tremem de medo.
20 Me walage hambeep, du! Nadisukiliti kedem tiŋa titiŋ momooŋ mu tilaŋ doktiŋa nadisukilitige u folooŋnit mokit tilak.
20 Quanta insensatez! Vocês não entendem que a fé sem as obras é inútil?
21 Unduŋ tilaŋ ale mebi i nadi! Dadanik Abalaham adi mihiŋiŋ Aisak Bepaŋdok muni hemiŋ tibene alta foloŋ kameguk, nai uŋaniŋ Bepaŋdi nadimimbune yomŋiŋ dapmaguk. Uyadi Bepaŋ’walaŋ mede nadiŋa titiŋ kedem tuguk doktiŋa unduŋ tuguk.
21 Não lembram que nosso antepassado Abraão foi declarado justo por suas ações quando ofereceu seu filho Isaque sobre o altar?
22 Unduŋ doktiŋa agaŋ be kalaŋ. Abalaham’walaŋ nadisukiliti u titiŋŋiŋ momooŋ dut noŋgoŋ kwanainegumuk. Unduŋ doktiŋa titiŋ momooŋdi nadisukilitiŋiŋ u miŋgilaŋgoŋ tubudakaleguk.
22 Como veem, sua fé e suas ações atuaram juntas e, assim, as ações tornaram a fé completa.
23 Biyagoŋ kuyoŋ, unduŋ degoŋ tiŋa Abalahamdok Youkudip Mede indiŋ hatak u folooŋnit tuguk. “Abalaham adi Bepaŋ nadisukilitiune aditok nadimimbune me didimeniŋ tuguk.” Unduŋ doktiŋa Bepaŋdi me notne niŋguk.
23 E aconteceu exatamente como as Escrituras dizem: “Abraão creu em Deus, e assim foi considerado justo”. Ele até foi chamado amigo de Deus!
24 Agaŋ be kaiŋ? Bepaŋ adi me niŋ nadisukilitiŋiŋdok hogok tiŋa nadimimbune me didimeniŋ mu tilak. Folooŋ hinek adi nadisukiliti tiŋa titiŋ maaŋ momooŋ tubune wondoktiŋa nadimimbune yomŋiŋ dapmalak.
24 Vejam que somos declarados justos pelo que fazemos, e não apenas pela fé.
25 Eŋ tali tam Lehap adi maaŋ undugoŋ nadisukilitiŋiŋ diniŋ folooŋ titiŋ momooŋ tubune Bepaŋdi aditok nadiune yomŋiŋ dapmaguk. Adi yadi meyat Kanahan kwet kanadi tidene ugumukdi adi’walaŋ busuwagumuk kaŋ menot tiyemiŋa talik niŋ gineŋ yapmeune momoŋ ugumuk.
25 Raabe, a prostituta, é outro exemplo. Ela foi declarada justa por causa de suas ações quando escondeu os mensageiros e os fez sair em segurança por um caminho diferente.
26 Wondok indiŋ hatak. Foloonik gineŋ munabut mu halune adi kumiiŋ. Undugoŋ me niŋ nadisukilitinitdi titiŋ momooŋ mu tilak adi’walaŋ nadisukiliti adi kumiiŋ.
26 Assim como o corpo sem fôlego está morto, também a fé sem obras está morta.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Tiago 2, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.