Mateus 18

Bepaŋ'Walaŋ Folofolok Kobuli (NOP) vs NAA

Sair da comparação
NAA Nova Almeida Atualizada 2017
1 Nai uŋaniŋ Jesu mihiŋiye adi Jesu’walaŋ wooŋ indiŋ ninadigiŋ: “Nediyeŋ Bepaŋ’walaŋ Hatihati Kobuli gineŋ me loloŋnit hinek hatilak?”
1 Naquela hora, os discípulos se aproximaram de Jesus e perguntaram: — Quem é o maior no Reino dos Céus?
2 Unduŋ yogiŋ kaŋ Jesudi wapmihi-kabe niŋ nimbune buguk kaŋ nagila lekiŋgoŋhik foloŋ kameune yalune yeniŋguk,
2 E Jesus, chamando uma criança, colocou-a no meio deles
3 “Nu biyagoŋ hinek hanilat. Hidi hidetok nadiune foune wapmihi-kabedok tuwolit mu tiŋa hatineeŋ adi Bepaŋ hebeŋ foloŋ Hatihati Uŋgoniŋ gineŋ uŋoŋ mu foneeŋ.
3 e disse:
4 Eŋ nebek niŋdi mihi-kabe yendok tuwolit tiŋa netok nadiune fofoŋnit tubune noliye’walaŋ hebehik gineŋ hatibaak adiyeŋ kunum foloŋ Bepaŋ’walaŋ hebeŋ gineŋ Hatihati Uŋgoniŋ hatakneŋ uŋoŋ me loloŋnit hatibaak.
4 Portanto, aquele que se humilhar como esta criança, esse é o maior no Reino dos Céus.
5 Tiŋa nebek niŋdi nutok nadiŋa wapmihi-kabe indiniŋ momooŋ timiluwaak adi nu tinamuluwaak.”
5 E quem receber uma criança, tal como esta, em meu nome, é a mim que recebe.
6 “Nebek niŋdi wapmihi kuyahi-kabe nu nadisukilitinamiiŋ u yehitubu-gweheyeune kadakaniŋ tineeŋ me uyadi kawade bigim, malabumuŋdi kodi foloŋ tehikapmaaŋ imeŋgwaŋ gineŋ tapmetukulune fooŋ ime silotnaaŋ kumuŋ tubune adi tuwot tibek.
6 — E, se alguém fizer tropeçar um destes pequeninos que creem em mim, seria melhor para esse que uma grande pedra de moinho fosse pendurada ao seu pescoço e fosse afogado na profundeza do mar.
7 Yakaiŋ! Metam wanakaŋ hogohogok kadakaniŋ mebimebi mintayemulak. Iŋgoŋ me nediyeŋ kadakaniŋ titiŋdok weleyouyout tiyemulak adi moniŋ. Adi yadi kibikoŋ dediniŋgoŋ hinek timineeŋ!
7 — Ai do mundo por causa das pedras de tropeço! Porque é inevitável que elas existam, mas ai de quem é responsável por elas!
8 “Unduŋ doktiŋa kohogedi be kayogedi kadakaniŋ tubune kaŋ u udokokut tuluwaaŋ, unduŋ tiŋa kohotuŋgum be kayotuŋgum hatigene Hatihati Kobuli kedem kahilewaaŋ. Eŋ unduŋ mu tiŋa kayoge kohoge lufomnikoŋ kunilit boi hatibaaŋ adi kwet kadakaniŋ gineŋ fooŋ kudupdok gigit tibaaŋ.
8 — Se a sua mão ou o seu pé leva você a tropeçar, corte-o e jogue fora; pois é melhor você entrar na vida manco ou aleijado do que, tendo duas mãos ou dois pés, ser lançado no fogo eterno.
9 Be daugedi kadakaniŋ tubune kaŋ fukuniŋ kidikut tuluwaaŋ, unduŋ tiŋa dausipmik hatigene Hatihati Kobuli kedem kahilewaaŋ. Eŋ unduŋ mu tiŋa dauge lufomnikoŋ kedehi diwe hatibaaŋ adi kwet kadakaniŋ gineŋ fooŋ kudupdok gigit tibaaŋ.”
9 E, se um dos seus olhos leva você a tropeçar, arranque-o e jogue fora; pois é melhor você entrar na vida com um só dos seus olhos do que, tendo os dois, ser lançado no inferno de fogo.
10 “Hidi wapmihineye kuyahi-kabe i momooŋ tiyemaneeŋ, tiŋa nadiyembune fofoŋhinit mu tuluwaak. Nu wendok indiŋ hanimbe nadineŋ: Aŋelohiye kunum foloŋ hatiiŋ adi wapmihineye kuyahi-kabe yendok Batne kunum gineŋ hatilak adi namanda foloŋ helemahelemaŋ mintamiiŋ.
10 — Fiquem atentos, para não desprezarem nenhum destes pequeninos! Porque eu afirmo a vocês que os anjos deles, lá nos céus, veem incessantemente a face de meu Pai celeste.
11 [Me Kobumuŋ adi me fiit tigiŋ yolohiŋa yehitubu-mintaaŋ yanagile buguk.]
11 Porque o Filho do Homem veio salvar o que estava perdido.
12 “Kaŋ hidi dediŋ nadiiŋ? Me niŋ dompaŋiŋ 100 ala kubugoŋ niŋ filune bikabu be tibek? Be dompaŋiŋ 99 u uŋgoŋ biyabuŋa kubugoŋ niŋ fiilek ube lohiyawek? Nu biyagoŋ hinek hanimbit, adi u lohiŋa lohihinakawek.
12 — O que vocês acham? Se um homem tiver cem ovelhas, e uma delas se desgarrar, não deixará ele nos montes as noventa e nove, indo procurar a que se desgarrou?
13 Tiŋa lohiyaugeyauge tubumintaaŋ nagila 99 wendok nadifo niŋ mebit tiyembek, iŋgoŋ kubugoŋ fikukneniŋ kaŋ nagilek aditok adi gibitaŋ nadifowek.
13 E, se consegue encontrá-la, em verdade lhes digo que ficará mais alegre por causa desta do que pelas noventa e nove que não se desgarraram.
14 Undugoŋ hinek Behik kunum gineŋ hatilakdi maaŋ wapmihiŋiye’walaaniŋ lekiŋgoŋhik foloŋ kubugoŋ-kabe nemu fitdok nadilak.”
14 Assim, não é da vontade do Pai de vocês, que está nos céus, que se perca um só destes pequeninos.
15 “Me noke niŋdi binek kadakaniŋ tigambune du wooŋ kaŋ hide hogok hinek hali nintubudidimeluwaaŋ. Unduŋ tubune adi medege nobu nadiŋa kulemaune kaŋ kedem nadimimbune dapmaune menot tigamuluwaak.
15 — Se o seu irmão pecar contra você, vá e repreenda-o em particular. Se ele ouvir, você ganhou o seu irmão.
16 Eŋ medege mu nadiune kaŋ me kubugoŋ be lufomuk unduŋ yanagilune wooŋ noŋgoŋ mebiŋiŋ kanadiŋa nintubudidime taneeŋ.
16 Mas, se não ouvir, leve ainda com você uma ou duas pessoas, para que, pelo depoimento de duas ou três testemunhas, toda questão seja decidida.
17 Uŋoŋ maaŋ medehik mu nobu nadiune kaŋ kayoŋbop heki’walaŋ kohohik foloŋ kameyaneeŋ. Kaŋ kayoŋbop’walaŋ mede maaŋ mu nadiune nadimimbune me u nadisukilitinit mokit, me takis moŋgomoŋgot tiiŋ heki wendok tuwolit tuluwaak.
17 E, se ele se recusar a ouvir essas pessoas, exponha o assunto à igreja; e, se ele se recusar a ouvir também a igreja, considere-o como gentio e publicano.
18 “Indiŋ hanimbe nadineŋ: Hidi kwetfoloŋ iŋoŋ yokamehep kwanai tubune kunum gineŋ maaŋ undugoŋ hinek mintaluwaak, be kwetfoloŋ iŋoŋ yodapmandapmaŋ kwanai tubune kunum gineŋ maaŋ undugoŋ hinek mintaluwaak.
18 — Em verdade lhes digo que tudo o que ligarem na terra terá sido ligado nos céus, e tudo o que desligarem na terra terá sido desligado nos céus.
19 Tiŋa nimaaŋ indiŋ tomboyoula yobe nadineŋ: Hidi’walaaniŋ nebek lufomdi nemek niŋdok welekubugoŋ tiŋa ninadiune Batne kunum gineŋ hatilakdi kedem nadiyemiluwaak.
19 Em verdade também lhes digo que, se dois de vocês, sobre a terra, concordarem a respeito de qualquer coisa que vierem a pedir, isso lhes será concedido por meu Pai, que está nos céus.
20 Eŋ me lufomuk be lufomkulitniŋdi nutok tiŋa bopneune nu adi’walaŋ lekiŋgoŋhik gineŋ hatiluwaat.”
20 Porque, onde estiverem dois ou três reunidos em meu nome, ali estou no meio deles.
21 Jesudi mede unduŋ yobune Pitadibo Jesu’walaŋ buŋa niŋguk. “Wapum, nu me notne niŋdi kadakaniŋ tinambune yomŋiŋ u nai dedigoŋ bimiluwaat? Nai 7 unduŋ bimimbene tuwot be tibek?”
21 Então Pedro, aproximando-se, perguntou a Jesus: — Senhor, até quantas vezes meu irmão pecará contra mim, que eu lhe perdoe? Até sete vezes?
22 Ninadiune Jesudibo niŋguk, “7 hogok adi moŋ, adi 70 bop 7 wendok tuwot bimiluwaaŋ.
22 Jesus respondeu:
23 Unduŋ doktiŋa, Bepaŋ’walaŋ hebeŋ foloŋ Hatihati Uŋgoniŋ adi yendok tuwot kamekaaŋ hanimbit.
23 — Por isso, o Reino dos Céus é semelhante a um rei que resolveu ajustar contas com os seus servos.
24 Kaŋ me niŋ nagila bugiŋ adi muneeŋ kibikoŋ tubu-udanedok halimiŋguk adi kunakunatŋiŋ 20 miliyen kina.
24 E, passando a fazê-lo, trouxeram-lhe um que lhe devia dez mil talentos.
25 Kaŋ adi muneeŋ wapum u tubu-udanemindok baniŋ tubune me mapme wendi me weŋ ne tiŋa wapmihiŋiŋ tam be yoli tiŋa nemenemekŋiŋ hogohogok u me niŋdi yehituwadapmaune muneeŋ kibikoŋ uŋaniŋ bedok yoguk.
25 Não tendo ele, porém, com que pagar, o senhor desse servo ordenou que fossem vendidos ele, a mulher, os filhos e tudo o que possuía e que, assim, a dívida fosse paga.
26 “Unduŋ yobune tipilapilaye-me adi mapme hebeŋ gineŋ mulelem tiŋa hali indiŋ nimbulabulayeguk, ‘Me bomboŋgine, du binabune kedembe muneeŋ u baigoŋbaigoŋ wobuŋa uuyeŋ wobudapmawaat.’
26 Então o servo, caindo aos pés dele, implorava: “Tenha paciência comigo, e pagarei tudo ao senhor.”
27 Unduŋ nimbulabulayeune mapme u weleŋ goloune fiit nadimiŋa me u kibikoŋŋiŋ bimiŋa bikabune fo uguk.
27 E o senhor daquele servo, compadecendo-se, mandou-o embora e perdoou-lhe a dívida.
28 “Unduŋ timimbune yopmaŋneniŋ fooŋ buŋa wooŋ tipilapilaye-me noliŋiŋ niŋ tubumintaaŋ kodi foloŋ gibitaŋ bem kahila niŋguk, ‘Muneeŋne mu tubu-udanenamulaŋ!’ Me u koom adi’walaŋ 10 kinaŋiŋ miŋguk iŋgoŋ toboniŋ mu tubu-udanemiŋguk doktiŋa unduŋ timiŋguk.
28 — Saindo, porém, aquele servo, encontrou um dos seus conservos que lhe devia cem denários. Agarrando-o, começou a sufocá-lo, dizendo: “Pague-me o que você me deve.”
29 “Unduŋ nimbune me noliŋiŋ hebeŋ gineŋ mulelem timiŋa indiŋ nimbulabulayeguk, ‘Notne, du binabune nu’walaŋ kibikoŋ hatak u baigoŋ wobugambit.’
29 Então o seu conservo, caindo aos pés dele, pedia: “Tenha paciência comigo, e pagarei tudo a você.”
30 “Unduŋ nimbulabulayeguk iŋgoŋ me u medeŋiŋ mu nadimiŋa yobune indiŋ niŋa nagi wooŋ yot fafaŋeniŋneŋ dahigiŋ. ‘Kibikoŋge wobudapmaaŋ kedem fooŋ baaŋ.’
30 Ele, porém, não quis. Pelo contrário, foi e o lançou na prisão, até que saldasse a dívida.
31 “Kaŋ tipilapilaye nolidi nemek mintaguk u kaŋ nadiune welehik gineŋ tuwot mu tubune wooŋ mapme mede kahat timiŋgiŋ.
31 — Vendo os seus companheiros o que havia acontecido, ficaram muito tristes e foram relatar ao seu senhor tudo o que havia acontecido.
32 Kaŋ adi u nadiŋa tipilapilaye-me u kotigoŋ kutinimbune buune niŋguk, ‘Du tipilapilaye-me hogoli, du nanimbulabulayeŋaŋ kaŋ nadibulagitaaŋ kibikoŋ wobunamdok wapum u bigamuŋat.
32 Então o senhor, chamando aquele servo, lhe disse: “Servo malvado, eu lhe perdoei aquela dívida toda porque você me implorou.
33 Kaŋ du maŋgoŋde nokedok bulaniŋgoŋ mu nadimiŋa bikabuŋaŋ?’
33 Será que você também não devia ter compaixão do seu conservo, assim como eu tive compaixão de você?”
34 “Unduŋ yoŋa weleŋ gouyeune kumondulum heki’walaŋ kohohik foloŋ kameeŋ yeniŋguk, ‘Kisaŋ utubufigitaaŋ kwanaimiŋ mimbune hatitalooŋ kibikoŋŋiŋ wobudapmaune kaŋ bikabuneeŋ.’
34 E, indignando-se, o senhor entregou aquele servo aos carrascos, até que lhe pagasse toda a dívida.
35 “Hidi nohiyedok kadakaniŋ bibiŋ welehikdi hinek mu tubune kaŋ Batne kunum gineŋ hatilakdi undugoŋ kadakaniŋhik mu bihamuluwaak.”
35 Assim também o meu Pai, que está no céu, fará com vocês, se do íntimo não perdoarem cada um a seu irmão.

Ler em outra tradução

Comparar com outra

Estude este capítulo no WhatsApp

Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Mateus 18, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.