Marcos 10
Bepaŋ'Walaŋ Folofolok Kobuli (NOP) vs NAA
1 Unduŋ tiŋa Jesu adi kwet u biŋa Jodan ime meŋeŋa Judiya kwetneŋ loguk. Loune metam fee mumuyeŋgoŋ bugiŋ kaŋ feŋ tuluguk unduŋ Mede Momooŋ yeniŋguk.
1 Saindo dali, Jesus foi para o território da Judeia e para além do Jordão. E outra vez as multidões se reuniram junto a ele, e, de novo, ele as ensinava, segundo o seu costume.
2 Kaŋ Falisi noli adi buŋa detiŋa honeeŋ uutdok yo indiŋ ninadigiŋ, “Yodoko Medenikdi tam kedembe kelekutdok yolak be dediŋ? U ninimbu nadinim.”
2 E, aproximando-se alguns fariseus, o puseram à prova, perguntando: — É lícito ao marido repudiar a sua mulher?
3 Unduŋ ninadigiŋ kaŋ Jesudibo yeninadiguk, “Mosesdi Yodoko Mede dediŋ haniŋguk?”
3 Jesus respondeu:
4 Yeniŋguk kaŋ yogiŋ, “Moses adi tam bibiŋdok yofafaŋe mede pepa foloŋ youlaŋa tam kedem bikabudok niniŋguk.”
4 Eles disseram: — Moisés permitiu escrever uma carta de divórcio e repudiar.
5 Unduŋ niŋgiŋ kaŋ yeniŋguk, “Hidi welehik fafaŋehi tiŋa mede nadinadi mu tiiŋ doktiŋa Mosesdi Yodoko Mede u youkuk.
5 Mas Jesus lhes disse:
6 Bepaŋ adi nemenemek yehitubu-mintaŋila me tiŋa tam wanaŋ yehitubu-mintaguk.
6 Porém, desde o princípio da criação, Deus os fez homem e mulher.
7 Unduŋ doktiŋa me niŋ adi mimbeu biyabuŋa tamŋiŋ’walaŋkade wooŋ galiŋa adi welehik be sigihikdi kubugoŋ mintaaŋ hatidemeek.
7 “Por isso o homem deixará o seu pai e a sua mãe e se unirá à sua mulher,
8 Unduŋ doktiŋa adi molomolom mu tamuk. Adi agaŋ kubugoŋ mintaaŋ hatiyamuk.
8 tornando-se os dois uma só carne.” De modo que já não são mais dois, porém uma só carne.
9 Bepaŋdi yehikiukuk doktiŋa meeniŋdi tuwot mu yehidanedok.”
9 Portanto, que ninguém separe o que Deus ajuntou.
10 Unduŋ yeniŋa yopmaŋ wooŋ mihiŋiyedibo mede wondok ninadigiŋ
10 Em casa, os discípulos voltaram a fazer perguntas sobre esse assunto.
11 kaŋ yeniŋguk, “Me niŋ adi tamŋiŋ kelekula tam gitipmuŋ nagilaak adi yofolokhik fafaŋeŋ u ulopmadiwaak doktiŋa kefifile diniŋ malabumuŋ hekiwaak.
11 E Jesus lhes disse:
12 Kaŋ tamdi yohoi kelekula me gitipmuŋ nagilaak adi maaŋ undugoŋ kefifile diniŋ malabumuŋ hekiwaak.”
12 E, se ela repudiar o seu marido e casar com outro, comete adultério.
13 Metam noli adi wapmihihiye Jesudi kohoŋ kihik foloŋ kamewek yoŋa yanagila bugiŋ, kaŋ Jesu mihiŋiye adi yenihep tigiŋ.
13 Então trouxeram algumas crianças a Jesus para que as abençoasse, mas os discípulos os repreendiam.
14 Unduŋ tigiŋ kaŋ Jesudi u kaune tuwot mu tubune mihiŋiye indiŋ yeniŋguk, “Wapmihi biyabune nu’walaŋkade buneŋ. Kamehep mu tiyemineŋ. Bepaŋ’walaŋ hebeŋ foloŋ Hatihati Uŋgoniŋ hatak u yadi wapmihi undihidegoŋ.
14 Jesus, porém, vendo isto, indignou-se e disse-lhes:
15 Biyagoŋ hinek hanilat. Nebek niŋ adi wapmihi-kabe dabugoŋ tiŋa Bepaŋ’walaŋ Hatihati Uŋgoniŋ mu kahilewaak adi yadi uŋoŋ mu fowaak.”
15 Em verdade lhes digo: Quem não receber o Reino de Deus como uma criança de maneira nenhuma entrará nele.
16 Unduŋ yoŋa yehibopneeŋ noli yehitobo tiŋa kohoŋ mebihik foloŋ kameeŋ kahaŋ tiyemguk.
16 Então, tomando as crianças nos braços e impondo-lhes as mãos, as abençoava.
17 Jesu kotigoŋ we tubune me niŋdi kiyane labuŋa mulelem timiŋa indiŋ ninadiguk “Hinale momooŋ, nu maŋgoŋ tiŋa hatihati dapmandapmaŋnit mokit kahilewaat?”
17 Pondo-se Jesus a caminho, um homem correu ao seu encontro e, ajoelhando-se diante dele, perguntou-lhe: — Bom Mestre, que farei para herdar a vida eterna?
18 Unduŋ ninadiune Jesudibo indiŋ niŋguk, “Maŋgoŋde nu momooŋ nanilaŋ? Nebek niŋdi momooŋ nemu hatilak, Bepaŋdi hogok hatilak.
18 Jesus respondeu:
19 Yodoko Mede i agaŋ nadilaŋ. Du me widihikumuŋ mu tuluwaaŋ, hekimalam hidi kefifile mu taneeŋ, du kubo mu tuluwaaŋ, du menolidok yalaŋ mu yeniluwaaŋ, du maaŋge baha’walaŋ mede tiloloŋ tuluwaaŋ.”
19 Você conhece os mandamentos: “Não mate, não cometa adultério, não furte, não dê falso testemunho, não defraude ninguém, honre o seu pai e a sua mãe.”
20 Unduŋ yobune me wendibo niŋguk, “Hinale, nu koom kuyanineŋgoŋ Yodoko Mede u hogohogok agaŋ tagimneeŋ tugutdi titabulat.”
20 Então o homem respondeu: — Mestre, tudo isso tenho observado desde a minha juventude.
21 Unduŋ nimbune Jesudi kaŋ aditok nadimiŋa niŋguk, “Nemek kubugoŋ nimaaŋ titiŋdok hatak woŋ adi indiŋ. Bomboŋge hogohogok tuwadok boiune tuwaune muneeŋ u metam fiyewakahidok yembeŋ. Unduŋ tibeŋ kaŋ nemenemek momohi kunum gineŋ uŋgoŋ boigambu itneeŋ. Ale unduŋ tiŋa buŋa nu nehikeleweŋ.”
21 E Jesus, olhando para ele com amor, disse:
22 Unduŋ nimbune me u muneeŋ bomboŋ wapum hinek halimiŋguk doktiŋa mede u nadiŋa welemulap tiŋa uguk.
22 Ele, porém, contrariado com esta palavra, retirou-se triste, porque era dono de muitas propriedades.
23 Me u uune Jesudi udaneeŋ mihiŋiye indiŋ yeniŋguk “Me muneeŋ bomboŋhinitdi Bepaŋ’walaŋ hebeŋ gineŋ Hatihati Uŋgoniŋ u kahiledok kwanaimiŋ tiiŋ.”
23 Então Jesus, olhando ao redor, disse aos seus discípulos:
24 Mihiŋiye adi u nadiŋa boho tigiŋ, kaŋ tomboyoula indiŋ yeniŋguk, “Wapmihineye, Bepaŋ’walaŋ Hatihati Uŋgoniŋ kahiledok adi kwanaimiŋnit.
24 Os discípulos estranharam estas palavras, mas Jesus insistiu em dizer-lhes:
25 Kale kamel adi buŋi ginaneŋ fofoŋdok kwanaimiŋ tuwot mu tibek, iŋgoŋ me muneeŋ bomboŋhinit adi Hatihati Uŋgoniŋ kahiledok kwanaimiŋ wapumgoŋ hinek tineeŋ.”
25 É mais fácil um camelo passar pelo fundo de uma agulha do que um rico entrar no Reino de Deus.
26 Mihiŋiye adi mede u nadiŋa boho kisaŋ tiŋa neŋdi kedem kahilewaak yoŋa nehi uŋgoŋ kiyonadi tigiŋ.
26 Eles ficaram muito admirados, dizendo entre si: — Sendo assim, quem pode ser salvo?
27 Kaŋ Jesudi yabuhohoŋe tiŋa yeniŋguk, “U meeniŋdi titiŋdok tuwot moŋ, iŋgoŋ Bepaŋ’walaŋkade adi nemek u be u titiŋdok adi kwanaimiŋ mu tilak.”
27 Jesus, olhando para eles, disse:
28 Unduŋ yeniŋgguk kaŋ Pitadibo indiŋ yoguk, “I kaweŋ, indi nemenemek hogohogok biyabudapmaaŋ du gehikeleyam.”
28 Então Pedro começou a dizer-lhe: — Eis que nós deixamos tudo e seguimos o senhor.
29 Unduŋ nimbune yeniŋguk, “Biyagoŋ hinek hanimbit. Nebek niŋ adi nutok be Mede Momooŋ doktiŋa yoli, be dali-kwayaŋiye, be miŋbeu, be wapmihi-tam, be dininaŋiŋ biyabuŋa baak
29 Jesus respondeu:
30 adi yot, be dali-kwayaŋ, be wiwiye, be miŋbeu, be wapmihi-tam, be dininaŋiŋdok baniŋ mu tuluwaak. Bepaŋdi fee hinek miluwaak. Eŋ Mede Momooŋ doktiŋa kwadi kaneeŋ adi kougoŋ hatihati dapmandapmaŋnit mokit kahileneeŋ.
30 que não receba, já no presente, cem vezes mais casas, irmãos, irmãs, mães, filhos e campos, com perseguições; e, no mundo por vir, receberá a vida eterna.
31 Iŋgoŋ nai indinde loloŋhinit hatiiŋ feedi kougoŋ fofoŋhinit hatineeŋ. Kaŋ fofoŋhinit hatiiŋ feedi kougoŋ loloŋhinit hatineeŋ.”
31 Porém muitos primeiros serão últimos, e os últimos serão primeiros.
32 Jesu adi mihiŋiye dut Jelusalemde lone logiŋ. Ne timeŋ uune mihiŋiye adi boho tiŋa mindaŋ keletalogiŋ. Kaŋ metam adi munta tiŋa mindaŋ yehikelegiŋ. Kaŋ Jesudi kotigoŋ mihiŋiye nehi hogok yanagi wooŋ nemek mintawaak wondok indiŋ yeniŋguk.
32 Estavam a caminho, subindo para Jerusalém, e Jesus ia adiante dos seus discípulos. Estes se admiravam e o seguiam tomados de apreensões. E Jesus, chamando outra vez os doze para um lado, começou a revelar-lhes as coisas que deviam acontecer com ele, dizendo:
33 “Nadiiŋ be, ya agaŋ Jelusalemde loyam. Uŋoŋ Me Kobumuŋ bolik timimbune me Siloŋyot diniŋ talitimeŋ tiŋa Yodoko Mede hinale heki’walaŋ kohohik foloŋ lowaak. Loune kumuŋdok nindapmaaŋ Loma me heki’walaŋ kohohik foloŋ kameneeŋ,
33 — Eis que subimos para Jerusalém, e o Filho do Homem será entregue aos principais sacerdotes e aos escribas. Eles vão condená-lo à morte e entregá-lo aos gentios.
34 kaŋ nimpekit tiŋa maluluk suwambali kiyegelepdi utubukadakaaŋ ulukumuneeŋ. Kaŋ helebufa lufomkulitniŋ hali kotigoŋ kaikaaŋ pilalaak.”
34 Vão zombar dele, cuspir nele, açoitá-lo e matá-lo; mas, depois de três dias, ressuscitará.
35 Unduŋ yeniŋguk kaŋ Sebedi mihiŋiyat, Jems dut Jon adi wooŋ indiŋ niŋgumuk, “Hinale, indi nemek niŋ tinimdok nadiyamut.”
35 Então se aproximaram dele Tiago e João, filhos de Zebedeu, dizendo: — Mestre, queremos que o senhor nos conceda o que vamos pedir.
36 Unduŋ niŋgumuk kaŋ Jesudibo yeninadiguk, “Maŋgoŋ tihamdok nadiŋa yonadiyamuk.”
36 E Jesus lhes perguntou:
37 Kaŋ yogumuk, “Hatihati kobuli hauta wapumnit gineŋ looŋ popge uŋgoniŋ foloŋ ila indi ninigila noli kohoge didimeniŋneŋkade eŋ noli kohoge kapmadineŋkade nipmeune itemeet.”
37 Eles responderam: — Permite-nos que, na sua glória, nos assentemos um à sua direita e o outro à sua esquerda.
38 Unduŋ niŋgumuk kaŋ Jesudibo yeniŋguk, “Hidi nemek u mebi mu nadidakaleeŋ hogok yofit tamuk. Hidi nu ime buukaaŋ nawaat u kedembe nademeek? Tiŋa Imeyout tinamneeŋ u hidi maaŋ kedembe youhamneeŋ?”
38 Mas Jesus lhes disse:
39 Kaŋ adibo yogumuk, “Eeŋ, indi kedem tidemeet.”
39 Eles responderam: — Podemos. Então Jesus lhes disse:
40 iŋgoŋ hidi’walaaniŋ nediyeŋ nu kohone didimeniŋneŋkade eŋ kohone kapmadineŋkade iitdok u nu tuwot mu hanindapmawit. Woŋ adi Bepaŋ ne meeniŋ yabukahileeŋ gigit uyemguk adi hogok kahileneeŋ.”
40 Quanto a sentar à minha direita ou à minha esquerda, não me compete concedê-lo, pois é para aqueles a quem está preparado.
41 Kaŋ mihiŋiye noli adi mede u nadiŋa meyatdok nadikadaka tiyemgiŋ
41 Quando os outros dez discípulos ouviram isso, começaram a ficar indignados com Tiago e João.
42 kaŋ Jesudi yenimbune buŋa bopneune indiŋ yeniŋguk, “Me nadisukilitihinit mokitdi mapme ila metam nadiyembu foune tipilapilaye kwanai titiŋdok yeniŋgigine tiiŋ. Kaŋ me loloŋhinit adi me fofoŋhinit yehitiŋafooŋ me bomboŋgi tiiŋ, hidi a nadiiŋ.
42 Mas Jesus, chamando todos para junto de si, disse:
43 Iŋgoŋ hidi adi unduŋ mu tiyaneeŋ. Hidi’walaaniŋ nediyeŋ loloŋnit tibe nadiŋa kaŋ noli hogohogok hidi’walaŋ lekiŋgoŋhik gineŋ me fofoŋnit hatiŋa tipilapilaye kwanai tuluwaak.
43 Mas entre vocês não é assim; pelo contrário, quem quiser tornar-se grande entre vocês, que se coloque a serviço dos outros;
44 Eŋ niŋdi talitimeŋ tibe nadiŋa kaŋ noliŋiye’walaŋ tipilapilaye-me hatiluwaak.
44 e quem quiser ser o primeiro entre vocês, que seja servo de todos.
45 Unduŋ doktiŋa Me Kobumuŋ adi kwetfoloŋ iŋoŋ tipilapilaye timindok mu foguk, adi tobo metamdok tipilapilaye tiyemiŋa hatihatiŋiŋdi yehituwawe foguk.”
45 Pois o próprio Filho do Homem não veio para ser servido, mas para servir e dar a sua vida em resgate por muitos.
46 Jesu tiŋa mihiŋiye adi wooŋ Jeliko yokwetneŋ wosuwagiŋ. Ala Jesu adi mihiŋiye gut yokwet u bikabuŋa ulune metam bop wapumdi noŋgoŋ ugiŋ. Kaŋ Timaiyo mihiŋiŋ Batimaio adi dawi sipmakaŋ doktiŋa buŋa talipmeŋ ila nayo tuluguk.
46 E foram para Jericó. Quando Jesus saía de Jericó, juntamente com os discípulos e numerosa multidão, Bartimeu, um cego mendigo, filho de Timeu, estava sentado à beira do caminho
47 Adi Jesu Nasaletniŋ bulak u nadiŋa indiŋ kutiguk, “Jesu, Dewit’walaŋ yalaki, nutok bulaniŋgoŋ nadiweŋ.”
47 e, ouvindo que era Jesus, o Nazareno, começou a gritar: — Jesus, Filho de Davi, tenha compaixão de mim!
48 Unduŋ kutiguk kaŋ metam nolidi nintoŋa kabup iitdok nihep tigiŋ. Iŋgoŋ adi tobo gigine tiŋa wapumgoŋ hinek kutiguk, “Dewit’walaŋ yalaki, nutok bulaniŋgoŋ nadiweŋ.”
48 E muitos o repreendiam para que se calasse, mas ele gritava cada vez mais: — Filho de Davi, tenha compaixão de mim!
49 Unduŋ kutiguk kaŋ Jesu uŋgoŋ yali metam yeniŋguk, “Nimbune iŋgoŋ bek.”
49 Jesus parou e disse: Chamaram, então, o cego, dizendo-lhe: — Coragem! Levante-se, porque ele está chamando você.
50 Unduŋ kutinimbune dahidahiŋiŋ uŋgoŋ kwihikameeŋ pilali tatakula buguk.
50 Atirando a capa para o lado, o cego levantou-se de um salto e foi até onde estava Jesus,
51 Bune Jesudi ninadiguk, “Nu maŋgoŋ tigambit yoŋa kutinanilaŋ?”
51 que lhe perguntou: O cego respondeu: — Mestre, que eu possa ver de novo.
52 Unduŋ yobune Jesudi niŋguk, “Nadisukilitigedi gehitubu-kedebalak ale weŋ.” Unduŋ nilune nai uŋaniŋgoŋ dawi tombune diwedakaleeŋ Jesu keletauguk.
52 Então Jesus lhe disse: E imediatamente passou a ver e foi seguindo Jesus estrada afora.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Marcos 10, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.