Lucas 15
Bepaŋ'Walaŋ Folofolok Kobuli (NOP) vs NVI
1 Heleniŋ me kadakaniŋ titiŋ hekidi Jesu medeŋiŋ nadine bugiŋ.
1 Todos os publicanos e "pecadores" estavam se reunindo para ouvi-lo.
2 Kaŋ Falisi tiŋa Yodoko Mede hinale heki adi kaŋ nadikadaka tiŋa indiŋ yogiŋ, “Me yadi me kadakaniŋ titiŋ yehimaneeŋ yeniutumbalak.”
2 Mas os fariseus e os mestres da lei o criticavam: "Este homem recebe pecadores e come com eles".
3 Unduŋ yogiŋ kaŋ Jesudi yoyout mede indiŋ yeniŋguk.
3 Então Jesus lhes contou esta parábola:
4 “Hidi’walaaniŋ nebek niŋdi binek dompa 100 yabudokoluwek ala kubugoŋ niŋ filune dediŋ tibek? Dompa 99 u deit tiiŋneŋ uŋgoŋ biyabuŋa noli u lohiyaugeyauge
4 "Qual de vocês que, possuindo cem ovelhas, e perdendo uma, não deixa as noventa e nove no campo e vai atrás da ovelha perdida, até encontrá-la?
5 kaŋ nagila kaluwaŋŋiŋ foloŋ kameeŋ nadifo tiŋa nagila buŋa yopmaŋ busuwawetik.
5 E quando a encontra, coloca-a alegremente sobre os ombros
6 Busuwaaŋ noliŋiye mede kameyembu buune yenimbetik, ‘Nu dompane niŋ filak agaŋ tubumintaaŋ nadifo tilat doktiŋa hinaŋ wapum tinim.’”
6 e vai para casa. Ao chegar, reúne seus amigos e vizinhos e diz: ‘Alegrem-se comigo, pois encontrei minha ovelha perdida’.
7 Jesudi unduŋ yoŋa indiŋ yeniŋguk, “Indiŋ hanimbe nadineŋ. Me fofohi 99 aditok kunum gineŋ nadifo tiyemiiŋ iŋgoŋ me niŋ kadakaniŋ titiŋdi weleŋ tubutakalelak aditok adi nadifo loloŋnit hinek tiiŋ.”
7 Eu lhes digo que, da mesma forma, haverá mais alegria no céu por um pecador que se arrepende do que por noventa e nove justos que não precisam arrepender-se".
8 “Be tam niŋ adi 10 siliŋ boihatibek kaŋ kubugoŋ niŋ filek kaŋ tam u dediŋ tibek? Adi kamaŋ galiŋa yoli yohomuŋ tiŋa baigoŋ lohiŋa kaŋ tibetik.
8 "Ou, qual é a mulher que, possuindo dez dracmas e, perdendo uma delas, não acende uma candeia, varre a casa e procura atentamente, até encontrá-la?
9 Tiŋa noliŋiye yenimbune buune yenimbek, ‘Nu muneeŋne niŋ filak u agaŋ kaŋ tiŋat doktiŋa nadifo tilat ale hinaŋ tinim.’
9 E quando a encontra, reúne suas amigas e vizinhas e diz: ‘Alegrem-se comigo, pois encontrei minha moeda perdida’.
10 “Undugoŋ hinek Bepaŋ’walaŋ aŋelo heki adi me kadakaniŋ titiŋ niŋdi weleŋ tubutakaleeŋ udanelak doktiŋa adi nadifo wapum tiiŋ.”
10 Eu lhes digo que, da mesma forma, há alegria na presença dos anjos de Deus por um pecador que se arrepende".
11 Unduŋ yoŋa tomboyoula indiŋ yeniŋguk, “Me niŋ hatiluguk adi mihiŋiyat lufomuk.
11 Jesus continuou: "Um homem tinha dois filhos.
12 Ala Moneŋiŋdi beu indiŋ niŋguk, ‘Me baŋ, bomboŋ nutok u kamiŋ danenambeŋ.’
12 O mais novo disse ao seu pai: ‘Pai, quero a minha parte da herança’. Assim, ele repartiu sua propriedade entre eles.
13 Unduŋ nimbune danemiŋguk, kaŋ muniniŋ hatiŋa muneeŋ bomboŋŋiŋ moŋgola yokwet bikabuŋa uguk. Kwet niŋkade kweetniŋ hinek wooŋ, muneeŋŋiŋ nadi mu tiŋa kaka hinek kudapmaguk.
13 "Não muito tempo depois, o filho mais novo reuniu tudo o que tinha, e foi para uma região distante; e lá desperdiçou os seus bens vivendo irresponsavelmente.
14 “Kaŋ nai uŋaniŋ nanaŋe map wapum hinek mintaguk kaŋ adi nanaŋenit mokit, hogok hatifit tuguk.
14 Depois de ter gasto tudo, houve uma grande fome em toda aquela região, e ele começou a passar necessidade.
15 Unduŋ doktiŋa me uŋaniŋ niŋ wooŋ kaune tipilapilaye kwanai titiŋdok yoŋa niŋkulune wooŋ makaye nanaŋe yemyem tuluguk.
15 Por isso foi empregar-se com um dos cidadãos daquela região, que o mandou para o seu campo a fim de cuidar de porcos.
16 Uŋoŋ wooŋ makaye nanaŋe uŋakoŋ fiit nawit nadiŋa uguk. Iŋgoŋ u maaŋ kamehep timiŋgiŋ.
16 Ele desejava encher o estômago com as vagens de alfarrobeira que os porcos comiam, mas ninguém lhe dava nada.
17 “Unduŋ timimbune hanadikunakunale-tauyeŋ indiŋ naditomguk, ‘Batne’walaŋ kwanai-me hogohogok adi nanaŋe wapum hinek naiŋ, kaŋ nu mihiŋiŋ hinekdi iŋoŋ map kisaŋ hinek tilat.
17 "Caindo em si, ele disse: ‘Quantos empregados de meu pai têm comida de sobra, e eu aqui, morrendo de fome!
18 Unduŋ doktiŋa pilali batne’walaŋ wooŋ indiŋ nimbit, “O me baŋ, nu Bepaŋ sigilulum timiŋgut tiŋa du maaŋ sigilulum tigamuŋa kadakaniŋ tugut
18 Eu me porei a caminho e voltarei para meu pai, e lhe direi: Pai, pequei contra o céu e contra ti.
19 doktiŋa nu du mihige hinek kotigoŋ mu nanimbu hatiluwaat. Kwanai mege hogok nanimbu hatiluwaat.”’
19 Não sou mais digno de ser chamado teu filho; trata-me como um dos teus empregados’.
20 Unduŋ yoŋa pilali beu kawe uguk.
20 A seguir, levantou-se e foi para seu pai. "Estando ainda longe, seu pai o viu e, cheio de compaixão, correu para seu filho, e o abraçou e beijou.
21 Kaŋ mihiŋiŋdi yoguk, ‘Me baŋ, nu Bepaŋ be du hidi sigilulum tihamuŋa kadakaniŋ tugut doktiŋa nu du mihige hinek kotigoŋ mu nanimbu hatiluwaat.’
21 "O filho lhe disse: ‘Pai, pequei contra o céu e contra ti. Não sou mais digno de ser chamado teu filho’.
22 “Unduŋ niŋguk iŋgoŋ beu adi tipilapilaye mihiŋiye yeniŋguk, ‘Pilap hinek wooŋ dahidahi fofooŋ niŋ tineŋ, haluntuk niŋ tineŋ eŋ kayoŋnamokop moŋgotneŋ. Unduŋ moŋgola buŋa tinahukulimineŋ.
22 "Mas o pai disse aos seus servos: ‘Depressa! Tragam a melhor roupa e vistam nele. Coloquem um anel em seu dedo e calçados em seus pés.
23 Tiŋa wooŋ makau mihiniŋ folooŋnit hinek uŋak ulune hinaŋ wapum tinim.
23 Tragam o novilho gordo e matem-no. Vamos fazer uma festa e comemorar.
24 Mihine i agaŋ kumuŋgukneniŋ udanelak, tiŋa agaŋ fikuk iŋgoŋ tubumintayam doktiŋa hinaŋ tinim.’ Unduŋ yoŋa hinaŋ tububihikiŋ.
24 Pois este meu filho estava morto e voltou à vida; estava perdido e foi achado’. E começaram a festejar.
25 “Unduŋ ha-tulune Tuwo adi kade gineŋ hatiguk ala udaneeŋ buŋa yot tubudulaaŋ nadilune kap miyeeŋ tonadifo tigiŋ.
25 "Enquanto isso, o filho mais velho estava no campo. Quando se aproximou da casa, ouviu a música e a dança.
26 Nadiŋa tipilapilaye-me niŋ katinimbu uune niŋguk, ‘U maŋgoŋ tiŋa toiŋ?’
26 Então chamou um dos servos e perguntou-lhe o que estava acontecendo.
27 “Unduŋ nimbune yoguk, ‘Kwayage koti kulemaŋgoŋ udaneeŋ buŋak kaŋ bahadi wendoktiŋa nadifooŋ makau mihiniŋ folooŋnit ulaŋa helak.’
27 Este lhe respondeu: ‘Seu irmão voltou, e seu pai matou o novilho gordo, porque o recebeu de volta são e salvo’.
28 “Unduŋ nimbune nadiŋa kwihita tiŋa yot maaneŋ mu foune beudi buŋa yot maaneŋ fofoŋdok niŋkulemaguk. Kaŋ mihiŋiŋdi weleŋ kudup daune niŋguk,
28 "O filho mais velho encheu-se de ira, e não quis entrar. Então seu pai saiu e insistiu com ele.
29 ‘I kaweŋ, nu guletgulet hatitabam hogohogok adi me kwanai tuwaŋit mokit adi tiiŋ dabugoŋ tigamulat. Tiŋa mede wobu nemu tigamulat iŋgoŋ du meme bedikwambundaaŋ kabe nemu nambune notneye dut hina nadifo tugumun.
29 Mas ele respondeu ao seu pai: ‘Olha! todos esses anos tenho trabalhado como um escravo ao teu serviço e nunca desobedeci às tuas ordens. Mas tu nunca me deste nem um cabrito para eu festejar com os meus amigos.
30 Iŋgoŋ mihigedi bomboŋge moŋgo wooŋ talitam heki dut hatiŋa tubudapmaaŋ buŋak kaŋ makau mihiniŋ folooŋnit hinek ula hinaŋ ya nadifo toiŋ.’
30 Mas quando volta para casa esse seu filho, que esbanjou os teus bens com as prostitutas, matas o novilho gordo para ele! ’
31 “Unduŋ yobune beudi indiŋ niŋguk, ‘Mihine, du adi helemahelemaŋ nukut iŋgoŋ hatilaŋ doktiŋa nemenemek hogohogok u dutok.
31 "Disse o pai: ‘Meu filho, você está sempre comigo, e tudo o que tenho é seu.
32 Kaŋ kwayage adi agaŋ kumuŋgukneŋniŋ udaneŋak be fikukneniŋ tubumintayam doktiŋa hinaŋ wapum tiŋa nadifo tinene utumbawek.’”
32 Mas nós tínhamos que comemorar e alegrar-nos, porque este seu irmão estava morto e voltou à vida, estava perdido e foi achado’ ".
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Lucas 15, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.