João 1

Bepaŋ'Walaŋ Folofolok Kobuli (NOP) vs NTLH

Sair da comparação
NTLH Nova Tradução na Linguagem de Hoje 2000
1 Maŋiŋ Mede adi agaŋ koomkwaha kwetkunum mu mintalune hatitabuŋa hatiguk. Tiŋa Maŋiŋ Mede adi hatihatiŋiŋ Bepaŋ’walaŋkade halune hatiguk. Eŋ Maŋiŋ Mede negoŋ Bepaŋ hatiguk.
1 No começo aquele que é a Palavra já existia. Ele estava com Deus e era Deus.
2 Adi tububihit gineŋgoŋ Bepaŋ dut hatiŋila
2 Desde o princípio, a Palavra estava com Deus.
3 nemenemek adutgoŋ noŋgoŋ yehitubu-mintagumuk. Nemek noli u adi mokit nemu yehitubu-mintaguk.
3 Por meio da Palavra, Deus fez todas as coisas, e nada do que existe foi feito sem ela.
4 Tiŋa adi yadi hatihati molom doktiŋa metam hogohogok hauta tubumintayemguk.
4 A Palavra era a fonte da vida, e essa vida trouxe a luz para todas as pessoas.
5 Kaŋ hauta adi mambip gineŋ hautaune mambipdi hefuladok moŋ tikaŋ wabiguk.
5 A luz brilha na escuridão, e a escuridão não conseguiu apagá-la.
6 — ausente —
6 Houve um homem chamado João, que foi enviado por Deus
7 — ausente —
7 para falar a respeito da luz. Ele veio para que por meio dele todos pudessem ouvir a mensagem e crer nela.
8 Jon ne adi hauta molom moŋ, adi yadi tobo Hauta wondiniŋ gigit u metam yenihautaguk.
8 João não era a luz, mas veio para falar a respeito da luz,
9 Hauta woŋ adi folooŋ hinekdi metam hogohogok hautanimilak. Adi yadi kwetfoloŋ mintaguk.
9 a luz verdadeira que veio ao mundo e ilumina todas as pessoas.
10 Tiŋa Maŋiŋ Mede negoŋ kwet kunum yehitubu-mintaguk ala adi kwetfoloŋ iŋoŋ hatiguk, iŋgoŋ metamdi mu kadakalegiŋ.
10 A Palavra estava no mundo, e por meio dela Deus fez o mundo, mas o mundo não a conheceu.
11 Eŋ ne yolikwelineŋ uune metamdi mu kahilegiŋ.
11 Aquele que é a Palavra veio para o seu próprio país, mas o seu povo não o recebeu.
12 Kaŋ nolidigoŋ kahileeŋ nadisukilitimiŋgiŋ, doktiŋa Bepaŋ’walaŋ wapmihi mintadok yenindapmaguk.
12 Porém alguns creram nele e o receberam, e a estes ele deu o direito de se tornarem filhos de Deus.
13 Unduŋ doktiŋa adi kwetfoloŋ metam’walaŋ wapmihi moŋ, be kwetfoloŋ metam nehi’walaŋ nadinadihik gineŋ mu mintagiŋ, adi yadi Bepaŋ ne’walaŋ kohokudi doktiŋa Bepaŋ negoŋ Behik hatilak.
13 Eles não se tornaram filhos de Deus pelos meios naturais, isto é, não nasceram como nascem os filhos de um pai humano; o próprio Deus é quem foi o Pai deles.
14 Maŋiŋ Mede adi mehinek mintaaŋ indi lekiŋgoŋnik gineŋ Bepaŋ’walaŋ siloŋ tobogoŋ eŋ mede biyagoŋnit hatiguk. Kaŋ indi Bepaŋ’walaŋ Mihiŋiŋ kubugoŋ hinek yoŋa wougigit eŋ holiholiŋe miŋguk u miŋgoŋ kagumun.
14 A Palavra se tornou um ser humano e morou entre nós, cheia de amor e de verdade. E nós vimos a revelação da sua natureza divina, natureza que ele recebeu como Filho único do Pai.
15 Jondi aditok yoŋa indiŋ yohautaguk, “Nu me yendegoŋ indiŋ yogut, ‘Me mindaŋ bulak adi nu mu mintawe koom hatiguk. Adi nu nalakapmeŋ tilak.’”
15 João disse o seguinte a respeito de Jesus: — Este é aquele de quem eu disse: “Ele vem depois de mim, mas é mais importante do que eu, pois antes de eu nascer ele já existia.”
16 Indi adi’walaŋ siloŋ tobogoŋ u dapmandapmaŋnit mokit moŋgokumundi moŋgokam.
16 Porque todos nós temos sido abençoados com as riquezas do seu amor, com bênçãos e mais bênçãos.
17 Moses adi Yodoko Mede nimguk kaŋ Jesu Kilisto adi siloŋ tobogoŋ mede biyagoŋ nimguk.
17 A lei foi dada por meio de Moisés, mas o amor e a verdade vieram por meio de Jesus Cristo.
18 Bepaŋ adi nebek niŋdi nemu hinek kaguk. Mihiŋiŋ kubugoŋ hinek ne’walaŋ hebeŋ gineŋ hatilakdi gigitŋiŋ tiŋa fooŋ yohautaguk.
18 Ninguém nunca viu Deus. Somente o Filho único, que é Deus e está ao lado do Pai, foi quem nos mostrou quem é Deus.
19 Jelusalem uŋoŋ Judame heki’walaŋ me wapuhi adi Siloŋyot diniŋ talitimeŋhiye eŋ tubuloda mehiye yeniŋkulune Jon’walaŋ wooŋ ninadigiŋ, “Du nedigoŋ hinek?”
19 Os líderes judeus enviaram de Jerusalém alguns sacerdotes e levitas para perguntarem a João quem ele era.
20 Kaŋ Jon adi mebiŋiŋ kamehebi mu tiŋa miŋgilaŋgoŋ indiŋ yenihautaguk, “Nu Kilisto moŋ.”
20 João afirmou claramente: — Eu não sou o
21 Unduŋ yenimbune gigine tiŋa ninadigiŋ, “Kaŋ du neeŋ? Du Ilaija be?”
21 Eles tornaram a perguntar: — Então, quem é você? Você é Elias? — Não, eu não sou! — respondeu João. — Você é o — Não! — respondeu ele.
22 Mede u nadiŋa niŋgiŋ, “Unduŋ ale du datok dediŋ yolaŋ u ninimbune wooŋ me wapuhi niniŋkulune bumun u yeninim.”
22 Aí eles disseram a João: — Diga quem é você para podermos levar uma resposta aos que nos enviaram. O que é que você diz a respeito de você mesmo?
23 Unduŋ ninadigiŋ kaŋ polofet Aisaiyadi mede indiŋ youkuk u yeniŋguk,
23 João respondeu, citando o profeta Isaías: — “Eu sou aquele que grita assim no deserto: preparem o caminho para o Senhor passar.”
24 Unduŋ yenimbune nohiye Falisi heki wanaŋ bugiŋdi indiŋ nintogiŋ,
24 Os que foram enviados eram do grupo dos fariseus ;
25 “Du Kilisto moŋ, be du Ilaija moŋ, tiŋa du Polofet moŋ, iŋgoŋ deti Imeyout kwanai tilaŋ?”
25 eles perguntaram a João: — Se você não é o Messias, nem Elias, nem o Profeta que estamos esperando, por que é que você batiza?
26 Unduŋ nimbune Jondibo yoguk, “Nu adi ime hinekdi hogok youyemulat iŋgoŋ me niŋ lekiŋgoŋhik gineŋ mintaaŋ hatilak u hidi mu kakiyondaiŋ.
26 João respondeu: — Eu batizo com água, mas no meio de vocês está alguém que vocês não conhecem.
27 Adi yadi mindaŋ bulak, nu aindiniŋdi gulalikŋiŋ tagimimbitdok tuwot moŋ.”
27 Ele vem depois de mim, mas eu não mereço a honra de desamarrar as correias das sandálias dele.
28 Nemenemek u Jondi Imeyout kwanai hautitugukneŋ Jodan ime fukuniŋ Betani uŋoŋ tigiŋ.
28 Isso aconteceu no povoado de Betânia, no lado leste do rio Jordão, onde João estava batizando.
29 Unduŋ tigiŋ ala heleune Jondi yali kaune Jesu kweetniŋgoŋ gwaŋ buguk kaŋ yoguk, “Bepaŋ’walaŋ Dompa Mihiniŋ gu bulak oŋ. Adikuyeŋ kwetfoloŋ metam’walaŋ kadakaniŋhik tumolokulaak.
29 No dia seguinte, João viu Jesus vindo na direção dele e disse: — Aí está o Cordeiro de Deus, que tira o pecado do mundo!
30 Nu me wondegoŋ indiŋ haniŋgut, ‘Me mindaŋ bulak adi nu mu mintagutneŋ hatiguk doktiŋa adi nu nalakapmeŋ tilak.’
30 Eu estava falando a respeito dele quando disse: “Depois de mim vem um homem que é mais importante do que eu, pois antes de eu nascer ele já existia.”
31 Nu na koom mu nadidakalemiŋgut iŋgoŋ Isilae metam indi daunik gineŋ mintadakaledok yoŋa Imeyout kwanai tububihikut.”
31 Eu mesmo não sabia quem ele era, mas vim, batizando com água para que o povo de Israel saiba quem ele é.
32 Unduŋ yoŋa netok indiŋ yeniŋguk, “Nu yali kawene Uŋgoniŋ Munabulidi kunum gineniŋ butigili wele tiŋa fooŋ Jesu foloŋ ikuk.
32 João continuou: — Eu vi o Espírito descer do céu como uma pomba e parar sobre ele.
33 Nu na hogok me u tuwot mu nadidakalemimbe tugut iŋgoŋ me naniŋkut tuguk adi indiŋ naniŋguk, me niŋ Imeyout timimbaaŋ kaŋ Uŋgoniŋ Munabulidi adi foloŋ foune kawaaŋ adi kuyeŋ metam Munabulidi youyembaak.
33 Eu não sabia quem ele era, mas Deus, que me mandou batizar com água, me disse: “Você vai ver o Espírito descer e parar sobre um homem. Esse é quem batiza com o Espírito Santo.”
34 Nu adi uŋakoŋ kagut doktiŋa mebiŋiŋ indiŋ hanilat, adi Bepaŋ Mihiŋiŋ.”
34 E eu vi isso e por esse motivo tenho declarado que ele é o Filho de Deus.
35 Heleune Jon adi mihiŋiyat lufom dut noŋgoŋ yakiŋ
35 No dia seguinte, João estava outra vez ali com dois dos seus discípulos.
36 ala Jesu buŋa uune kaŋ yeniŋguk, “Bepaŋ’walaŋ Dompa Mihiniŋ gu kademek.”
36 Quando viu Jesus passar, disse: — Aí está o Cordeiro de Deus!
37 Unduŋ yenimbune nadiŋa meyat u Jesu kelegumuk.
37 Quando os dois discípulos de João ouviram isso, saíram seguindo Jesus.
38 Kaŋ Jesudi udaneeŋ yabuŋa yeniŋguk, “Hidi maŋgoŋ kaliŋ bamuk?”
38 Então Jesus olhou para trás, viu que eles o seguiam e perguntou: Eles perguntaram: — Rabi, onde é que o senhor mora? (“Rabi” quer dizer “mestre”.)
39 Unduŋ ninadigumuk kaŋ yeniŋguk, “Buŋa kademek.” Mele agaŋ fofoŋ tibe tulune yeniyanagila ugiŋ. Wooŋ kaŋ uŋgoŋ noŋgoŋ ikiŋ.
39 — Venham ver! — disse Jesus. Então eles foram, viram onde Jesus estava morando e ficaram com ele o resto daquele dia. Isso aconteceu mais ou menos às quatro horas da tarde.
40 Meyat Jon’walaŋ mede nadiŋa kelegumuk adi’walaaniŋ niŋ adi wou Endulu, adi Saimon kwayaŋ.
40 André, irmão de Simão Pedro, era um dos dois homens que tinham ouvido João falar a respeito de Jesus e por isso o haviam seguido.
41 Kaŋ adi pilap wooŋ dali tubumintaaŋ niŋguk, “Indi Mesiya agaŋ kamut.” (Mesiya adi Gilik mede gineŋ Kilisto yoyagiŋ.)
41 A primeira coisa que André fez foi procurar o seu irmão Simão e dizer a ele: — Achamos o
42 Unduŋ niŋa Saimon nagila Jesu’walaŋ ugumuk kaŋ Jesudi Saimon kaŋ niŋguk, “Du adi Jon mihiŋiŋ ala wohoge Saimon iŋgoŋ kobuk adi wohoge Sifas ganilat.” (U Gilik mede gineŋ Pita yoyagiŋ, mede mebi ‘kawade hakat’.)
42 Então André levou o seu irmão a Jesus. Jesus olhou para Simão e disse:
43 Unduŋ tiŋa ikiŋ ala heleune Jesudi Galilide wene tiulidokooŋ wooŋ Filip tubumintaaŋ niŋguk, “Du buŋa nehikeleweŋ.”
43 No dia seguinte, Jesus resolveu ir para a região da Galileia. Antes de ir, foi procurar Filipe e disse:
44 (Filip tiŋa Endulu eŋ Pita adi Besaidahi.)
44 Filipe era de Betsaida, de onde eram também André e Pedro.
45 Ala Filipdibo wooŋ Nataniyel tubumintaaŋ niŋguk, “Indi me koom Mosesdi Yodoko Mede gineŋ medeŋiŋ youkuk eŋ polofet hekidi maaŋ aditok mede youkiŋ u agaŋ kamun. Adi Josep mihiŋiŋ Jesu, Nasaletniŋ.”
45 Filipe foi procurar Natanael e disse: — Achamos aquele a respeito de quem Moisés escreveu no
46 Nataniyeldi mede u nadiune tuwot mu tubune yoguk, “Nasalet uŋoŋ nemek fofooŋ kedembe mintawek.”
46 Natanael perguntou: — E será que pode sair alguma coisa boa de Nazaré? — Venha ver! — respondeu Filipe.
47 Unduŋ yoŋa ugumuk, wooŋ Nataniyeldi Jesu hakukneŋ tubudulalune Jesudi kaŋ indiŋ yoguk, “Me yoŋ adi Isilae me folooŋ hinek. Weleŋ maaneŋ kadakaniŋ be yalaŋ nemu hatak.”
47 Quando Jesus viu Natanael chegando, disse a respeito dele:
48 Unduŋ yobune Nataniyeldibo ninadiguk, “Du deti nadinamulaŋ?”
48 Então Natanael perguntou a Jesus: — De onde o senhor me conhece? Jesus respondeu:
49 Unduŋ yoguk kaŋ Nataniyeldibo niŋguk, “Hinale, biyagoŋ hinek, du adi Bepaŋ Mihiŋiŋ, Isilaehi’walaŋ mapme.”
49 Então Natanael exclamou: — Mestre, o senhor é o Filho de Deus! O senhor é o Rei de Israel!
50 Unduŋ nimbune Jesudibo yoguk, “Du bem yooneŋ gabuŋat yoot wendok-kube tiŋa nadisukilitilaŋ? Kudi kobuk mintaŋak i kuyaniŋ-kabe kaŋaŋ. Iŋgoŋ oŋ, kougoŋ adi kudi wapuhi hinek mintatawaak kaŋ yabaaŋ.”
50 Jesus respondeu:
51 Unduŋ yeniŋa tomboyoula indiŋ yeniŋguk, “Nu biyagoŋ hinek hanilat, hidi kunum dilitombune Bepaŋ’walaŋ aŋeloŋiye Me Kobumuŋ’walaŋkade loŋatfoŋat tubune yabuneŋ.”
51 Eu afirmo a vocês que isto é verdade: vocês verão o céu aberto e os anjos de Deus subindo e descendo sobre o

Ler em outra tradução

Comparar com outra

Estude este capítulo no WhatsApp

Peça à IA da Bíblia Fala para explicar João 1, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.