Mateus 26

Hẽwandam Hiek (NOAH) vs NTLH

Sair da comparação
NTLH Nova Tradução na Linguagem de Hoje 2000
1 Jesuu mag mʌg hatag deeu hich bëeju k'ap hamk'ĩir mag jaau dichtarr k'ur, maach hich dʌ̈i hogdʌba wënʌrraajerr k'ʌʌnagta deeu magjim hich higwi:
1 Quando Jesus acabou de ensinar essas coisas, disse aos discípulos:
2 —Pãrau k'ap'ʌ nʌmgui hajim, mʌigmua k'ãai numí nʌm hee p'iesta Pascua burrju. Mʌg p'iesta heeta hõrau mʌch chi Hemk'ooi Hiewaa pʌr deejugui hajim, pakuls gaai meerp'ë t'õomk'ĩir.
2 — Vocês sabem que daqui a dois dias vai ser comemorada a
3 Ya mag p'iesta burrju k'ãai numpai waaur nʌm hee, p'adnaan chi pörk'a nʌm k'ʌʌn jöoin chi t'ierrnaan dʌ̈i hãba biirdʌjierram haajem, p'adnaan t'umaam k'ʌʌn pör Caifás di haig.
3 Os chefes dos sacerdotes e os líderes judeus se reuniram no palácio de Caifás, o Grande Sacerdote ,
4 Mag hãba biirdʌtarran, Jesús himeraa pʌr hauwi t'õopʌ̈yaag hãba hibëpaag hajim hanʌm.
4 e fizeram um plano para prender Jesus em segredo e matá-lo.
5 Mamʌ mag hi t'õopʌ̈yaag hẽk'a nʌmta hamachdëupai deeu, —Hõor pöm mʌg t'ʌnʌm meeuk'apimaaugau, mʌg p'iesta hee chan hi chig haba, p'iesta dichtarr k'urta t'õopʌ̈ijugui hajierram hanʌm.
5 Eles diziam: — Não vamos fazer isso durante a festa, para não haver uma revolta no meio do povo.
6 Mag nʌm hee Jesús woundam Simón hanʌm di haig sĩejim, Betania p'öbör hee. Hich mag Simón hanʌmpai hibʌʌr wauwi “p'ĩe paraa k'itarr” ha t'ʌ̃ʌrjeejim.
6 — ausente —
7 Mag di haig mes gaai hi t'ach k'ö hoo simta, hʌʌi hãb jʌ̃gdee didam durrk'udau alabastro hanʌm dën boteedidam wau k'itʌm dʌ̈i dubchëjim. Mag jʌ̃gdee nem parhẽpaaga sĩerrʌm. Mag waibëewi Jesús pör hee sĩi choopʌ̈ichëjim.
7 — ausente —
8 Mag hi pör hee choobapʌ̈im hoobaawai maach chi Jesús dʌ̈i wënʌrrarr k'ʌʌn hee hãaur k'ʌʌn mʌ k'apeen meeuk'a p'öbaadëwi, —¿K'ant'eeta jãg jʌ̃gdee parhẽpagk'am sĩi hãr choobapʌ̈ima? hajierram,
8 Ao verem aquilo, os discípulos ficaram zangados e disseram: — Que desperdício!
9 nem parhẽpag përpʌ̈iwi hag p'atk'onau dau hap'ʌʌm k'ʌʌndamag hʌ̈u nemdam hau deeju hãb sĩerrtá.
9 Esse perfume poderia ter sido vendido por uma fortuna, e o dinheiro, dado aos pobres.
10 Mamʌ ham mag hiek'a nʌm hich Jesuu hũr sĩerr haawai, —¿K'ant'eeta pãrau chik'am k'ĩir naaupi nʌma? Hirua hʌ̈uta jʌ̃gdeeu mʌ pör k'ooi sĩebahab hajim hamag.
10 Mas Jesus, sabendo o que eles diziam, disse:
11 Mʌig heegar dau hap'ʌʌ k'it'ëem k'ʌʌnan pãrau hich jãg pãach dʌ̈i hoo wai wënʌrraju, mamʌ mʌ chan tag pãar k'ĩir chitabamgui hajim.
11 Pois os pobres estarão sempre com vocês, mas eu não.
12 Mʌg hʌʌirau jʌ̃gdeeu mʌg mʌ k'ooibarmʌn maach jöoin hi haawai maach meeunau haajemjö mʌ hauk'ërju hedam hat'ee hag nawe ya mʌ k'a p'uur sim k'abahab hajim.
12 O que ela fez foi perfumar o meu corpo para o meu sepultamento.
13 Cha mʌ hiek'a chirʌm hiek'au mʌg hatag pawiajã durrpierr Hẽwandamau hõor peerdʌajem hiek jaau wënʌrrʌm dʌ̈i hĩchab mʌg hʌʌirau mʌ dʌ̈i mʌgbarmjã jaaub k'aba jaaujugui hajim. Mag, hooba harr k'ʌʌnaujã hĩchab hi hiigjeeju ha jaaujim hich Jesuu.
13 Eu afirmo a vocês que isto é verdade: em qualquer lugar do mundo onde o
14 Maach hi k'apeen hi dʌ̈i doce hogdʌba wënʌrraajerr k'ʌʌn hee hãb Judas Iscariote ha t'ʌ̃r sĩerrau p'adnaan chi pörnaan haar mawia
14 Então um dos doze discípulos, chamado Judas Iscariotes, foi falar com os chefes dos sacerdotes.
15 hamag, —Mua pãachig Jesús pʌr deebaawai, ¿pãrau k'arr mʌrʌg p'ag nʌ? haimajim haajem.
15 Ele disse: — Quanto vocês me pagam para eu lhes entregar Jesus? E eles lhe pagaram trinta moedas de prata.
16 Magtarr haigmua Judaan sĩi hãba p'adnaan chi pörnaanag Jesús pʌr deejuuta hẽk'a nʌrraajeejim.
16 E daí em diante Judas ficou procurando uma oportunidade para entregar Jesus.
17 Maach jöoin hi haawai pan levadura chuk'u wauwia k'oojem hag seman hee ya warrpem k'ãai hãb hãspa hëebaadëm hed maach hich dʌ̈i wënʌrraajem k'ʌʌnauta marau hich Jesuug, —¿Jamta nemk'oo jaram ovejadam t'õonaa k'ö nʌ? ha jëeu naajim, k'ap haag.
17 No primeiro dia da Festa dos Pães sem Fermento , os discípulos chegaram perto de Jesus e perguntaram: — Onde é que o senhor quer que a gente prepare o jantar da
18 Mag hichig jëeubaawai hichdëu marag, —Jerusalén woun hãb sim haar hërëubaadët hajim. Maimua magʌg mua jaaupʌ̈i chirʌm habat: “Ya mʌch t'õju gayaa pamaawai, pʌ di haigta nemk'oo jaram ovejadam wauwi pãar dʌ̈i hãba k'öm k'õsi chirʌm” habat hajim chi wëtju k'ʌʌnag.
18 Ele respondeu:
19 Magbaawai chadcha hichdëu jaautarrjö, maar k'apeenau wëtwi, hichdëu jaaupʌ̈itarrjö jaauwimawi, hi na mag nemk'oo jaram ovejadam wauwimajierram.
19 Os discípulos fizeram como Jesus havia mandado e prepararam o jantar da Páscoa.
20 Maimua hich hẽudee hök'arta bëewi, ya k'ĩsu haadëm hee maach doce hi dʌ̈i wënʌrraajerr k'ʌʌn t'um hãba hi dʌ̈i t'ach k'ö naajim.
20 Quando anoiteceu, Jesus e os doze discípulos sentaram para comer.
21 Mag hãba k'ö nʌmuata hichdëu marag magjim:
21 Durante o jantar Jesus disse:
22 Mag hũrbaawai, chadcha maar hök'ĩirjuu hap'öbaadëjim. Mag nʌm hiek'au jũrram k'ʌʌnau hirig, “Señor, hĩsin mua k'ãijãa hagam” haajeejim.
22 Eles ficaram muito tristes e, um por um, começaram a perguntar: — O senhor não está achando que sou eu; está?
23 Mag jũrram k'ʌʌnau hichig jëjëeu k'aawai magjim:
23 Jesus respondeu:
24 Magnaa hichdëu, —Hoo nʌm dau heyaa Hemk'ooi Hiewaa chadcha Hẽwandam hiek p'ã sĩsidʌm gaai jaau simjö wajapp'a dau haug wawaagpaama hajim. Pari hapk'iitʌ mʌ mag hap'ʌʌ hamk'ĩir wir haig mʌ përtarr woun. Jãgʌm wounaan t'aababa harr hak'iin hʌ̈ucha hak'amgui hajim.
24 Pois o
25 Magbaawai Judaau hichdëu k'abajim hamk'ĩir, —Maestro, hĩsin mua k'ãijãa hagam hajim.
25 Então Judas, o traidor, perguntou: — Mestre, o senhor não está achando que sou eu; está? Jesus respondeu:
26 Mag hiyʌ̈ʌ t'ach k'ö nʌmua Jesuu pandam jua hee haunaa, Hẽwandamag hag paar hʌ̈u hajim hanaa k'õreunaa marag hʌapʌ̈ijim. Magnaa, —K'öbat, mʌ mʌ morou hajim, chi pan higwi.
26 Enquanto estavam comendo, Jesus pegou o pão e deu graças a Deus. Depois partiu o pão e o deu aos discípulos, dizendo:
27 Maimua jũrr vino jarrdam hauwi, hag paarjã hagjö Hẽwandamag hʌ̈u hajim hanaa deeu marag hʌapʌ̈ijim. Magnaa, —Döbat, mʌʌn mʌ bagau; hich jãg hãbam jarr heepai döpetat hajim.
27 Em seguida, pegou o cálice de vinho e agradeceu a Deus. Depois passou o cálice aos discípulos, dizendo:
28 Mʌg jarr heem vinodam döbarmta warrgarwe Hẽwandamau hõor dʌ̈i hiek deeju haajerrau. Mamʌ mʌg hiek'an hiek hiiuriugui hajim. Mʌ bag mʌg vinojö k'itʌm hãrbarmuata Hẽwandamau hõor k'aibag t'um chugpaa haujugui hajim.
28 porque isto é o meu sangue, que é derramado em favor de muitos para o perdão dos pecados, o sangue que garante a
29 Pari mʌg döbarmjö chan tag döba, hãba mʌchta mʌch Hayau t'umaam k'ʌʌn Pörk'apibarm hedta deeu hũwaai pãar dʌ̈i döjugui hajim. Pari mag hed maach hoobarm chan hĩsimjöpai k'aba, honeechata haju, nem t'ʌnʌm t'um chi hiiur haju haawai ha jaaujim hich Jesuu maachigcha.
29 Eu afirmo a vocês que nunca mais beberei deste vinho até o dia em que beber com vocês um vinho novo no
30 Mag maach hich dʌ̈i hãba wënʌrraajerr k'ʌʌn hich dʌ̈i hãba mes gaai hiyʌ̈ʌ t'ach k'ö haaipawi, meuk'aarjã Hẽwandam hiek Salmos hanʌm gayam hauwia, Olivo durrsĩig wëtjim.
30 Então eles cantaram canções de louvor e foram para o monte das Oliveiras.
31 Mam panaa Jesuu marag, —Hẽwandam hiek p'ã sim gaai, “Mua chi pastor t'õobapäaiwai chi ovejanaandam parhooba haaidʌju” ha simjö, hĩsim hedaar pãrau mʌ mʌch hap barpʌawi t'umaa haaidʌtk'ajugui hajim.
31 E Jesus disse aos discípulos:
32 Mamʌ hũwaai p'iidʌwia mʌch hiiu chirsiewai pãar na mawia Galilea chiraimajugui ha jaaujim.
32 Mas, depois que eu ressuscitar, irei adiante de vocês para a Galileia.
33 Magbaawaita Pedroou jũrr hirig, —T'umaam k'ʌʌnau pʌch hap barpʌawiajã mua chan pʌ barpʌabamgui hajim.
33 Então Pedro disse a Jesus: — Eu nunca abandonarei o senhor, mesmo que todos o abandonem.
34 Magbaa Jesuu jũrr, —Pedro, cha mʌ hiek'a chirʌm hiek'au nau hãt'ãrr bĩeju nawe biek t'ãrjup pua hõrag bʌ̃ʌrjã mʌ k'augba chitʌm hajuwai hajim.
34 Mas Jesus lhe disse:
35 Mamʌ Jesuu hichig magbaawai chará warag Pedroou hirig, —Pʌ t'õbaimam haar dʌ̈i t'õimaju hawiajã mua chan pʌ k'augba chitʌm ha hiek'abamgui hajim.
35 Pedro respondeu: — Eu nunca vou dizer que não o conheço, mesmo que eu tenha de morrer com o senhor! E todos os outros discípulos disseram a mesma coisa.
36 Maigmua jũrr nemjĩirdö Getsemaní hanʌmʌg maar p'ë harrjim. Maimua mam barwi, —Mʌig nʌisit, mʌ chum hʌ̃gt'aag jëwaak'emgui hajim.
36 Jesus foi com os discípulos para um lugar chamado Getsêmani e lhes disse:
37 Maimua t'ãrjuppaim k'ʌʌn dʌ̈i petajim. Mag hich dʌ̈i p'ë harrtarr k'ʌʌn hãb Pedro hajim, maimua tagam k'ʌʌn numí jöoi Zebedeo chaain hajim, Santiago Juan dʌ̈i. Mam paauk'abaimaawai ham hiek hök'ĩirjuuga haadëmua gaai machaaga haadëjim haajem, chi Jesús.
37 Então Jesus foi, levando consigo Pedro e os dois filhos de Zebedeu. Aí ele começou a sentir uma grande tristeza e aflição
38 Mag simua hamag, —Mʌʌn dëgölp gaai machgau hök'ĩirjuuga haadëm; hãba mʌch t'õjuuta k'ĩirju chirʌmgui hajim. Pãar mʌig nʌisit, mamʌ mʌ dʌ̈i dauk'ana habat. Hoob k'ãimiet hajim hanʌm.
38 e disse a eles:
39 Hamag mag jaau pʌawi hichin ham bigaau ham warp'aapai sĩeimajim haajem. Magnaa jẽk'ʌt t'ʌk'öonaa k'ĩeb jẽb gaai dagau dʌrnaa hʌ̃gt'aag jëeumamua, “Tata, pua k'õs hak'iin, hatcha mʌ dau hap'ʌʌ hapibak'amgui” hajim hanʌm. “Deeum nem waubarmuajã hagjö hõor peerdʌ hauju hayaa hak'iin, mʌ gaai machag mʌgcha hãwatbak'am. Pari mʌchdëu k'õsi chirʌmjö k'aba, pʌchdëu k'õsimjöta mʌ dʌ̈i habá” ha jëeumajim haajem.
39 Ele foi um pouco mais adiante, ajoelhou-se, encostou o rosto no chão e orou:
40 Mag hich Hayag jëeu sĩi hawi ham hoon bëejim haajem. Maimua hoocheewai ham k'ãi nʌmta hoochëjim hanaabá. Magbaawai Pedroogta, —Pãar chan horadam hãbjãta mʌ dʌ̈i dauk'ana k'aba nʌm.
40 Depois voltou e encontrou os três discípulos dormindo. Então disse a Pedro:
41 Jãg k'ãi nʌʌ haju k'ãai Hẽwandamagta jëeu nʌʌ habat'ʌ̃ hajim hanʌm, dösãtag hʌdʌʌr pãach t'ʌ haupim hugua. Mua hoowai pãrau pãach hödiiwan chadcha jëeum k'õsi durrumta, pari dap'ökgauta pödbam hajim haajem hamag.
41 Vigiem e orem para que não sejam tentados. É fácil querer resistir à tentação; o difícil mesmo é conseguir.
42 Maimua hichin deeu hũwaai mawia jëeubaadëmua hich Hayag, “Tata, pua mʌ mʌg dau haug waupibaju hayaa hak'iin hʌ̈u hak'amgui” ha k'itaajeejim hanʌm; “mamʌ hichiita mʌ hap'ʌʌ haju haai chirʌm k'ai, hagjö hʌ̈u sim. Mʌ dʌ̈i pʌchdëu ham haig habá” ha jëeumajim haajem.
42 Pela segunda vez Jesus foi e orou, dizendo:
43 Mag jëeu sĩi hawi deeu ham hoon bëewaijãh, mag hi k'apeen hirua p'ë harrtarr k'ʌʌn dap'ökgau pödjã dau hẽeba sĩi k'ãidʌtk'a t'ʌnʌmta hoochëjim hanaabá.
43 Ele voltou de novo e encontrou os discípulos dormindo. Eles estavam com sono e não conseguiam ficar com os olhos abertos.
44 Mag k'ãidʌtk'a t'ʌnʌm hoobaichee deeu hich sĩerr haar mawia hich hag hiekpai deeu hich Hayag jajawagmajim haajem. Ma biek t'ãrjupam hajim haajem, mag jëeu sim.
44 Jesus tornou a sair de perto deles e orou pela terceira vez, dizendo as mesmas palavras.
45 Maimua hũwaai hoon bëewaijã hagt'a hich k'apeen k'ãidʌtk'a t'ʌnʌm hoobaichee hamag, —¿Hagt'a pãar sĩi k'ãi gaaita nʌ? hajim hanʌm. Ya pekau pöm sĩsidʌm k'ʌʌnag mʌch chi Hemk'ooi Hiewaa pʌr deeju hora pabaichëbahab.
45 Então voltou até onde os discípulos estavam e perguntou:
46 P'iidʌtk'abat'ʌ̃, maimua maach k'apeen haar wëttarraugui hajim hanʌm. Mʌ hoomap'am k'ʌʌnag mʌ pʌr deeju wounan ya dakpa hurumgui hajim hanʌm hamag.
46 Levantem-se, e vamos embora. Vejam! Aí vem chegando o homem que está me traindo!
47 Mag maar haig bëewi hagt'a hich Jesús maar dʌ̈i hiyʌ̈ʌ dʌnʌm hee, hich mag maach hi k'apeen doce narr heem hãb Judas hanʌmta hõor pochag hurajim. Mag wëdurum k'ʌʌnan hãaur k'ʌʌn espaar jua panhap'a bëe t'ʌnaawai tagam k'ʌʌn pa dʌ̈ijã bëe t'ʌnaajim. Mak'ʌʌn, p'adnaanau jöoin chi pörnaan dʌ̈imua pʌ̈itarr k'ʌʌn hajim.
47 Jesus ainda estava falando, quando chegou Judas, um dos doze discípulos. Vinha com ele uma grande multidão armada com espadas e porretes, que tinha sido mandada pelos chefes dos sacerdotes e pelos líderes judeus.
48 Mag chadcha hõor pochag bëewi ya chi Judaau hag nawe, “Nau mua pãach dak'ĩir k'ĩir hʌ̃ʌ hat'amta pʌr hat'at” ha jaau wai sĩerr haawai
48 O traidor tinha combinado com eles um sinal. Ele tinha dito: “Prendam o homem que eu beijar, pois é ele.”
49 hich dʌ̈i wënʌrrʌm k'ʌʌn dak'ĩraa hichdëu jaautarrjö Jesús dʌ̈i hãba dʌnʌʌuwimawi hirig, —Maestro, ¿jãgpai chirʌ́? hanaa hi k'ĩir hʌ̃ʌ hat'ajim.
49 Judas foi até perto de Jesus e disse: — Mestre, que a paz esteja com o senhor! E o beijou.
50 Magbaa Jesuu hirig, —Pʌch hõor hawaan bëetarr jöpai pʌr hat'aad perá hajim.
50 Jesus respondeu: Então eles chegaram, prenderam Jesus e o amarraram.
51 Mag hi pʌrp'öbaadëm hoobaawai maar heem k'ʌʌnau hãbmua hich espaar sʌrr ha jẽu hat'awi chi p'adnaan t'umaam k'ʌʌn pör hag chog haig sĩerr kachta hoort'ubapʌ̈ijim.
51 Mas um dos que estavam ali com Jesus tirou a espada, atacou um empregado do Grande Sacerdote e cortou uma orelha dele.
52 Magbaawai Jesuu hirig, —Jöpai pʌch espaar hich deg p'ĩ sĩubá hajim. Pua k'augba sĩeb hajim, esparau wërbʌnaa hõor k'ëch nʌm k'ʌʌn hagjö esparauta k'ëchmaju.
52 Aí Jesus disse:
53 Mua mʌch chig hapibaju hak'iin, mʌch Hayag jëeubaawai hirua mʌ t'ʌamk'ĩir Hẽwandam chognaan pöoma milam k'ʌʌn hap'a doce ejércitos k'ãijã deepʌ̈ijugui hajim.
53 Você não sabe que, se eu pedisse ajuda ao meu Pai, ele me mandaria agora mesmo doze exércitos de anjos?
54 Mamʌ mʌch t'ʌamk'ĩir mua jëeubaawai mag hõor pöm deepʌ̈ik'iinjã, ¿jãga Hẽwandam hiek p'ã sĩsidʌm gaai mʌ higwia jaau sim t'um hich hagjö habarju? hajim Pedroog.
54 Mas, nesse caso, como poderia se cumprir aquilo que as
55 Mag hiek'apʌ̈iwia jũrr hich pʌr hawaan bëetarr k'ʌʌnagta, —¿Pãrau hoowain mʌʌn sĩi hõor nem jĩgk'anaa hõor t'õomiejöta chirab hajim jãg pãrau sĩi mʌ haig jua hee jierrnempan happai bëeg hat'ee? Hag na hed hëepierr pãrag mua Haai hi jëeujem deg Hẽwandam hi jaaujeewai bʌ̃ʌrjã pãrau mʌ pʌr haubajierram.
55 Depois Jesus disse para aquela gente:
56 Pari pãrau hĩs mʌ dʌ̈i mʌmʌgk'amʌn, jãan warrgar Hẽwandam hi jaaumienau jaautarr t'um hag heyaa höbërmk'ĩrau hajim.
56 Mas tudo isso está acontecendo para se cumprir o que os Então todos os discípulos abandonaram Jesus e fugiram.
57 Mag hi pʌr hawaan bëetarr k'ʌʌnau warre p'adnaan pör Caifás haarta hat'aadëjierram, mamta Moiseeu ley p'ã pʌarr jawaag chi machnaan dʌ̈i jöoin chi t'et'emnaanpa dʌ̈i hãba biirdʌ narr haawai.
57 Os homens que prenderam Jesus o levaram até a casa do Grande Sacerdote Caifás, onde estavam reunidos alguns mestres da Lei e alguns líderes judeus.
58 Mag hamau hi hat'aadeewai Pedro hiek hiruata warppaimua hoopʌ̈pʌ̈igmamua mag chi p'adnaan pör haig di hũjãrr dubimajim haajem. Mag dubwi, “Mʌigmua hook'im jãga haju k'ai” hawia, Haai hi jëeujem di t'ʌajem k'ʌʌn hohoodö nʌm haig dʌ̈i jupimajim haajem.
58 Pedro seguiu Jesus de longe até o pátio da casa do Grande Sacerdote. Entrou e sentou-se com os guardas para ver como aquilo ia terminar.
59 Maagwai p'adnaan chi pörnaanau judionaan Asamblea heem k'ʌʌn dʌ̈imua chi Jesuu nem wauba harrta sëuk'a hi gaai t'ʌpʌ̈iju hẽk'aajeejim hanaabá, magʌm gaaimua hi t'õopäaig.
59 Os chefes dos sacerdotes e todo o Conselho Superior estavam procurando alguma acusação falsa contra Jesus a fim de o condenar à morte.
60 Mamʌ par mag jũrram k'ʌʌnau sëuk'a hi gaai nem parhooba t'ʌpʌ̈iju hẽk'a nʌmjã pödba haajeejim haajem. Mamagk'am hee, hõor numí chi sëumien bëewi,
60 Mas não puderam encontrar nada contra ele, embora muitos se levantassem para dizer mentiras a respeito dele. Afinal dois homens se apresentaram
61 —Mʌg wounau maar dak'ĩir, hiruan mʌg Haai hi jëeujem di pogueupʌ̈inaa k'ãai t'ãrjuppaim hee deeu hëu dʌnʌʌuju ha hiek'a sĩejimgui hajierram hanaabá.
61 e disseram: — Este homem afirmou: “Eu posso destruir o Templo de Deus e construí-lo de novo em três dias.”
62 Magbaawai chi p'adnaan pöröu dʌnʌʌunaa Jesuug, —¿Pua ham hiek'a nʌm hũr chirʌ́? ¿K'an jãgwi jãg pʌ hiek'amap'a sĩ? ¿Pua chadcha mag hiek'ajĩ wa hiek'abajĩ? Jaaubá hajim hanʌm hirig.
62 Aí o Grande Sacerdote se levantou e perguntou a Jesus: — Você não vai se defender desta acusação?
63 Pari magʌmjã Jesús bʌ̃ʌrjã jʌ̃ʌ haba, warag k'ĩuu sĩsijim haajem. Mag hich hiek hʌ̈k'aba habaawai deeu hirig chi p'adnaan pöröu, —Maach Hẽwandam hich mag hiiu sĩerrʌm hiek gaai t'ʌwi muata pʌrʌg “Jaaubá” ha chirʌm. ¿Pʌʌta chadcha Hẽwandam Hiewaa hichdëucha jʌr hauwia pʌ̈iju jaaujerrá? Marag jaaubá hajim hanʌm. |src="cn01815B.tif" size="span" copy="© 1978 David C. Cook Publishing Co." ref="MAT 26.63"
63 Mas Jesus ficou calado. Então o Grande Sacerdote tornou a perguntar: — Em nome do Deus vivo, eu exijo que você diga para nós: você é o
64 Magbaa Jesuu hirig, —Pua k'abá hag heyaa jaaubapʌ̈im hajim hanʌm. Mʌ cha hiek'a chirʌm hiek'au mʌg woun Hemk'ooi Hiewaa Hẽwandam chi jua t'ierr bigaau hi juachaar gar hoo sim pãrau pãach daujãau hoowi hedjã baug hee hurumjã hoojurau ha hiek'ajim haajem, haig narr k'ʌʌn dak'ĩir.
64 Jesus respondeu:
65 Mag hũrbaawai chi p'adnaan pöröu hich k'ajũa mor gayamta sʌrr habarmʌn, warre nem pöm jẽ werbpʌ̈ijim hanaabá. Magnaa, —Mʌg wounau hiek'a sim chan hʌ̈u k'aba sim. Maach wounaan t'um hãba t'ʌnʌmta hiita mag Hẽwandam Hiewaa hanaab. Ya pãrau pãach jʌ̃gʌucha hũrbarm.
65 Aí o Grande Sacerdote rasgou as suas próprias roupas e disse: — Ele
66 ¿K'ani maadëu tag hũrm hig nʌ? hajim hanʌm, hich k'apeenag.
66 Então, o que resolvem? Eles responderam: — Ele é culpado e deve morrer!
67 Magnaa hi k'ĩir gaaijã hichö t'unaa hi gaai mas waumajim hanaabá. Pogk'a hi k'ĩidadcha juajãau deenaa
67 Em seguida cuspiram no rosto de Jesus e deram bofetadas nele. E os que batiam nele
68 hirig, —Pʌchta chadcha warrgarwe hich Hẽwandamaucha jʌr hauwia pʌ̈iju haajerr k'ai, magan jaaubá: ¿k'aíuta pʌ k'ĩidadcha dee sĩ? haajeejim hanʌm jũrram k'ʌʌnau.
68 diziam: — Ei, Messias, adivinhe para nós quem foi que bateu em você!
69 Mag chi t'et'em k'ʌʌnau Jesús dʌ̈i mamag k'aawai Pedro hiek hi daaugajãr hũjãrr hoo chirajim haajem. Mag hi hoo chirʌm haigta, mag degam hʌʌi chi di k'ʌʌn chog bëewia hirig, —Pʌjã hĩchab jãg Jesús Galileapierr dʌ̈i nʌrraajemʌugui haichëjim hanʌm.
69 Pedro estava sentado lá fora no pátio, quando uma das empregadas chegou perto dele e disse: — Você também estava com Jesus da Galileia.
70 Pari hichig magbaicheewai hi hiek hirua t'um haig narr k'ʌʌn dak'ĩir, —Mua k'augbam pʌ k'an hata hiek'a sim k'ai; mua magʌm wounan k'augba chitʌm ha chirajim hanaabá.
70 Mas ele negou diante de todos, dizendo: — Eu não sei do que é que você está falando.
71 Hichig magbaicheewai hi hiek mag hich chirarr haigmua daaugajãrm puertdi haar majim haajem. Mamʌ mamjã hagjö deeum hʌʌirau hi hoobaawai maguajã hich haig narr k'ʌʌnag, —Jãg wounan Jesús Nazaretpierr dʌ̈i nʌrraajemʌuwai hajim hanʌm hirig.
71 Depois foi para a entrada do pátio. Outra empregada o viu e disse às pessoas que estavam ali: — Ele estava com Jesus de Nazaré.
72 Pari magbaawai magʌgjã hichdëu, hirua magʌm Jesús k'augbam ha chirajim haajem.
72 Pedro negou outra vez, respondendo: — Juro que não conheço esse homem!
73 Maimua magtarr k'ur nʌʌpai hawi hi hiek maig hich dʌ̈i di hũjãrr narr k'ʌʌnaupai deeu hirig, —Marau hoowai pʌjã chadcha hi dʌ̈i wënʌrraajerr k'ʌʌn heemʌu. Pʌ hiek'a sim gaaipai merag chukk'u simgui hajierram hanaabá.
73 Pouco depois, os que estavam ali chegaram perto de Pedro e disseram: — O seu modo de falar mostra que, de fato, você também é um deles.
74 Magbaawaita hirua warag k'ĩir mor chigpai hiek'amamua, —Chadcha mua magʌm wounaanjã k'augab chitʌmta pãrau mʌrʌg mag naaba ha chirajim hanaabá hich Pedroou.
74 Então Pedro disse: — Juro que não conheço esse homem! Que Deus me castigue se não estou dizendo a verdade! Naquele instante o galo cantou,
75 Mag hãt'ãrr hiek hũrbaawaita hich Pedroou jaauwai hi k'ĩir heyaa dʌhnʌisijim hanʌm, Jesuu hichig “Nau hãt'ãrr bĩeju nawe pua biek t'ãrjup hõrag mʌ k'augba chitʌm ha hiek'aju” hatarr. Mag k'ĩir hee dʌnʌisim habarmʌn chadau gaai machaaga haadëmua dawag höbërwi warre hö jãsenag haadëmua bĩe chirʌʌ hajim haajem, hichdëu jaauwai.
75 e Pedro lembrou que Jesus lhe tinha dito: “Antes que o galo cante, você dirá três vezes que não me conhece.” Então Pedro saiu dali e chorou amargamente.

Ler em outra tradução

Comparar com outra

Estude este capítulo no WhatsApp

Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Mateus 26, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.