João 12

Hẽwandam Hiek (NOAH) vs NTLH

Sair da comparação
NTLH Nova Tradução na Linguagem de Hoje 2000
1 Maimua mag p'iesta Pascua burraag seis diaspai waaur nʌm heeta, hich Jesús Betania hanʌmʌg mam dʌ̈i maarjã wëtjim. Mag Betania p'öbör heeta mag woundam Lázaro hanʌm hichdëu p'iriu hautarrjã sĩejeejim.
1 Seis dias antes da Páscoa , Jesus foi ao povoado de Betânia, onde morava Lázaro, a quem ele tinha ressuscitado.
2 Mag hi barbaimaawai maiguim k'ʌʌnau wajap p'iejãb wauwia Jesús k'öpiju hap'öbaadëwia chadcha waujierram. Maimua ya t'um wau haaipa sĩsiewai chi Lázaro hʌ̃p'ʌi Martaau chi nemek t'öi jijig k'ajim. Maagwai maar t'ach k'ö nʌm haig hĩchab hich Lazarojã dʌ̈i t'ach k'ö sĩejim.
2 Prepararam ali um jantar para Jesus. Marta ajudava a servir, e Lázaro era um dos que estavam à mesa com ele.
3 Mag nʌmta hich Lázaro hʌ̃p'ʌi hãbak'ai María jʌ̃gdee narrdo chaar dën nem parhẽpagk'am dʌ̈i dubchëjim. Mag dubchëwia, chigagjã higba, hagua Jesús bʌ̈ sũgnaa deeu hich pörbʌ̈ʌupai jʌʌupʌ̈ijim. Mag nem t'ũpag sĩewai mag hirua Jesús bʌ̈ hagua sũgbaadee sĩi dijã hëntër t'ʌ̃ap jöisijim.
3 Então Maria pegou um frasco cheio de um perfume muito caro, feito de nardo puro. Ela derramou o perfume nos pés de Jesus e os enxugou com os seus cabelos; e toda a casa ficou perfumada.
4 — ausente —
4 Mas Judas Iscariotes, o discípulo que ia trair Jesus, disse:
5 — ausente —
5 — Este perfume vale mais de trezentas moedas de prata . Por que não foi vendido, e o dinheiro, dado aos pobres?
6 Pari Judaau mag hiek'atarr chan sĩi chadcha hap'ʌʌm k'ʌʌndam k'ĩirjuwia k'aba, nem jĩgmie harr haawaita mag hiek'a sĩejim. Hichdëuta maach t'umaam k'ʌʌn p'atk'on di wai nʌrraajerr haawai hõrau maachig deemam hauk'ërmamjã hichdëu jĩgk'am haig jĩgk'aajeejim.
6 Judas disse isso, não porque tivesse pena dos pobres, mas porque era ladrão. Ele tomava conta da bolsa de dinheiro e costumava tirar do que punham nela.
7 Judaau mag hiek'abaawai Jesuu hirig, —Hidëu hirig jʌ̃gdeeu mʌ bʌ̈ sũgpibá hajim. Jã hi dën nau jöpcha mʌ meebaadeewai hagua mʌ k'a p'uraag sĩi hãk'a wai sĩerr k'abahab hajim hirig.
7 Então Jesus respondeu:
8 Magnaa, Hap'ʌʌm k'ʌʌnan hich mag pãrau pãach hee hoo wai wënʌrraju; pari mʌ chan hich mag pãar k'ĩir chitabajugui hajim.
8 Os pobres estarão sempre com vocês, mas eu não estarei sempre com vocês.
9 Mag Jesús Betania sĩeichëmjã chi judionaan Pascua dichaag bëetarr k'ʌʌnau k'aug hat'aawai k'apan hi hoon bëejierram. Pari mag bëe t'ʌnʌm chan hi hoogpaijã k'aba, hich Jesuu Lázaro p'iriu hauwia maach hich mʌg sim hoogpata bëe naajim.
9 Muitas pessoas ficaram sabendo que Jesus estava em Betânia. Então foram até lá não só por causa dele, mas também para ver Lázaro, o homem que Jesus tinha ressuscitado.
10 — ausente —
10 Então os chefes dos sacerdotes resolveram matar Lázaro também;
11 — ausente —
11 pois, por causa dele, muitos judeus estavam abandonando os seus líderes e crendo em Jesus.
12 Mag Jesús dʌ̈i maar Betania paauk'achëtarr noram Jerusalenmua hũrp'öbaadëjim haajem, hi barju. Maagwai ya hõor pöoma Jerusalén p'öbör hee t'ʌnaajim haajem, mag p'iesta hat'ee wëttarr k'ʌʌn.
12 No dia seguinte, a grande multidão que tinha ido à Festa da Páscoa ouviu dizer que Jesus estava chegando a Jerusalém.
13 Mag hũrp'öbaadeewai hõrau sot'ark piujöm t'ʌrrp'ënaa hag jua panhap'a hi k'ĩirp'ee bëejierram. Maimua hich dʌ̈icha hoobaicheewai serereuk'amua honegau, “Hʌ̈ucha habarm Hẽwandam. Hich mʌʌta pʌchdëu maar israelnaan hat'ee pʌch jũrr pʌ̈ibarmʌu. Hichta maar Reik'aju haawai pʌchdëuta hi hʌ̈u wai chitajugui” haajeejim jũrram k'ʌʌnau.
13 Então eles pegaram ramos de palmeiras e saíram para se encontrar com ele, gritando: — Que Deus abençoe aquele que vem em nome do Senhor! Que Deus abençoe o Rei de Israel!
14 Mag wëtumua ya hag nawe Hẽwandam hiek p'ã sim gaai hich Jesús higwia jaau simjö, burrodam hʌ̃r waaidʌwia warag hag gaaita mamua p'öbör hee hich mag dubjim. Mag chi Hẽwandam hiek p'ã sim gaai:
14 Jesus procurou um jumentinho e o montou, como dizem as Escrituras Sagradas :
15 “Sionpien, honee habat.
15 “Povo de Jerusalém, não tenha medo! Veja! Aí vem o seu Rei, montado num jumentinho!”
16 Heeu hi mamag k'abaadeewai chan maach chi dʌ̈i wënʌrraajerr k'ʌʌnau chan marau bʌ̃ʌrjã k'augba naajim, jãgwiata mamag k'ajĩ. Maimua ya nassi pawia hich Haai haar hʌ̃gt'ar petarr k'urta marau k'ap'ʌ hap'öbaadëjim, ya hag nawe hi jãgju Hẽwandam hiek p'ã sĩsidʌm gaai jãg jaau sim haawai juaujö jãgtarr.
16 Naquela ocasião os discípulos não entenderam isso. Mas, depois de Jesus ter voltado para a presença gloriosa de Deus, eles lembraram que isso estava escrito a respeito dele e também que era isso o que tinha acontecido.
17 — ausente —
17 A multidão que estava com Jesus quando ele havia chamado Lázaro para fora do túmulo e o tinha ressuscitado espalhou a notícia do que tinha acontecido.
18 — ausente —
18 E o povo foi encontrar-se com Jesus, pois ficou sabendo que ele tinha feito esse milagre.
19 Pari maagwain jũrr chi fariseonaanau hamach k'apeenagpaita, —Keena, pãrau hoo nʌm, jãg sĩi hamag hiek'a nʌmuapai chan maadëu pöd maachig paa haubamgui haajeejim. Magnaa, Hoojurauma, jãg t'umaam k'ʌʌnta sĩi hi higar paauk'amamgui haajeejim.
19 Então os fariseus disseram uns aos outros: — Não estamos conseguindo nada! Vejam! Todos estão indo com ele!
20 Mag Pascua hee hõor pöm Jerusalén wëttarr k'ʌʌn hee hĩchab judionaan k'abam k'ʌʌnjã t'ʌnaajim, Haai hi jëwaan bëetarr k'ʌʌn.
20 Entre o povo que tinha ido a Jerusalém para tomar parte na festa, estavam alguns não judeus.
21 Mak'ʌʌnau Felipe haig bëewia hirigta, —Kakë, marau Jesús dʌ̈i hiyʌ̈ʌ ham k'õsi nʌmgui haichëjierram.
21 Eles foram falar com Filipe, que era da cidade de Betsaida, na Galileia, e pediram: — Senhor, queremos ver Jesus.
22 Magbaawai Felipeeu jũrr hagjö maar k'apeer hãb Andrés hanʌmʌg jaauwia hamach numiim k'ʌʌnau jũrr hich Jesús haarcha jawaan wëtjim.
22 Filipe foi dizer isso a André, e os dois foram falar com Jesus.
23 Mag wëtwia judionaan k'abam k'ʌʌnau hich jʌr wënʌrrʌm ha jaaubaicheewai hamjã peerdʌ hawaag hʌdʌraa hich t'õopiju jaaubaadëmua magjim:
23 Então ele respondeu:
24 ¿Pãrau hooba haajẽ hajim, nemjĩir dau hĩiu hawaagjã jãga haajẽ? Jẽb hee jĩirbam chan maan hich mag sĩsim, bʌ̃ʌrjã hĩiuba. Magarrau jĩir sĩuwia höbër sĩsiewain chadau chëbaadëmua hich jĩirtarr k'ãaijã hʌ̃r haaujem. Hich hagjöta mʌjã meeju haai chirabahab hajim, mag mʌch meebarm gaaimua hõor pöm peerdʌ hawaag.
24 Eu afirmo a vocês que isto é verdade: se um grão de trigo não for jogado na terra e não morrer, ele continuará a ser apenas um grão. Mas, se morrer, dará muito trigo.
25 Hich hagjö k'ap'ʌ habat hajim: Har mʌig heegar haawai mʌ gaaimua bʌ̃ʌrjã hich chig hapimap'a sim chan meewaijã hʌ̃gt'ar höbërbam. Pari mʌ gaaimuata hich dau hap'ʌʌ hajujã k'ĩirjuba mʌ hiek hʌ̈k'a nʌrrʌmʌn chadau meewiajã hʌ̃gt'archata höbërwia mʌg hatagjã hich mag hiiu sĩerrajugui hajim.
25 Quem ama a sua vida não terá a vida verdadeira; mas quem não se apega à sua vida, neste mundo, ganhará para sempre a vida verdadeira.
26 Maimua hĩchab chi chadcha mʌ chogk'anaa mʌ dʌ̈i nʌrram k'õsi simʌn, hichdëu k'õchagpierr nem wauba, mʌchdëu nem waupim k'õsimpaita wau nʌrraju haai sim. Mag hamʌn magan ham wënʌrrʌmpierr mʌchjã ham dʌ̈i chitajugui hajim. Hãbmua magta mʌ chogk'a nem wau nʌrrʌmʌn, mʌ Hayaujã hich k'ĩircha hi t'ö hiek'ajugui hajim.
26 Quem quiser me servir siga-me; e, onde eu estiver, ali também estará esse meu
27 Maimua mag jaaumamua hĩchab, ’Hĩs chadcha t'umaa k'ĩirjuwia mʌ hök'ĩirjug pöoma chirʌmgui hajim, chik'amnau mʌch t'õoju dakk'a pamaawai. Mag chirab mamʌ ham jua hee t'õmaaugaujã mua mʌch Hayag, “Tata, mʌ peerdʌ hat'ájã” habamgui hajim, warrjã mag hat'eeta mʌ bëetarr haawai.
27 Jesus continuou:
28 Maimua sĩi hich Hayag, —Tata, muan mʌch gaaimuata sĩi t'umaam k'ʌʌnaujã pʌrʌgta hãba hee hapim k'õsi chirʌmgui hajim.
28 Pai, revela a tua presença Então do céu veio uma voz, que dizia: — Eu já a revelei e a revelarei de novo.
29 Pari hedjã heemua Hẽwandamauta woun hiekjö hirig magbarm hũrbaawai haig hõor narr k'ʌʌnau sĩi pagt'ʌmpii naajim. Maagwai hãaur k'ʌʌnau jũrr, —Hẽwandam chogauta hʌ̃gt'armua hirig hiek'a sim k'abahab haajeejim.
29 A multidão que estava ali ouviu a voz e dizia que era um trovão. Outros afirmavam que um anjo tinha falado com Jesus.
30 Pari hamau mag nʌm hee, hich Jesuu t'umaam k'ʌʌnag hiek'amamua magjim:
30 Mas ele disse:
31 Ya hĩsta chik'amnau mʌ t'õoju gayaa pamam. Mag mʌ hisegwi mʌ t'õobarm gaaimuata k'aigbam k'ʌʌn t'umaam k'ʌʌn dʌ̈i Hẽwandamau hichdëu k'ap hajugui hajim. Mag hõor kõit mʌ t'õobarm gaaimuata hĩchab mepeer mʌg durr gaai hichta chi pörk'a sĩerrʌmjã Hẽwandamau pödpʌ̈im hiek pödpʌ̈ijugui hajim.
31 Chegou a hora de este mundo ser julgado, e aquele que manda nele será expulso.
32 Pari hĩchab mag hʌ̃gt'aa hõor k'apanag dak'ĩir mʌ jiirjop sĩuwia t'õobarmuata mʌch hiek hʌ̈k'amam k'ʌʌnan mua t'umaa mʌchig paa haumajugui hajim.
32 E, quando eu for levantado da terra, atrairei todas as pessoas para mim.
33 Jesuu mag hiek'amarran mag dau hap'ʌʌ pakuls gaai hich t'õju jaau sim hajim.
33 Ele dizia isso para indicar de que maneira ia morrer.
34 Mamʌ hirua mag hiek'abarm hũrwia hõrau hirig, —Hẽwandam hiek p'ã sim gaaimua marau k'ap'ʌ nʌmgui hajierram, hich Hẽwandamaucha pʌ̈ibarm chan meeba hich mag sĩerraju ha sim. Pari mag simta, pʌ hiek mag pʌʌta hich Hemk'ooi Hiewaa hanʌmta, ¿jãga mag Hemk'ooi Hiewaata hʌ̃gt'aa pakuls gaai t'õbarju? Magan, ¿ma k'anim Hemk'ooi Hiewaa hagá? hajierram hirig.
34 A multidão perguntou: — A nossa
35 Magbaawai Jesuu hamag ejemplo jaaumamua warag hichta Hemk'ooi Hiewaa hich Hẽwandamau pʌ̈itarr k'ap hamk'ĩir magjim:
35 Jesus respondeu:
36 Magnaa hichdëupai hich higwia, Mag hõtdaujö sim hagt'a pãach hee wai nʌwe hʌ̈k'abat hajim, hich mag mʌ dʌ̈i hararag hee wënʌrraag.
36 Enquanto vocês têm a luz, creiam na luz para que possam viver na luz. Depois que Jesus disse isso, foi embora e se escondeu do povo.
37 Parii Jesuu maach meeun judionaan k'apan t'ʌnʌm dak'ĩir nem k'ĩir pogk'e waumamua hich jua hoopipi haajerrjã wajappai hi hiek hʌ̈k'aba haajeejim.
37 Eles tinham visto Jesus fazer todos esses milagres, mas não criam nele,
38 Pari mag hamau hʌ̈k'amap'a narran, hich Hẽwandam hi jaaumie Isaías k'ararrau p'ã pʌarr heyaa höbërmk'ĩir hajim. Hirua p'ã pʌarr mʌg hajim:
38 para que se cumprisse o que disse o profeta Isaías: “Senhor, quem creu na nossa mensagem? E quem viu que era o Senhor que estava agindo?”
39 Magta chadcha hʌ̈k'aba naajim. Hamau mag hʌ̈k'abaju higwia hich Isaiaaupai hĩchab,
39 Não podiam crer porque, como disse Isaías:
40 “Hẽwandamau ham dau k'ĩpinaa kach t'eegjã hapiju” ha p'ãjim, “hoo nʌmjö nʌmta hoobamjö hamk'ĩir, maimua hũr nʌmjö nʌmta hũrbamjö hamk'ĩir.
40 “Deus cegou os olhos deles e fechou a mente deles, para que não vejam, e não entendam, e não se voltem para ele, e sejam curados por ele.”
41 Isaiaau hag nawe hichdëu hootarrjö magta p'ã pʌajim, ya Cristo mʌig heegar maach hich mʌg sĩeicheewaijã hõrau hi dau hap'ʌʌ wauwia t'õoju k'ap'ʌ sĩerr haawai. Pari magʌm hãba, Hẽwandamau hichta t'umaam k'ʌʌn k'ãaijã hʌ̃rpai hapijujã k'ap'ʌ sĩejim.
41 Isaías disse isso porque viu a revelação da natureza divina de Jesus e falou a respeito dele.
42 Mag judionaan t'umaam k'ʌʌnau chan Jesús hiek hʌ̈k'abajierrab mamʌ, hãaur k'ʌʌnaun hʌ̈u hi hiek hʌ̈k'ajierram; chi hʌ̈k'a narr k'ʌʌn hee chi t'ierrnaanpa t'ʌnaajim. Pari mag hʌ̈k'a nʌmta chi fariseonaanau, tag hamach culto hee dubpimaaugau hamach jʌr wërppʌ̈iju högk'awia, hamach k'augpiba haajeejim.
42 No entanto, muitos líderes judeus creram em Jesus, mas não falavam publicamente a favor dele para que os fariseus não os expulsassem da sinagoga .
43 Maagjeejieb mamʌ hamachdëu mag hʌ̈k'a nʌm hanʌmjã tagam k'ʌʌnagjã k'augpimap'a narran, Hẽwandamau k'õsimjö haju k'ãyau, sĩi mʌg dich k'apeen hãba t'ʌnʌm k'ʌʌnagta hamach hëugar k'aigba hiek'apimaaugau hajim.
43 Eles gostavam mais de ser elogiados pelas pessoas do que de ser elogiados por Deus.
44 Biek hãb hijẽjẽbk'amua judionaan hich hiek hũr narr k'ʌʌnag Jesuu t'et magjim:
44 Jesus disse bem alto:
45 Maagwai mʌ hoobarmuan hĩchab hich chi mʌ pʌ̈itarrchata ya hoobarmjö simgui hajim, maar hich hãba naawai.
45 Quem me vê vê também aquele que me enviou.
46 Mʌʌta mʌg durr gaai t'um k'ĩchag heemjö jooba nʌm k'ʌʌn hat'ee hõtdaujö bëejimgui hajim, maagwai chi mʌ hiekta hʌ̈k'a nʌm k'ʌʌn chan sĩi tag k'ĩchag hee hok'oo wënʌrrʌmjö k'aba hararag heeta wënʌrramk'ĩir.
46 Eu vim ao mundo como luz para que quem crê em mim não fique na escuridão.
47 Pari har mʌ hiek hũr nʌmjã mʌ hipierraa haba nʌm k'ʌʌn chan, mʌ mag warrjã mʌg durr k'aibag wawaagta bëeba harr haawai, mua k'abam hajim ham k'aibag waupi jaauju. Mʌʌn sĩi hõor peerdʌ hawaagta bëejimgui hajim.
47 Se alguém ouvir a minha mensagem e não a praticar, eu não o julgo. Pois eu vim para salvar o mundo e não para julgá-lo.
48 Pari mag chi mʌ hisegnaa mua nem jaau chirʌm hipierraajã k'aba nʌm k'ʌʌnan, sĩi hamachdëupaita wir haig hamach k'aibag waupi jaaubarm, hamachdëu hisegtarr hiek'aupaita Hẽwandamau hõor hi hagk'am hedjã deeu ham k'ĩir p'ʌʌrju haawai.
48 Quem me rejeita e não aceita a minha mensagem já tem quem vai julgá-lo. As palavras que eu tenho dito serão o juiz dessa pessoa no último dia.
49 Chi mʌ hiek hiseg nʌm k'ʌʌnaun k'ap'ʌ haju haai nʌmgui hajim, sĩi mʌch k'ĩrauta mʌch hiek'am haig hiek'aba chitʌm. Mʌ Hayauta mʌ pʌ̈itarr haawai, hichdëuta mua hiek'amajujã jajawag maawai, hich hagpierrpaita jaau chitʌmgui hajim.
49 — Eu não tenho falado em meu próprio nome, mas o Pai, que me enviou, é quem me ordena o que devo dizer e anunciar.
50 Mua mʌchdëujã k'ap'ʌ chirʌmgui hajim, chi mʌ Hayau nem jaaupʌ̈i sim hipierraa nʌm k'ʌʌnan hʌ̃gt'ar höbërwiajã hich mag hi dʌ̈i hiiu wënʌrraju. Magua, mua nem jaau chitʌmʌn, mʌch Hayau mʌchig jaaupi jaautarrjöta jaau chitʌmgui hajim.
50 E eu sei que o seu mandamento dá a vida eterna. O que eu digo é justamente aquilo que o Pai me mandou dizer.

Ler em outra tradução

Comparar com outra

Estude este capítulo no WhatsApp

Peça à IA da Bíblia Fala para explicar João 12, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.