Romanos 2

Ẽwandam Iek (NOAE) vs NTLH

Sair da comparação
NTLH Nova Tradução na Linguagem de Hoje 2000
1 Pari ãbmua khãijã, í chan magba chirʉm aju. Mamʉ pua chadcha mag khĩirju chirʉm khai, õor wajapham awiajã, mʉ iek ũrbá pʉrʉg jaaukhim: Pua chikhamnaan jaauwai pʉchpaita dʉ̈i wir aig jaau sĩebahab, amau nem wau nʉmta pʉchdëujã dʉ̈i waaujeewai. Magua pua pöd, “Mʉ chan Ẽwandam dau na khaibag chukhu chirʉm” aju khaba sim.
1 Meu amigo, não importa quem você seja, você não tem desculpa quando julga os outros. Pois, quando você os julga, mas faz as mesmas coisas que eles fazem, você está condenando a você mesmo.
2 Pari maadëu khaphʉ nʉm, Ẽwandamau õor dʉ̈i amachdëu nem waaujempierr aajem. Magua maadëu khaphʉ nʉm, magʉm nem khaigbam waaujem khʉʉnan irua amach khĩircha jaaunaa ich jua machag ãwatab khaba ãwatpiju.
2 Nós sabemos que Deus é justo quando condena os que fazem essas coisas.
3 Pari pʉ, chikham igwia jãan mag sĩerrʉm aajemta, pʉchdëujã amau nem waaujem khĩir ich agjö wauba aajeeb. Mag simta, ¿pua khĩirjuawai pʉchta Ẽwandam jua eemua peerdʉju a chirʉ́? Pʉ chan peerdʉbam.
3 Mas você, que faz as mesmas coisas que condena nos outros, será que você pensa que escapará do julgamento de Deus?
4 Chadcha Ẽwandamau warre pʉ gaai mas deeba aajem. Pari mag pʉch chig aba aajeewaijã, puan pʉch wajapha sĩewaita mag pʉch chig aba aajempii sim. Pari pua khaugba sim, mag irua ʉ̈u pʉ dichba aajemʉn, pʉch khaibag isegwia ich jʉrmkhĩirta mag pʉ chigjã aba sĩi warag oobamjöo aajem.
4 Ou será que você despreza a grande bondade, a tolerância e a paciência de Deus? Você sabe muito bem que ele é bom e que quer fazer com que você mude de vida.
5 Pari Ẽwandamau mag pʉ ig simta, pʉch jʉ̈g theeg gaaimua pʉch garmuata i igjã igba, sĩi warag ichdëu õor i agkham ed amachdëu nem khaigba waaujerrpierr amach khĩircha jaaunaa am gaai jua khʉaba deeju edta pʉch gaai mas amkhĩir ich khĩir machag sĩi ãwat phiepi simjö sim.
5 Mas o seu coração é duro e teimoso. Por isso você está aumentando ainda mais o castigo que vai sofrer no dia em que forem revelados a ira e os julgamentos justos de Deus,
6 Mag edta dich nem waaujerrpierr agdaujö ichdëu khap maach dʉ̈i aju.
6 pois ele recompensará cada um de acordo com o que fez.
7 Ar ʉ̈gthar öbërwia bʉ̈ʉrjã meeba ich mag wajapha wënʉrraju khĩirju nʉm dʉ̈i Ẽwandamagta amach thö iyʉ̈ʉ apim khõchgau warag nem wajapham appai wauju ẽkhaajem khʉʉnan, irua ich dënkha auju, ich mag ich dʉ̈i wënʉrramkhĩir.
7 Deus dará a vida eterna às pessoas que perseveram em fazer o bem e buscam a glória , a honra e a vida imortal .
8 Pari ar i igar khabanaa warag nem khaigbamta waum khõchkhaajem khʉʉn dʉ̈in, khĩir machag thʉnʉmua warre am gaai jua khʉabata irua deeju.
8 Mas fará cair a sua ira e o seu castigo sobre os egoístas e sobre os que rejeitam o que é justo a fim de seguir o que é mau.
9 Magbaadeewai judionaan mag nem khaigba waaujem khʉʉnta wajap dau aug wauphöbaadëm dʉ̈i ökhĩirjug pöoma ajurau. Pari wajapcharan amach appaijã khaba, judionaan khabam khʉʉnjã nem khaigbam waaujem khʉʉnan, thumta ĩchab ich agjö aju.
9 Haverá sofrimentos e aflições para todos os que fazem o mal, primeiro para os judeus e também para os não judeus.
10 Mamʉ magju khãai judionaan ar nem wajapham waaujem khʉʉnan ʉ̈gtharjã ich dʉ̈i wajaphata wënʉrrapiju. Mag nʉm dʉ̈i ĩchab ichdëuta am thö iekhanaa khõinaa ich dʉ̈i phë wai nʉrraju. Pari irua magjujã judionaan dʉ̈ipai khaba, thum judionaan khabam khʉʉn awiajã nem wajapha waaujerr khʉʉn dʉ̈in ich agjö aju.
10 Mas Deus dará glória, honra e paz a todos os que fazem o bem, primeiro aos judeus e também aos não judeus.
11 Irua mag ãaur khʉʉnpaita daupiinaa iwiir ãbam khʉʉn kha isëe khaba aajeewai judionaan awiajã chi khaigba nʉm khʉʉnan, judionaan khabam khʉʉn dʉ̈i khaibag ãba thʉnʉm, Ẽwandamau oowai.
11 Pois ele trata a todos com igualdade.
12 Judionaan khabam khʉʉnau chadcha judionaan dënjö Moiseeu ley phã pʉatarr chukhu nʉm. Mag chukhu naawai mag ley gayam iek khaugba pekau waaujerr khʉʉnag Ẽwandamau mag iek igbaju. Pari ichiita amjã okhoob khaba okhooju, amach pekau gaaimua. Mamʉ mag Moiseeu ley phã pʉarr wai naawai ag gayam iek khaphʉ nʉmta pekau waaujerr khʉʉnagan chadau, ag gaai jaau simjö ipierraa khaba arr gaaimuata Ẽwandamau amag ag iek ëudʉwi warre am dau aphʉʉ ajujã jaauju.
12 Todos aqueles que pecam sem conhecer a lei de Deus se perderão sem essa lei; mas todos aqueles que pecam conhecendo a lei serão julgados por ela.
13 Wajapcharan mag ley gayam iek khaug chirawiajã ag ipierraa khabam chan Ẽwandam na wajaug chukhu sim. Magarrau ũrwia ag ipierraa simʉn chadau ich Ẽwandamaujã wajapha sim a sim.
13 Porque as pessoas que Deus aceita não são aquelas que somente ouvem a lei, mas aquelas que fazem o que a lei manda.
14 Pari jãg judionaan khabam khʉʉnau Moisés ley chukhu nʉmta, sĩi amach khĩirjug eemuapai ag gaai jaau simjö nem waauwai, merag chukhu sim amachdëujã khaphʉ nʉm, khani wauju aai nʉ wa waubaju aai nʉ. Mag nʉm aig maata amachigan am leíu.
14 Os não judeus não têm a lei. Mas, quando fazem pela sua própria vontade o que a lei manda, eles são a sua própria lei, embora não tenham a lei.
15 Maguata mag nem wajapha waauwai, mag leita amach khĩirjug ee wai nʉmjö aajem. Mag naawai, khar nem wajapha waauwai wa khaigba waauwaijã, maguata amag jajaaukhamjö aajem, ʉ̈u sĩ wa khaigba sĩ. Mag amach khĩirjug eepai jãga wënʉrraju aai nʉ a khaphʉ naawaita, maach i agkham edjã Ẽwandamau Moisés ley igba, amachdëu khaphʉ aajerraupaita õor dënjö warag am khaibag waumjö aju wa am kõit iekhamjö aju.
15 Eles mostram, pela sua maneira de agir, que têm a lei escrita no seu coração. A própria consciência deles mostra que isso é verdade, e os seus pensamentos, que às vezes os acusam e às vezes os defendem, também mostram isso.
16 Maigta mua mʉg maach peerdʉajem iek jaauwai jaaujemjö, chadcha Ẽwandamau ich Iewaa Jesucristoogta õrau meraa nem waunaa amach ödegpai khaigba khĩirjuajerrjã dawaa amag jaaupiju.
16 E, de acordo com o evangelho que eu anuncio, assim será naquele dia em que Deus, por meio de Cristo Jesus, julgará os pensamentos secretos de todas as pessoas.
17 Mua jũrr judionaanag magkhim, mʉ iek ũrbat: Pãar iek mag pãarta judionaan aawai Moiseeu ley phã pʉarr ʉʉrkha nʉmuata pãach peerdʉju anaabma. Magnaa, pãar meeunta ich Ẽwandam õor aawai, ichiita peerdʉju awi pãachdëupai pãach thöojem.
17 O que dizer de você? Você diz que é judeu, confia na lei e se orgulha do Deus que você adora.
18 Pãachdëuta irua nem waupim khõsimjã khaphʉnaa mag ley gaai jaau simjö khanta wauju aai nʉ wa wauju khaba nʉ a khaphʉ nʉm aajem.
18 Você sabe o que Deus quer que você faça e aprende na lei a escolher o que é certo.
19 Pãar iek mag pãachdëupaita mag ley khaugbam gaaimua dau khĩsumjö nʉm khʉʉnjã jaau arrnaa sĩi khĩchag eemjö wënʉrrʉm khʉʉn bʉ̈jã wʉʉpʉ̈iju aai nʉm aajem.
19 Você tem a certeza de que é guia dos cegos, luz para os que estão na escuridão,
20 Wajapcharan pãachdëuta khaugbam khʉʉnag jaau khaugnaa khĩirjug meraapaim khʉʉnagjã jaau khaug nʉm aajem, mag ley gaai chadam iek phã wai naawai pãachdëuta nem thum khaphʉ nʉm awi.
20 orientador dos que não têm instrução e professor dos jovens. Você está certo de que encontra na lei a apresentação completa do conhecimento e da verdade.
21 Ma chadcha magju aaima. Pari pãachdëu chikhamnag mag jaau nʉmta, khan jãgwi pãachdëu jaaujemjö aba aajerramma. Pãachdëun õrag nem jĩgkhapiba jaaujemta, jãgwi pãachdëun chadcha jĩgkhaajerramma.
21 Você, que ensina os outros, por que é que não ensina a você mesmo? Se afirma que não se deve roubar, por que é que você mesmo rouba?
22 Pãachdëun pãach khapeenag chikham ʉʉinjã waupiba jaaujemta, jãgwi pãachdëujã chikham ʉʉin waaujerramma. Pãrau khõchkhaba aajem, õrau amach juau nem waunaa maata amach ẽwandam awi agʉg jëeu nʉm oowai. Amau mag nʉm aig chadcha khaigba sim; pari pãachdëu mag nʉmta, jãgwi pãrau amau amach ẽwandamag jëeujem deg nem wajapham wai sĩsidʉmjã jĩgkhaajẽ. ¿Mag nʉmjã pekau khabá?
22 Se você diz que não se deve cometer adultério, por que é que você mesmo comete adultério? Você odeia os ídolos, mas rouba as coisas dos templos.
23 Pãachdëupain pãachdëuta mag ley gaai chadam iek phã wai nʉm awi, aata wounjö thöojerram. Pari mag iekha nʉmta, ag gaai jaau simjö khaba, Ẽwandam ichaaur nem wau nʉm gaaimua jũrr bigaaum khʉʉnag Ẽwandam ëugarta khaigba iekhapiejem.
23 Você se orgulha de ter a lei de Deus, mas você é uma vergonha para Deus porque desobedece à sua lei.
24 Pãachdëu jãgju khapta ich Ẽwandamaucha pãar jöoin igwia ich iek phãpitarr gaai, “Pãach gaaimuata ar chi mʉ iek ʉ̈khaba nʉm khʉʉnaun warag mʉ ëugarta khaigba iekhaajem” a jaaubajieb.
24 Pois as Escrituras Sagradas dizem: “Os não judeus falam mal de Deus por causa de vocês, os judeus.”
25 Wajapcharan mʉgta sim: Chadcha ar Moiseeu ley phã pʉarr iek wajapha ʉʉrkha simʉgan mehëu phʉʉrbich nʉmjã ʉ̈u sim. Pari mag phʉʉrbich wai simjã mag ley ʉʉrkhaba sim chan, parta mag phʉʉrbich nʉmua Ẽwandam õorkha nʉm ag dauchach ich gaai wai sim.
25 A circuncisão tem valor se você, que é judeu, obedecer à lei; porém, se não obedecer, é como se você não tivesse sido circuncidado.
26 Pari magba mag mehëu phʉʉrbichba ni judiojã khaba simuata mag ley gaai jaau sim wajapha ʉʉrkha simʉn, magan mehëu phʉʉrbichba sĩewiajã, maata Ẽwandamagan phʉʉrbich simjö sim, ich dau na wajapha sĩewai.
26 E, se um homem que não foi circuncidado obedecer aos mandamentos da lei, Deus o tratará como se ele fosse circuncidado.
27 Magua, Ẽwandamau maach i agkham edjã chi mag ley gaai jaau sim ipierraa simuata, pãar dënjö mag chi dauchach ich mor gaai chukhu awiajã, ich garmua pãar jaauwímʉcha jaauju, pãrau pãachta Ẽwandam õor awia irua jaautarr dauchachjã pãach mor gaai wai nʉmta mag i ley phã wai nʉm gaai jaau sim ipierraajã khaba narr aawai.
27 Assim vocês, judeus, serão condenados pelos não judeus, pois vocês desobedecem à lei apesar de terem essa lei escrita e de serem circuncidados, enquanto que os não judeus obedecem à lei, embora não sejam circuncidados.
28 Pãrau khaugba nʉ, judiokha nʉm chan sĩi maach dënnaan judionaan aawai õor dakhĩir dich jöoin i pʉaba wënʉrrʉm khaba, ni sĩi Ẽwandam dënkha nʉm khʉʉn dauchach wai chirʉm anʉmjã khabam.
28 Portanto, eu pergunto: quem é judeu de fato e circuncidado de verdade? É claro que não é aquele que é judeu somente por fora e circuncidado só no corpo.
29 Judío chaar abarmʉn, sĩi dich morta dauchachpiju khãai, Ẽwandam dau na thãar wajapha nʉmʉu. Mag nʉm aiguin chadau sĩi judionaan i ʉʉrkha nʉmua khaba, ich Ẽwandam Akharauta mag maach thãar wajaug api sim. Magta thãar wajapha nʉmʉn chadau, dichjöpaim khʉʉnau khaba, ich Ẽwandamauta chadcha maach ʉ̈u wënʉrrʉm aju.
29 Pelo contrário, o verdadeiro judeu é aquele que é judeu por dentro, aquele que tem o coração circuncidado; e isso é uma coisa que o Espírito de Deus faz e que a lei escrita não pode fazer. E o louvor que essa pessoa recebe não vem de seres humanos, mas vem de Deus.

Ler em outra tradução

Comparar com outra

Estude este capítulo no WhatsApp

Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Romanos 2, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.