Mateus 26

Ẽwandam Iek (NOAE) vs VC

Sair da comparação
VC Versão Católica
1 Jesuu mag mʉg atag deeu ich bëeju khap amkhĩir mag jaau dichtarr khur, maach ich dʉ̈i ogdʉba wënʉrraajerr khʉʉnagta deeu magjim ich igwi:
1 — ausente —
2 —Pãrau khaphʉ nʉmgui ajim, mʉigmua khãai numí nʉm ee phiesta Pascua burrju. Mʉg phiesta eeta õrau mʉch chi Emkhooi Iewaa pʉr deejugui ajim, pakuls gaai meerphë thõomkhĩir.
2 Ye know that after two days the passover takes place, and the Son of man is delivered up to be crucified.
3 Ya mag phiesta burrju khãai numpai waaur nʉm ee, phadnaan chi pörkha nʉm khʉʉn jöoin chi thierrnaan dʉ̈i ãba biirdʉjierram aajem, phadnaan thumaam khʉʉn pör Caifás di aig.
3 Then the chief priests and the elders of the people were gathered together to the palace of the high priest who was called Caiaphas,
4 Mag ãba biirdʉtarran, Jesús imeraa pʉr auwi thõopʉ̈yaag ãba ibëpaag ajim anʉm.
4 and took counsel together in order that they might seize Jesus by subtlety and kill him;
5 Mamʉ mag i thõopʉ̈yaag ẽkha nʉmta amachdëupai deeu, —Õor pöm mʉg thʉnʉm meeukhapimaaugau, mʉg phiesta ee chan i chig aba, phiesta dichtarr khurta thõopʉ̈ijugui ajierram anʉm.
5 but they said, Not in the feast, that there be not a tumult among the people.
6 Mag nʉm ee Jesús woundam Simón anʉm di aig sĩejim, Betania phöbör ee. Ich mag Simón anʉmpai ibʉʉr wauwi “phĩe paraa khitarr” a thʉ̈ʉrjeejim.
6 — ausente —
7 Mag di aig mes gaai i thach khö oo simta, ʉʉi ãb jʉ̈gdee didam durrkhudau alabastro anʉm dën boteedidam wau khitʉm dʉ̈i dubchëjim. Mag jʉ̈gdee nem parhẽpaaga sĩerrʉm. Mag waibëewi Jesús pör ee sĩi choopʉ̈ichëjim.
7 a woman, having an alabaster flask of very precious ointment, came to him and poured it out upon his head as he lay at table.
8 Mag i pör ee choobapʉ̈im oobaawai maach chi Jesús dʉ̈i wënʉrrarr khʉʉn ee ãaur khʉʉn mʉ khapeen meeukha phöbaadëwi, —¿Khantheeta jãg jʉ̈gdee parhẽpagkham sĩi ãr choobapʉ̈ima? ajierram,
8 But the disciples seeing it became indignant, saying, To what end {was} this waste?
9 nem parhẽpag përpʉ̈iwi ag phatkhonau dau aphʉʉm khʉʉndamag ʉ̈u nemdam au deeju ãb sĩerrtá.
9 for this might have been sold for much and been given to the poor.
10 Mamʉ am mag iekha nʉm ich Jesuu ũr sĩerr aawai, —¿Khantheeta pãrau chikham khĩir naaupi nʉma? Irua ʉ̈uta jʉ̈gdeeu mʉ pör khooi sĩebahab ajim amag.
10 But Jesus knowing {it} said to them, Why do ye trouble the woman? for she has wrought a good work toward me.
11 Mʉig eegar dau aphʉʉ khithëem khʉʉnan pãrau ich jãg pãach dʉ̈i oo wai wënʉrraju, mamʉ mʉ chan tag pãar khĩir chitabamgui ajim.
11 For ye have the poor always with you, but me ye have not always.
12 Mʉg ʉʉirau jʉ̈gdeeu mʉg mʉ khooibarmʉn maach jöoin i aawai maach meeunau aajemjö mʉ aukhërju edam athee ag nawe ya mʉ kha phuur sim khabahab ajim.
12 For in pouring out this ointment on my body, she has done it for my burying.
13 Cha mʉ iekha chirʉm iekhau mʉg atag pawiajã durrpierr Ẽwandamau õor peerdʉajem iek jaau wënʉrrʉm dʉ̈i ĩchab mʉg ʉʉirau mʉ dʉ̈i mʉgbarmjã jaaub khaba jaaujugui ajim. Mag, ooba arr khʉʉnaujã ĩchab i iigjeeju a jaaujim ich Jesuu.
13 Verily I say to you, Wheresoever these glad tidings may be preached in the whole world, that also which this {woman} has done shall be spoken of for a memorial of her.
14 Maach i khapeen i dʉ̈i doce ogdʉba wënʉrraajerr khʉʉn ee ãb Judas Iscariote a thʉ̈r sĩerrau phadnaan chi pörnaan aar mawia
14 — ausente —
15 amag, —Mua pãachig Jesús pʉr deebaawai, ¿pãrau kharr mʉrʉg phag nʉ? aimajim aajem.
15 and said, What are ye willing to give me, and *I* will deliver him up to you? And they appointed to him thirty pieces of silver.
16 Magtarr aigmua Judaan sĩi ãba phadnaan chi pörnaanag Jesús pʉr deejuuta ẽkha nʉrraajeejim.
16 And from that time he sought a good opportunity that he might deliver him up.
17 Maach jöoin i aawai pan levadura chukhu wauwia khoojem ag seman ee ya warrpem khãai ãb ãspa ëebaadëm ed maach ich dʉ̈i wënʉrraajem khʉʉnauta marau ich Jesuug, —¿Jamta nemkhoo jaram ovejadam thõonaa khö nʉ? a jëeu naajim, khap aag.
17 — ausente —
18 Mag ichig jëeubaawai ichdëu marag, —Jerusalén woun ãb sim aar ërëubaadët ajim. Maimua magʉg mua jaaupʉ̈i chirʉm abat: “Ya mʉch thõju gayaa pamaawai, pʉ di aigta nemkhoo jaram ovejadam wauwi pãar dʉ̈i ãba khöm khõsi chirʉm” abat ajim chi wëtju khʉʉnag.
18 And he said, Go into the city unto such a one, and say to him, The Teacher says, My time is near, I will keep the passover in thy house with my disciples.
19 Magbaawai chadcha ichdëu jaautarrjö, maar khapeenau wëtwi, ichdëu jaaupʉ̈itarrjö jaauwimawi, i na mag nemkhoo jaram ovejadam wauwimajierram.
19 And the disciples did as Jesus had directed them, and they prepared the passover.
20 Maimua ich ẽudee ökharta bëewi, ya khĩsu aadëm ee maach doce i dʉ̈i wënʉrraajerr khʉʉn thum ãba i dʉ̈i thach khö naajim.
20 And when the evening was come he lay down at table with the twelve.
21 Mag ãba khö nʉmuata ichdëu marag magjim:
21 And as they were eating he said, Verily I say to you, that one of you shall deliver me up.
22 Mag ũrbaawai, chadcha maar ökhĩirjuu aphöbaadëjim. Mag nʉm iekhau jũrram khʉʉnau irig, “Señor, ĩsin mua khãijãa agam” aajeejim.
22 And being exceedingly grieved they began to say to him, each of them, Is it *I*, Lord?
23 Mag jũrram khʉʉnau ichig jëjëeu khaawai magjim:
23 But he answering said, He that dips his hand with me in the dish, *he* it is who shall deliver me up.
24 Magnaa ichdëu, —Oo nʉm dau eyaa Emkhooi Iewaa chadcha Ẽwandam iek phã sĩsidʉm gaai jaau simjö wajappha dau aug wawaagpaama ajim. Pari apkhiitʉ mʉ mag aphʉʉ amkhĩir wir aig mʉ përtarr woun. Jãgʉm wounaan thaababa arr akhiin ʉ̈ucha akhamgui ajim.
24 The Son of man goes indeed, according as it is written concerning him, but woe to that man by whom the Son of man is delivered up; it were good for that man if he had not been born.
25 Magbaawai Judaau ichdëu khabajim amkhĩir, —Maestro, ĩsin mua khãijãa agam ajim.
25 And Judas, who delivered him up, answering said, Is it *I*, Rabbi? He says to him, *Thou* hast said.
26 Mag iyʉ̈ʉ thach khö nʉmua Jesuu pandam jua ee aunaa, Ẽwandamag ag paar ʉ̈u ajim anaa khõreunaa marag ʉapʉ̈ijim. Magnaa, —Khöbat, mʉ mʉ morou ajim, chi pan igwi.
26 — ausente —
27 Maimua jũrr vino jarrdam auwi, ag paarjã agjö Ẽwandamag ʉ̈u ajim anaa deeu marag ʉapʉ̈ijim. Magnaa, —Döbat, mʉʉn mʉ bagau; ich jãg ãbam jarr eepai döpetat ajim.
27 And having taken {the} cup and given thanks, he gave {it} to them, saying, Drink ye all of it.
28 Mʉg jarr eem vinodam döbarmta warrgarwe Ẽwandamau õor dʉ̈i iek deeju aajerrau. Mamʉ mʉg iekhan iek iiuriugui ajim. Mʉ bag mʉg vinojö khitʉm ãrbarmuata Ẽwandamau õor khaibag thum chugpaa aujugui ajim.
28 For this is my blood, that of the {new} covenant, that shed for many for remission of sins.
29 Pari mʉg döbarmjö chan tag döba, ãba mʉchta mʉch Ayau thumaam khʉʉn Pörkhapibarm edta deeu ũwaai pãar dʉ̈i döjugui ajim. Pari mag ed maach oobarm chan ĩsimjöpai khaba, oneechata aju, nem thʉnʉm thum chi iiur aju aawai a jaaujim ich Jesuu maachigcha.
29 But I say to you, that I will not at all drink henceforth of this fruit of the vine, until that day when I drink it new with you in the kingdom of my Father.
30 Mag maach ich dʉ̈i ãba wënʉrraajerr khʉʉn ich dʉ̈i ãba mes gaai iyʉ̈ʉ thach khö aaipawi, meukhaarjã Ẽwandam iek Salmos anʉm gayam auwia, Olivo durrsĩig wëtjim.
30 Depois do canto dos Salmos, dirigiram-se eles para o monte das Oliveiras.
31 Mam panaa Jesuu marag, —Ẽwandam iek phã sim gaai, “Mua chi pastor thõobapäaiwai chi ovejanaandam parhooba aaidʉju” a simjö, ĩsim edaar pãrau mʉ mʉch ap barpʉawi thumaa aaidʉtkhajugui ajim.
31 Disse-lhes então Jesus: Esta noite serei para todos vós uma ocasião de queda; porque está escrito: Ferirei o pastor, e as ovelhas do rebanho serão dispersadas {Zc 13,7}.
32 Mamʉ ũwaai phiidʉwia mʉch iiu chirsiewai pãar na mawia Galilea chiraimajugui a jaaujim.
32 Mas, depois da minha Ressurreição, eu vos precederei na Galiléia.
33 Magbaawaita Pedroou jũrr irig, —Thumaam khʉʉnau pʉch ap barpʉawiajã mua chan pʉ barpʉabamgui ajim.
33 Pedro interveio: Mesmo que sejas para todos uma ocasião de queda, para mim jamais o serás.
34 Magbaa Jesuu jũrr, —Pedro, cha mʉ iekha chirʉm iekhau nau ãthãrr bĩeju nawe biek thãrjup pua õrag bʉ̈ʉrjã mʉ khaugba chitʉm ajuwai ajim.
34 Disse-lhe Jesus: Em verdade te digo: nesta noite mesma, antes que o galo cante, três vezes me negarás.
35 Mamʉ Jesuu ichig magbaawai chará warag Pedroou irig, —Pʉ thõbaimam aar dʉ̈i thõimaju awiajã mua chan pʉ khaugba chitʉm a iekhabamgui ajim.
35 Respondeu-lhe Pedro: Mesmo que seja necessário morrer contigo, jamais te negarei! E todos os outros discípulos diziam-lhe o mesmo.
36 Maigmua jũrr nemjĩirdö Getsemaní anʉmʉg maar phë arrjim. Maimua mam barwi, —Mʉig nʉisit, mʉ chum ʉ̈gthaag jëwaakhemgui ajim.
36 Retirou-se Jesus com eles para um lugar chamado Getsêmani e disse-lhes: Assentai-vos aqui, enquanto eu vou ali orar.
37 Maimua thãrjuppaim khʉʉn dʉ̈i petajim. Mag ich dʉ̈i phë arrtarr khʉʉn ãb Pedro ajim, maimua tagam khʉʉn numí jöoi Zebedeo chaain ajim, Santiago Juan dʉ̈i. Mam paaukhabaimaawai am iek ökhĩirjuuga aadëmua gaai machaaga aadëjim aajem, chi Jesús.
37 E, tomando consigo Pedro e os dois filhos de Zebedeu, começou a entristecer-se e a angustiar-se.
38 Mag simua amag, —Mʉʉn dëgölp gaai machgau ökhĩirjuuga aadëm; ãba mʉch thõjuuta khĩirju chirʉmgui ajim. Pãar mʉig nʉisit, mamʉ mʉ dʉ̈i daukhana abat. Oob khãimiet ajim anʉm.
38 Disse-lhes, então: Minha alma está triste até a morte. Ficai aqui e vigiai comigo.
39 Amag mag jaau pʉawi ichin am bigaau am warphaapai sĩeimajim aajem. Magnaa jẽkhʉt thʉkhöonaa khĩeb jẽb gaai dagau dʉrnaa ʉ̈gthaag jëeumamua, “Tata, pua khõs akhiin, atcha mʉ dau aphʉʉ apibakhamgui” ajim anʉm. “Deeum nem waubarmuajã agjö õor peerdʉ auju ayaa akhiin, mʉ gaai machag mʉgcha ãwatbakham. Pari mʉchdëu khõsi chirʉmjö khaba, pʉchdëu khõsimjöta mʉ dʉ̈i abá” a jëeumajim aajem.
39 Adiantou-se um pouco e, prostrando-se com a face por terra, assim rezou: Meu Pai, se é possível, afasta de mim este cálice! Todavia não se faça o que eu quero, mas sim o que tu queres.
40 Mag ich Ayag jëeu sĩi awi am oon bëejim aajem. Maimua oocheewai am khãi nʉmta oochëjim anaabá. Magbaawai Pedroogta, —Pãar chan oradam ãbjãta mʉ dʉ̈i daukhana khaba nʉm.
40 Foi ter então com os discípulos e os encontrou dormindo. E disse a Pedro: Então não pudestes vigiar uma hora comigo...
41 Jãg khãi nʉʉ aju khãai Ẽwandamagta jëeu nʉʉ abathʉ̈ ajim anʉm, dösãtag ʉdʉʉr pãach thʉ aupim ugua. Mua oowai pãrau pãach ödiiwan chadcha jëeum khõsi durrumta, pari daphökgauta pödbam ajim aajem amag.
41 Vigiai e orai para que não entreis em tentação. O espírito está pronto, mas a carne é fraca.
42 Maimua ichin deeu ũwaai mawia jëeubaadëmua ich Ayag, “Tata, pua mʉ mʉg dau aug waupibaju ayaa akhiin ʉ̈u akhamgui” a khitaajeejim anʉm; “mamʉ ichiita mʉ aphʉʉ aju aai chirʉm khai, agjö ʉ̈u sim. Mʉ dʉ̈i pʉchdëu am aig abá” a jëeumajim aajem.
42 Afastou-se pela segunda vez e orou, dizendo: Meu Pai, se não é possível que este cálice passe sem que eu o beba, faça-se a tua vontade!
43 Mag jëeu sĩi awi deeu am oon bëewaijã, mag i khapeen irua phë arrtarr khʉʉn daphökgau pödjã dau ẽeba sĩi khãidʉtkha thʉnʉmta oochëjim anaabá.
43 Voltou ainda e os encontrou novamente dormindo, porque seus olhos estavam pesados.
44 Mag khãidʉtkha thʉnʉm oobaichee deeu ich sĩerr aar mawia ich ag iekpai deeu ich Ayag jajawagmajim aajem. Ma biek thãrjupam ajim aajem, mag jëeu sim.
44 Deixou-os e foi orar pela terceira vez, dizendo as mesmas palavras.
45 Maimua ũwaai oon bëewaijã agtha ich khapeen khãidʉtkha thʉnʉm oobaichee amag, —¿Agtha pãar sĩi khãi gaaita nʉ? ajim anʉm. Ya pekau pöm sĩsidʉm khʉʉnag mʉch chi Emkhooi Iewaa pʉr deeju ora pabaichëbahab.
45 Voltou então para os seus discípulos e disse-lhes: Dormi agora e repousai! Chegou a hora: o Filho do Homem vai ser entregue nas mãos dos pecadores...
46 Phiidʉtkhabathʉ̈, maimua maach khapeen aar wëttarraugui ajim anʉm. Mʉ oomapham khʉʉnag mʉ pʉr deeju wounan ya dakpa urumgui ajim anʉm amag.
46 Levantai-vos, vamos! Aquele que me trai está perto daqui.
47 Mag maar aig bëewi agtha ich Jesús maar dʉ̈i iyʉ̈ʉ dʉnʉm ee, ich mag maach i khapeen doce narr eem ãb Judas anʉmta õor pochag urajim. Mag wëdurum khʉʉnan ãaur khʉʉn espaar jua panhapha bëe thʉnaawai tagam khʉʉn pa dʉ̈ijã bëe thʉnaajim. Makhʉʉn, phadnaanau jöoin chi pörnaan dʉ̈imua pʉ̈itarr khʉʉn ajim.
47 Jesus ainda falava, quando veio Judas, um dos Doze, e com ele uma multidão de gente armada de espadas e cacetes, enviada pelos príncipes dos sacerdotes e pelos anciãos do povo.
48 Mag chadcha õor pochag bëewi ya chi Judaau ag nawe, “Nau mua pãach dakhĩir khĩir ʉ̈ʉ athamta pʉr athat” a jaau wai sĩerr aawai
48 O traidor combinara com eles este sinal: Aquele que eu beijar, é ele. Prendei-o!
49 ich dʉ̈i wënʉrrʉm khʉʉn dakhĩraa ichdëu jaautarrjö Jesús dʉ̈i ãba dʉnʉʉuwimawi irig, —Maestro, ¿jãgpai chirʉ́? anaa i khĩir ʉ̈ʉ athajim.
49 Aproximou-se imediatamente de Jesus e disse: Salve, Mestre. E beijou-o.
50 Magbaa Jesuu irig, —Pʉch õor awaan bëetarr jöpai pʉr athaad perá ajim.
50 Disse-lhe Jesus: É, então, para isso que vens aqui? Em seguida, adiantaram-se eles e lançaram mão em Jesus para prendê-lo.
51 Mag i pʉrphöbaadëm oobaawai maar eem khʉʉnau ãbmua ich espaar sʉrr a jẽu athawi chi phadnaan thumaam khʉʉn pör ag chog aig sĩerr kachta oorthubapʉ̈ijim.
51 Mas um dos companheiros de Jesus desembainhou a espada e feriu um servo do sumo sacerdote, decepando-lhe a orelha.
52 Magbaawai Jesuu irig, —Jöpai pʉch espaar ich deg phĩ sĩubá ajim. Pua khaugba sĩeb ajim, esparau wërbʉnaa õor khëch nʉm khʉʉn agjö esparauta khëchmaju.
52 Jesus, no entanto, lhe disse: Embainha tua espada, porque todos aqueles que usarem da espada, pela espada morrerão.
53 Mua mʉch chig apibaju akhiin, mʉch Ayag jëeubaawai irua mʉ thʉamkhĩir Ẽwandam chognaan pöoma milam khʉʉn apha doce ejércitos khãijã deepʉ̈ijugui ajim.
53 Crês tu que não posso invocar meu Pai e ele não me enviaria imediatamente mais de doze legiões de anjos?
54 Mamʉ mʉch thʉamkhĩir mua jëeubaawai mag õor pöm deepʉ̈ikhiinjã, ¿jãga Ẽwandam iek phã sĩsidʉm gaai mʉ igwia jaau sim thum ich agjö abarju? ajim Pedroog.
54 Mas como se cumpririam então as Escrituras, segundo as quais é preciso que seja assim?
55 Mag iekhapʉ̈iwia jũrr ich pʉr awaan bëetarr khʉʉnagta, —¿Pãrau oowain mʉʉn sĩi õor nem jĩgkhanaa õor thõomiejöta chirab ajim jãg pãrau sĩi mʉ aig jua ee jierrnempan appai bëeg athee? Ag na ed ëepierr pãrag mua Aai i jëeujem deg Ẽwandam i jaaujeewai bʉ̈ʉrjã pãrau mʉ pʉr aubajierram.
55 Depois, voltando-se para a turba, falou: Saístes armados de espadas e porretes para prender-me, como se eu fosse um malfeitor. Entretanto, todos os dias estava eu sentado entre vós ensinando no templo e não me prendestes.
56 Pari pãrau ĩs mʉ dʉ̈i mʉmʉgkhamʉn, jãan warrgar Ẽwandam i jaaumienau jaautarr thum ag eyaa öbërmkhĩrau ajim.
56 Mas tudo isto aconteceu porque era necessário que se cumprissem os oráculos dos profetas. Então os discípulos o abandonaram e fugiram.
57 Mag i pʉr awaan bëetarr khʉʉnau warre phadnaan pör Caifás aarta athaadëjierram, mamta Moiseeu ley phã pʉarr jawaag chi machnaan dʉ̈i jöoin chi thethemnaanpa dʉ̈i ãba biirdʉ narr aawai.
57 Os que haviam prendido Jesus levaram-no à casa do sumo sacerdote Caifás, onde estavam reunidos os escribas e os anciãos do povo.
58 Mag amau i athaadeewai Pedro iek iruata warppaimua oopʉ̈pʉ̈igmamua mag chi phadnaan pör aig di ũjãrr dubimajim aajem. Mag dubwi, “Mʉigmua ookhim jãga aju khai” awia, Aai i jëeujem di thʉajem khʉʉn ohoodö nʉm aig dʉ̈i jupimajim aajem.
58 Pedro seguia-o de longe, até o pátio do sumo sacerdote. Entrou e sentou-se junto aos criados para ver como terminaria aquilo.
59 Maagwai phadnaan chi pörnaanau judionaan Asamblea eem khʉʉn dʉ̈imua chi Jesuu nem wauba arrta sëukha i gaai thʉpʉ̈iju ẽkhaajeejim anaabá, magʉm gaaimua i thõopäaig.
59 Enquanto isso, os príncipes dos sacerdotes e todo o conselho procuravam um falso testemunho contra Jesus, a fim de o levarem à morte.
60 Mamʉ par mag jũrram khʉʉnau sëukha i gaai nem parhooba thʉpʉ̈iju ẽkha nʉmjã pödba aajeejim aajem. Mamagkham ee, õor numí chi sëumien bëewi,
60 Mas não o conseguiram, embora se apresentassem muitas falsas testemunhas.
61 —Mʉg wounau maar dakhĩir, iruan mʉg Aai i jëeujem di pogueupʉ̈inaa khãai thãrjuppaim ee deeu ëu dʉnʉʉuju a iekha sĩejimgui ajierram anaabá.
61 Por fim, apresentaram-se duas testemunhas, que disseram: Este homem disse: Posso destruir o templo de Deus e reedificá-lo em três dias.
62 Magbaawai chi phadnaan pöröu dʉnʉʉunaa Jesuug, —¿Pua am iekha nʉm ũr chirʉ́? ¿Khan jãgwi jãg pʉ iekhamapha sĩ? ¿Pua chadcha mag iekhajĩ wa iekhabajĩ? Jaaubá ajim anʉm irig.
62 Levantou-se o sumo sacerdote e lhe perguntou: Nada tens a responder ao que essa gente depõe contra ti?
63 Pari magʉmjã Jesús bʉ̈ʉrjã jʉ̈ʉ aba, warag khĩuu sĩsijim aajem. Mag ich iek ʉ̈khaba abaawai deeu irig chi phadnaan pöröu, —Maach Ẽwandam ich mag iiu sĩerrʉm iek gaai thʉwi muata pʉrʉg “Jaaubá” a chirʉm. ¿Pʉʉta chadcha Ẽwandam Iewaa ichdëucha jʉr auwia pʉ̈iju jaaujerrá? Marag jaaubá ajim anʉm. |src="cn01815B.tif" size="span" copy="© 1978 David C. Cook Publishing Co." ref="MAT 26.63"
63 Jesus, no entanto, permanecia calado. Disse-lhe o sumo sacerdote: Por Deus vivo, conjuro-te que nos digas se és o Cristo, o Filho de Deus?
64 Magbaa Jesuu irig, —Pua khabá ag eyaa jaaubapʉ̈im ajim anʉm. Mʉ cha iekha chirʉm iekhau mʉg woun Emkhooi Iewaa Ẽwandam chi jua thierr bigaau i juachaar gar oo sim pãrau pãach daujãau oowi edjã baug ee urumjã oojurau a iekhajim aajem, aig narr khʉʉn dakhĩir.
64 Jesus respondeu: Sim. Além disso, eu vos declaro que vereis doravante o Filho do Homem sentar-se à direita do Todo-poderoso, e voltar sobre as nuvens do céu.
65 Mag ũrbaawai chi phadnaan pöröu ich khajũa mor gayamta sʉrr abarmʉn, warre nem pöm jẽ werbpʉ̈ijim anaabá. Magnaa, —Mʉg wounau iekha sim chan ʉ̈u khaba sim. Maach wounaan thum ãba thʉnʉmta iita mag Ẽwandam Iewaa anaab. Ya pãrau pãach jʉ̈gʉucha ũrbarm.
65 A estas palavras, o sumo sacerdote rasgou suas vestes, exclamando: Que necessidade temos ainda de testemunhas? Acabastes de ouvir a blasfêmia!
66 ¿Khani maadëu tag ũrm ig nʉ? ajim anʉm, ich khapeenag.
66 Qual o vosso parecer? Eles responderam: Merece a morte!
67 Magnaa i khĩir gaaijã ichö thunaa i gaai mas waumajim anaabá. Pogkha i khĩidadcha juajãau deenaa
67 Cuspiram-lhe então na face, bateram-lhe com os punhos e deram-lhe tapas,
68 irig, —Pʉchta chadcha warrgarwe ich Ẽwandamaucha jʉr auwia pʉ̈iju aajerr khai, magan jaaubá: ¿khaíuta pʉ khĩidadcha dee sĩ? aajeejim anʉm jũrram khʉʉnau.
68 dizendo: Adivinha, ó Cristo: quem te bateu?
69 Mag chi thethem khʉʉnau Jesús dʉ̈i mamag khaawai Pedro iek i daaugajãr ũjãrr oo chirajim aajem. Mag i oo chirʉm aigta, mag degam ʉʉi chi di khʉʉn chog bëewia irig, —Pʉjã ĩchab jãg Jesús Galileapierr dʉ̈i nʉrraajemʉugui aichëjim anʉm.
69 Enquanto isso, Pedro estava sentado no pátio. Aproximou-se dele uma das servas, dizendo: Também tu estavas com Jesus, o Galileu.
70 Pari ichig magbaicheewai i iek irua thum aig narr khʉʉn dakhĩir, —Mua khaugbam pʉ khan ata iekha sim khai; mua magʉm wounan khaugba chitʉm a chirajim anaabá.
70 Mas ele negou publicamente, nestes termos: Não sei o que dizes.
71 Ichig magbaicheewai i iek mag ich chirarr aigmua daaugajãrm puertdi aar majim aajem. Mamʉ mamjã agjö deeum ʉʉirau i oobaawai maguajã ich aig narr khʉʉnag, —Jãg wounan Jesús Nazaretpierr dʉ̈i nʉrraajemʉuwai ajim anʉm irig.
71 Dirigia-se ele para a porta, a fim de sair, quando outra criada o viu e disse aos que lá estavam: Este homem também estava com Jesus de Nazaré.
72 Pari magbaawai magʉgjã ichdëu, irua magʉm Jesús khaugbam a chirajim aajem.
72 Pedro, pela segunda vez, negou com juramento: Eu nem conheço tal homem.
73 Maimua magtarr khur nʉʉpai awi i iek maig ich dʉ̈i di ũjãrr narr khʉʉnaupai deeu irig, —Marau oowai pʉjã chadcha i dʉ̈i wënʉrraajerr khʉʉn eemʉu. Pʉ iekha sim gaaipai merag chukkhu simgui ajierram anaabá.
73 Pouco depois, os que ali estavam aproximaram-se de Pedro e disseram: Sim, tu és daqueles; teu modo de falar te dá a conhecer.
74 Magbaawaita irua warag khĩir mor chigpai iekhamamua, —Chadcha mua magʉm wounaanjã khaugab chitʉmta pãrau mʉrʉg mag naaba a chirajim anaabá ich Pedroou.
74 Pedro então começou a fazer imprecações, jurando que nem sequer conhecia tal homem. E, neste momento, cantou o galo.
75 Mag ãthãrr iek ũrbaawaita ich Pedroou jaauwai i khĩir eyaa dʉnʉisijim anʉm, Jesuu ichig “Nau ãthãrr bĩeju nawe pua biek thãrjup õrag mʉ khaugba chitʉm a iekhaju” atarr. Mag khĩir ee dʉnʉisim abarmʉn chadau gaai machaaga aadëmua dawag öbërwi warre ö jãsenag aadëmua bĩe chirʉʉ ajim aajem, ichdëu jaauwai.
75 Pedro recordou-se do que Jesus lhe dissera: Antes que o galo cante, negar-me-ás três vezes. E saindo, chorou amargamente.

Ler em outra tradução

Comparar com outra

Estude este capítulo no WhatsApp

Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Mateus 26, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.