Marcos 4
Ẽwandam Iek (NOAE) vs NVI
1 Deeu ũmaai Jesuu Galilea thʉrrdö igaau Ẽwandam iek õrag jaaubaadëjim aajem. Mag irua jaau sim ũurwai, sĩi õor pöoma ich bigaau pos phʉʉrbaadeewai, aig bote sĩerr ee waaidʉwia, dö jãrraapai oo jöisijim aajem, jũrr mammua jawaag. Magbaawai õor pöm mag thʉnarrau durrpaimuata i iek ũr naajim aajem.
1 Novamente Jesus começou a ensinar à beira-mar. Reuniu-se ao seu redor uma multidão tão grande que ele teve que entrar num barco e assentar-se nele. O barco estava no mar, enquanto todo o povo ficava na beira da praia.
2 Mag mos igaau õor pos thʉnʉmʉg ejemplodampa jaaumamua, —Mua pãrag nem ĩgkhaadam jaaukhim; wajapha mʉ iek ũrbat ajim anʉm.
2 Ele lhes ensinava muitas coisas por parábolas, dizendo em seu ensino:
3 Maimua magjim aajem:
3 "Ouçam! O semeador saiu a semear.
4 Mag mawi chi nemjĩir dau irua phötarr, ãaurag bʉ̈ diichjem ee burrjim aajem. Magbaa nemchaain bëewia sĩi thumaa khökhʉʉipʉ̈ijim aajem.
4 Enquanto lançava a semente, parte dela caiu à beira do caminho, e as aves vieram e a comeram.
5 Maimua ãaur khʉʉn sĩi mokpör jojoodög eeta burrjim aajem, ajappai jẽb chukhu sĩerr ee. Makhʉʉnan chi tharrphëen ʉ̈u jöpcha tharrphëjim aajem.
5 Parte dela caiu em terreno pedregoso, onde não havia muita terra; e logo brotou, porque a terra não era profunda.
6 Mamʉ mag durrkhu ʉ̈rʉʉ sim iekhau pöd ierr khaar jẽrkhaba ʉ̈rʉʉta khaarkha khëkhëd arr aawai, ed pechag wʉʉbaadeeu, sĩi ë nanauk aadëmua phuabaadëjim aajem.
6 Mas quando saiu o sol, as plantas se queimaram e secaram, porque não tinham raiz.
7 Maigmua ĩchab tagam phötarr, miudö arr ee burrwia, chi miiuta nemjĩir khãaijã bãau khaphí bãauwi, sĩi chi nemjĩirdam ichdëuta pör pʉrëu ich magpai dau aphʉʉ nʉisijim aajem, sirphʉg ee ag gaai jopjã jopba.
7 Outra parte caiu entre espinhos, que cresceram e sufocaram as plantas, de forma que ela não deu fruto.
8 Mamʉ tagam ʉ̈u jẽb wajaug ee burrtarran wajaug öbërwia ʉ̈u nem ajaug sĩi phur jopjim aajem, nem bich dapag maimuajã bich thʉʉ, maimua pogkha bich daii; mamʉ mag sĩsidʉm chan bʉ̈ʉrjã chi vano chukhu.
8 Outra ainda caiu em boa terra, germinou, cresceu e deu boa colheita, a trinta, sessenta e até cem por um".
9 Mag ĩgkha öbaadeewai aig ich iek ũr narr khʉʉnag, ’Keena, jʉ̈g ʉ̈rʉʉnaa chamʉg nem ĩgkhaadam mua jaaubarm wajapha ũrbat ajim anʉm amag.
9 A seguir Jesus acrescentou: "Aquele que tem ouvidos para ouvir, ouça! "
10 Mag Jesús aig õor pos thʉnaawia ya õor jigdʉdʉ khabaadëm ee, õordam agtha i dakhapai i khapeen dʉ̈i ãba ohoodö narr khʉʉnau khap aag irig jëeujierram aajem:
10 Quando ele ficou sozinho, os Doze e os outros que estavam ao seu redor lhe fizeram perguntas acerca das parábolas.
11 Magbaa Jesuu amag magjim aajem:
11 Ele lhes disse: "A vocês foi dado o mistério do Reino de Deus, mas aos que estão fora tudo é dito por parábolas,
12 maagwai mag sĩi khajapham nem ĩgkhaadamjöpai ũurwai par amau amach jʉ̈gʉucha ũrnaa amach dakhĩir nem wau nʉm oo nʉmjã oobamjö amkhĩir; mag nʉm gaaimua Ẽwandamagjã amach khaibag chugpaapi jëeuba aawai Ẽwandamau am khaibagjã chugpaaba amkhĩir.
12 a fim de que, ‘ainda que vejam, não percebam, ainda que ouçam, não entendam; de outro modo, poderiam converter-se e ser perdoados! ’"
13 Maimua amag, ’¿Mʉg nem ĩgkhaadam merag chukhu khitʉmjã pãrau khaugbata nʉ? ajim anʉm. Mʉg phithur khaba simjã khaugba nʉm chan magan deeum nem jaaukhiinjã ¿pãrau jãga khaugjuma? ajim anʉm.
13 Então Jesus lhes perguntou: "Vocês não entendem esta parábola? Como, então, compreenderão todas as outras parábolas?
14 Cha mua nem ĩgkhaadam pãrag jaaubarmʉn mʉga simgui ajim anʉm: Chi nemjĩir dau phö nʉrrarr woun, woun ãb Ẽwandam iek õor ee jaau nʉrrʉmjöta sim.
14 O semeador semeia a palavra.
15 Maagwai mag chi nemjĩir dau õor bʉ̈ diichjem ee burrtarr, sĩi ar Ẽwandam iek jaau nʉm ũurjem khʉʉnta jaau simgui ajim anʉm. Mag ũrnaa bʉchkhun khaugtarrdam meperau bëewia pör eem warre khĩir akhoopibapäaiwai ũrba arrjöo thʉba nʉmgui ajim anʉm.
15 Algumas pessoas são como a semente à beira do caminho, onde a palavra é semeada. Logo que a ouvem, Satanás vem e retira a palavra nelas semeada.
16 Maagwai ãaur khʉʉn, chi nemjĩir dau ar mokpör jojoodög ee burrtarrjöta naabahab ajim anʉm. Ẽwandam iek õrau jaau nʉm amach jʉ̈gʉucha ũurwai warrpemʉn amau khõchag ʉ̈kha nʉm.
16 Outras, como a semente lançada em terreno pedregoso, ouvem a palavra e logo a recebem com alegria.
17 Pari mag chi nemjĩir wajap khaar khaba arrjö agtha Ẽwandam iek gaai ubʉ khaba naawai, mag Ẽwandam iek amachdëu ʉ̈kha nʉm gaaimua amach phithurg aunaa, bigaaum khʉʉnaujã amach dʉ̈i khaigbajujö aadeewai, sĩi warag agʉg oobamjö öbërwi weetjemgui ajim aajem.
17 Todavia, visto que não têm raiz em si mesmas, permanecem por pouco tempo. Quando surge alguma tribulação ou perseguição por causa da palavra, logo a abandonam.
18 Maagwai ãaur khʉʉn sĩi nemjĩir dau miudö arr ee burrtarrjöta nʉmgui ajim anʉm. Amau ĩchab Ẽwandam iek ũrm khõsi ũr nʉm,
18 Outras ainda, como a semente lançada entre espinhos, ouvem a palavra;
19 pari ãsie deeu ewag khĩirjuajerram. Am khĩirjugan ãba riknaan khajuuta khĩirju sĩsidʉm, nem thum paraa aag. Mag khĩirju sĩsidʉm gaaimuata ĩchab, mag nemjĩir sirphʉg ee aadeewai sĩi dau aphʉʉ chëba nʉisierrjö, Ẽwandam iekjã thãraucha ʉ̈khawi i ithee nem wajapha wawaagjã serbiiba thʉnaabahab ajim anʉm.
19 mas quando chegam as preocupações desta vida, o engano das riquezas e os anseios por outras coisas, sufocam a palavra, tornando-a infrutífera.
20 Pari ãaur khʉʉn thʉnʉmgui ajim anʉm, ar Ẽwandam iek thãraucha ʉ̈khawi, i dau na agchanaa, nem wajapha waaujem khʉʉn. Magʉm khʉʉnau ar Ẽwandamau nem wajapha waupi jaauwaijã nem par daúa ooba aajem. Mag waum khõsi wau naawai amachdëu nem wauju ayagpierr waaujem: ãaur khʉʉnau nemjĩir chi chëmiejö dʉ̈rrcha, ãaur khʉʉnau agpierrpai, maimua ãaur khʉʉnau bʉchkhunpai. Mamʉ thumaam khʉʉnau ichiita ichdëu khõsimjö aajem a jaaumajim aajem.
20 Outras pessoas são como a semente lançada em boa terra: ouvem a palavra, aceitam-na e dão uma colheita de trinta, sessenta e até cem por um".
21 Mag jaautarr khur amag magjim aajem: ’Pãrau oowai, ¿khaíu õtdau paanaa sĩi bathẽe eegar wa nem bʉ̈ ee khãijã ausĩiujẽ? Õrau mag ausĩuba aajemgui ajim anʉm. Õtdaun paanaa dau garta ausĩiujemgui ajim anʉm, dau araraa oog.
21 Ele lhes disse: "Quem traz uma candeia para ser colocada debaixo de uma vasilha ou de uma cama? Acaso não a coloca num lugar apropriado?
22 Ich jãgta sĩebahab ajim anʉm agjö Ẽwandam iekjã. Ĩswe chan õrau agtha wajappai khaugba nʉm, jãga Ẽwandamau õor peerdʉ auju. Mamʉ jãg õt bʉ̈ʉg nem oowai dawaa oojemjö, mʉg atagta amau wajapcha khaphʉ nʉisijugui ajim anʉm. Chi mag khaugba nʉm khʉʉnan agtha khĩchag ee nem oo nʉmjöta nʉmgui ajim anʉm, bʉ̈ʉrjã khaugba.
22 Porque não há nada oculto, senão para ser revelado, e nada escondido senão para ser trazido à luz.
23 Magwi ich Jesuupai, ’Jʉ̈g ʉ̈rʉʉnaa cha mua jaau chirʉmjö abat ajim anʉm amag.
23 Se alguém tem ouvidos para ouvir, ouça!
24 Maimua magjim aajem: Pãrau mua nem jaau chirʉmta pãach thãraucha ʉ̈kham khõsinaa, pör ee aunaa warag khaugam khõsi amʉn, ich Ẽwandamau agjö pãar pör öphër apiju, ich iek ajapcha khaphʉ amkhĩir.
24 "Considerem atentamente o que vocês estão ouvindo", continuou ele. "Com a medida com que medirem, vocês serão medidos; e ainda mais lhes acrescentarão.
25 Ar chi thãar onee ũrm khõsi ũr nʉm khʉʉnag Ẽwandamau warag khĩirjug deejugui ajim anʉm, ich iek khapcha amkhĩir. Mamʉ ar ũrmaphapai ũr nʉm khʉʉn khĩirjug eemʉn, cha mua jaau chirʉmjö deeu ich iek sĩepiba, khecheu aumajugui a jaaumajim aajem.
25 A quem tiver, mais lhe será dado; de quem não tiver, até o que tem lhe será tirado".
26 Mag jajawagmamua ĩchab ich Jesuupai, ’Pãrag deeum ejemplodam jaaukhimgui ajim anʉm, jãga aajẽ õrau mag mʉ iek ʉ̈kham khõsi ʉ̈khawi amach thãar ee aauwai. Mag mʉ iek amach thãar ee au nʉmʉn, woun ãbmua nemjĩir daudam jĩir sĩubarmjöta simgui ajim anʉm.
26 Ele prosseguiu dizendo: "O Reino de Deus é semelhante a um homem que lança a semente sobre a terra.
27 Mag jĩir sĩubaawai tharrphëwia edaram magwe bãau ëëekham. Mamʉ mag bãau ëëekham chan chi jĩirtarraujã bʉ̈ʉrjã khaugba sim, jãga mag ich appai bãaumamua ʉ̈gthaa papagmá.
27 Noite e dia, quer ele durma quer se levante, a semente germina e cresce, embora ele não saiba como.
28 Maan mag simʉn, ya jẽb ee sĩewai chi jẽbëuta ich appaimua mag bãaupi sim khabahab. Nacha tharrphëwi bãau sim, maimua dʉ̈rrcha aadeewai bi phũphũid aadëwi ũũi jöisim.
28 A terra por si própria produz o grão: primeiro o talo, depois a espiga e, então, o grão cheio na espiga.
29 Maimua mag thʉnʉʉ awi ya phur aadëm. Mag phur aadeewai thumaam khʉʉnau ya khaphʉ nʉmgui ajim anʉm, thʉʉju aai aadëm. Magbaawai thʉʉwi deg paa thʉnʉʉujem. Ich agjöta simgui ajim anʉm ĩchab mʉ iekjã: Õrau khaugmampierr bãbãwagmamjöta sim, warag ich Ẽwandamau khõsimjö wënʉrraa khaphʉ paaukhamaawai.
29 Logo que o grão fica maduro, o homem lhe passa a foice, porque chegou a colheita".
30 Jesuu mag jaaumamua, ’¿Pãrau khaphʉ nʉ, jãga sim abarí Ẽwandam iek mua jaau chitʉm, maimua khanjöta sim a mua pãrag jaaubarkhiin? ajim anʉm.
30 Novamente ele disse: "Com que compararemos o Reino de Deus? Que parábola usaremos para descrevê-lo?
31 Mʉg mua jaau chitʉm iekhan, mostaza daudam woun ãbmua ich dikhu gaau jĩir sĩubarmjöta simgui ajim anʉm. Ichta nemjĩir daudam thumaam khʉʉn khãaijã bʉ̈rʉʉcha khitʉm.
31 É como um grão de mostarda, que, quando plantada, é a menor semente de todas.
32 Pari mag bʉ̈rʉʉ khitʉmta jẽb ee jĩir khërbarmʉn sĩi pabʉ̈ pöm ãdëe bãaujem. Magbaawai nemchaain bëewi chi piu gaai amach di ëeujem. Ich agjöta simgui ajim anʉm ĩchab mʉg Ẽwandam iek mua pãrag jaau chitʉmjã: Mʉʉgwaiwe chan khapan khabata ʉ̈kha durrum; pari mag durrumuata warag nem pöm aaidʉbapäaiwai õor khapankham khʉʉnauta ʉ̈khaju a jaaumajim aajem.
32 No entanto, plantada, ela cresce e se torna a maior de todas as hortaliças, com ramos tão grandes que as aves do céu podem abrigar-se à sua sombra".
33 Mag ejemplodampa jaaumamuata Ẽwandamau maach peerdʉ aaujem iek Jesuu jaaujeejim aajem, magʉm gaaimua wajapcha khap amkhĩir.
33 Com muitas parábolas semelhantes Jesus lhes anunciava a palavra, tanto quanto podiam receber.
34 Mamʉ ejemplo chuk chan mag õor pöm wëjömʉg bʉ̈ʉrjã nem jaauba aajeejim anaabá. Mag ejemplodamaupa nem jaaumatarrta ich khapeen dʉ̈i amach appai aadeewain deeu wajapha amag jaaujeejim aajem, wajapcha khap amkhĩir.
34 Não lhes dizia nada sem usar alguma parábola. Quando, porém, estava a sós com os seus discípulos, explicava-lhes tudo.
35 Ich ag edpai ya kheeuraa aadëm ee, Jesuu ich khapeenag, —Wëttarrau ajim aajem, dö khĩijãr thʉrrdö igaau.
35 Naquele dia, ao anoitecer, disse ele aos seus discípulos: "Vamos atravessar para o outro lado".
36 Maimua chadcha õor aig narr khʉʉn phëpʉawi, ya ich Jesús bote ee waaidʉwia oo wëjorr aawai, chi khapeenau i joo arrjim aajem. Mag am wëtum dʉ̈i deeum bote aig narrjã agjö am dʉ̈i wëtjim aajem.
36 Deixando a multidão, eles o levaram no barco, assim como estava. Outros barcos também o acompanhavam.
37 Mag am döjãrr paaukha phöbaaderr agtha pöm khaba nʉm ee, phũ theeg wëbaadëmua sĩi phũasdau baupa jöisijim anʉm. Mag phũas baupa aadëmua bote ee phũasdau sog bëbëekhamua ya chi boteeu ãwatbajujö ierrpamaa ajim anaabá.
37 Levantou-se um forte vendaval, e as ondas se lançavam sobre o barco, de forma que este foi se enchendo de água.
38 Mamʉ mag nʉm ee ich Jesús bote khua pörkhau gaai sĩiuba khãi jörrajim aajem. Magbaawai i khapeenau jãphierr nʉm iekhau i phiriupʉ̈iwia irig, —¡Maestro, phiidʉbá! Pua chan mʉg maach khöomamjã khaugbahab ajim anʉm irig.
38 Jesus estava na popa, dormindo com a cabeça sobre um travesseiro. Os discípulos o acordaram e clamaram: "Mestre, não te importas que morramos? "
39 Magbaa Jesús phiidʉwia mag phũ theeg thʉnʉmʉg meeurrau sĩunaa ĩchab phũas meeukha thʉnʉmʉgjã “Thumbabaad” abaawai, warre döjã meuu sĩsijim anaabá.
39 Ele se levantou, repreendeu o vento e disse ao mar: "Aquiete-se! Acalme-se! " O vento se aquietou, e fez-se completa bonança.
40 Magwi ich khapeenagta, —¿Khan jãgwi pãar jãg atcha jãphierr nʉma? ¿Pãrau mʉ mʉg pãach dʉ̈i mʉ chitʉmjã khaugbata nʉ ajim anʉm, jãgcha jãphierraag?
40 Então perguntou aos seus discípulos: "Por que vocês estão com tanto medo? Ainda não têm fé? "
41 Jesuu amach dakhĩir mag phũas dʉ̈i phũpa meeukha thʉnarr thumba atham oowia dauderraa nʉm iekhau, “Keena, ¿mʉʉn khanim wounta jãg phũujã phũas dʉ̈imua i ipierraa nʉma?” a jëjëeu aajeejim anaabá amach wir aigpai.
41 Eles estavam apavorados e perguntavam uns aos outros: "Quem é este que até o vento e o mar lhe obedecem? "
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Marcos 4, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.