Marcos 3
Ẽwandam Iek (NOAE) vs ARIB
1 Biek ãb deeu jua ʉ̈ʉijem ed Jesús mawi Judionaan Ẽwandam iek jaaujem deg dubimajim aajem. Maig woun ãb ooimajim anʉm thoom juadam jʉsar khitʉm.
1 Outra vez entrou numa sinagoga, e estava ali um homem que tinha uma das mãos atrofiada.
2 Maig naajim aajem ĩchab fariseonaan, Moiseeu Ẽwandam iek phã pʉatarr wajapcha ʉʉrkhaajem khʉʉn. Makhʉʉnau Jesuug bʉ̈ʉrjã dau thõba naajim anʉm, amach dakhĩir Jesuu jua ʉ̈ʉijem ed mag woun monaaubapäaiwai irig, “Jãgan pua chan jua ʉ̈ʉijem edjã ʉʉrkhabata chirab” a iekhaag, mag nʉm dʉ̈i ĩchab magʉm gaaimua thethem khʉʉnagjã i khaibag waupi jawaag.
2 E observavam-no para ver se no sábado curaria o homem, a fim de o acusarem.
3 Mamʉ Jesuu amau mag khĩirju nʉm khaphʉ sĩerr aawai warag chi jua jʉsar khitʉmʉgta, —Phiidʉwia dayag pidú, maimua mau õor jãrr dʉnʉʉubaichë ajim anʉm.
3 E disse Jesus ao homem que tinha a mão atrofiada: Levanta-te e vem para o meio.
4 Magnaa jũrr chi fariseonaanagta, —Pãrau oowai ¿khan nemta maadëu wauju aai nʉ ajim anʉm, jua ʉ̈ʉijem ed? ¿Õordam dʉ̈i ajapha aju wa õor khaibag wauju? ¿Õor peerdʉ auju, wa õor thõoju? ¿Khani ʉ̈ucha sĩ? a jëeujim anʉm amag.
4 Então lhes perguntou: É lícito no sábado fazer bem, ou fazer mal? salvar a vida ou matar? Eles, porém, se calaram.
5 Mag ni ãbmuajã ich iek ʉ̈khaba abaawai amag khĩir masi eerpanaa warag ökhĩirjuu aadëjim anʉm, ichdëu oowai amau bʉ̈ʉrjã wir aig amach khapeen dau ee aug khaugba nʉm oowia. Magwia chi jua jʉsar khitʉmʉgta, —Dayag jua ʉabá ajim anʉm.
5 E olhando em redor para eles com indignação, condoendo-se da dureza dos seus corações, disse ao homem: Estende a tua mão. Ele estendeu, e lhe foi restabelecida.
6 Mag chi fariseonaanau amach dakhĩir mag woundam monaaubapʉ̈im oobaawai khĩir machgau warag amachta daau paaukhabaadëjierram aajem. Maimua rey Erodes igarm khʉʉn chi thethemnaan dʉ̈i ãba biirdʉwia, “Jãga akhiin maadëu jãg Jesús pʉr auwia thõopʉ̈ikhamgui” a khĩirju nʉisijim anaabá.
6 E os fariseus, saindo dali, entraram logo em conselho com os herodianos contra ele, para o matarem.
7 Maigmua Jesuu ich khapeen ich dʉ̈i phë arrjim aajem, ich ag Galilea eepai thʉrrdö pöoma simʉg. Mag i mam dʉ̈i õor khapaana Galileapien Judeapienpa wëtjim aajem.
7 Jesus, porém, se retirou com os seus discípulos para a beira do mar; e uma grande multidão dos da Galiléia o seguiu; também da Judéia,
8 Jesuu mag õor mor masim khʉʉn monaau nʉrrʉm a ũrphöbaadeewai õor pöoma i aig bëe thʉnʉisijim anaabá: Jerusalenpien, phöbör Idumea anʉm aram khʉʉn, döjã Jordán anʉm ee edau öbeerjem garm khʉʉn, maimua phöbör Sidón anʉm dʉ̈i Tiro dakha phöbördam nʉnʉidʉm eem khʉʉnpa bëejierram aajem.
8 e de Jerusalém, da Iduméia e de além do Jordão, e das regiões de Tiro e de Sidom, grandes multidões, ouvindo falar de tudo quanto fazia, vieram ter com ele.
9 Mag õor pöm bëe thʉnaawaita Jesuu ich khapeenag ya ag nawe jaau wai sĩejim aajem, sĩi ich ithee bote khĩir khaug wai naamkhĩir, atcha õor pöm aadeewai thet ich phẽeuthʉ aum ugua ag ee waaidʉag.
9 Recomendou, pois, a seus discípulos que se lhe preparasse um barquinho, por causa da multidão, para que não o apertasse;
10 Ich mag ed Jesuu õor pöoma monaaukhapʉ̈ijim aajem. Mag õor pöm monaaumam amach daúa oo narr aawaita warag jũrram khʉʉnau i gaai juaucha pʉrchëm iigjeejim anaabá, amachjã monaaumkhĩir.
10 porque tinha curado a muitos, de modo que todos quantos tinham algum mal arrojavam-se a ele para lhe tocarem.
11 Mag õor pöm wëjöm ee naajim aajem ĩchab, mor ee thõthõrrsöm bën paraa sĩsidʉm khʉʉn. Magʉm khʉʉnau Jesús oowai warag aig bëenaa, i khĩirphee kanieu phõbkhanaa wiwiukhamuata, “Pʉʉn chadcha Ẽwandam Iewaau” aajeejim anʉm.
11 E os espíritos imundos, quando o viam, prostravam-se diante dele e clamavam, dizendo: Tu és o Filho de Deus.
12 Mamʉ Jesuu chi mepeenag meeurrau sĩiujeejim anaabá, thumaam khʉʉn jʉ̈gdaar mag ich jaau wënʉrram ugua.
12 E ele lhes advertia com insistência que não o dessem a conhecer.
13 Mag Jesuu õor pöm monaau nʉrrarr khur durrsĩ gaai waaidʉwia ich dʉ̈i wënʉrrarr khʉʉn eem ichdëu khõsim khʉʉn ich aig thʉ̈rkha aujim aajem.
13 Depois subiu ao monte, e chamou a si os que ele mesmo queria; e vieram a ele.
14 Mag ich aig thʉ̈rkha auwia mag õor khapan ich dʉ̈i wënʉrrʉm khʉʉn eem ichdëucha doce jʉr aujim aajem, ich iek õor ee jaau wënʉrramkhĩir pʉ̈yaag. Ich makhʉʉnta ich iek jaaujem khʉʉnkha thʉ̈rjim aajem, apostolnaan.
14 Então designou doze para que estivessem com ele, e os mandasse a pregar;
15 Maimua mag doce jʉr autarr khʉʉnag ĩchab ich jua theegjã deejim aajem, ich dënjö õor mor masim khʉʉn monaaunaa mor ee mepeer khaigbam sĩsidʉmpa jʉr wërpmamkhĩir.
15 e para que tivessem autoridade de expulsar os demônios.
16 Mag ichdëu doce jʉr autarr khʉʉn thʉ̈r, mʉkhʉʉn ajim:
16 Designou, pois, os doze, a saber: Simão, a quem pôs o nome de Pedro;
17 Santiago, jöoi Zebedeo iewaa, (ichpai ĩchab Jacobo aajeejim);
17 Tiago, filho de Zebedeu, e João, irmão de Tiago, aos quais pôs o nome de Boanerges, que significa: Filhos do trovão;
18 Andrés,
18 André, Filipe, Bartolomeu, Mateus, Tomé, Tiago, filho de Alfeu, Tadeu, Simão, o cananeu,
19 Judas Iscariote, (ich maguata ewag pawi thethem khʉʉnag Jesús pʉr deeju ajima, i thõomkhĩir).
19 e Judas Iscariotes, aquele que o traiu.
20 Mag bëewi õrau i deg pabaichëm khaug athaawai i aig õor pöoma biirdʉbaadëjim aajem. Mag õor pöm bëe thʉnaawai bʉ̈ʉrjã jua par khabam gaaimua Jesujã thach khöba ni i khapeenjã pöd thach khöba naajim aajem.
20 Depois entrou numa casa. E afluiu outra vez a multidão, de tal modo que nem podiam comer.
21 Jesús aar mag õor pöm jũrr phẽphẽeukham gaaimua pöd thachjã khöba sim a ũr athaawai chi khodnaanau i awaan wëtjierram aajem, lökiebaadeewaita mag thachjã khöba simpii awia.
21 Quando os seus ouviram isso, saíram para o prender; porque diziam: Ele está fora de si.
22 Mag nʉm dʉ̈i ĩchab Moiseeu Ẽwandam iek phã pʉatarr jawaag chi machnaan Jerusalén phöbör eemua bëetarr khʉʉnaujã i igwia, “Jãan dösãtnaan pör Beelzebú aajem dʉ̈i khapeerkha sĩewai ag juapaauta jãg õor mor eem mepeenjã dau daau jʉrkhʉʉi nʉrrabahab” anaajim aajem.
22 E os escribas que tinham descido de Jerusalém diziam: Ele está possesso de Belzebu; e: É pelo príncipe dos demônios que expulsa os demônios.
23 Mamʉ am mag iekha nʉm ich Jesuu khaphʉ sĩerr aawai warag ich aig am thʉ̈rkha auwi amag, —Mua pãrag jëeu ookhimgui ajim anʉm: ¿Pãrau khĩirjuawai meperau ichdëupai wir aig ichjöm khʉʉn dawag jʉrkhʉʉiju khai? Meperau chan bën khaigbam chawag jʉrba aajemgui ajim anʉm.
23 Então Jesus os chamou e lhes disse por parábolas: Como pode Satanás expulsar Satanás?
24 Gobiernoou khãijã õor pöm ich igar thʉnʉm jãrrcha thöonaa amach wir aigpai wërbʉpikhiin, amach wir aigpai öbapäaiwai mag gobierno ich mag nem jua theeg sĩerrabaju.
24 Pois, se um reino se dividir contra si mesmo, tal reino não pode subsistir;
25 Wa magbam khai, woun ãb ich chaain dʉ̈ipai meeukhawi amach wir aigpai wërbʉkhiin, warag aaidʉju.
25 ou, se uma casa se dividir contra si mesma, tal casa não poderá subsistir;
26 Ich agjöta simgui ajim anʉm, mepeerjã. Meperau wir aig amach eepai juurhi phiriupʉ̈ikhiin, magan warre amach öpʉ̈ijuuta ẽkha phöbaadëm.
26 e se Satanás se tem levantado contra si mesmo, e está dividido, tampouco pode ele subsistir; antes tem fim.
27 Magnaa amag, ’Pãadë mʉ sëu awi wajapha khĩirjubat ajim anʉm. ¿Khaíu mʉg nʉm aig sĩi ãb jierrnem wajapham dʉ̈i ich di thʉa sim aig dubwi i nem jĩgkhaju khai? Sĩi khapanaam khʉʉnau wa i khãai ʉ̈rʉʉcharamua i ibʉʉr auwi khabam chan pöd i nem jĩgkhabam. Ich agjöta sĩebahab ajim anʉm, mepeerjã. Mʉ i khãai jua theeg khaba chirakhiin, muajã pöd õor mor eem mepeen jãg dau daau jʉr wërpbajugui ajim anʉm.
27 Pois ninguém pode entrar na casa do valente e roubar-lhe os bens, se primeiro não amarrar o valente; e então lhe saqueará a casa.
28 Mag iekhamamua ich Jesuupai amag magjim aajem: ’Pãadë pãach jʉ̈gʉucha wajapha ũrbat cha mua jawaagpam: Ẽwandamaun chadcha õor khaibag thumaa chugpaaju, am parhoob iekhamarrpa thum.
28 Em verdade vos digo: Todos os pecados serão perdoados aos filhos dos homens, bem como todas as blasfêmias que proferirem;
29 Mamʉ pekau ãb sim, maan mua Ẽwandam Akhaar jua theegau nem wau chitʉm oo nʉmta warag mepeer gaai thʉ nʉmʉu. Mag pekau chan Ẽwandamau bʉ̈ʉrjã perdonaabamgui ajim anʉm, i Akhaar igwiata mag iekha naawai. Magua Ẽwandam Akhaar igwiata mag khaigba iekhamʉn, mag wounan Ẽwandam dʉ̈i iekkhõr pöomata ich mag chirsijugui ajim anʉm, perdonaajã khaugba.
29 mas aquele que blasfemar contra o Espírito Santo, nunca mais terá perdão, mas será réu de pecado eterno.
30 Jesuu amag mag iekhatarran, Moiseeu Ẽwandam iek phã pʉarr jawaag chi machnaanau ich Jesús igwia “Jãan Beelzebú dʉ̈i khapeerkha sĩewaita jãg nem jua theeg õor mor eem mepeenjã jʉrkhʉʉi nʉrrʉm” a iekha narr aawai ajim aajem.
30 Porquanto eles diziam: Está possesso de um espírito imundo.
31 Mag nʉm ee ich Jesús ãd i eeugpeen dʉ̈i i aig bëejierram aajem. Mamʉ sĩi õor pöm thʉnʉm khurau pöd i aar dubba, daaugajãrpai nʉisiwia jũrr amach garmuata dawag i thʉ̈r naajim aajem.
31 Chegaram então sua mãe e seus irmãos e, ficando da parte de fora, mandaram chamá-lo.
32 Magbaawai i aig narr khʉʉnau irig, —Pʉ ãdau pʉ eeugpeen dʉ̈imua pʉ ʉ̈phʉʉinpa daaugajãr pʉ jʉr wënʉrrʉm, pʉ dʉ̈i iekhaag aajem a jaaujierram anʉm irig.
32 E a multidão estava sentada ao redor dele, e disseram-lhe: Eis que tua mãe e teus irmãos estão lá fora e te procuram.
33 Magbaa ichdëu amag, —¿Chijã agá mag mʉ ãd, maimua chijã khʉʉn agá mag mʉ eeugpeen? ajim anʉm.
33 Respondeu-lhes Jesus, dizendo: Quem é minha mãe e meus irmãos!
34 Magnaa ich bigaau ohoodö narr khʉʉnag eerpanaa magjim anʉm:
34 E olhando em redor para os que estavam sentados à roda de si, disse: Eis aqui minha mãe e meus irmãos!
35 Mʉrʉgan Ẽwandamau khõsimjö nem wau nʉm khʉʉnta mʉ ãd anaa mʉ ʉ̈phʉʉinau, maimua ĩchab makhʉʉnta mʉ khodnaanau ajim anʉm amag.
35 Pois aquele que fizer a vontade de Deus, esse é meu irmão, irmã e mãe.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Marcos 3, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.