Marcos 12
Ẽwandam Iek (NOAE) vs VC
1 Maimua Jesuu ich aig õor pos thʉnʉm khʉʉnag mʉg nem ĩgkhaadam jaaumamua magjim anʉm:
1 E começou a falar-lhes em parábolas. Um homem plantou uma vinha, cercou-a com uma sebe, cavou nela um lagar, edificou uma torre, arrendou-a a vinhateiros e ausentou-se daquela terra.
2 Mag mam mawi sĩi awia, ya uva waaubaadëm khĩirjunaa, jöoirau ich chog ãb pʉ̈ijim aajem, chi thʉa narr khʉʉn aar, ich paatëm ich ithee deepʉ̈imkhĩir.
2 A seu tempo enviou aos vinhateiros um servo, para receber deles uma parte do produto da vinha.
3 Pari mag irua ich chogdam pʉ̈itarr di garm khʉʉnau sĩi amach aar barpinaa pʉrphöbaadëwi, wʉ wai nʉʉ awia, sĩi deeu ich jua kharraa jʉrbapäaiwai, ich juadam parii barjim anaabá.
3 Ora, eles prenderam-no, feriram-no e reenviaram-no de mãos vazias.
4 Magbaawai ich mag jöoi chi uva papau dewam ich chog pʉ̈ijim aajem. Mamʉ majã agjö amach aar barpinaa, warm dʉ̈i atarr khãaijã atcha wʉ wai nʉmua pörjã khõoppʉ̈iwi, sĩi i khĩir parhooba iekha thʉnʉʉuwia, ĩchab jʉrpʉ̈ijierram aajem.
4 Enviou-lhes de novo outro servo; também este feriram na cabeça e o cobriram de afrontas.
5 Magbaawai jöoirau deeum pʉ̈ijim aajem. Ma paawai chará amach aar barpinaa warre thõopʉ̈ijierram anaabá. Magtarr khurjã ich mag ich chognaan khapan päaijeejim aajem, mamʉ makhʉʉnjã warm khʉʉn atarrjö ĩchab khar sĩi mas wauwi päaijeejim anʉm; magbajuun warre thõopäaijeejim aajem.
5 O senhor enviou-lhes ainda um terceiro, mas o mataram. E enviou outros mais, dos quais feriram uns e mataram outros.
6 ’Maimua ya ãbmiecha tag pʉ̈ijujã chukhu aadeewai ich iewaa ãbpai khitaawai bʉ̈ʉrjã chig aba aajerrta pʉ̈ijim aajem. I khĩirjugan ich chaai aawai i ögkhaju awiata pʉ̈ijiebma.
6 Restava-lhe ainda seu filho único, a quem muito amava. Enviou-o também por último a ir ter com eles, dizendo: Terão respeito a meu filho!...
7 Mamʉ par ich jöoi iewaa ãba sĩi amach aar barpinaa amach wir aigpai, “Keena, chamʉʉta chi iewaa aawai mʉguata mʉg atagjã jũrr ich aai nemjĩir jʉ̈aju khabahab” ajierram anʉm. “Jãg sĩpí warre maadëu i thõopʉ̈ijugui” ajierram anʉm, mʉg uvadö jũrr maach dënkha awaag.
7 Os vinhateiros, porém, disseram uns aos outros: Este é o herdeiro! Vinde, matemo-lo e será nossa a herança!
8 Mag, chadcha khapanaam khʉʉnau pʉrphöbaadëwi, thõopʉ̈inaa, chi uvadö igaau ëudʉ deethurjierramgui a jaaumajim anaabá.
8 Agarrando-o, mataram-no e lançaram-no fora da vinha.
9 Maimua mag nem ĩgkhaadam öpʉ̈iwia ich iek ũr narr khʉʉnag magjim aajem: ’Pãrau khĩirjuawai ĩsjã agtha mag uvadö sim anaa chi thʉa narr khʉʉnjã ich akhʉʉnpai akhiin, ¿jãgaju khai ajim anʉm, magʉm wounaan dʉ̈i? Par irua ich chaai ãbpai khitʉm pʉ̈itarrpata mag thõobapʉ̈im oobaawai, mawia warre amach thum khëchpʉ̈iwia, ich uvadö jũrr deeum khʉʉnagta jaau pʉabjëjugui ajim anʉm ichdëupai.
9 Que fará, pois, o senhor da vinha? Virá e exterminará os vinhateiros e dará a vinha a outro.
10 Magnaa amag, ’¿Pãrau Ẽwandam iek phã sim gaai thʉ̈ʉrwai ooba aajẽ ajim anʉm,
10 Nunca lestes estas palavras da Escritura: A pedra que os construtores rejeitaram veio a tornar-se pedra angular.
11 “Ẽwandam maach Pöröuta mag dibig wajaphamjö api sĩewai õrau oowaijã ʉ̈uuta oo nʉm” a phã simgui ajim anʉm. (Sal. 118:22-23)
11 Isto é obra do Senhor, e ela é admirável aos nossos olhos {Sal 117,22s}?
12 Jesuu mag nem ĩgkhaadam jaau simua amachta jaau sim khaug athaawai chi fariseonaanau maestronaan dʉ̈imua Asamblea eem khʉʉnaupa ãba ich maigwe i pʉr aum ig naajim anaabá; mamʉ mag i pʉr athaawai jũrr õrau amachta khaigbaju khĩirjuwia warag i dichba amachta ërëujim aajem.
12 Procuravam prendê-lo, mas temiam o povo; porque tinham entendido que a respeito deles dissera esta parábola. E deixando-o, retiraram-se.
13 Magbaawai chi pörnaanau Jesús aar fariseonaan pʉ̈ijierram aajem rey Erodes igar narr khʉʉn dʉ̈i, makhʉʉnau i dʉ̈i iyʉ̈ʉmamua nem jëeumam khãijã khaugba ipeerdʉ iekhabapäaiwai magʉm gaaimua i pʉr awaag ithee.
13 Enviaram-lhe alguns fariseus e herodianos, para que o apanhassem em alguma palavra.
14 Magbaawai makhʉʉnau ërëuwia i aar barimawia irig maguimajierram anʉm:
14 Aproximaram-se dele e disseram-lhe: Mestre, sabemos que és sincero e que não lisonjeias a ninguém; porque não olhas para as aparências dos homens, mas ensinas o caminho de Deus segundo a verdade. É permitido que se pague o imposto a César ou não? Devemos ou não pagá-lo?
15 Mamʉ mag amau sĩi ich imeraa pʉr awaagta mag ichig jëeubaichëm khaphʉ sĩerr aawai amag magjim anʉm:
15 Conhecendo-lhes a hipocrisia, respondeu-lhes Jesus: Por que me quereis armar um laço? Mostrai-me um denário.
16 Magbaawai chadcha irig phatkhon chi dau daídam deejierram anaabá. Mag deebaawai jũrr ich Jesús garmua amag, —Pãrau chamʉg phatkhon gaai, ¿khai khĩirta oo nʉ, maimua ĩchab ag gaai khai thʉ̈rta phã sĩ? ajim anʉm.
16 Apresentaram-lho. E ele perguntou-lhes: De quem é esta imagem e a inscrição? De César, responderam-lhe.
17 Magbaawai Jesuu amag, —Pãrau mag khaphʉ nʉm khai, magan reíg ich paat deenaa, Ẽwandamagjã agjö ich paat deebat ajim anʉm.
17 Jesus então lhes replicou. Dai, pois, a César o que é de César e a Deus o que é de Deus. E admiravam-se dele.
18 Biek ãb agjö Jesús aig bëejierram aajem saduceonaan. Makhʉʉnau jaauwai ya maachta meebaadëm chan tag bʉ̈ʉrjã maach akhaar iiuba aajem aajem. Amach mag nem jaau sĩerrjëem gaaimua iyʉ̈ʉmamua juau ogthom irig magjierram anaabá:
18 Ora, vieram ter com ele os saduceus, que afirmam não haver ressurreição, e perguntaram-lhe:
19 —Maestro, jöoi Moisés khararrau Ẽwandam iek phã pʉarr gaai jaauwai, woun ãb ʉʉi paraa simta mag ʉʉi dʉ̈i chaaijã chukhu meemʉn jũrr chi khod ãbam wai sim khai, magua ich ag ʉʉipai auju aai sim a sim, ag dʉ̈i ich naamʉu chaain ooba arr aawai jũrr i ithee oo deeg, mag oo deebarm i chaainkha nʉisimkhĩir.
19 Mestre, Moisés prescreveu-nos: Se morrer o irmão de alguém, e deixar mulher sem filhos, seu irmão despo-se a viúva e suscite posteridade a seu irmão.
20 Maimua amachdëupai warag irig nem ĩgkhamamua magjierram anʉm: ’Biek ãb ãbam khod appai emkhooin siete naajim aajem. Am naam chi nacharamua ʉʉi auwia ich mag chaai chukhu wënʉrrʉm ee meejim aajem, chi emkhooi.
20 Ora, havia sete irmãos; o primeiro casou e morreu sem deixar descendência.
21 Magbaawai jũrr chi eeumʉu wir aig ich khojaaupai auwi mag dʉ̈ijã agjö chaai ooba, chi emkhooita meejim aajem. Magbaa jũrr ich mag ʉʉipai ag eeumʉu auwia mag dʉ̈ijã chaai ooba, agjö ich naamkhʉʉnjö meejim aajem.
21 Então o segundo desposou a viúva, e morreu sem deixar posteridade. Do mesmo modo o terceiro.
22 Ich mag ewagjã ãbam ʉʉiraupai mag siete narr thum thegdʉpʉ̈itarrjã ni ãbam dʉ̈ijã chaai oobajim anaabá. Maimua ya ẽudeecha paawai chi ʉʉijã agjö meejim aajem.
22 E assim tomaram-na os sete, e não deixaram filhos. Por último, morreu também a mulher.
23 Magua marau pʉrʉg khap aag ithee jëeum ig nʉmgui ajierram aajem: Khëchtarr khʉʉn mʉg atag Ẽwandamau deeu phiriutkha atham edjã mag amach thumaam khʉʉnau ãbam ʉʉipai autarr aawai, ¿chijãata chi jaai khʉ chaarkhajuma? ajim anʉm.
23 Na ressurreição, a quem destes pertencerá a mulher? Pois os sete a tiveram por mulher.
24 Magbaawaita Jesuu amag magjim anaabá:
24 Jesus respondeu-lhes: Errais, não compreendendo as Escrituras nem o poder de Deus.
25 Ötarr khʉʉn deeu iiu phiidʉtkha phöbaadëm chan bʉ̈ʉrjã jua pʉpʉr abaju, ya am ʉ̈gtharm Ẽwandam chognaan thʉnʉm khʉʉnjö nʉisiju aawai.
25 Na ressurreição dos mortos, os homens não tomarão mulheres, nem as mulheres, maridos, mas serão como os anjos nos céus.
26 Mag õor ötarr khʉʉnjã deeu iiuju khap aag ¿pãrau Moiseeu Ẽwandam iek phã pʉarr gaai thʉ̈rba aajẽ? Ag gaai Ẽwandamau Moiseeg, “Mʉʉta pãar jöoin Abrán khararr Ẽwandam anaa ĩchab jöoi Isá khararr ag Ẽwandamau, maimua Jacob khararr dënjã agjö” a sim.
26 Mas quanto à ressurreição dos mortos, não lestes no livro de Moisés como Deus lhe falou da sarça, dizendo: Eu sou o Deus de Abraão, o Deus de Isaac e o Deus de Jacó {Êx 3, 6}?
27 “Ẽwandam chan oob mag sĩi chi khëcham khʉʉn Ẽwandam khabam. Ẽwandaman chi iwam khʉʉn Ẽwandamau” a phã sim. Irigan nawe khëchtarr khʉʉn awiajã agtha iiu nʉmgui ajim anʉm. Magnaa, Pãachta chadcha sĩi chaaurta khĩirju nʉmgui ajim anʉm amag.
27 Ele não é Deus de mortos, senão de vivos. Portanto, estais muito errados.
28 Moiseeg Ẽwandamau ich iek phãpitarr iek jawaag chi machnaan eem ãbmua mag am ijẽjẽbkham ũr sĩi awi, Jesuu ich dakhĩir wajapha ag eyaa jaaubapäaiwai, jũrr i aig bëewi irig, —¿Chijãata Ẽwandam iek phã pʉarr gaai maachig nem waupi jaau sim eem chi ʉ̈rʉʉcharam agá? ¿Khanta ʉ̈rʉʉcha Ẽwandamau maachig waupim khõsi sĩ? ajim anʉm.
28 Achegou-se dele um dos escribas que os ouvira discutir e, vendo que lhes respondera bem, indagou dele: Qual é o primeiro de todos os mandamentos?
29 Magbaa Jesuu mag wounag, —Ẽwandamau ich iek gaai nem waupi jaau sim chi ʉ̈rʉʉcharamʉn mʉgta phã simgui ajim anʉm: “Ũrbathʉ̈ keena, israelnaan: Maach Pör Ẽwandaman ichta ãbpai thumaam khʉʉn Pörkha sĩerrʉm.
29 Jesus respondeu-lhe: O primeiro de todos os mandamentos é este: Ouve, Israel, o Senhor nosso Deus é o único Senhor;
30 Maach Pör Ẽwandam sĩi par iiupai khaba, pʉch thãrauchata khõsinaa pʉchdëu wauju ayaampierr ichdëu khõsimjö abá” a sim. Maata Ẽwandamau nem jaau sim chi ʉ̈rʉʉcharamʉugui ajim anʉm.
30 amarás ao Senhor teu Deus de todo o teu coração, de toda a tua alma, de todo o teu espírito e de todas as tuas forças.
31 Maimua ãbakhai ag garm ich agjöpaimʉʉ sĩebahab ajim anʉm. Ma sĩi, “Pʉch khapeenjã wir aig pʉchjö daupii abá” a simgui ajim anʉm. Ẽwandamau nem waupi jaau sim gaai chamʉ khʉʉn numiim khãai ʉ̈rpaim chan chukhumgui ajim anaabá irig.
31 Eis aqui o segundo: Amarás o teu próximo como a ti mesmo. Outro mandamento maior do que estes não existe.
32 Magbaawai mag chi machdamau jũrr irig, —Maestro, ʉ̈u pua ag eyaa jaaubapʉ̈im, jãan chadaugui ajim anʉm. Maach Ẽwandaman ich appaita sĩerrʉm; ijöm chan tag chukhum.
32 Disse-lhe o escriba: Perfeitamente, Mestre, disseste bem que Deus é um só e que não há outro além dele.
33 Ẽwandamta dich thãraucha khõsinaa dich khapeenjã daupii nʉmta Aai i jëeujem deg mawia nemchaain khapan thõonaa phaa nʉmua ʉ̈gthaag jëeu nʉm khãaijã ajapcha simgui ajim anʉm.
33 E amá-lo de todo o coração, de todo o pensamento, de toda a alma e de todas as forças, e amar o próximo como a si mesmo, excede a todos os holocaustos e sacrifícios.
34 Jesuu oowai mag wounau chadcha agcha ich iek ʉ̈khabaawai irig, —Pʉʉn pöm waaurba chirʉmgui ajim anʉm, Ẽwandamta pʉch Pörkhapieg.
34 Vendo Jesus que ele falara sabiamente, disse-lhe: Não estás longe do Reino de Deus. E já ninguém ousava fazer-lhe perguntas.
35 Jesús Aai i jëeujem deg Ẽwandam iek jaau sĩewia jũrr ich garmua aig narr khʉʉnag magjim anʉm:
35 Continuava Jesus a ensinar no templo e propôs esta questão: Como dizem os escribas que Cristo é o filho de Davi?
36 Ich Daviiuchajã Ẽwandam Akharau ichig iekhapibaawai ich ag Mesías igwiapai “maach Pör” abajieb. Ante irua phã pʉarr gaai mag simgui ajim anʉm:
36 Pois o mesmo Davi diz, inspirado pelo Espírito Santo: Disse o Senhor a meu Senhor: senta-te à minha direita, até que eu ponha os teus inimigos sob os teus pés {Sal 109,1}.
37 Mag ich David khararrauchajã Ẽwandamau pʉ̈iju aajerr igwia “maach Pör” a iekhatarrta, ¿jãga pãar iek í David chaain ewagam khʉʉn dënpai aju aajẽ? Mag sĩi ich chaaipai aju akhiin, ich paarmua mag “maach Pör” abakhamgui ajim anʉm amag.
37 Ora, se o próprio Davi o chama Senhor, como então é ele seu filho? E a grande multidão ouvia-o com satisfação.
38 Jesuu Ẽwandam iek jaaumamua magjim aajem:
38 Ele lhes dizia em sua doutrina: Guardai-vos dos escribas que gostam de andar com roupas compridas, de ser cumprimentados nas praças públicas
39 Jãkhʉʉnan amach Ẽwandam i jaaujem deg weetwaijã amachta pör garcha thumaam khʉʉnag khĩir jʉrkha juupjem, amachta warm khʉʉn khãaijã wajapcha nʉm awia. Maimua õor chaauram khʉʉnau amach aar thach khömkhĩir thʉ̈ʉrwaijã, parhooba jupba, amachdëuta khãidu wajapcharam jʉ̈a au sĩerrjëemgui ajim anʉm.
39 e de sentar-se nas primeiras cadeiras nas sinagogas e nos primeiros lugares nos banquetes.
40 Khoopaa ʉʉin dau aphʉʉm dijã khechthʉg aumaajerram. Mamʉ mag sĩerrjëemta chadcha amach magba chithëem amkhĩir, Ẽwandamag jëeuphöbaadëmjã pʉa chʉuu aphöbaadeejemgui ajim anʉm. Pari amach jãg sĩerrjëem paran Ẽwandamaujã am gaai jua khʉaba deejugui a jaaumajim aajem.
40 Eles devoram os bens das viúvas e dão aparência de longas orações. Estes terão um juízo mais rigoroso.
41 Biek ãb Jesús Ẽwandamag jëeujem deg am phatkhon phiejem khĩirphee oo sĩejim aajem. Mag oo simua jũrr bëe thʉnʉm khʉʉnau ag ee phatkhon pʉapʉ̈i ërëu dich thʉnʉmta eerpa oo sĩejim anaabá. Irua oowai riknaanaun phatkhon pöm dee naajim anʉm.
41 Jesus sentou-se defronte do cofre de esmola e observava como o povo deitava dinheiro nele; muitos ricos depositavam grandes quantias.
42 Mamʉ riknaanau mag phatkhon dʉ̈rrcha dee pʉa nʉm ee, khoopaa ʉʉi ãb aphʉʉ khitʉm bëejim aajem. Mag bëewi phatkhon chi dau daídam numpai wai sĩerr warre mag numwe ag ee dee pʉapʉ̈ijim anaabá.
42 Chegando uma pobre viúva, lançou duas pequenas moedas, no valor de apenas um quadrante.
43 Mag khoopaa ʉʉyau phatkhon bʉ̈rʉʉ wai khërarrdam thum deebarm oowia Jesuu ich khapeen ich aig thʉ̈rkha auwia, —Keena, mua pãrag jaaukhimgui ajim anʉm. Jãg khoopaa ʉʉi dau aphʉʉ khitʉmua phatkhon bʉ̈rʉʉ deejieb mamʉ, Ẽwandam dakhĩiran tagam khʉʉn khãaijã ʉ̈rʉʉchata deebarmgui ajim anʉm.
43 E ele chamou os seus discípulos e disse-lhes: Em verdade vos digo: esta pobre viúva deitou mais do que todos os que lançaram no cofre,
44 Warm khʉʉnaun sĩi amach dën sobtarr eemta Ẽwandamag dee naabahab. Mamʉ jãg khoopaa ʉʉi aphʉʉ khitʉmua chan magba, ich dën ãbmiecha agua ich thach khöju arrdamta warre thum deebarmgui a jaaujim aajem.
44 porque todos deitaram do que tinham em abundância; esta, porém, pôs, da sua indigência, tudo o que tinha para o seu sustento.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Marcos 12, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.