Lucas 12

Ẽwandam Iek (NOAE) vs NVT

Sair da comparação
NVT Nova Versão Transformadora
1 Mag nʉm ee warag õor pöoma phẽeudʉdʉkhamua jũrr chikhaman bʉ̈pa khiuthʉgmaajeejim anʉm. Am mamagkham ee, Jesuu ich khapeen ich dʉ̈icha ogdʉba wënʉrraajerr khʉʉnag magjim anʉm:
1 Quando as multidões cresceram a ponto de haver milhares de pessoas atropelando-se e pisando umas nas outras, Jesus concentrou seu ensino nos discípulos, dizendo: “Tenham cuidado com o fermento dos fariseus, que é a hipocrisia.
2 Mʉg jẽb gaai aawai meraa iekhatarr iek khãijã mʉg atag paawai sĩi ich mag sĩsiwia khĩir akhoog khabam. Maagwai nem meraa wautarr awia khãijã ich mag khaugba sĩsibajugui ajim anʉm.
2 Virá o dia em que tudo que está encoberto será revelado, e tudo que é secreto será divulgado.
3 Magnaa ichdëupai, Mua pãrag mag chirʉmgui ajim anʉm: Ar pãrau pãach appai meraa iekhabarm iek mʉg atag paawai jũrr thumaam khʉʉnau khakhapdö ajugui ajim anʉm. Maimua agjö khaugbaju awia puertdi khãijã ajap phãarkhanaa ö sausau iekhatarr iekjã thumaam khʉʉn jʉ̈g daar jũrr khapanag ee thet jaaujugui a jaaumajim aajem.
3 O que vocês disseram no escuro será ouvido às claras, e o que conversaram a portas fechadas será proclamado dos telhados.
4 Mag ich khapeenag jajawagmamua ĩchab ich Jesuupai, ’Keena, ar sĩi mʉg amach wir aig chikham kheechjem khʉʉn oob ögkhamiet ajim anʉm. Amau pãar chi ʉ̈rʉmʉn chadcha khëchpʉ̈iwiajã pãar akhaar chan pöd thõo aubamgui ajim anʉm.
4 “Meus amigos, não tenham medo daqueles que matam o corpo; depois disso, nada mais podem lhes fazer.
5 Mamʉ ĩchab mua pãrag jaaukhim, khaita pãrau ökhö aju aai nʉ: Ẽwandamta ökhö abat ajim anʉm. Jãan chad nem jua theeg sim, pãar thõowia pãar akhaarjã khĩmie durr barpʉ̈yaag a jaaumajim aajem.
5 Mas eu lhes direi a quem devem temer. Temam a Deus, que tem o poder de matar e lançar no inferno. Sim, a esse vocês devem temer.
6 ¿Pãrau oowai phatkhondam pöm khabamua nemchaaindam cinco për auba aajẽ? Erraam gaai mag am përpʉ̈imaajeeb mamʉ, ich Ẽwandamau chan am chigjã aba, ajaphata oo phë wai sĩejem.
6 “Qual é o preço de cinco pardais? Duas moedas de cobre? E, no entanto, Deus não se esquece de nenhum deles.
7 Maagwai oob khĩirjumiet ajim anʉm. Pãar chará nemchaain khãyaujã ʉ̈rʉʉcha irua iigjem. Mag pãachta nemchaain khãyaujã ajapcha nʉm gaaimua, pãar pörbʉ̈ maadëu igbaju ayaa sim khapanagjã irua thum khaphʉ wai simgui a jaaumajim aajem.
7 Até os cabelos de sua cabeça estão todos contados. Portanto, não tenham medo; vocês são muito mais valiosos que um bando inteiro de pardais.
8 Mag jajawagmamua ich Jesuupai magjim anʉm: ’Ar õrau ichig jëeuwai ich imeerba mʉ iek ʉ̈khaajem a jaau sim wounan, mʉg mʉch chi Emkhooi Iewaaujã ĩchab ʉ̈gthar Ẽwandam chognaan thʉnʉm dakhĩir, “Jãan chadcha mʉ garmʉu” ajugui ajim anʉm.
8 “Eu lhes digo a verdade: quem me reconhecer aqui, diante das pessoas, o Filho do Homem o reconhecerá na presença dos anjos de Deus.
9 Mamʉ ar õrau ichig jëeuwai khãijã, “Mʉ chan i igarm khabam” a sim wounan, muajã ĩchab ʉ̈gthar Ẽwandam chognaan thʉnʉm dakhĩir ich khĩircha, “Jã chan mʉ dën khabam, mua i khaugba chitʉm” ajugui ajim anaabá.
9 Mas quem me negar aqui será negado diante dos anjos de Deus.
10 ’Amach mʉg jẽb gaai nʉweran amau mʉch chi Emkhooi Iewaa igwia khaigba iekhawiajã amach khaibag Ẽwandamag chugpaapi jëeubaawai ʉ̈u chugpaapʉ̈iju. Mamʉ pekau ãb simgui ajim anʉm, maan mua Ẽwandam Akhaar jua theegau nem wau chitʉm oo nʉmta warag mepeer gaai thʉ nʉmʉu. Mag pekau chan Ẽwandamau bʉ̈ʉrjã khĩir okhoobamgui ajim anʉm, i Akhaar igwiata mag iekha naawai.
10 Quem falar contra o Filho do Homem será perdoado, mas quem blasfemar contra o Espírito Santo não será perdoado.
11 Pãachdëu mʉ iek ʉ̈kha nʉm gaaimua õrau pãach pʉr auwia, pãar khĩir sëukha iekhaag judionaan Ẽwandam iek jaaujem deg arrwia, chi thethem khʉʉn aarjã arrwai, oob “¿Jãgata mua iekhaagau?” wa pʉchig iekhabaawai, “¿Khan ata mua amag iekhaju?” a khĩirjumiet.
11 “Quando vocês forem julgados nas sinagogas e diante dos governantes e das autoridades, não se preocupem com o modo como se defenderão nem com o que dirão,
12 Ya pãar iekhaagpaawai ich Ẽwandam Akharauchata pãrag khĩirjug deejugui ajim anʉm, khĩirjug khaphʉ iekhamamkhĩir.
12 pois o Espírito Santo, naquele momento, lhes dará as palavras certas”.
13 Jesús mag ijẽjẽbkham ee, ãbmua khapanag eemua irig, —Maestro, mʉ naamʉg jigpi jaaubá ajim anʉm, mʉ aai juagam nem pʉatarr eem mʉrʉg agjö jãrrcha deemkhĩir.
13 Então alguém da multidão gritou: “Mestre, por favor, diga a meu irmão que divida comigo a herança de meu pai!”.
14 Magbaawai Jesuu irig, —¿Khaíu pʉrʉg jaauwai, muata magʉm nemjã chi thethem khʉʉn dënjö jigpi jaauju aai chirʉm ajĩ? ajim anʉm.
14 Jesus respondeu: “Amigo, quem me pôs como juiz sobre vocês para decidir essas coisas?”.
15 Maimua ĩchab thum aig narr khʉʉnagpa magjim anʉm:
15 Em seguida, disse: “Cuidado! Guardem-se de todo tipo de ganância. A vida de uma pessoa não é definida pela quantidade de seus bens”.
16 Mag jaaupʉ̈pʉ̈igmamua ĩchab amag mʉg nem ĩgkhaadam jaaujim aajem: ’Woun ãb phatkhon paraam sĩerrau nem jĩirjim aajem. Mag ich nem jĩirtarr thum eeuwia deg paa auwia oowai chi ãkhaajem di dʉ̈rr khaba thʉnaajim anaabá.
16 Então lhes contou uma parábola: “Um homem rico tinha uma propriedade fértil que produziu boas colheitas.
17 Magbaawai khĩirju oo sĩi awia ich wir aigpai, “¿Mua jãgata abarkhiina?” ajim anʉm, “ya mʉg mʉ nem ãkhaajem dijã phẽu thʉnʉm.”
17 Pensou consigo: ‘O que devo fazer? Não tenho espaço para toda a minha colheita’.
18 Mag khĩirju oo sĩi awiata, “Ãa” ajim anʉm ich appai. “Jãgan mua mʉch khöju nem ãkhaajem di jãg thʉnʉm thu wërppʉ̈iwia deeumta jũrr nem dapag ëukha aujugui” ajim anʉm, “khoojem nemjã thum dʉ̈rr awia juagam nempa thum ãba dʉ̈rr amkhĩir.
18 Por fim, disse: ‘Já sei! Vou derrubar os celeiros e construir outros maiores. Assim terei espaço suficiente para todo o meu trigo e meus outros bens.
19 Ya mag ëu aaipagkhanaa ãba paa thʉnʉisiewain chadau sĩi año khapan phithurg chukhu ag eempai au khö chirsijugui” ajim anʉm. Maimua, “¡Jöo! Magbaawain chad mʉg woun sĩi degpai jua ʉ̈inaa, mʉchdëu khöm aig thachjã khönaa, dödöjöjã biwaa döbaadee sĩi onee ajugui” ajim anʉm, ichdëupai ichig.
19 Então direi a mim mesmo: Amigo, você guardou o suficiente para muitos anos. Agora descanse! Coma, beba e alegre-se!’.
20 ’Maimua chadcha mag ichdëu khĩirju sĩerrjö di dapag ëukhanaa ag ee thum ãba paa sĩsiewai jũrr Ẽwandamau irig magjim anʉm: “Khĩirjug chukdam, nau ĩsim edaar pʉ meejugui” ajim anʉm. “Mag pʉ meebaadeewai, pʉ nem jãg thʉnʉm paarpaag pʉ phithurg wautarr ¿jãga aagauma?” ajim anʉm. “Par pʉ phithur awia pua tag oobamgui” ajim anʉm Ẽwandamau.
20 “Mas Deus lhe disse: ‘Louco! Você morrerá esta noite. E, então, quem ficará com o fruto do seu trabalho?’.
21 Mag nem ĩgkhaa ĩgkha öpʉ̈iwia jũrr aig narr khʉʉnagta, ’Ich jãgta aajemgui ajim anʉm ĩchab, ar sĩi mʉg jẽb gaaipai phatkhon pöm paarpawia, nem khĩir thum paraanaa, sĩi Ẽwandamag oobamjöo aajem khʉʉn.
21 “Sim, é loucura acumular riquezas terrenas e não ser rico para com Deus”.
22 Maimua mag ich dʉ̈icha ogdʉba wënʉrraajerr khʉʉnagta, ’Mua pãrag jaaukhimgui ajim anʉm: Oob pãrau “¿khani khöjuuta maach mʉg nʉma?” awia ökhĩirjuu amiet. Wa magbam khai, ya khajũajã chukhu nʉm, “¿khani jũajuuta mʉg nʉma?” a khãijã khĩirjumiet ajim anʉm.
22 Então, voltando-se para seus discípulos, Jesus disse: “Por isso eu lhes digo que não se preocupem com a vida diária, se terão o suficiente para comer, ou com o corpo, se terão o suficiente para vestir.
23 Pãarta nem khoojem nem khãyaujã ajapchanaa khajũa khãyaujã ʉ̈rʉʉcha balee sĩsidʉmgui ajim anʉm, Ẽwandam dau na. Jãg ichdëu pãar ompaatarrjö, pãrau nem ig nʉmjã irua deebajup.
23 Pois a vida é mais que comida, e o corpo é mais que roupa.
24 Pãadë khĩirjubat ajim anʉm, kuerrb jãga naajẽ. Am phidkhaba aajeewai amach thach khöju ãkhaagjã di chukhu naab mamʉ, am augchëba aajemgui ajim anʉm, ich Ẽwandamauta amag phathau deejeewai. Magʉm pãar chará nemchaain khãyaujã ajapcha naawai, ¿jãga irua pãrag ooba abarju?
24 Observem os corvos. Eles não plantam nem colhem, nem guardam comida em celeiros, pois Deus os alimenta. E vocês valem muito mais que qualquer pássaro.
25 Oob atcha pãachdëu nem ig nʉmta khĩirju nʉʉ amiet ajim anaabá. Mag pãrau pãachdëu khõsimta ig nʉʉ akhiinjã, ¿khaíuta mʉg nʉm aig mag ichdëu khĩirju sim gaaimuapai ich meeju arr ʉ̈r oradam ãbpai khãijã ich iiupiju aai sĩ? ajim anʉm.
25 Qual de vocês, por mais preocupado que esteja, pode acrescentar ao menos uma hora à sua vida?
26 Pãrau jãg phithur khabam nemdampaijã pödba nʉm, ¿khanthee warag pãachdëu nem ig nʉmjã pödba nʉmta warag ãba aata khĩirju nʉʉ aju aai nʉ? ajim anʉm.
26 E, se não podem fazer uma coisa tão pequena, de que adianta se preocupar com as maiores?
27 Pãadë ar pamaardam ooihmʉ thʉnaajem khĩirjubat. Am ĩchab bʉ̈ʉrjã phidkhajã phidkhaba, ni amach khajũa jũaju khĩirjuwia kha ẽkha nʉʉjã aba aajem. Mag naab mamʉ iwiir ãbmuajã am dʉ̈i barba aajemgui ajim anʉm, ooimʉg athee. Warrgar rey Salomón khararraujã phatkhon pöm paraanaa nem ajaphampa paraa aajerraujã pamaardam ooimʉgjö chan pöd khajũa jũaba aajeejimgui ajim anʉm.
27 “Observem como crescem os lírios. Não trabalham nem fazem suas roupas e, no entanto, nem Salomão em toda a sua glória se vestiu como eles.
28 Pamaar jãg ooimʉ thʉnʉm edau wʉʉbaadëmuapai khiugphëbaadeewai sĩi khʉʉijemjã Ẽwandamau jãg ooimʉ wai sĩejemta, ¿jãgwia pãar pamaar khãyaujã ʉ̈rʉʉcha balee nʉmua nem jëeu nʉmta irua deeba abarju? ¿Wa pãachdëu jëeu nʉmjã pöd deebajupii aajẽwa? ajim anaabá.
28 E, se Deus veste com tamanha beleza as flores que hoje estão aqui e amanhã são lançadas ao fogo, não será muito mais generoso com vocês, gente de pequena fé?
29 Pãach thach khö nʉm dʉ̈i dödöjö döju chan oob pãrau atcha khĩirjumiet ajim anʉm. Wa jãga pãachdëu nem ig nʉm paarpajujã oob khĩirjumiet.
29 “Não se inquietem com o que comer e o que beber. Não se preocupem com essas coisas.
30 Pãrau khaphʉ nʉmgui ajim anʉm, õor thum Ẽwandam iek ʉ̈khabam khʉʉnta magʉm nem khĩirju phöbaadëmjã pʉaba sĩerrjëem. Mamʉ pãar Aai Ẽwandamau pãrau nem ig nʉmjã thum khaphʉ sĩewai pãar chan warm khʉʉnjö magju khaba nʉmgui ajim anʉm.
30 Elas ocupam os pensamentos dos pagãos de todo o mundo, mas seu Pai já sabe do que vocês precisam.
31 Mag khãyau warag Ẽwandam ipierraa ajuuta khĩirjubat. Pãrau chadcha magmʉn, tagam nem pãachdëu igbarmjã irua deeb khaba deejugui ajim anʉm.
31 Busquem, acima de tudo, o reino de Deus, e todas essas coisas lhes serão dadas.
32 ’Pãar chi mʉ bʉ̈ ogdʉba wënʉrrʉm khʉʉnan chadcha khapan khaba durrum. Mamʉ khapanag ee pãach appai khapan khaba nʉm awia oob nem ökhö wënʉrramiet ajim anʉm. Pãrau maach Aai ipierraa amʉn, irua ich durr pãar phë arr nʉm ora pãar dʉ̈i nem ajapha aju.
32 “Não tenham medo, pequeno rebanho, pois seu Pai tem grande alegria em lhes dar o reino.
33 Pãach nem wai nʉm përkhʉʉimamua chi phatkhon aphʉʉm khʉʉn oomampierr jigpetat ajim anʉm. Magbaawai pãrau ʉ̈gtharm phatkhon jẽeuba aajemta paarpajugui ajim anʉm. Nem ajapham pãrau mag wai nʉisim chan bʉ̈ʉrjã öbam. Ma mʉg jẽb gayam phatkhon khĩir khaba aawai nem jĩgkhaag chi ajaphamʉu awiajã pöd aubam, ni comejenaujã ag ee dikhabamgui ajim anʉm.
33 “Vendam seus bens e deem aos necessitados. Com isso, ajuntarão tesouros no céu, e as bolsas no céu não se desgastam nem se desfazem. Seu tesouro estará seguro; nenhum ladrão o roubará e nenhuma traça o destruirá.
34 Mʉig jẽb gaai nʉweta nem thum paraa aju khĩirjuju khãyau, ʉ̈gthar paawaita nem thum paarpaju khĩirju wënʉrrʉmʉn magan chadcha pãar khĩirjug ãba Ẽwandam gaaita simgui ajim anʉm.
34 Onde seu tesouro estiver, ali também estará seu coração.”
35 — ausente —
35 “Estejam vestidos, prontos para servir, e mantenham suas lâmpadas acesas,
36 — ausente —
36 como se esperassem o seu senhor voltar do banquete de casamento. Então poderão abrir-lhe a porta e deixá-lo entrar no momento em que ele chegar e bater.
37 Pãrau khaphʉ nʉmgui ajim anʉm, ar chi chognaan mag daukhana amach patrón nʉ nʉm khʉʉnan onee aju, i barbaicheewai. Mag amau daukhana ich nʉ nʉm oobaicheewai, ichta jũrr chi chogkha simjö am sĩi nʉmich, mes gaai thach thöikhawia am jãogjugui ajim anaabá, ich garmuata.
37 Os servos que estiverem prontos, aguardando seu retorno, serão recompensados. Eu lhes digo a verdade: ele mesmo se vestirá como servo, indicará onde vocês se sentarão e os servirá enquanto estão à mesa!
38 Chi chognaan amach patrón edacha pamjã bëeba ni ãspajuag pamjã bëeba sim ee warag daphökagjã igba nʉ nʉm khʉʉnan onee ajugui ajim anʉm, i da bëeba awiajã ich pierrwai amach dʉ̈i ajapha aju khap.
38 Quer ele venha no meio da noite, quer de madrugada, ele recompensará os servos que estiverem prontos.
39 Pãrau khaphʉ nʉmgui ajim anʉm, ãbmua khãijã ich di aig nem jĩgkhaan bëeju ora khaphʉ akhiin, bʉ̈ʉrjã khãiba warag sĩi thʉa ëeju, ʉdʉʉr ich nem jĩgkhapiba.
39 “Entendam isto: se o dono da casa soubesse exatamente a que horas o ladrão viria, não permitiria que a casa fosse arrombada.
40 Magua muan pãragjã “Ich agjöta ajapha khĩir khaug nʉisit” a chirʉmgui ajim anʉm. Pãrau mʉ bëeju ora chan ãbmuajã khaugbam. Pãrau mʉ da bëebajupii nʉm ee, mʉch chi Emkhooi Iewaan dëgölp barchëju a jaaumajim aajem.
40 Estejam também sempre preparados, pois o Filho do Homem virá quando menos esperam”.
41 Magbaawai Pedroou Jesuug, —Señor, pua mag jaau sim, ¿maragpaita pua jaau chirʉ́, wa thumaam khʉʉnagwa? ajim anʉm.
41 Então Pedro perguntou: “Senhor, essa ilustração se aplica apenas a nós, ou a todos?”.
42 —Pãragpai khabamgui ajim anʉm; mua mag chirʉmʉn pãach thum chi mʉ iek ʉ̈kha nʉm khʉʉnagau. Magnaa, Pãadë ũrbat ajim anʉm: khanim nemjö patrón ãb simua ich chaaug maagpaawai ich chog ãbamʉg warm khʉʉn pörkhapinaa ich magʉgpai ich nem thum jaau pʉabajëm.
42 O Senhor respondeu: “O servo fiel e sensato é aquele a quem o senhor encarrega de chefiar os demais servos da casa e alimentá-los.
43 Maimua mawi, mam sĩi awi deeu bëewi ichdëu jaau pʉarrjö phidkha sim oobaicheewai, ¿mag jöoi ich chog dʉ̈i onee sim dʉ̈i chi chogjã onee abaju khai?
43 Se o senhor voltar e constatar que seu servo fez um bom trabalho,
44 Mag ajapha phidkha sim oobaicheewai jöoirau warag ich nem thum magʉgta thʉsĩepʉ̈ijugui ajim anʉm, ich dënjö khap amkhĩir.
44 eu lhes digo a verdade: ele colocará todos os seus bens sob os cuidados desse servo.
45 Mamʉ magba mag ichig nem jaautarrjã ich ödegpai, “Mʉ patrón chan da bëebam” awi nem khaibag ich khapeen jũrr ich jua eegpaim khʉʉn dʉ̈i ichdëu ampierr anaa, nagjã ichdëu döm aig dönaa, thachjã ichdëu khöm aig khömʉn,
45 O que acontecerá, porém, se o servo pensar: ‘Meu senhor não voltará tão cedo’, e começar a espancar os outros servos, a comer e a beber e se embriagar?
46 chi dikhʉ bʉ̈ʉrjã irua nʉba sim ee bëewi mamagkham oobaichee, jũrr ichdëu warm khʉʉn dʉ̈i aajerr khãaijã i gaai athuucha wʉnaa, phidag eemuajã barpʉ̈inaa, chi khaigbacharam khʉʉn dʉ̈i ãba sĩujugui ajim anʉm.
46 O senhor desse servo voltará em dia em que não se espera e em hora que não se conhece, cortará o servo ao meio e lhe dará o mesmo destino dos incrédulos.
47 Magua pãadë mʉ iek ũrbat ajim anʉm: ãbmua khãijã ich patronau ichig nem jaau pʉatarr khaphʉ simta, dëgölp ich oochëjujã khĩirjuba, ni bʉ̈ʉrjã irua nem khõsim nemjã waubamʉn, mag patronau ich bëem ed i gaai mas deejugui ajim anʉm, bʉ̈ʉrjã dau aug khaugba. Ich agjöta ajugui ajim anʉm ĩchab Ẽwandamau, ar ajapha wënʉrraju khaphʉ nʉmta nem khaigba waaujem khʉʉn gaai.
47 “O servo que conhece a vontade do seu senhor e não se prepara nem segue as instruções dele será duramente castigado.
48 Mamʉ ãbmuata khaugba aawai nem khaigba waumʉn, Ẽwandamau i gaai mas ab khaba mas ajup mamʉ, agpierrpai deejugui ajim anaabá. ¿Pãrau oowai ar nem dʉ̈rrcha deetarrag agjö ich deetarrpierr dʉ̈rrcha jëeuba aajẽ? ajim anʉm. Mua pãrag magkhimgui ajim anʉm: Thumaam khʉʉnau Ẽwandam athee nemdam bʉ̈rʉʉm awiajã wauju aai nʉm. Ar chi ʉ̈rʉʉcha wauju khaphʉ nʉm khʉʉnag irua ich agpierr dʉ̈rrcha jëeujem. Maimua ar ich athee nem dʉ̈rrcha wauju pödba nʉm khʉʉnag irua agjö ich agpierr bʉchkhunpai jëeujemgui a jaaumajim aajem.
48 Mas aquele que não a conhece e faz algo errado será castigado com menos severidade. A quem muito foi dado, muito será pedido; e a quem muito foi confiado, ainda mais será exigido.”
49 ’Mʉʉn mʉg jẽb gaai õor durrum khʉʉn ee mʉch iekta phũak phuu wëjöm ee õtdau dʉrbapʉ̈imjö apienta bëejimgui ajim anʉm, ich Jesuu. Ya mag õtdau pa sim, mamʉ mʉchdëu khõsi chirʉmjö warag uu pa jẽerdʉmaa akhiin ajapcha akhamgui ajim anʉm.
49 “Eu vim para incendiar a terra, e gostaria que já estivesse em chamas!
50 Mamʉ magaagan õor jua machgau agtha ajappha dau aug wauju waaur chirʉmgui ajim anʉm. Mʉch dʉ̈i õrau magju thumaa khĩirjubaadeewaita ökhĩirjug pöoma chiraajem; mamʉ ichiita ich mag ajugui ajim anʉm.
50 No entanto, tenho de passar por um batismo e estou angustiado até que ele se realize.
51 ¿Pãrau khĩirjuawai mʉ sĩi pãar khõinaa bibigag chukkhu naamkhĩirta bëejĩ? Pãar magamkhĩir khabajim. Mʉg mʉ bëetarran mʉg mʉchdëu Ẽwandam iek õrag jaau chitʉm gaaimua õor khĩirjug aaiphur warag chaaur khĩirju nʉrrjëe amkhĩirjöta bëejimgui ajim anʉm.
51 Vocês pensam que vim trazer paz à terra? Não! Eu vim causar divisão!
52 Mua mag chirʉmʉn, mʉg mua jaau chitʉm gaaimua ãbam deg khãijã cinco naajem khai, õor thãrjupam khʉʉnau jũrr numiim khʉʉnau mʉ iek ʉ̈kha durrum khʉʉn ichaaur iekhaju aawaita mag chirʉmgui ajim anʉm. Wa magbam khai, jũrr numpaim khʉʉnau khãijã thãrjupam khʉʉnau khĩirjug ajapham wai durrum khʉʉn igar khaba wënʉrrajugui a jaaumajim anaabá.
52 De agora em diante, numa mesma casa cinco pessoas estarão divididas: três contra duas e duas contra três.
53 Magphöbaadeewai chi ayau mʉ iek ʉ̈kham khõsi ʉ̈kha sim ee, jũrr chi chaairau mʉ iek ʉ̈khamapha ajugui ajim anʉm. Ʉʉinjã agjö, chi ãdau mʉ iek ʉ̈kham khõsi ʉ̈kha sim ee, jũrr chi khaau bʉ̈ʉrjã mʉ iek ʉ̈khamapha ajugui ajim anʉm. Wa magbam khai, chi phaauhũanau mʉ iekdam ich ãigog jaau khitaawai, jũrr chi ãigou ich phaauhũan ichaaur ajugui ajim anʉm, mʉ iek ʉ̈khamaaugau.
53 “O pai ficará contra o filho e o filho contra o pai; a mãe contra a filha e a filha contra a mãe; a sogra contra a nora e a nora contra a sogra”.
54 Maimua õor khapan ĩchab aig narr aawai amagjã magjim anʉm: ’Edau duubjem garta edjã khĩbaadeewai, “Nosegan urum” aajem pãrau; chadcha ich maagjemgui ajim anʉm.
54 Então Jesus se voltou para a multidão e disse: “Quando vocês veem nuvens se formando no oeste, dizem: ‘Vai chover’. E têm razão.
55 Maimua ar phũ khãijã dokhẽu garmua phua thʉnʉisiewai, “Edau pechag wʉʉju aawai” aajem pãar iek; magʉm ed chadcha ich mag pechag kheeujemgui ajim anʉm.
55 Quando sopra o vento sul, dizem: ‘Hoje vai fazer calor’. E assim ocorre.
56 Pãrau magʉmjã khaug ahau aajemta, ¿jãgwia ĩs pãrau pãach daúa mua nem wau chitʉm oo nʉmjã pöd khaug auba nʉ ajim anʉm, mʉ chadcha ich Ẽwandamau pʉ̈iju jaaujerr chaarkha chirʉm?
56 Hipócritas! Sabem interpretar as condições do tempo na terra e no céu, mas não sabem interpretar o tempo presente.
57 Mag jajawagmamua ich Jesuupai amag, ’¿Jãgwia pãrau pãach wir aigpai pãach Ẽwandam na khaigba nʉm khaug auwia pöd “Maran chadcha khaigba nʉm” aba nʉ? ajim anʉm.
57 “Por que não decidem por si mesmos o que é certo?
58 Mua pãrag jaaukhimgui ajim anʉm: Ãbmua khãijã leinaanag pʉ khaibag waumkhĩir pʉch jawaan arrwai chi thethemnaan aar barwi jaauju nawe i dʉ̈i ajapha iyʉ̈ʉ awi khõinaa nʉisit a chirʉmgui ajim anʉm. Magbamʉn chi thethemnaanau guardianaanag pʉ pʉr deebaawai jũrr makhʉʉnau pʉ cárcel deg pʉ̈ibajup ajim anʉm.
58 Quando você e seu adversário estiverem a caminho do tribunal, procurem acertar as diferenças antes de chegar lá. Do contrário, pode ser que o acusador o entregue ao juiz, e o juiz, a um oficial que o lançará na prisão.
59 Cha mʉ iekha chirʉm iekhau ya pʉʉta amau mag phãar athamʉn, phatkhon gaaimua arr khai, ãbmiecharam centaaudam phagpʉ̈ibam aigjã amau pʉ öbeerpʉ̈ibajugui ajim anʉm. Mua mag chirʉmʉn, pãach khaibag Ẽwandamag chugpaapiju aai nʉwe chugpaapiwi i dʉ̈i khõinaa ajuuta ẽkhabat a chirʉmʉugui ajim anʉm.
59 Eu lhe digo: você não será solto enquanto não tiver pago até o último centavo”.

Ler em outra tradução

Comparar com outra

Estude este capítulo no WhatsApp

Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Lucas 12, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.