João 7
Ẽwandam Iek (NOAE) vs NTLH
1 Magtarr khur ich Jesús Galilea durr phöbördam nʉnʉidʉmpierr phʉʉrdʉ nʉrrajim. Ich tag Judea durr mamapha sĩejim, judionaan chi pörnaanau ich thõog ẽkhaajerr aawai.
1 Depois disso, Jesus começou a andar pela Galileia; ele não queria andar pela Judeia, pois os líderes judeus dali estavam querendo matá-lo.
2 Pari mag i phʉʉr nʉrrʉm ee, judionaan phiesta Las Enramadas anʉm burrju khãai khapan khaba waaur narr aawai,
2 Aconteceu que a festa dos judeus chamada Festa das Barracas estava perto.
3 ich eeugpeenaupai irig, —Mʉig Galileapai sĩeba Judeaagta petá ajierram, jamjã pʉchig ee aajem khʉʉnag pʉchdëu nem wau sim oomkhĩir.
3 Então os irmãos de Jesus disseram a ele: — Saia daqui e vá para a Judeia a fim de que os seus seguidores vejam o que você está fazendo.
4 Maadëu thumaam khʉʉnag dich khaphʉ apim khõsi chirʉm chan, sĩi dich appaita meraa nem wauba aajem. Jãg pʉch nem wau sim thumaam khʉʉnag khap amkhĩirta waubá ajierram irig.
4 Pois quem quer ser bem-conhecido não deve esconder o que está fazendo. Já que você faz essas coisas, deixe que todos o conheçam.
5 Mamʉ ich eeugpeenaupai irig mag narran, irua amach dakhĩir mag nem wau sim oo nʉmjã amach paarmua ich Ẽwandamau pʉ̈iju a jaaujerr khabam aajerr aawaita juau ogthom irig mag naajim.
5 Até os irmãos de Jesus não criam nele.
6 Ich eeugpeenaupai ichig magbaawai Jesuu amag, —Pãragan ora thum wajaphamgui ajim, phiesta ee maag. Pari agtha mʉch maju ora khaba sĩewai mʉʉgwaiwe chan mʉ mabamgui ajim.
6 Ele respondeu:
7 Pãar chan pöd õrau oomapha abam, pãachjã am igar naawai. Magarrau mʉʉn chadau amau oomapha wai nʉmgui ajim, amachdëu nem khaigba wau nʉm mua amach khĩircha jaaujeewai.
7 O mundo não pode ter ódio de vocês, mas tem ódio de mim porque eu afirmo que o que o mundo faz é mau.
8 Magnaa amag, Pãachta pãach phiesta ee wëtjurauma ajim. Mamʉ agtha mʉch maju ora khaba aawai mʉʉgwaiwe chan mʉ mabamgui ajim ich eeugpeenag.
8 Vão vocês à festa, mas eu não vou porque a minha hora ainda não chegou.
9 Amag mag iekhapʉ̈iwia ich chan maba, chadcha Galilea sĩsijim.
9 Jesus disse isso e ficou na Galileia.
10 Pari mag ich eeugpeen wëttarr khur nʉʉ awia ökharta am ẽudee petajim, ich Jesús. Pari mag matarrjã õrag ich mam khaugpiba meraata petajim.
10 Depois que os seus irmãos foram à festa, Jesus também foi, mas fez isso em segredo e não publicamente.
11 Maagwai judionaan chi pörnaanau chi phiesta ee i jʉrphöo thʉnʉmua, “¿Jamta simta jãg oobáma?” aajeejim.
11 Os líderes judeus o procuravam na festa e perguntavam: — Onde é que está aquele homem?
12 Mag nʉm dʉ̈i ĩchab sĩi bigaaum khʉʉnaujã i igwia, “Jãg wounan ãba nem wajaphampaita wau khitaajem” a iyʉ̈ʉ aawai, jũrr ãaur khʉʉnau, “Ʉ̈ʉ̈, ¿jãga õor wajapham abarju jãg sĩi õor khũgur nʉrraajem?” aajeejim aajem jũrram khʉʉnau.
12 Na multidão havia muita gente comentando sobre ele. Alguns diziam: — Ele é bom. — Não é não; ele engana o povo! — afirmavam outros.
13 Pari mag iekha nʉmjã sĩi parhooba thumaam khʉʉnag ũrmkhĩir khaba, amach appaita mamag aajeejim anaabá, magʉm gaaimua judionaan chi pörnaanau jũrr amach dʉ̈ita khaigbaju khĩirjuwia.
13 Mas ninguém falava abertamente sobre ele porque todos tinham medo dos líderes judeus.
14 Pari jũrram khʉʉnau mamagkham ee, mag nʉm dʉ̈i ĩchab chi phiestajã seman jãrr pamam eeta barwia, Aai i jëeujem deg dubwia, õrag Ẽwandam iek jaau sĩeimajim.
14 Quando a festa já estava no meio, Jesus foi ao Templo e começou a ensinar.
15 Mag irua nem jaaumam ũrwia judionaan chi pörnaan jʉ̈gderraa nʉmua, “¿Jãga jãg estudietarrjã chukhu sĩerrʉmta magʉm nemjã jaau khaauga sĩma?” aajeejim.
15 Os líderes judeus ficaram muito admirados e diziam: — Como é que ele sabe tanto sem ter estudado?
16 Amau mag iekha nʉm ũrwia jũrr ich Jesuu amag, —Mua nem jaau chirʉm chan sĩi mʉch iekpai khabamgui ajim. Mua nem jaau chirʉmʉn mʉch pʉ̈itarr wounau mʉchig jaaupitarrta jaau chirʉmgui ajim.
16 Jesus disse:
17 Ãbmua Ẽwandam ipierr nem waum khõsi sim khai, magua khaphʉ ajugui ajim, chadcha mua Ẽwandam iekta jaau chirʉ́ wa sĩi mʉch iekpaita jaau chirʉ́.
17 Quem quiser fazer a vontade de Deus saberá se o meu ensino vem de Deus ou se falo em meu próprio nome.
18 Sĩi ar amach khĩirjug eemuapai iekha nʉm khʉʉnan sĩi õrag amach thö iekhamkhĩirta iekhaajerramgui ajim. Pari magba ar sĩi dich chogpʉ̈itarrta wajapha ig iyʉ̈ʉ amkhĩir nem jaau nʉm khʉʉnan, chadcha ichdëu jaaupitarr iekta ich agpierrpai jaaujemgui ajim.
18 Quem fala em seu próprio nome está procurando ser elogiado. Mas quem quer conseguir louvores para aquele que o enviou, esse é honesto, e não há falsidade nele.
19 Magnaa ichdëupai amag, ’¿Moiseeu chadcha pãar atheeta ley phã pʉabajĩ? ajim. Magtarrjã pãrau iwiram ãbmuajã ag gaai jaau sim ipierraa aba aajemgui ajim. ¿Ag gaai ĩchab õorjã thõopiba jaau sĩebá? ajim. Mag simta, ¿jãgwia pãrau mʉ thõom ig nʉmma? ajim judionaan chi pörnaanag.
19 Foi Moisés quem deu a
20 Magbaawai chi ũr narr khʉʉnau irig, —Pʉʉn chadcha dösãtauta pör meu simgui ajierram. ¿Khaíu pʉ thõom ig nʉmta pua mag sĩ? ajierram.
20 A multidão respondeu: — Você está dominado por um demônio! Quem é que está querendo matá-lo?
21 Magbaa Jesuu amag magjim:
21 Então Jesus disse:
22 Pãach garmuan pãrau mʉrʉg mag naabma, pari khĩir eeya abat: Moiseeu jaauju nawe ya pãach jöoinau ich maagjerr aawai, ¿warag Moiseeujã pãrag chaain mehëudam ich mag phʉʉrbichpi jaau pʉabajĩ? Magtarr aawai ¿jua ʉ̈ʉijem edam magwe pãrau ag ipierr aba aajẽ pãach chaain dʉ̈i? ¿Pari jãg nʉm aigjã phidkha nʉm khabá? ajim.
22 Vocês
23 Mamʉ ich jãg Moiseeu jaau pʉarr ichaaur amaaugau sabarhedam magwe pãachdëun chaain mehëu phʉʉrbich nʉmta, ¿jãgwia mua sĩi sabarhed woun monaautarr oowiapai pãar mʉ dʉ̈i meeukha nʉ? ajim, mua sabarhedjã ʉʉrkhaba chirʉm awia.
23 Para não deixarem de cumprir a Lei de Moisés, vocês circuncidam um menino, mesmo no sábado. Então por que ficam com raiva de mim quando eu curo completamente uma pessoa no sábado?
24 Magnaa amag, Chikham jaauju nʉm khai, wajapha khĩirjunaata nem agcha jaaubat; pari oob jãg sĩi pãach khõchagpierrta nem jaaumiet ajim.
24 Parem de julgar pelas aparências e julguem com justiça.
25 Mag khapanag dakhĩir Aai i jëeujem deg ijẽjẽbkham oowia chi Jerusalenpien chi pörkha narr khʉʉn ee ãaur khʉʉnau jũrr amach khapeenag, —¿Chamʉ́ ar amau thõopäaig pʉr auju ẽkha nʉm woun khabá cha ijẽjẽbkham? aajeejim.
25 Algumas pessoas que moravam em Jerusalém perguntavam: — Não é este o homem que estão querendo matar?
26 ¿Jãga jãg õor pöm thʉnʉm dakhĩir amachigcha mag iekhamamjã bʉ̈ʉrjã i chig aba nʉmma? ¿Wa ya chi thethecharam khʉʉnaujã, “Jãata chadcha warrgarwe ich Ẽwandamaucha pʉ̈iju jaaujerr” a nʉwa? aajeejim.
26 Vejam! Ele está falando em público, e ninguém diz nada contra ele! Será que as autoridades sabem mesmo que ele é o Messias ?
27 Pari mag khai, maadëu khaphʉ nʉmgui aajeejim, jam agá i durr. Mamʉ chadcha ich Ẽwandamau pʉ̈iju a jaaujerrcha bëewai chan ãbmuajã khaugbaju, jammuata bëeju khai. Magua jã ar khabamgui aajeejim jũrram khʉʉnau, chadcha ich Galileapierrkha sim khaphʉ narr aawai.
27 No entanto, quando o Messias vier, ninguém saberá de onde ele é; e nós sabemos de onde este homem vem.
28 Mamʉ jũrram khʉʉnau mamagkham ũrwia mag Aai i jëeujem deg ichdëu jaau sĩerr aigmua ich Jesuu khĩesir iekhamamua, —Magan pãraun mʉch chi wounjã khaphʉnaa ĩchab mʉ durrjã khaphʉ naabma ajim. Pari mʉ chan pãrau khĩirju nʉmjö sĩi mʉch khĩrau bëetarr khabam. Mʉʉn ãb pãrau khaugba naab mamʉ, bʉ̈ʉrjã sëu chukhu sĩerrʉmuata pʉ̈ijimgui ajim. Ma pãrau khaugba nʉmgui ajim, khai agá.
28 Quando estava ensinando no pátio do Templo, Jesus disse bem alto:
29 Mʉchdëun mua i khaphʉ chirʉmgui ajim, i aar chirawia bëetarr aawai. Ichdëuta mʉ pʉ̈ijimgui ajim.
29 Mas eu o conheço porque venho dele e fui mandado por ele.
30 Amachig magbapäaiwai warag i pʉr auju khĩirjujierram. Pari agtha Ẽwandamau i pʉr aupiju ora khaba arr aawai ni ãbmuajã i pʉr auba, sĩi ich magpai sĩujierram.
30 Então quiseram prender Jesus, mas ninguém fez isso porque a sua hora ainda não tinha chegado.
31 Ãaur khʉʉnau i dʉ̈i mag nʉm ee, ãaur khʉʉn khapan aig narr khʉʉnau ʉ̈kha nʉm iekhau, —Daau mag nʉm ich Ẽwandamaucha pʉ̈iju a jaaujerr pierrwaijã, mʉg Jesuu nem wau nʉrrʉm khãaijã ʉ̈rʉʉcha ag na õrau nem ooba aajem waubarju a iekha naajim.
31 Porém muitas pessoas que estavam na multidão creram nele e perguntavam: — Quando o Messias vier, será que vai fazer milagres maiores do que este homem tem feito?
32 Moiseeu phã pʉarr iek wajapcha ʉʉrkhaajem khʉʉnau ũurwai õrau Jesús igar iekha nʉm ũrbaawai amach garmua phadnaan chi pörkha narr khʉʉn dʉ̈imua guardianaan chi Aai i jëeujem di thʉajerr khʉʉn pʉ̈ijierram, i pʉr aumkhĩir.
32 Os fariseus ouviram a multidão comentando essas coisas sobre Jesus, e por isso eles e os chefes dos sacerdotes mandaram guardas para o prenderem.
33 Pari mag ich pʉr aumkhĩir ich aar õor pʉ̈i nʉmjã ich Jesuu khaphʉ sĩerr aawai amag, —Khũchpaita pãar dʉ̈i mʉ mʉig eegar chitabahab. Mʉʉn deeu mʉch pʉ̈itarr aar maju chirʉmʉugui ajim.
33 Jesus disse:
34 Mag mʉ petaawai pãrau mʉ jʉrju, pari pöd mʉ baau aubajugui ajim, mag mʉ chiraimaju aar pãar barju khaba naawai.
34 Vocês vão me procurar e não vão me achar, pois não podem ir para onde eu vou.
35 Jesuu mag iekhabapʉ̈im ũrwia, chi judionaan sereu phöbaadëwia, jũrr amach wir aigpai, “¿Jamag maju jaau simta mag pöd maadëu i baaubaju anʉm? ¿Wa deeum durr mawia jũrr parhoobam khʉʉnag jawaan maju igwiata mag sĩwa?” aajeejim.
35 Então os líderes judeus começaram a comentar: — Para onde será que ele vai que não o poderemos achar? Será que ele vai morar com os judeus que moram no estrangeiro? Será que vai ensinar os não judeus?
36 “¿Khan a simʉu mag maadëu i jʉrwiajã pöd i sim aar chan barbaju anʉm?” aajeejim amach eepai.
36 O que será que ele quis dizer quando afirmou: “Vocês vão me procurar e não vão me achar, pois não podem ir para onde eu vou”?
37 Ya ãbmiecha chi phiesta ö nʉm edta chi wajapcharam ajim. Mag ed Jesuu dʉnʉʉunaa thet iekhamamua õrag, —Ãb khãijã öbisi sim khai, mua wai chirʉm dö khĩirta döbá ajim.
37 O último dia da festa era o mais importante. Naquele dia Jesus se pôs de pé e disse bem alto:
38 Ich Ẽwandam iek phã sim gaai jaau simjö, chi mʉ iekta ʉ̈kha sim thãarbʉ̈ eemuan ich mag sĩi õor iiupiejem döota khumdʉ öbër sĩsimjö sĩeju ajim.
38 Como dizem as
39 Mag sim aiguin Jesuu i iek ʉ̈khabarm khʉʉnaun Ẽwandam Akhaarta auju a sim ajim. Pari maagwai chan agtha chi Ẽwandam Akhaar bëeba sĩejim, ich Jesujã agtha ich Aai aar ʉ̈gthar maba sĩerr aawai.
39 Jesus estava falando a respeito do Espírito Santo, que aqueles que criam nele iriam receber. Essas pessoas não tinham recebido o Espírito porque Jesus ainda não havia voltado para a presença gloriosa de Deus.
40 Jesuu mag iekhabarm ũrbaawai ãaur aig narr khʉʉnau, “Mʉg wounan chadcha Ẽwandamau ich i jaaumkhĩir jʉr autarrta jãg nʉrrʉm” aajeejim.
40 Muitas pessoas que ouviram essas palavras afirmavam: — De fato, este homem é o
41 Maagwai ãaur khʉʉnau jũrr, “Keena, jãan warrgarwe ich Ẽwandamau pʉ̈iju aajerr wounauwai” anʉm ee, tagam khʉʉnau, “Ʉ̈ʉ̈, mag khabam; jãg woun chadcha cha jaau nʉmjö warrgarwe ich Ẽwandamau pʉ̈iju jaaujerr akhiin, Galileapierr khabakham” aajeejim.
41 Outros diziam: — Ele é o E ainda outras pessoas perguntavam: — Mas será que o Messias virá da Galileia?
42 “Ẽwandam iek phã sim gaai jaauwai, Mesías mag warrgarwe ich Ẽwandamau pʉ̈iju jaautarran rey David khararr khod aju aajem, i chaain ewagam khʉʉn bi eem aju aawai. Maimua i thaabaawaijã Belén phöbör eeta auju a sim, ich Davijã Belenpierr arr aawai. Magua mʉg woun chan ag Mesías khababam” khajierram jũrram khʉʉnau.
42 As Escrituras Sagradas dizem que o Messias será descendente de Davi e vai nascer em Belém, onde Davi morou.
43 Mag Jesús igwia jũrram khʉʉnau pogkha jaauphöo thʉnʉm gaaimua, ãaur khʉʉn i igar naawai ãaur khʉʉnau i khõchkhaba iekha nʉrrjëe ajim.
43 Então o povo se dividiu por causa dele.
44 Ãaur khʉʉnaun ich Jesuuta warag preso pʉr arraag ẽkha naajim, pari mag nʉmta ãbmuajã i pʉr auba sĩi sĩujierram.
44 Alguns queriam prender Jesus, mas ninguém fez isso.
45 Mag amachig jaaubaawai chadcha chi Aai i jëeujem di thʉajerr khʉʉn wëtwia, deeu bëewia, jũrr fariseonaan phadnaan chi pörnaan dʉ̈i ãba narr aar wëtjierram aajem. Magbaawai makhʉʉnau amag, —¿Jãgwia pãrau i pʉr aibëebajĩ? ajierram anʉm.
45 Os guardas voltaram para o lugar onde estavam os chefes dos sacerdotes e os fariseus , e eles perguntaram: — Por que vocês não trouxeram aquele homem?
46 Magbaa chi guardianaanau amag magjierram aajem:
46 Eles responderam: — Nunca ninguém falou como ele!
47 Magbaawai chi fariseonaanau chi guardianaanag, —¿Pãachpata ʉdʉraa khũgurpi nʉ ajierram aajem, mag iekhaag?
47 Então os fariseus disseram aos guardas: — Será que vocês também foram enganados?
48 Maach meeun judionaan chi pörnaanaun khaphʉnaa maach chi fariseonaanaujã khaphʉ nʉmgui ajierram aajem, jãg woun chan Ẽwandamau pʉ̈iju jaaujerr Mesías khaba sim.
48 Por acaso alguma autoridade ou algum fariseu creu nele?
49 Sĩi phöbör ee parhoobam khʉʉnaun chadcha arpii naama. ¿Pari khani jãkhʉʉnau Moiseeu phã pʉarr ley khap nʉ? Jãkhʉʉn Ẽwandamau igbaju khʉʉn aawai sĩi chi maldisiem khʉʉn khabahab ajierram anʉm.
49 Essa gente que não conhece a Lei está amaldiçoada por Deus.
50 Magbaawaita tagam khʉʉnau mag nʉm ee, ag na biek ãb edaar ich Jesús dʉ̈i iyʉ̈ʉ athurtarr ag fariseo Nicodemo aajerrau ich khapeen ijũrr magjim anʉm:
50 Mas Nicodemos, que era um deles e que certa ocasião havia falado com Jesus, disse:
51 —Keena, pari Moiseeu maachig ley werpʉatarr gaai jaauwai, khan gaaimuata mag woun khaibag wawaagpá a khap aag wajapha i iek ũr auba chan pöd õor ãbjã khaibag waupi jaauju khaba nʉm a simta, ¿jãga pãar mag iekha nʉ? ajim anaabá.
51 — De acordo com a nossa Lei não podemos condenar um homem sem ouvi-lo primeiro e descobrir o que ele fez.
52 Magbaa warm khʉʉnau irig, —¿Pʉchjã agjö Galileapierrá i kõit mag iekhaag? Mag chirabnaa, pʉdë Ẽwandam iek phã sim gaai jʉrbarí ajim anʉm. ¿Khaíu jaauwai mag Galileamuata Ẽwandam i jaaujem ãb khãijã öbërju a sĩ? ajierram anʉm irig.
52 — Por acaso você também é da Galileia? — perguntaram eles. — Estude as Escrituras Sagradas e verá que da Galileia nunca surgiu nenhum profeta .
53 Mag, chi phiestajã öbaadeewai warag thum agdaujö amach diig ërëubaadëjim.
53 — ausente —
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar João 7, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.