Lucas 14
Yɩɩ sʋywáŋʋ́ sagɩ (NNW) vs ARC
1 *Zwifə-ba *sìə́ dɩɩn don nə, Zwezi vəli *Farɩzɩan-ba yuu tíú don sàń, sə ʋ də́ wodiu. Yá ba yɩ́á ga wulə ʋ yuu wa.
1 Aconteceu, num sábado, que, entrando ele em casa de um dos principais dos fariseus para comer pão, eles o estavam observando.
2 Bɛɛ don, yayɩgʋ nə yàá fʋlɩ wá, zɩga Zwezi yáá con nə.
2 E eis que estava ali diante dele um certo homem hidrópico.
3 Zwezi ma bwe Yɩɩ nii *yənu tɩ̀án tə də Farɩzɩan-ba, ʋ wʋ́: «Nə Yɩɩ *nii tə, ʋ nə pɩn *Moyizə nə, pɩn cwəŋə, nə à yə̀ə́ kʋ wà pɩn cwəŋə, sə ba zwɛ̀e yayɩgʋ nə sìə́ dɩɩn nə?»
3 E Jesus, tomando a palavra, falou aos doutores da lei e aos fariseus, dizendo: É lícito curar no sábado?
4 Yá ba taŋɩ ba nii. Zwezi dàń ma jə wá ʋ zwɛ̀e ʋ yayɩgʋ tə, ʋ ga pa ʋ vìí.
4 Eles, porém, calaram-se. E tomando- o, o curou e despediu.
5 Ʋ dàń swɩ̀n ba con nə, ʋ wʋ́: «Á lìù bìú, nə à yə̀ə́ ʋ naʋ nə, tʋa vəli wa sìə́ dɩɩn nə, kʋ tíú yàá lɩ kʋ lala. Nə à yə̀ə́, kʋ tà nətʋ?»
5 E disse-lhes: Qual será de vós o que, caindo-lhe num poço, em dia de sábado, o jumento ou o boi, o não tire logo?
6 Ba wà wànɩ́ wá ba le kʋ yoo tə yuu wa.
6 E nada lhe podiam replicar sobre isso.
7 Zwezi nɩ nətʋ lɩ̀à tə, ba nə twi diŋə tə nə, kúrí bwálá ba jəni. Ʋ dàń ma sɩsarɩ zwansɩsara kʋ tə, ʋ ma swɩ̀n ba mama tə con, ʋ wʋ́:
7 E disse aos convidados uma parábola, reparando como escolhiam os primeiros assentos, dizendo-lhes:
8 «Də lìù nə bon mʋ́ ʋ fúrú vwiu cànà wa, dàn ká va n jə̀ń ləzwənfaran yijaa nə. Ba wàá ləzwənfarʋ don ba boŋə, ʋ nə dwən mʋ́.
8 Quando por alguém fores convidado às bodas, não te assentes no primeiro lugar, para que não aconteça que esteja convidado outro mais digno do que tu,
9 Yá dìə̀ tə tíú, ʋ nə bon á mɛ bələ tə, wàá ʋ twi, ʋ swɩ̀n n con, ʋ wʋ́: ‹Zàn n yá bwálɩ́ tə, n pa kʋ tíú nə›. Kʋ máŋá tə wa, kʋ wá yà kaŋʋ kʋ pa mʋ́, sə n zàn də cavɩra, n va n jə̀ń kwa con nə.
9 e, vindo o que te convidou a ti e a ele, te diga: Dá o lugar a este; e então, com vergonha, tenhas de tomar o derradeiro lugar.
10 Kʋ mʋ̀ tə yɩrɩ nə, ba nə bon mʋ́ diŋə, sə n va jə̀ń kwa con, sə máŋá tə wa, lìù tə, ʋ nə bon mʋ́, nə wá bà, sə ʋ swɩ̀n n con nə, ʋ wʋ́: ‹À dabɛɛ, bàá, dɩ̀ yuu con bwálɩ́ nəzəŋu nə!› Kʋ mʋ̀ tə kwa nə, kʋ wá yà dun kʋ pa mʋ́ lɩ̀à tə mɛ yáá con, n də ba nə də́.
10 Mas, quando fores convidado, vai e assenta-te no derradeiro lugar, para que, quando vier o que te convidou, te diga: Amigo, assenta-te mais para cima. Então, terás honra diante dos que estiverem contigo à mesa.
11 Lìù tə mama, ʋ nə wá zɩ̀n ʋ tɩ̀àn yɩɩ nə, ʋ wá cú. Yá lìù tə, ʋ nə wá mun ʋ tɩ̀àn, yuu wá kə yɩɩ nə».
11 Porquanto, qualquer que a si mesmo se exaltar será humilhado, e aquele que a si mesmo se humilhar será exaltado.
12 Zwezi dàń ga swɩ̀n lìù tə con, ʋ nə bon wá diŋə tə, ʋ wʋ́: «Máŋá tə, n nə bon diŋə, kʋ nə swə kʋ yɩ yɩcaʋ, nə à yə̀ə́ dədəni, dàn ká bon n dabara, nə à yə̀ə́ n nubɩa, nə à yə̀ə́ n dìə̀ lɩ̀à, nə à yə̀ə́ n səpuni jɩjə lɩ̀à. Də n nə bon ba, ba də wá wànɩ́ mʋ́ ba bon. Yá ba wá twá nətʋ, ba ma ŋwɩ́n mʋ́.
12 E dizia também ao que o tinha convidado: Quando deres um jantar ou uma ceia, não chames os teus amigos, nem os teus irmãos, nem os teus parentes, nem vizinhos ricos, para que não suceda que também eles te tornem a convidar, e te seja isso recompensado.
13 Yá n dàń nə fwa cànà wodiu, sə n bon zʋra, də ləzwənkɩkaran, də gwanan, də lilirən.
13 Mas, quando fizeres convite, chama os pobres, aleijados, mancos
14 N pùə́ wá poli, ba nə bá wànɩ́ tə ba ŋwɩ́n yɩrɩ. Yɩɩ nə wá ŋwɩ́n mʋ́ máŋá tə wa, ba tə, ba nə yɩ cɩ́gá tɩ̀án tə nə wá bwin ba nan».
14 e serás bem-aventurado; porque eles não têm com que to recompensar; mas recompensado serás na ressurreição dos justos.
15 Tə yìə̀n təntə kwa nə, lìù tə, ba nə bon tə wa lìù don swɩ̀n Zwezi con, ʋ wʋ́: «Pupwən wulə də lìù tə, ʋ nə wá də́ wodirən cànà Yɩɩ pàrɩ̀ tə wa!»
15 E, ouvindo isso um dos que estavam com ele à mesa, disse-lhe: Bem-aventurado o que comer pão no Reino de Deus!
16 Zwezi sɩsarɩ zwansɩsara kʋ tə, ʋ swɩ̀n ʋ con, ʋ wʋ́: «Bɛɛ don ken diŋə nəfarʋ, ʋ ga bon lɩ̀à zənzən.
16 Porém ele lhe disse: Um certo homem fez uma grande ceia e convidou a muitos.
17 Wodiu tə diŋə máŋá wa, ʋ tʋn ʋ tʋ̀tʋ̀nʋ̀, sə ʋ swɩ̀n lɩ̀à tə con, ʋ nə bon tə, ʋ wʋ́: ‹Á bɩ̀àn sɩ́ʋ́n, wiən tə mɛ sírí ken›.
17 E, à hora da ceia, mandou o seu servo dizer aos convidados: Vinde, que já tudo está preparado.
18 Yá ba ladʋa mama lwàń ʋ nii də, ʋ bá bà bɛɛ tə con nə. Təntən bɛɛ tə swɩ̀n tʋ̀tʋ̀nʋ̀ tə con, ʋ wʋ́: ‹À nɩ kárá yá kʋ mɛ, sə à va à na ka. À lòrì mʋ́, sə n yá nə, à ba wànɩ́›.
18 E todos à uma começaram a escusar-se. Disse-lhe o primeiro: Comprei um campo e preciso ir vê-lo; rogo-te que me hajas por escusado.
19 Ʋ don də swɩ̀n ʋ con, ʋ wʋ́: ‹À yə̀ nɩan fugə, à ga vələ, sə à də́də́n tə. À lòrì mʋ́, sə n yá nə, à ba wànɩ́›.
19 E outro disse: Comprei cinco juntas de bois e vou experimentá-los; rogo-te que me hajas por escusado.
20 Ʋ don də kʋ́ʋ̀ ma swɩ̀n, ʋ wʋ́: ‹À dàń nə swe sɩ́ʋ́n. Kʋ mʋ̀ nə pɩn, à wàrɩ̀ lá à vəli›.
20 E outro disse: Casei e, portanto, não posso ir.
21 Tʋ̀tʋ̀nʋ̀ tə ma pìí ʋ va ʋ yuu tíú tə con, ʋ pa wá ba nə le nətʋ. Dìə̀ tíú tə lɩŋa zàn, ʋ ga swɩ̀n ʋ tʋ̀tʋ̀nʋ̀ tə con, ʋ wʋ́: ‹Vəli lala tɩʋ tə cwəŋə yuu, də kanporu wa, sə n ja zʋra də ləzwənkɩkaran, də lilirən, də gwanan, n ja bà›.
21 E, voltando aquele servo, anunciou essas
22 Kʋ nə kɛ̀eń mancɩn, tʋ̀tʋ̀nʋ̀ tə twi, ʋ swɩ̀n, ʋ wʋ́: ‹Yuu tíú, nə twá n nii tə nə, yá bwálɩ́ tə ga lá›.
22 E disse o servo: Senhor, feito está como mandaste, e ainda há lugar.
23 Yuu tíú tə ma kʋ́ʋ̀ swɩ̀n ʋ tʋ̀tʋ̀nʋ̀ tə con, ʋ wʋ́: ‹Vəli gaʋ coŋi yuu dabwaran yɩra nə, sə n kálɩ́ lɩ̀à tə, sə ba zʋ, sə à dìə̀ tə sú.
23 E disse o senhor ao servo: Sai pelos caminhos e atalhos e força-
24 À mʋ̀ nə swɩ̀n kʋ á con: Lɩ̀à tə, ba nə dí yáá, ba bon tə nədʋa də bá də́ à wodiu tə!› »
24 Porque eu vos digo que nenhum daqueles varões que foram convidados provará a minha ceia.
25 Lalʋʋ púə́ Zwezi kwa cwəŋə yuu. Ʋ ma pìí ʋ vəvəri, ʋ swɩ̀n ba con, ʋ wʋ́:
25 Ora, ia com ele uma grande multidão; e, voltando-se, disse-lhe:
26 «Lìù tə, ʋ nə twi à con, kʋ tíú mɛ, sə ʋ lɩ ʋ nuu, də ʋ nyɩna, də ʋ kan, də ʋ bìsɩ́ná, də ʋ nubɩa, də ʋ nakwana, də ʋ tə təntɩan mɩɩ tə sonu yoo ʋ waa. Kʋ nə tà nətʋ, ʋ bá yà à karbiu.
26 Se alguém vier a mim e não aborrecer a seu pai, e mãe, e mulher, e filhos, e irmãos, e irmãs, e ainda também a sua própria vida, não pode ser meu discípulo.
27 Lìù tə, ʋ nə pɩ̀à, sə ʋ ya à karbiu, kʋ tíú mɛ, sə ʋ sɛ̀e ʋ də́ càn də nə. Kʋ càn təntə yɩn də ʋ nə tɩga dagarʋ yuu wa.
27 E qualquer que não levar a sua cruz e não vier após mim não pode ser meu discípulo.
28 Də á lìù nə pɩ̀à, sə ʋ lwà bə́rə́ naa, kʋ dɩ̀ ban ban, kʋ tíú mɛ, sə ʋ jə̀ń tɩa ʋ dí yáá, ʋ pɩ̀à dìə̀ tə səbiu nii, sə ʋ ga jə́n, də ʋ nə ja səbiu kʋ yí, sə ʋ ma lwà ka ʋ zwɛ̀e.
28 Pois qual de vós, querendo edificar uma torre, não se assenta primeiro a fazer as contas dos gastos,
29 Kʋ nə tà kʋ mʋ̀, ʋ nə dɩga ka də̀ń, ʋ ga wà zwɛ̀e. Ba dàń tə mɛ, ba nə wá na kʋ nətʋ, wá mʋn kʋ tíú,
29 Para que não aconteça que, depois de haver posto os alicerces e não
30 də ba swɩ̀n, ba wʋ́: ‹Bɛɛ wà tə dɩga ʋ dìə̀ də̀ń, ʋ ga wà zwɛ̀e›.»
30 dizendo: Este homem começou a edificar e não pôde acabar.
31 Zwezi kʋ́ʋ̀ swɩ̀n, ʋ wʋ́: «Pɩ̀ʋ́ don nə pɩ̀à, sə ʋ va ʋ ta ʋ don pɩ̀ʋ́. Ʋ dàń dí yáá ʋ jə̀ń, ʋ bʋ́n ʋ jə́n, də ʋ nə wàá pamana mʋ̀rʋ̀ fugə, ʋ ma tɛ ʋ dʋŋʋ tə pamana mʋ̀rʋ̀ sapʋa.
31 Ou qual é o rei que, indo à guerra a pelejar contra outro rei, não se assenta primeiro a tomar conselho sobre se com dez mil pode sair ao encontro do que vem contra ele com vinte mil?
32 Ʋ nɩ də, ʋ wàrɩ̀, ʋ wá tʋn lɩ̀à, sə ba pa kori pɩ̀ʋ́ tə don tə nə də, ʋ tə ba bwələ, sə sìə́ ya ba pwərə wa».
32 De outra maneira, estando o outro ainda longe, manda embaixadores e pede condições de paz.
33 Zwezi ma kʋ́ʋ̀ swɩ̀n, ʋ wʋ́: «Kʋ nətʋ tə nə, á lìù mama wàrɩ̀ à karbiu ʋ yanɩ, də kʋ tíú nə wà vɩ ʋ wiən tə mɛ, ʋ nə jə».
33 Assim, pois, qualquer de vós que não renuncia a tudo quanto tem não pode ser meu discípulo.
34 «Nakwan ya won, kʋ nə ziən. Yá ka nyɩŋa nə nan, ba kʋ́ʋ̀ wàrɩ̀ ka ba pɩn ka pìí ka janɩ nyɩŋa.
34 Bom é o sal, mas, se ele degenerar, com que se adubará?
35 Ka kʋ́ʋ̀ ba ziən, ka pa tɩa də nə, ka ma kʋ́ʋ̀ wàrɩ̀ kárá wa ka kəni, sə kárá tə wiən bɩ zəni. Ka dàń ya ba wá dʋgʋ kàrá wa. Lìù mama dàń mɛ, sə ʋ kə dɩ̀àn, ʋ súrí ʋ zɩan, ʋ cʋgʋ zəni!»
35 Nem presta para a terra, nem para o monturo; lançam-no fora. Quem tem ouvidos para ouvir, que ouça.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Lucas 14, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.