Lucas 3
Ungbòta-Ɔwʉ́tá Tɔ́ Bhǔkù (NIY) vs NVT
1 Tìbèriyò Kàyìsarà nɨ’ɨ̀ Pbàrɔ́má tɔ́ pbìrì ɔ̌ kámá dɔ̌ ádrʉ̀ngbǎ kamà. Nɨ́, atdí kumì dɔ̀ná imbò nà atɔ tɨ́ kɔ̌nyʉ̀ idzi rɔ́ atɔ náhʉ rɔ́rɔ̀, Pòtiyò Pìlatɔ̀ nɨ’ɨ̀ Yùdɛyà tɔ́ pbìrì ɔ̌ lɨ̀walɨ̀. Ndɨrɔ̀, Hɛ̀rɔdɛ̀ nɨ’ɨ̀ Gàlìlayà tɔ́ pbìrì ɔ̌ ádrʉ̀ngbǎ kamà, Hɛ̀rɔdɛ̀ t’ádɔ̀nà, Fìlipò ràdʉ̀ ɨ̀’ɨ̀ Ìtùriyò mà, Tràkònitì mànà tɔ́ pbìrì ɔ̌ ádrʉ̀ngbǎ kamà. Ndɨrɔ̀, Lìsànɨyà nɨ’ɨ̀ Àbìlenì tɔ́ pbìrì ɔ̌ ádrʉ̀ngbǎ kamà.
1 Era o décimo quinto ano do reinado do imperador Tibério César. Pôncio Pilatos era governador da Judeia; Herodes Antipas governava a Galileia; seu irmão Filipe governava a Itureia e Traconites; e Lisânias governava Abilene.
2 Wɔ̀ ndɨ kàsʉmɨ̀ ɔ̌, Anà mà Kàyafà mànà nɨ’ɨ̀ pbàkùhánɨ́ tɔ́ ádrɔ̀drɔ̌ alɛ dɔ̌ kámá. Nɨ́, rʉ̀ngʉ̀ ɔ̀ Zàkàrɨyà t’ídhùnà Yùwanɨ̀ rɨ̌’ɨ̀ rɔ́rɔ̀, Kàgàwà náavɔ̀ pbɨ̀ndà ɔtɛ kà tɔ̀.
2 Anás e Caifás eram os sumos sacerdotes. Nesse ano, veio uma mensagem de Deus a João, filho de Zacarias, que vivia no deserto.
3 Wɔ̀ dhu-dzidɔ̌, Yùwanɨ̀ náadʉ̀ ndɔ̀pɛ̀ ndùbhi Yɔ̀rɔ̀danɨ̀ tɔ́ ɨdha-akpà-bɨdɔ̌ arɨ́’ɨ̀ kɔ́rɔ́ pbìrì ɔ̀na nǎ. Kǎránà ìndrǔ núnzì rɔ̌ bàtizò tɔ̀, ndàrà àtɨ̀nà rɔ̌: «Nyʉ̀gɛ̀rɛ̀ nyɨ̌ nyʉ̌bhà fʉ̀kʉ́ nzɛ́rɛnga, nyǎdʉ̀ bàtizò nálʉ. Nɨ́, Kàgàwà rǎdʉ̀ fʉ̀kʉ́ nzɛ́rɛnga nʉ́bà fʉ̌kʉ̀.»
3 João percorreu os arredores do rio Jordão, pregando o batismo como sinal de arrependimento para o perdão dos pecados.
4 Wɔ̀ dhu bhěyi nɨ́ ndɨ, nabì Ìsayà náandí pbɨ̀ndà bhǔkù ɔ̀ dhu náaká. Kǎtɨ:
4 O profeta Isaías se referia a João quando escreveu em seu livro: “Ele é uma voz que clama no deserto: ‘Preparem o caminho para a vinda do Senhor! Abram uma estrada para ele!
5 Ɨ̀bhʉ̀ rɨ̌’ɨ̀ ɔ̀yá ngari nákǎ nyʉ̌trɔ adzɨ ɔ̀yá rùlè,
5 Os vales serão aterrados, e os montes e as colinas, nivelados. As curvas serão endireitadas, e os lugares acidentados, aplanados.
6 Ndɨrɔ̀ nɨ́ ndɨ, kɔ́rɔ́ alɛ rɨ̌ Kàgàwà rɨ̌ ìndrǔ nɨ́gʉ̌ tɨ́ dhu nálǎ.›»
6 Então todos verão a salvação enviada por Deus’”.
7 Nɨ́, ihé-yà nóowúnà ìwu rɔ̌ Yùwanɨ̀-tɨ’ɔ̀, ndɨ́nɨ̌ Yùwanɨ̀ núubhò tɨ́ bàtizò fɨ̌yɔ̀. Nɨ́, Yùwanɨ̀ aránà àtɨ̀nà rɔ̌ abádhí nɨ̌: «Nyɨ̌ nɨ́ ámvɔ̀ tɔ́ osu-tsè! Ádhɨ ndɨ dhu nɔ́vɔ̀ fʉ̌kʉ̀ ndàtɨ, nyɨ̌ ràrɨ̌ ʉ̀gʉ yà rɨ́rà Kàgàwà bhà anya t’ɨ́tdɨ̀ta ɔ̌ rɔ̀?
7 João dizia às multidões que vinham até ele para ser batizadas: “Raça de víboras! Quem os convenceu a fugir da ira que está por vir?
8 Nyɔ̀nzɨ ɨwà nyɨ̌ nyʉ̀gɛ̀rɛ̀ nyɨ̌, nyʉ̌bhà fʉ̀kʉ́ nzɛ́rɛ mʉ̀tsɔ dhu návǐ rɨ́ dhu. Ndɨrɔ̀, àpɛ́ nyɨ̀rɛ̀ nga afíkʉ ɔ̀ nyǎmbɛ àtɨ̀nà dɔ̌: ‹Àbràhamʉ̀ nɨ́ abhukà.› Ma mɨ́ dhu nʉ́nɔ fʉ̌kʉ̀: Kàgàwà rǎdʉ̀ kàrɨ́ odu mà nʉ́gɛ̀rɛ̀ ròngò Àbràhamʉ̀ t’ídhúna tɨ́.
8 Provem por suas ações que vocês se arrependeram. Não digam uns aos outros: ‘Estamos a salvo, pois somos filhos de Abraão’. Isso não significa nada, pois eu lhes digo que até destas pedras Deus pode fazer surgir filhos de Abraão.
9 Àlɔ̌ ka kɨ̀yǎ wà kɨlɨ itsu-pfɔ̀ rɔ̌. Nɨ́ kɔ́rɔ́ itsu, yà ɨ̀nzɨ̌ arɨ́ ídzì itsu-kpɔ̌ nɨ́’ɔ̌, nʉ́kɛ̀rɛ̌ ka kɨ́, kadʉ̀ àwànà kàzʉ ɔ̀.»
9 Agora mesmo o machado do julgamento está pronto para cortar as raízes das árvores. Toda árvore que não produz bons frutos será cortada e lançada ao fogo”.
10 Nɨ́ ihé-yà níivú dhu Yùwanɨ̀-tsʉ̌ ’àtɨ: «Mǎ mɨ́ dhu ɔ̀nzɨ ɨ̀ngbǎ tɨ́?»
10 As multidões perguntavam: “O que devemos fazer?”.
11 Nɨ́, kǎdʉ̀ dhu àdu abádhí tɔ̀, ndàtɨ: «Ɔyɔ rɨ́’ɨ̀ mʉ̀dzarʉ̀ nà alɛ, nákǎ ndàbhʉ ka atdí yà ɨ̀mbǎ rɨ́’ɨ̀ kà nà alɛ tɔ̀. Ndɨrɔ̀, ɔ̀nyʉ̀ rɨ̌’ɨ̀ fɔná alɛ nákǎ ndʉ̀ndɔ̀ ka ɨ̀mbǎ rɨ́’ɨ̀ kà nà alɛ tɔ̀.»
11 João respondeu: “Se tiverem duas vestimentas, deem uma a quem não tem. Se tiverem comida, dividam com quem passa fome”.
12 Pàratà tɔ́ pbàndɔ́mbɛ́ níiwú átɔ̀, ndɨ́nɨ̌ ɨ̀ alʉ́ tɨ́ bàtizò. Nɨ́ abádhí níivú dhu Yùwanɨ̀-tsʉ̌, ’àtɨ: «Màlimǒ, mǎ mɨ́ dhu ɔ̀nzɨ ɨ̀ngbàtɨ́?»
12 Cobradores de impostos também vinham para ser batizados e perguntavam: “Mestre, o que devemos fazer?”.
13 Nɨ́, kǎdʉ̀ dhu àdu abádhí tɔ̀, ndàtɨ: «Àpɛ́ nyòwu pàratà t’ʉ́fɔ́tá tɔ́ fʉ̀rangà-bvʉ nɔ́tdɨ̀ rɔ̌ ɔrʉ́ nyʉ́, ròsè yà ʉyátá ɔ̀ ka kɔ́tdɨ̀ ka tɨ́ dhu dɔ̀nǎ.»
13 Ele respondeu: “Não cobrem impostos além daquilo que é exigido”.
14 Ndɨrɔ̀, pbànówí níivú dhu átɔ̀ Yùwanɨ̀-tsʉ̌ ’àtɨ: «Olu mǎ’ɨ́ na, mǎ mɨ́ dhu ɔ̀nzɨ ɨ̀ngbàtɨ́?» Nɨ́, Yùwanɨ̀ adʉ̀ dhu àdu abádhí tɔ̀, ndàtɨ: «Àpɛ́ nyòwu atdí alɛ-fɔ́ fʉ̀rangà mà nɨ́dha rɔ̌ ɔbɨ nɨ̌. Ndɨrɔ̀, àpɛ́ nyòwu ìndrǔ nɔ́bhʉ̀ rɔ̌ tɨ̀tɔ̀ dɔ̌, nyǎdʉ̀ fɔná fʉ̀rangà nákɔ. Pbɛ́tʉ̀, nyòwu yà àbǐ dɔ̌ ka karɨ́ nyǔbhǒ nɨ̌ fʉ̀kʉ́ mʉ̀kɨ̀mbà kɛ̀lɛ̌ nɔ́dɔ̀ rɔ̌ nyǎlʉ̌.»
14 “E nós?”, perguntaram alguns soldados. “O que devemos fazer?” João respondeu: “Não pratiquem extorsão nem façam acusações falsas. Contentem-se com seu salário”.
15 Ʉrɔ́ ɨ̀’ɨ̀ alɛ kɔ́rɔ́ náambɛ́nà ndɔ̀nzɨ rɨ́ dhu nɔ́dɔ̀ dɔ̌ atdyúya nyʉ́ nà, ndɨ́nɨ̌ ɨ̀ ala tɨ́. Ndɨrɔ̀ abádhí kɔ́rɔ́ náambɛ́nà nga nɨ́rɛ̀ dɔ̌ afíya ɔ̀ ngǎtsi nɨ̌ Yùwanɨ̀ ràrɨ̌ ndɨ Krɨ́stɔ̀.
15 Todos esperavam que o Cristo viesse em breve, e estavam ansiosos para saber se João era ele.
16 Nɨ́, Yùwanɨ̀ adʉ̀ àtɨ̀nà kɔ́rɔ́ ɨ alɛ nɨ̌: «Ɨma, ma mɨ́ bàtizò núbhǒ fʉ̌kʉ̀ ɨdha nɨ̌. Pbɛ́tʉ̀, dzidu dɔ̌ rɨ́rà alɛ rɨ̌’ɨ̀ ɔbɨ nà ròsè dùdu nǎ. Ma màkǎ nzá mʉnga kàpfɔ̀ rɔ̌ kàyìtò-mbǐ mà. Ndɨ alɛ náaraya bàtizò núbho rɔ̌ fʉ̌kʉ̀ Ɨ̀lɨ̌lǎ-Alafí nɨ̌, ndɨrɔ̀ kàzʉ nɨ̌.
16 João respondeu às perguntas deles, dizendo: “Eu os batizo com água, mas em breve virá alguém mais poderoso que eu, alguém tão superior que não sou digno de desatar as correias de suas sandálias. Ele os batizará com o Espírito Santo e com fogo.
17 Kàlʉ̌ ɔ̀nyʉ̀-ɔ̌nga t’ɨ́lɛ̀ta tɔ́ kanyà-tɨdɔ̀ fɔná, ndɨ́nɨ̌ ndipfo tɨ́ nganʉ̀-kpɔ̌ nɨ̌ kɛ́lɛ́na ɔ̀ rɔ̀. Nɨ́, kǔnduya nganʉ̀-kpɔ̌-tsʉ̀ pbɨ̀ndà ɔ́ngɔ̀lɨ̌ ɔ̀, ndàdʉ̀ dzɛ́ngɛ́lɛ́na nʉ́bɨ̀ ɨ̀nzɨ̌ arávɛ ádrʉ̀ngbǎ kàzʉ ɔ̀.»
17 Ele já tem na mão a pá, e com ela separará a palha do trigo, a fim de limpar a área onde os cereais são debulhados. Juntará o trigo no celeiro, mas queimará a palha num fogo que nunca se apaga”.
18 Wɔ̀ dhu bhěyi nɨ́ ndɨ, Yùwanɨ̀ náaránà Ídzì Màkʉ̌rʉ̀ nʉ́nɔ̀ rɔ̌ ìndrǔ tɔ̀. Kǎránà ìndrǔ àkǎ ’òkò tɨ́ dhu nɔ́vɔ̀ rɔ̌ ìndrǔ tɔ̀.
18 João usou muitas advertências semelhantes ao anunciar as boas-novas ao povo.
19 Nɨ́rɔ̀ nɨ́ ndɨ Yùwanɨ̀ adʉ̀ lɨ̀walɨ̀ Hɛ̀rɔdɛ̀ bhà nzɛ́rɛnga nɔ́vɔ̀ kà tɔ̀, adɔ̀nà-ve Hɛ̀rɔ̀diyà kǎkɔ dhu-okú dɔ̀ rɔ̀, ndɨrɔ̀ abhɔ kʉ̌fǎ ngʉ̌kpà dhu-okú dɔ̀ rɔ̀.
19 João também criticou publicamente Herodes Antipas, o governador da Galileia, por ter se casado com Herodias, esposa de seu irmão, e por muitas outras maldades que havia cometido.
20 Nɨ́, Hɛ̀rɔdɛ̀ adʉ̀ dhu àfa tdɨ́tdɔ̌ atdídɔ̌ nyʉ́ ròsè, ndàbhʉ Yùwanɨ̀ kosò imbi ɔ̀.
20 A essas maldades Herodes acrescentou outra, mandando prender João.
21 Kɔ́rɔ́ alɛ níitdègu bàtizò nálʉ̌, nɨ́ Yěsù adʉ̀ bàtizò nálʉ átɔ̀. Nɨ́, Yěsù rɨ̌ ndɨ̀tsɔ̀ ɔ̀ná kàsʉmɨ̀ ɔ̌, ɔ̀rʉ̀-akpà-tsʉ̀ náangbɛ ndɨ̀,
21 Certo dia, quando as multidões estavam sendo batizadas, Jesus também foi batizado. Enquanto ele orava, o céu se abriu,
22 Ɨ̀lɨ̌lǎ-Alafí ràdʉ̀ ìfo ɔrʉ̀ rɔ̀, àmbò tɔ́ ɔ́fɔ̀ ɔ̌, ndàdɨ kàdɔ̌. Ndɨrɔ̀, alɛ-tù náadʉ̀ ndɨ̀rɨ̀ ɔ̀rʉ̀-akpà ɔ̀ rɔ̀, ndàtɨ: «Nyɨ nɨ́ Idhùdu, atdídɔ̌ ma mózè, nyɨ̀kpɔ́du nɔ̀fɔ̀ dhu ɔ̀nzɨ arɨ́ alɛ.»
22 e o Espírito Santo desceu sobre ele em forma corpórea como uma pomba. E uma voz do céu disse: “Você é meu filho amado, que me dá grande alegria”.
23 Yěsù rɨ̌ pbɨ̀ndà kasʉ nɔ́pɛ̀ ɔ̀ná kàsʉmɨ̀ ɔ̌, kàbhà atɔ nɨ́ɨ’ɨ̀ mbɛ̀mbɛ̀ ɨ̀bhʉ kumì tɨ́ ndɨ̀ ndáhʉ rɔ́. Nɨ́ ìndrǔ ongónà dhu ɨ̀rɛ̀ Yěsù ràrɨ̌ Yɔ̀zɛfʉ̀ t’ídhùnà. Yɔ̀zɛfʉ̀ nɨ’ɨ̀ Helì t’ídhùnà.
23 Jesus estava com cerca de trinta anos quando começou seu ministério. Jesus era conhecido como filho de José. José era filho de Eli.
24 Helì nɨ’ɨ̀ Màtatì t’ídhùnà. Màtatì nɨ’ɨ̀ Lawì t’ídhùnà. Lawì nɨ’ɨ̀ Mèlekì t’ídhùnà. Mèlekì nɨ’ɨ̀ Yanà t’ídhùnà. Yanà nɨ’ɨ̀ Yɔ̀zɛfʉ̀ t’ídhùnà.
24 Eli era filho de Matate. Matate era filho de Levi. Levi era filho de Melqui. Melqui era filho de Janai. Janai era filho de José.
25 Yɔ̀zɛfʉ̀ nɨ’ɨ̀ Màtàtiyà t’ídhùnà. Màtàtiyà nɨ’ɨ̀ Àmɔsɛ̀ t’ídhùnà. Àmɔsɛ̀ nɨ’ɨ̀ Nàhumù t’ídhùnà. Nàhumù nɨ’ɨ̀ Èsilì t’ídhùnà. Èsilì nɨ’ɨ̀ Nàgayì t’ídhùnà.
25 José era filho de Matatias. Matatias era filho de Amós. Amós era filho de Naum. Naum era filho de Esli. Esli era filho de Nagai.
26 Nàgayì nɨ’ɨ̀ Matì t’ídhùnà. Matì nɨ’ɨ̀ Màtàtiyà t’ídhùnà. Màtàtiyà nɨ’ɨ̀ Sìmeyì t’ídhùnà. Sìmeyì nɨ’ɨ̀ Yɔ̌sɛ̀ t’ídhùnà. Yɔ̌sɛ̀ nɨ’ɨ̀ Yudhà t’ídhùnà.
26 Nagai era filho de Maate. Maate era filho de Matatias. Matatias era filho de Semei. Semei era filho de Joseque. Joseque era filho de Jodá.
27 Yudhà nɨ’ɨ̀ Yɔ̀wanà t’ídhùnà. Yɔ̀wanà nɨ’ɨ̀ Rɛsà t’ídhùnà. Rɛsà nɨ’ɨ̀ Zèrùbàbelì t’ídhùnà. Zèrùbàbelì nɨ’ɨ̀ Sàrtɨ̀yɛlɛ̀ t’ídhùnà. Sàrtɨ̀yɛlɛ̀ nɨ’ɨ̀ Nerì t’ídhùnà.
27 Jodá era filho de Joanã. Joanã era filho de Ressa. Ressa era filho de Zorobabel. Zorobabel era filho de Salatiel. Salatiel era filho de Neri.
28 Nerì nɨ’ɨ̀ Mèlekì t’ídhùnà. Mèlekì nɨ’ɨ̀ Adì t’ídhùnà. Adì nɨ’ɨ̀ Kɔ̀samà t’ídhùnà. Kɔ̀samà nɨ’ɨ̀ Èlìmàdamʉ̀ t’ídhùnà. Èlìmàdamʉ̀ nɨ’ɨ̀ Erì t’ídhùnà.
28 Neri era filho de Melqui. Melqui era filho de Adi. Adi era filho de Cosã. Cosã era filho de Elmadã. Elmadã era filho de Er.
29 Erì nɨ’ɨ̀ Yɛ̀sʉwà t’ídhùnà. Yɛ̀sʉwà nɨ’ɨ̀ Èlìyèzerì t’ídhùnà. Èlìyèzerì nɨ’ɨ̀ Yòrimù t’ídhùnà. Yòrimù nɨ’ɨ̀ Màtatà t’ídhùnà. Màtatì nɨ’ɨ̀ Lawì t’ídhùnà.
29 Er era filho de Josué. Josué era filho de Eliézer. Eliézer era filho de Jorim. Jorim era filho de Matate. Matate era filho de Levi.
30 Lawì nɨ’ɨ̀ Sìmìyonì t’ídhùnà. Sìmìyonì nɨ’ɨ̀ Yudhà t’ídhùnà. Yudhà nɨ’ɨ̀ Yɔ̀zɛfʉ̀ t’ídhùnà. Yɔ̀zɛfʉ̀ nɨ’ɨ̀ Yɔ̀namà t’ídhùnà. Yɔ̀namà nɨ’ɨ̀ Èlìyàkimù t’ídhùnà.
30 Levi era filho de Simeão. Simeão era filho de Judá. Judá era filho de José. José era filho de Jonã. Jonã era filho de Eliaquim.
31 Èlìyàkimù nɨ’ɨ̀ Mɛ̀lɛyà t’ídhùnà. Mɛ̀lɛyà nɨ’ɨ̀ Mɛ́nà t’ídhùnà. Mɛ́nà nɨ’ɨ̀ Màtatà t’ídhùnà. Màtatà nɨ’ɨ̀ Nàtanà t’ídhùnà. Nàtanà nɨ’ɨ̀ Dàwudì t’ídhùnà.
31 Eliaquim era filho de Meleá. Meleá era filho de Mená. Mená era filho de Matatá. Matatá era filho de Natã. Natã era filho de Davi.
32 Dàwudì nɨ’ɨ̀ Yɛ̌sɛ̀ t’ídhùnà. Yɛ̌sɛ̀ nɨ’ɨ̀ Ɔ̀bɛdɛ̀ t’ídhùnà. Ɔ̀bɛdɛ̀ nɨ’ɨ̀ Bɔ̀azà t’ídhùnà. Bɔ̀azà nɨ’ɨ̀ Sàlmɔnɨ̀ t’ídhùnà. Sàlmɔnɨ̀ nɨ’ɨ̀ Nàsɔnɨ̀ t’ídhùnà.
32 Davi era filho de Jessé. Jessé era filho de Obede. Obede era filho de Boaz. Boaz era filho de Salmom. Salmom era filho de Naassom.
33 Nàsɔnɨ̀ nɨ’ɨ̀ Àmɨ̀nàdabhʉ̀ t’ídhùnà. Àmɨ̀nàdabhʉ̀ nɨ’ɨ̀ Àdɨ̀mɨnɨ̀ t’ídhùnà. Àdɨ̀mɨnɨ̀ nɨ’ɨ̀ Arnì t’ídhùnà. Arnì nɨ’ɨ̀ Hɛ̀srɔmɨ̀ t’ídhùnà. Hɛ̀srɔmɨ̀ nɨ’ɨ̀ Pàrezì t’ídhùnà. Pàrezì nɨ’ɨ̀ Yudhà t’ídhùnà.
33 Naassom era filho de Aminadabe. Aminadabe era filho de Admim. Admim era filho de Arni. Arni era filho de Esrom. Esrom era filho de Perez. Perez era filho de Judá.
34 Yudhà nɨ’ɨ̀ Yàkɔbhɔ̀ t’ídhùnà. Yàkɔbhɔ̀ nɨ’ɨ̀ Ìsakà t’ídhùnà. Ìsakà nɨ’ɨ̀ Àbràhamʉ̀ t’ídhùnà. Àbràhamʉ̀ nɨ’ɨ̀ Tɛrà t’ídhùnà. Tɛrà nɨ’ɨ̀ Nàhorì t’ídhùnà.
34 Judá era filho de Jacó. Jacó era filho de Isaque. Isaque era filho de Abraão. Abraão era filho de Terá. Terá era filho de Naor.
35 Nàhorì nɨ’ɨ̀ Sèrugù t’ídhùnà. Sèrugù nɨ’ɨ̀ Rewù t’ídhùnà. Rewù nɨ’ɨ̀ Pèlegì t’ídhùnà. Pèlegì nɨ’ɨ̀ Èberì t’ídhùnà. Èberì nɨ’ɨ̀ Sɛlà t’ídhùnà.
35 Naor era filho de Serugue. Serugue era filho de Ragaú. Ragaú era filho de Faleque. Faleque era filho de Éber. Éber era filho de Salá.
36 Sɛlà nɨ’ɨ̀ Kàyìnanà t’ídhùnà. Kàyìnanà nɨ’ɨ̀ Àrʉ̀fàsadì t’ídhùnà. Àrʉ̀fàsadì nɨ’ɨ̀ Semù t’ídhùnà. Semù nɨ’ɨ̀ Nʉwà t’ídhùnà. Nʉwà nɨ’ɨ̀ Làmekì t’ídhùnà.
36 Salá era filho de Cainã. Cainã era filho de Arfaxade. Arfaxade era filho de Sem. Sem era filho de Noé. Noé era filho de Lameque.
37 Làmekì nɨ’ɨ̀ Mètùsilà t’ídhùnà. Mètùsilà nɨ’ɨ̀ Ɛ̀nɔkà t’ídhùnà. Ɛ̀nɔkà nɨ’ɨ̀ Yɛ̀rɛdɛ̀ t’ídhùnà. Yɛ̀rɛdɛ̀ nɨ’ɨ̀ Màhèlelì t’ídhùnà. Màhèlelì nɨ’ɨ̀ Kàyìnanà t’ídhùnà.
37 Lameque era filho de Matusalém. Matusalém era filho de Enoque. Enoque era filho de Jarede. Jarede era filho de Maalaleel. Maalaleel era filho de Cainã.
38 Kàyìnanà nɨ’ɨ̀ Ɛ̀nɔsà t’ídhùnà. Ɛ̀nɔsà nɨ’ɨ̀ Setì t’ídhùnà. Setì nɨ’ɨ̀ Àdamʉ̀ t’ídhùnà. Àdamʉ̀ nabhɔ̀lɔ̀ nɨ’ɨ̀ Kàgàwà.
38 Cainã era filho de Enos. Enos era filho de Sete. Sete era filho de Adão. Adão era filho de Deus.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Lucas 3, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.