Lucas 13
Ungbòta-Ɔwʉ́tá Tɔ́ Bhǔkù (NIY) vs NVT
1 Ndɨ kàsʉmɨ̀ ɔ̌, ngúfe alɛ níiwú Gàlìlayà tɔ́ pbìrì ɔ̌ bhà rɔ̌ ndɨ̀ nɔ̀nzɨ̀ dhu náwɛ Yěsù tɔ̀. Abádhí atɨ, Pìlatɔ̀ ràbhʉ ɨ alɛ kɔkyɛ̀, azùya rùngbǒ ndɨ̀ yà abádhí rǔbhǒna pɛrɛ̀ tɨ́ ɨ̀zǎ-azù mànà.
1 Por essa época, Jesus foi informado de que Pilatos havia assassinado algumas pessoas da Galileia enquanto ofereciam sacrifícios.
2 Nɨ́ Yěsù adʉ̀ àtɨ̀nà abádhí nɨ̌: «Nyɨ̌ nyɨ̀rɛ̀ tɨ́ dhu kɔ̌kɔ̀ ɨ Gàlìlayà ɔ̌ bhà rɨ’ɨ̀ ɨ nzɛ́rɛngatálɛ ròsè Gàlìlayà tɔ́ pbìrì ɔ̌ kɔ́rɔ́ ngʉ̌kpà alɛ dɔ̀nǎ, wɔ̀ dhu bhěyi ka kakyɛ̀ abádhí dhu-okú dɔ̀ rɔ̀?
2 “Vocês pensam que esses galileus eram mais pecadores que todos os outros da Galileia?”, perguntou Jesus. “Foi por isso que sofreram?
3 Ma mátɨna nyɨ̌ nɨ̌, ɨ̀mbǎ kà rɨ́’ɨ̀ ndɨ dhu bhěyi. Pbɛ́tʉ̀, ɨ̀nzɨ̌ nyɨ̌ nyapɛ́ nyʉ̌gɛ̀rɛ̀, nyʉ̌bhà fʉ̀kʉ́ nzɛ́rɛ mʉ̀tsɔ, nɨ́ nyɨ̌ nyʉ́vɛ kɔ́rɔ́ átɔ̀!
3 De maneira alguma! Mas, se não se arrependerem, vocês também morrerão.
4 Ndɨrɔ̀, atdí kumì dɔ̀ná àrʉ̀ nà alɛ, yà Sìlòamù tɔ́ mʉ̀narà núugòlò ndɨ̀ dɔ̀yá rʉ̀vɛ, nɨ́ nyɨ̌ nyɨ̀rɛ̀ tɨ́ dhu abádhí rɨ’ɨ̀ nzɛ́rɛngatálɛ ròsè Yèrùsàlɛmà tɔ́ kɨgɔ̀ ɔ̌ kɔ́rɔ́ ngʉ̌kpà alɛ dɔ̀nǎ?
4 E quanto aos dezoito que morreram quando a torre de Siloé caiu sobre eles? Eram mais pecadores que os demais de Jerusalém?
5 Ɨ̀nzɨ̌ akɛkpá màtɨ́. Pbɛ́tʉ̀, ɨ̀nzɨ̌ nyɨ̌ nyapɛ́ nyʉ̌gɛ̀rɛ̀, nyʉ̌bhà fʉ̀kʉ́ nzɛ́rɛ mʉ̀tsɔ, nɨ́ nyɨ̌ nyʉvɛ̀ya kɔ́rɔ́ ndɨ dhu bhěyi.»
5 Não! E eu volto a lhes dizer: a menos que se arrependam, todos vocês também morrerão.”
6 Tdɨ́tdɔ̌ Yěsù adʉ̀ yàrɨ́ mbólí náwɛ átɔ̀ ndàtɨ: «Atdí alɛ nɨ́ɨ’ɨ̀ mùtinì-kpa nà pbɨ̀ndà vǐnyò tɔ́ ɨnga ɔ̌. Nɨ́ kɨ̌ra ndɨ́nɨ̌ ndɔpɛ́ tɨ́ itsu-kpɔ̌ ndɨ̀ mùtinì-kpa dɔ̌, pbɛ́tʉ̀ kǎdʉ̀ nzá atdí dhu mà nótù kà dɔ̌.
6 Então Jesus contou a seguinte parábola: “Um homem tinha uma figueira em seu vinhedo e foi várias vezes procurar frutos nela, sem sucesso.
7 Nɨ́ kǎdʉ̀ àtɨ̀nà ndɨ vǐnyò tɔ́ ɨnga kàsʉ̌ nɔ́nzɨ arɨ́ alɛ nɨ̌: ‹Ándà pɛ́! Kànɨ̌ atɔ náhʉ wà ɨ̀bhʉ nyʉ́ yà ma marɨ́ ɨ̀rà mùtinì-kpɔ̌ ma mɔpɛ́ tɨ́ yàrɨ́ mùtinì-kpa dɔ̌ rɔ́, nɨ́ ma márɨ́ nzɨ̌ atdí dhu mà nótù kà dɔ̌. Nɨ́ ɔ́kɛ̀rɛ̀ ka, ɨnga-ɔ̌nga nɨ́rɨ̌ kǎrɨ́ kɔkɔ́rɔ̀ dhu-okú dɔ̀ rɔ̀.›
7 Por fim, disse ao jardineiro: ‘Esperei três anos e não encontrei um figo sequer. Corte a figueira, pois só está ocupando espaço no pomar’.
8 Wɔ̀rɨ́ kasʉtálɛ náadʉ̀ dhu àdu kà tɔ̀ ndàtɨ: ‹Ádrʉ̀ngbǎlɛ́, ítsè kà radɨ̀ pɛ́ yàrɨ́ atɔ ɔ̌ tɨ́. Ma mɨ́ kà-pfɔ̀-rɔ̌nga nóbhì, madʉ̀ ìkyǐ-zɨ̀ nʉ́trɔ rɔ̀ná.
8 “O jardineiro respondeu: ‘Senhor, deixe-a mais um ano, e eu cuidarei dela e a adubarei.
9 Nɨ́ ngǎtsi nɨ̌, kǎdʉ̀ya ɔ̀’ɔ̀ ɔ̀’ɔ̀ tdɨ́tdɔ̌ rɨ́rà atɔ ɔ̌. Ndɨrɔ̀ ɨnzá kɔ̀’ɔ̀ rɔ̀ nɨ́ ndɨ nyɨ nyadʉ̀ya kàbhʉ kɔkɛ̀rɛ̀.›»
9 Se der figos no próximo ano, ótimo; se não, mande cortá-la’”.
10 Atdíku, sàbatʉ̀-ɨdhɔ̀ ɔ̌, Yěsù adɨ̀ ndàmbɛ dhu núdhe dɔ̌ unduta-dzà ɔ̌ rɔ̀.
10 Certo sábado, quando Jesus ensinava numa sinagoga,
11 Nɨ́ atdí tsìbhálɛ nɨ́ɨ’ɨ̀ ìnè ányɨ̀ ɨdzá. Ndɨ tsìbhálɛ nɨ’ɨ̀ yà ɔ̀nà arɨ́’ɨ̀ nzɛ́rɛ-alafí ábhʉ adzína-kpa ràtdɔ̀ ndɨ̀, ɨ̀nzɨ̌ ròngò ndàto akɛ màtɨ́, ràrà àhʉ atdí kumì dɔ̀ná àrʉ̀ nà atɔ tɨ́.
11 apareceu uma mulher enferma por causa de um espírito impuro. Andava encurvada havia dezoito anos e não conseguia se endireitar.
12 Nɨ́ Yěsù itdègu wɔ̀ tsìbhálɛ àlǎ, nɨ́ kǎnzi ɨ́yàdhíyà, ndàdʉ̀ àtɨ̀nà nɨ̌: «Tsìbhálɛ́, nyɨ nyɔ̀gʉ̀ wà pbʉ̀kʉ̀ andɨ ɔ̌ rɔ̀.»
12 Ao vê-la, Jesus a chamou para perto e disse: “Mulher, você está curada de sua doença!”.
13 Nɨ́ Yěsù adʉ̀ ɔtsʉ́na nʉ́lɨ wɔ̀rɨ́ tsìbhálɛ dɔ̌, ányìrɔ̌ rɔ̀ tɨ́ kǎdzí-kpa ràdʉ̀ ndàto, ɨ́yàdhíyà ràdʉ̀ ndɔ̀pɛ̀ ndɨ̀fʉ Kàgàwà.
13 Então ele a tocou e, no mesmo instante, ela conseguiu se endireitar e começou a louvar a Deus.
14 Nɨ́ unduta-dzà ɔ̌ ádrʉ̀ngbǎlɛ níitdègu Yěsù ɨ̀gʉ̌ wɔ̀rɨ́ tsìbhálɛ sàbatʉ̀-ɨdhɔ̀ ɔ̌ dhu nálǎ, náakó atdídɔ̌. Nɨ́ wɔ̀rɨ́ ádrʉ̀ngbǎlɛ náatɨ ihé-yà nɨ̌: «Ìndrǔ rǎdʉ̀ kasʉ nɔ́nzɨ̀ ɔ̀yá ɨdhɔ náarɨ́’ɨ̀ aza. Nɨ́ nyòngò ìwu nyɨ̌ nà kɨgʉ̌ nyɨ̌ ɨ azà ɨdhɔ ɔ̌, ɨ̀nzɨ̌ nɨ́ sàbatʉ̀-ɨdhɔ̀ ɔ̌!»
14 O chefe da sinagoga ficou indignado porque Jesus a tinha curado no sábado. “Há seis dias na semana para trabalhar”, disse ele à multidão. “Venham nesses dias para serem curados, e não no sábado.”
15 Ádrʉ̀ngbǎlɛ Yěsù adʉ̀ dhu àdu kà tɔ̀ ndàtɨ: «Nyɨ̌ nɨ́ ɔyɔyɔ ɨdàya nà alɛ! Sàbatʉ̀-ɨdhɔ̀ ɔ̌ tɨ́, nyɨ̌ kɔ́rɔ́, nyɨ̌ nyatɨ́ nzɨ̌ fʉ̀kʉ́ ìkyì-akpá mà, fʉ̀kʉ́ kayinò mànà nʉ́ngǎ kɨ̀walɨ̀ ɔ̌ rɔ̀ rɨ́ dhu ɔ̀nyʉ rɔ́rɔ̀, nyǎdʉ̀ ʉ̀ndànà ròwù ɨdha nɔ́mvʉ̀?
15 O Senhor, porém, respondeu: “Hipócritas! Todos vocês trabalham no sábado! Acaso não desamarram no sábado o boi ou o jumento do estábulo e o levam dali para lhe dar água?
16 Nɨ́ yàrɨ́ tsìbhálɛ nɨ́ Àbràhamʉ̀-dhú-bvʉ̌ tsìbhíngba, ndɨrɔ̀ Sìtanɨ̀ nʉ́ʉtsɨ ka ràrà àhʉ atdí kumì dɔ̀ná àrʉ̀ nà atɔ nyʉ́ tɨ́. Nɨ́ dhu àmbɛ̀nà tɨ́ obhó àkǎ kɨkɔ̀lɔ̀ ka Sìtanɨ̀ bhà imbi ɔ̌ rɔ̀ sàbatʉ̀-ɨdhɔ̀ ɔ̌?»
16 Esta mulher, uma filha de Abraão, foi mantida presa por Satanás durante dezoito anos. Não deveria ela ser liberta, mesmo que seja no sábado?”.
17 Wɔ̀ dhu bhěyi Yěsù ìvǔ dhu rɔ̀, yà kà-rɔ̌ òmvǔ tɨ́ rɨ́’ɨ̀ kɔ́rɔ́ alɛ-nyɨ̀ náadʉ̀ ɨ̀wʉ atdídɔ̌. Pbɛ́tʉ̀, ihé-yà-ɨdhɛ̀ náadʉ̀ ndɨ̀ka atdídɔ̌, yà Yěsù rǎrà ɔ̀nzɨ̀nà rɔ̌ ɨdhɔ rɨ̌ ìndrǔ ʉ̀kɔ̌ nɨ̌ kɔ́rɔ́ dhu-okú dɔ̀ rɔ̀.
17 As palavras de Jesus envergonharam seus adversários, mas todo o povo se alegrava com as coisas maravilhosas que ele fazia.
18 Yěsù adʉ̀ àtɨ̀nà tdɨ́tdɔ̌: «Ádhu ndɨ ɔ̀rʉ̀-akpà ɔ̌ Ádrʉ̀ngbǎ kamà Kàgàwà bhà idzi nɔ́fɔ̀ ndɨ̀ nà? Ma mádʉ̀ kùdhe àdhu rɔ̌?
18 Então Jesus disse: “Com que se parece o reino de Deus? Com o que posso compará-lo?
19 Kɨ̀lɨ ndɨ̀ yà atdí alɛ níidyi ndòzò pbɨ̀ndà ɨnga ɔ̌ hàràdalɨ̀-kpɔ̌ bhěyi. Ndɨ hàràdalɨ̀-kpɔ̌ nɨ́ɨnga, ndòvì, ndàdʉ̀ òngo itsukpó tɨ́, àrɛ̀ ràdʉ̀ ɨdzàya nɔ́sɨ̀ sɔ̀bɨ̌na nzínzì ɔ̌.»
19 É como a semente de mostarda que alguém plantou na horta. Ela cresce e se torna uma árvore, e os pássaros fazem ninhos em seus galhos”.
20 Yěsù adʉ̀ dhu ìvu tdɨ́tdɔ̌, ndàtɨ: «Ádhu ndɨ ma mádʉ̀ Kàgàwà bhà idzi núdhě rɔ̀ná?
20 Disse também: “Com que mais se parece o reino de Deus?
21 Yàrɨ́ nɨ́ ndɨ kɔ̌fɔ̀ ndɨ̀ nà dhu: Kɨ̌lɨ ndɨ̀ yà atdí tsìbhálɛ níidyi, ndàngbǒ mbɛ̀mbɛ̀ ɔ́yɔ̌ kumì dɔ̀ná imbò nà kìlo nganʉ̀-ra tɔ́ ɔ̀ afi bhěyi, ndɨ dhu ràdʉ̀ ndɨ idyi nábhʉ rɨ̀vʉ̀ kɔ́rɔ́.»
21 É como o fermento que uma mulher usa para fazer pão. Embora ela coloque apenas uma pequena quantidade de fermento em três medidas de farinha, toda a massa fica fermentada”.
22 Yěsù adɨ̀ ndàmbɛ àrà dɔ̌ Yèrùsàlɛmà tɔ́ kɨgɔ̀ ɔ̀. Nɨ́ kǎránà dhu núdhe rɔ̌ ìndrǔ tɔ̀ yà ndɨ̀ ndʉ́da ɔ̀yanǎ kɨgɔ̀ mà pbanga mànà ɔ̀nǎ.
22 Jesus foi pelas cidades e povoados ensinando ao longo do caminho, em direção a Jerusalém.
23 Nɨ́ atdí alɛ níivú dhu kà-tsʉ̌ ndàtɨ: «Ádrʉ̀ngbǎlɛ́, tɨ́ ngúfe alɛ kɛ̀lɛ̌ ɨ ʉ̀gʉ̌gʉ̀ya?» Nɨ́ Yěsù adʉ̀ dhu àdu abádhí tɔ̀, ndàtɨ:
23 Alguém lhe perguntou: “Senhor, só alguns poucos serão salvos?”. Ele respondeu:
24 «Nyɔ̀nzɨ ɔbɨ nyǒtsù ndɨ̀ nɨ́pbɔ̌ tsǎtsʉ̀ ɔ̌. Obhó tɨ́, ma mátɨna nyɨ̌ nɨ̌: ábhɔ̌ alɛ nyʉ́ nóowuya ’òmvù rɔ̌ ’òtsù, pbɛ́tʉ̀ ndɨ dhu náaraya nzɨ̌ àkǎ rɔ̌ abádhí tɔ̀.
24 “Esforcem-se para entrar pela porta estreita, pois muitos tentarão entrar, mas não conseguirão.
25 Atdíku, ɨdza-àbadhi nɨ́ɨvàya ndɨ̀, ndàdʉ̀ tsǎtsʉ̀ nápbi ɨdza nǎ rɔ̀. Nɨ́ iri nyɨ̌ nyɔ̀tdɨ̀ nyɨ̌ rɔ̀, nyɨ̌ nyokoya gukyè nyǎmbɛ tsǎtsʉ̀ ɔ̀tdɔ̀ dɔ̌, nyǒwù àtɨ̀nà rɔ̌: ‹Ádrʉ̀ngbǎlɛ́, ápfo tsǎtsʉ̀ fǎkà,› nɨ́ ɨdza-àbadhi náaraya dhu àdu rɔ̌ fʉ̌kʉ̀ ndàtɨ: ‹Ɨnzá ma mʉ̀nɨ nyɨ̌ nyìwǔ àdhà rɔ̀ màtɨ́ dhu!›
25 Quando o dono da casa tiver trancado a porta, será tarde demais. Vocês ficarão do lado de fora, batendo e pedindo: ‘Senhor, abra a porta para nós!’. Mas ele responderá: ‘Não os conheço, nem sei de onde são’.
26 Nɨ́rɔ̀ nɨ́ ndɨ nyɨ̌ nyowuya àtɨ̀nà rɔ̌ kànɨ̌: ‹Mǎ manyʉ̀ tɨ́ obhó dhu, mǎdʉ̀ dhu ɔ̀mvʉ̀ ɔnzɨ̀nʉ́ rɔ̀? Ndɨrɔ̀ nyɨ nyaránà tɨ́ obhó dhu núdhe rɔ̌ fǎkà fàká pbanga-tsidɔ̌ ngʉdhà ɔ̌ rɔ̀?›
26 Então vocês dirão: ‘Nós comemos e bebemos com o senhor, e o senhor ensinou em nossas ruas’.
27 Nɨ́ àbadhi adʉ̀ya àtɨ̀nà nyɨ̌ nɨ̌ tdɨ́tdɔ̌: ‹Ɨnzá ma mʉ̀nɨ àdhà rɔ̀ màtɨ́ nyɨ̌ nyìwǔ dhu. Nɨ́ nyìndrǐ nyɨ̌ ɨtsɛ nyʉ́ tɨdú rɔ̀, nyɨ̌ kɔ́rɔ́, yà nzɛ́rɛ dhu ɔ̀nzɨ nyɨ̌ nyarɨ́ rɔ̀!›
27 E ele responderá: ‘Não os conheço nem sei de onde são. Afastem-se de mim, todos vocês que praticam o mal!’.
28 Àbràhamʉ̀ mà, Ìsakà mà, Yàkɔbhɔ̀ mà kɔ́rɔ́ pbànábí mànà nyɨ̌ nyàla ɔ̀rʉ̀-akpà ɔ̌ Ádrʉ̀ngbǎ kamà Kàgàwà bhà idzi ɔ̌ òkò rɔ́, kadʉ̀ nyǒdì iri ányɨ̀rɔ̀ rɔ̀ nɨ́ ndɨ, nyɨ̌ nyambɛ̀ya ɔ̀dzɨ dɔ̌, nyǎdʉ̀ àmbɛ kǔkʉ nátri dɔ̌.
28 “Haverá choro e ranger de dentes, pois verão Abraão, Isaque, Jacó e todos os profetas no reino de Deus, mas vocês serão lançados fora.
29 Nɨ́ ìndrǔ níiwúya ɨ̀fɔ yà adzɨ-pbɨdɔ̀ ɔ̀nǎ rɔ̌, ’àdʉ̀ dhu ɔ̀nyʉ̀ atdíkpá ndɨ ɔ̀rʉ̀-akpà ɔ̌ Ádrʉ̀ngbǎ kamà Kàgàwà bhà idzi ɔ̌.
29 E virão pessoas de toda parte, do leste e do oeste, do norte e do sul, para ocupar seus lugares à mesa no reino de Deus.
30 Nɨ́ yà kòmbí arɨ́’ɨ̀ olù alɛ tɨ́ alɛ, nóokoya wɛmbɛrɛ̀ tɨ́, ndɨrɔ̀ yà wɛmbɛrɛ̀ tɨ́ arɨ́ kombí alɛ, nóokoya olù alɛ tɨ́.»
30 E prestem atenção: alguns últimos serão os primeiros, e alguns primeiros serão os últimos”.
31 Wɔ̀ ndɨ kàsʉmɨ̀ ɔ̌ tɨ́, ngúfe Pbàfàrìsáyó níiwú dhu ɔ̀vɔ̀ Yěsù tɔ̀, ’àtɨ: «Ɨ́và nyɨ nyarà ɨrɔ́ rɔ̀, Hɛ̀rɔdɛ̀ rɨ̌ dhu ɔ̀nzɨ ndɨ́nɨ̌ ndabhʉ̀ tɨ́ nyɨ kohò nɨ́dhunɨ̌.»
31 Naquele momento, alguns fariseus lhe disseram: “Vá embora daqui, pois Herodes Antipas quer matá-lo!”.
32 Nɨ́ kǎdʉ̀ àtɨ̀nà abádhí nɨ̌: «Nyòwu nyàtɨ wɔ̀ ayíwě nɨ̌: Rɔ̀pɛ̀ ndɨ̀ indo, ràrà àhʉ tsútsǎ, ma ràrɨ̌ nzɛ́rɛ-alafí nípfǒ, modì ìndrǔ ɔ̀ rɔ̀, ndɨrɔ̀ ma ràrɨ̌ andɨ nà alɛ nɨ́gʉ̌. Ndɨrɔ̀ ibho ma radʉ̀ya pbàkà kasʉ nɨ́tɔ̀.
32 Jesus respondeu: “Vão dizer àquela raposa que continuarei a expulsar demônios e a curar hoje e amanhã; e, no terceiro dia, realizarei meu propósito.
33 Pbɛ́tʉ̀ rɔ̀pɛ̀ ndɨ̀ indo, tsútsǎ, ràrà àhʉ ibho, dhu àkǎ mɔdɨ̀ dùdu, mambɛ àrà dɔ̌. Obhó tɨ́, dhu àkǎnà nzá nabì ràrà ɔ̀vɛ̀ igi Yèrùsàlɛmà tɔ́ kɨgɔ̀ rɔ̌ rɔ̀.»
33 Sim, hoje, amanhã e depois de amanhã, devo seguir meu caminho. Pois nenhum profeta de Deus deve ser morto fora de Jerusalém!
34 «Yèrùsàlɛmà, Yèrùsàlɛmǎ, nyɨ̌ nyarɨ́ pbànábí nɔ̀kyɛ nyǎdʉ̀ Kàgàwà òvì tɨnʉ ɔ̀ alɛ núbvu odu nɨ̌. Abhɔ-gʉ̀na nyʉ́ ma mómvù mandu ʉ̀nʉ́ aróko alɛ-tsʉ̀ àdhàdhɨ̀ à’ʉ̌-yà-ba náarɨ́ pbɨ̀ndà inzo-tsʉ̀ nándǔ pékéléna-tsì dhu bhěyi! Pbɛ́tʉ̀ nyɨ nyádʉ̀ nzá ndɨ̀ dhu nózè.
34 “Jerusalém, Jerusalém, cidade que mata profetas e apedreja os mensageiros de Deus! Quantas vezes eu quis juntar seus filhos como a galinha protege os pintinhos sob as asas, mas você não deixou.
35 Nɨ́rɔ̀ kɔ̀nɨ̌, ka kɨ́ pɛ́ fʉ̀kʉ́ ɨdza nʉ́bha fʉkʉ́. Ma mɨ́ obhó dhu nʉ́nɔ fʉ̌kʉ̀: nyɨ̌ nyɨ́ nzɨ̌ ma àlǎ tdɨ́tdɔ̌, ràrà àhʉ nyɨ̌ nyowuya àtɨ̀nà: Kàgàwà ràkǎ ndàso Ádrʉ̀ngbǎlɛ-ɔvɔ̀ rɔ̌ rɨ́rà alɛ ɔ̀ná ɨdhɔ ɔ̀.»
35 E, agora, sua casa foi abandonada, e você nunca mais me verá, até que diga: ‘Bendito é o que vem em nome do Senhor!’”.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Lucas 13, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.