Lucas 13
Ungbòta-Ɔwʉ́tá Tɔ́ Bhǔkù (NIY) vs AAI
1 Ndɨ kàsʉmɨ̀ ɔ̌, ngúfe alɛ níiwú Gàlìlayà tɔ́ pbìrì ɔ̌ bhà rɔ̌ ndɨ̀ nɔ̀nzɨ̀ dhu náwɛ Yěsù tɔ̀. Abádhí atɨ, Pìlatɔ̀ ràbhʉ ɨ alɛ kɔkyɛ̀, azùya rùngbǒ ndɨ̀ yà abádhí rǔbhǒna pɛrɛ̀ tɨ́ ɨ̀zǎ-azù mànà.
1 Nati ana veya’amaim sabuw afa hina hitit, Galilee sabuw sibor hiya’aya wanawanan Pilate rouw himomorob isan Jesu ana tur hi’owen.
2 Nɨ́ Yěsù adʉ̀ àtɨ̀nà abádhí nɨ̌: «Nyɨ̌ nyɨ̀rɛ̀ tɨ́ dhu kɔ̌kɔ̀ ɨ Gàlìlayà ɔ̌ bhà rɨ’ɨ̀ ɨ nzɛ́rɛngatálɛ ròsè Gàlìlayà tɔ́ pbìrì ɔ̌ kɔ́rɔ́ ngʉ̌kpà alɛ dɔ̀nǎ, wɔ̀ dhu bhěyi ka kakyɛ̀ abádhí dhu-okú dɔ̀ rɔ̀?
2 Naatu Jesu iyafutih eo, “Kwanotanot Galilee wanawanan nati sabuw hai bowabow kakafih ra’at sabuw afa hinatabirih imih biyababan nati na’atube hibai himorob?
3 Ma mátɨna nyɨ̌ nɨ̌, ɨ̀mbǎ kà rɨ́’ɨ̀ ndɨ dhu bhěyi. Pbɛ́tʉ̀, ɨ̀nzɨ̌ nyɨ̌ nyapɛ́ nyʉ̌gɛ̀rɛ̀, nyʉ̌bhà fʉ̀kʉ́ nzɛ́rɛ mʉ̀tsɔ, nɨ́ nyɨ̌ nyʉ́vɛ kɔ́rɔ́ átɔ̀!
3 Baise en! A tur ao’owen bowabow kakafihine dogor baikitabir kwanab, baise boro kwanamorob i himomorob na’atube.
4 Ndɨrɔ̀, atdí kumì dɔ̀ná àrʉ̀ nà alɛ, yà Sìlòamù tɔ́ mʉ̀narà núugòlò ndɨ̀ dɔ̀yá rʉ̀vɛ, nɨ́ nyɨ̌ nyɨ̀rɛ̀ tɨ́ dhu abádhí rɨ’ɨ̀ nzɛ́rɛngatálɛ ròsè Yèrùsàlɛmà tɔ́ kɨgɔ̀ ɔ̌ kɔ́rɔ́ ngʉ̌kpà alɛ dɔ̀nǎ?
4 Naatu sabuw 18 Siloam bar gagamin tafan katub re rabih himomorob, kwanotanot Jerusalem wanawanan i akisih hai tafasar ra’at sabuw afa hinatabirih, imih nati na’atube himorob?
5 Ɨ̀nzɨ̌ akɛkpá màtɨ́. Pbɛ́tʉ̀, ɨ̀nzɨ̌ nyɨ̌ nyapɛ́ nyʉ̌gɛ̀rɛ̀, nyʉ̌bhà fʉ̀kʉ́ nzɛ́rɛ mʉ̀tsɔ, nɨ́ nyɨ̌ nyʉvɛ̀ya kɔ́rɔ́ ndɨ dhu bhěyi.»
5 Baise en! A tur ao’owen, bowabow kakafihine dogor baikitabir kwanab, baise boro kwanamorob i himomorob na’atube.”
6 Tdɨ́tdɔ̌ Yěsù adʉ̀ yàrɨ́ mbólí náwɛ átɔ̀ ndàtɨ: «Atdí alɛ nɨ́ɨ’ɨ̀ mùtinì-kpa nà pbɨ̀ndà vǐnyò tɔ́ ɨnga ɔ̌. Nɨ́ kɨ̌ra ndɨ́nɨ̌ ndɔpɛ́ tɨ́ itsu-kpɔ̌ ndɨ̀ mùtinì-kpa dɔ̌, pbɛ́tʉ̀ kǎdʉ̀ nzá atdí dhu mà nótù kà dɔ̌.
6 Imaibo Jesu oroubon ta iti na’atube eo, “Veya ta orot ana masaw wanawanan ai fafou tanum yen ra’at. Naatu veya ta ro’oh isan tit na nura’at baise men ro’on ta itin.
7 Nɨ́ kǎdʉ̀ àtɨ̀nà ndɨ vǐnyò tɔ́ ɨnga kàsʉ̌ nɔ́nzɨ arɨ́ alɛ nɨ̌: ‹Ándà pɛ́! Kànɨ̌ atɔ náhʉ wà ɨ̀bhʉ nyʉ́ yà ma marɨ́ ɨ̀rà mùtinì-kpɔ̌ ma mɔpɛ́ tɨ́ yàrɨ́ mùtinì-kpa dɔ̌ rɔ́, nɨ́ ma márɨ́ nzɨ̌ atdí dhu mà nótù kà dɔ̌. Nɨ́ ɔ́kɛ̀rɛ̀ ka, ɨnga-ɔ̌nga nɨ́rɨ̌ kǎrɨ́ kɔkɔ́rɔ̀ dhu-okú dɔ̀ rɔ̀.›
7 Basit nati masaw ana kaifinayan isan eo, ‘Aro, kwamur tounu wanawanan ai iti afe’enamaim ro’on men kafa’imo ta aitin. Akokok inatar nare asir bat ata me ebi’afiy.’
8 Wɔ̀rɨ́ kasʉtálɛ náadʉ̀ dhu àdu kà tɔ̀ ndàtɨ: ‹Ádrʉ̀ngbǎlɛ́, ítsè kà radɨ̀ pɛ́ yàrɨ́ atɔ ɔ̌ tɨ́. Ma mɨ́ kà-pfɔ̀-rɔ̌nga nóbhì, madʉ̀ ìkyǐ-zɨ̀ nʉ́trɔ rɔ̀ná.
8 Baise orot ai ana kaifinayan eo, ‘Regah inihamiy kwamur ta’imon nabat tana’itin, ayu boro anamaim hub anab hain ana yai tana’itin.
9 Nɨ́ ngǎtsi nɨ̌, kǎdʉ̀ya ɔ̀’ɔ̀ ɔ̀’ɔ̀ tdɨ́tdɔ̌ rɨ́rà atɔ ɔ̌. Ndɨrɔ̀ ɨnzá kɔ̀’ɔ̀ rɔ̀ nɨ́ ndɨ nyɨ nyadʉ̀ya kàbhʉ kɔkɛ̀rɛ̀.›»
9 Maras kwamur ai nabiw na’at basit gewasin, boro tanihamiy nabat, baise men nabiw na’at, imaibo boro inatar nare ina’afun.’”
10 Atdíku, sàbatʉ̀-ɨdhɔ̀ ɔ̌, Yěsù adɨ̀ ndàmbɛ dhu núdhe dɔ̌ unduta-dzà ɔ̌ rɔ̀.
10 Baiyarir ana veya ta Jesu na Kou’ay Baremaim ma sabuw bi’obaiyih.
11 Nɨ́ atdí tsìbhálɛ nɨ́ɨ’ɨ̀ ìnè ányɨ̀ ɨdzá. Ndɨ tsìbhálɛ nɨ’ɨ̀ yà ɔ̀nà arɨ́’ɨ̀ nzɛ́rɛ-alafí ábhʉ adzína-kpa ràtdɔ̀ ndɨ̀, ɨ̀nzɨ̌ ròngò ndàto akɛ màtɨ́, ràrà àhʉ atdí kumì dɔ̀ná àrʉ̀ nà atɔ tɨ́.
11 Nati’imaim babin ta afiy kakafih hirab kwatut ma kwamur etei 18 sasawar i na run. Nati babin koun ana rarik i kwabibin, baimutufurin isan biwa’an men karam.
12 Nɨ́ Yěsù itdègu wɔ̀ tsìbhálɛ àlǎ, nɨ́ kǎnzi ɨ́yàdhíyà, ndàdʉ̀ àtɨ̀nà nɨ̌: «Tsìbhálɛ́, nyɨ nyɔ̀gʉ̀ wà pbʉ̀kʉ̀ andɨ ɔ̌ rɔ̀.»
12 Jesu nuw babin i’itin ana veya, babin eaf na nanamaim bat. Imaibo eo, “Babin, a sawowone abiyawasi.”
13 Nɨ́ Yěsù adʉ̀ ɔtsʉ́na nʉ́lɨ wɔ̀rɨ́ tsìbhálɛ dɔ̌, ányìrɔ̌ rɔ̀ tɨ́ kǎdzí-kpa ràdʉ̀ ndàto, ɨ́yàdhíyà ràdʉ̀ ndɔ̀pɛ̀ ndɨ̀fʉ Kàgàwà.
13 Naatu uman babin tafan yara’ah isan yoyoyoban ana veya, naniyan meyemeye babin koun ana rarik kwabeb inu’in mutufor misir bat God ana merar yi bora’ara’ah.
14 Nɨ́ unduta-dzà ɔ̌ ádrʉ̀ngbǎlɛ níitdègu Yěsù ɨ̀gʉ̌ wɔ̀rɨ́ tsìbhálɛ sàbatʉ̀-ɨdhɔ̀ ɔ̌ dhu nálǎ, náakó atdídɔ̌. Nɨ́ wɔ̀rɨ́ ádrʉ̀ngbǎlɛ náatɨ ihé-yà nɨ̌: «Ìndrǔ rǎdʉ̀ kasʉ nɔ́nzɨ̀ ɔ̀yá ɨdhɔ náarɨ́’ɨ̀ aza. Nɨ́ nyòngò ìwu nyɨ̌ nà kɨgʉ̌ nyɨ̌ ɨ azà ɨdhɔ ɔ̌, ɨ̀nzɨ̌ nɨ́ sàbatʉ̀-ɨdhɔ̀ ɔ̌!»
14 Kou’ay bar ana kaifenayan yan so’ar, anayabin Jesu Baiyarir ana veya’amaim babin iyawas, naatu sabuw iuwih, “Veya etei six wanawananamaim i tanabow naatu yawas kwana kokok nati veya’amaim kwanan yawas kwanab, baise men Baiyarir ana veya’amaim.”
15 Ádrʉ̀ngbǎlɛ Yěsù adʉ̀ dhu àdu kà tɔ̀ ndàtɨ: «Nyɨ̌ nɨ́ ɔyɔyɔ ɨdàya nà alɛ! Sàbatʉ̀-ɨdhɔ̀ ɔ̌ tɨ́, nyɨ̌ kɔ́rɔ́, nyɨ̌ nyatɨ́ nzɨ̌ fʉ̀kʉ́ ìkyì-akpá mà, fʉ̀kʉ́ kayinò mànà nʉ́ngǎ kɨ̀walɨ̀ ɔ̌ rɔ̀ rɨ́ dhu ɔ̀nyʉ rɔ́rɔ̀, nyǎdʉ̀ ʉ̀ndànà ròwù ɨdha nɔ́mvʉ̀?
15 Regah orot iya’afut eo, “Wanawanan rerekabih! Baiyarir ana veya kwa taita’imon a donkey o a ox men kwarufamen kwabow kwan harew kwaitih tetomatom?
16 Nɨ́ yàrɨ́ tsìbhálɛ nɨ́ Àbràhamʉ̀-dhú-bvʉ̌ tsìbhíngba, ndɨrɔ̀ Sìtanɨ̀ nʉ́ʉtsɨ ka ràrà àhʉ atdí kumì dɔ̀ná àrʉ̀ nà atɔ nyʉ́ tɨ́. Nɨ́ dhu àmbɛ̀nà tɨ́ obhó àkǎ kɨkɔ̀lɔ̀ ka Sìtanɨ̀ bhà imbi ɔ̌ rɔ̀ sàbatʉ̀-ɨdhɔ̀ ɔ̌?»
16 Iti babin i Abraham uwan ta, Satan bai fatum wainab kwamur etei 18 sawar, naatu boun ana bai’akirane Baiyarir ana veya abobotait yawas baib isan asinaf kakaf?”
17 Wɔ̀ dhu bhěyi Yěsù ìvǔ dhu rɔ̀, yà kà-rɔ̌ òmvǔ tɨ́ rɨ́’ɨ̀ kɔ́rɔ́ alɛ-nyɨ̀ náadʉ̀ ɨ̀wʉ atdídɔ̌. Pbɛ́tʉ̀, ihé-yà-ɨdhɛ̀ náadʉ̀ ndɨ̀ka atdídɔ̌, yà Yěsù rǎrà ɔ̀nzɨ̀nà rɔ̌ ɨdhɔ rɨ̌ ìndrǔ ʉ̀kɔ̌ nɨ̌ kɔ́rɔ́ dhu-okú dɔ̀ rɔ̀.
17 Iti na’atube eo ana veya ana rakit sabuw biyah eohow, baise sabuw moumurih na’in sawar gewasih sinaf hi’i’itan isan hiyasisir.
18 Yěsù adʉ̀ àtɨ̀nà tdɨ́tdɔ̌: «Ádhu ndɨ ɔ̀rʉ̀-akpà ɔ̌ Ádrʉ̀ngbǎ kamà Kàgàwà bhà idzi nɔ́fɔ̀ ndɨ̀ nà? Ma mádʉ̀ kùdhe àdhu rɔ̌?
18 Imaibo Jesu ibatiyih, “God ana aiwob itinin i mi’itube? Abisa biyanamaim boro anayai kwana’itin?
19 Kɨ̀lɨ ndɨ̀ yà atdí alɛ níidyi ndòzò pbɨ̀ndà ɨnga ɔ̌ hàràdalɨ̀-kpɔ̌ bhěyi. Ndɨ hàràdalɨ̀-kpɔ̌ nɨ́ɨnga, ndòvì, ndàdʉ̀ òngo itsukpó tɨ́, àrɛ̀ ràdʉ̀ ɨdzàya nɔ́sɨ̀ sɔ̀bɨ̌na nzínzì ɔ̌.»
19 Itinin ta i orot ana ai momor ro’on bai in ana masawamaim tanum, naatu kuboun yen ra’at ai mamatar ana veya’amaim, mamu hina famefamenamaim hibatar hima’am na’atube.”
20 Yěsù adʉ̀ dhu ìvu tdɨ́tdɔ̌, ndàtɨ: «Ádhu ndɨ ma mádʉ̀ Kàgàwà bhà idzi núdhě rɔ̀ná?
20 Jesu iban maiye ibatiyih, “God ana aiwob i boro abisa’amaim ana yai kwana’itin?
21 Yàrɨ́ nɨ́ ndɨ kɔ̌fɔ̀ ndɨ̀ nà dhu: Kɨ̌lɨ ndɨ̀ yà atdí tsìbhálɛ níidyi, ndàngbǒ mbɛ̀mbɛ̀ ɔ́yɔ̌ kumì dɔ̀ná imbò nà kìlo nganʉ̀-ra tɔ́ ɔ̀ afi bhěyi, ndɨ dhu ràdʉ̀ ndɨ idyi nábhʉ rɨ̀vʉ̀ kɔ́rɔ́.»
21 Ana itinin ta i babin ana faraw afuninamih bai tew gagamin wanawanan isuwai re yeast auman wanawanan nayai kamat ra’at yen tew awan kakaratan na’atube.”
22 Yěsù adɨ̀ ndàmbɛ àrà dɔ̌ Yèrùsàlɛmà tɔ́ kɨgɔ̀ ɔ̀. Nɨ́ kǎránà dhu núdhe rɔ̌ ìndrǔ tɔ̀ yà ndɨ̀ ndʉ́da ɔ̀yanǎ kɨgɔ̀ mà pbanga mànà ɔ̀nǎ.
22 Imaibo Jesu au Jerusalem yen inan ana maramaim, bar merar gagamih naatu bar merar gidigidih imaim run tit, sabuw i’obaibiyih auman yen in.
23 Nɨ́ atdí alɛ níivú dhu kà-tsʉ̌ ndàtɨ: «Ádrʉ̀ngbǎlɛ́, tɨ́ ngúfe alɛ kɛ̀lɛ̌ ɨ ʉ̀gʉ̌gʉ̀ya?» Nɨ́ Yěsù adʉ̀ dhu àdu abádhí tɔ̀, ndàtɨ:
23 Orot babin ta na Jesu ibatiy, “Regah o kunotanot boro sabuw matan ta’amo God yawas nitih?”
24 «Nyɔ̀nzɨ ɔbɨ nyǒtsù ndɨ̀ nɨ́pbɔ̌ tsǎtsʉ̀ ɔ̌. Obhó tɨ́, ma mátɨna nyɨ̌ nɨ̌: ábhɔ̌ alɛ nyʉ́ nóowuya ’òmvù rɔ̌ ’òtsù, pbɛ́tʉ̀ ndɨ dhu náaraya nzɨ̌ àkǎ rɔ̌ abádhí tɔ̀.
24 “Kwanabow gewas etawan awan kukurinamaim kwanarun, anayabin sabuw moumurih na’in boro nati etawanamaim run isan hinasinaftobon, baise a tur ao’owen boro men nakaram.
25 Atdíku, ɨdza-àbadhi nɨ́ɨvàya ndɨ̀, ndàdʉ̀ tsǎtsʉ̀ nápbi ɨdza nǎ rɔ̀. Nɨ́ iri nyɨ̌ nyɔ̀tdɨ̀ nyɨ̌ rɔ̀, nyɨ̌ nyokoya gukyè nyǎmbɛ tsǎtsʉ̀ ɔ̀tdɔ̀ dɔ̌, nyǒwù àtɨ̀nà rɔ̌: ‹Ádrʉ̀ngbǎlɛ́, ápfo tsǎtsʉ̀ fǎkà,› nɨ́ ɨdza-àbadhi náaraya dhu àdu rɔ̌ fʉ̌kʉ̀ ndàtɨ: ‹Ɨnzá ma mʉ̀nɨ nyɨ̌ nyìwǔ àdhà rɔ̀ màtɨ́ dhu!›
25 Regah bar matuwan namisir etawan nahirihir kwa boro ufun kwanabat etawan kwanarukikitar kwanao, ‘Regah etawan kubotawiy arun,’ naatu i boro nao, ‘Ayu men aso’ob kwa iyab, naatu menane kwana.’
26 Nɨ́rɔ̀ nɨ́ ndɨ nyɨ̌ nyowuya àtɨ̀nà rɔ̌ kànɨ̌: ‹Mǎ manyʉ̀ tɨ́ obhó dhu, mǎdʉ̀ dhu ɔ̀mvʉ̀ ɔnzɨ̀nʉ́ rɔ̀? Ndɨrɔ̀ nyɨ nyaránà tɨ́ obhó dhu núdhe rɔ̌ fǎkà fàká pbanga-tsidɔ̌ ngʉdhà ɔ̌ rɔ̀?›
26 Imaibo kwa boro kwaniya’afut kwanao, ‘Aki o bairi taa tatom, naatu ai bar ai meraramaim ibi’obaibiyi iso’ob, aisim kukakasiy.’
27 Nɨ́ àbadhi adʉ̀ya àtɨ̀nà nyɨ̌ nɨ̌ tdɨ́tdɔ̌: ‹Ɨnzá ma mʉ̀nɨ àdhà rɔ̀ màtɨ́ nyɨ̌ nyìwǔ dhu. Nɨ́ nyìndrǐ nyɨ̌ ɨtsɛ nyʉ́ tɨdú rɔ̀, nyɨ̌ kɔ́rɔ́, yà nzɛ́rɛ dhu ɔ̀nzɨ nyɨ̌ nyarɨ́ rɔ̀!›
27 Baise i boro nao maiye, ‘Ayu men aso’ob kwa iyab naatu menane kwana. Biyau’umaim kwatit sa’ab kwan, bowabow kakafin sinafuyah.’
28 Àbràhamʉ̀ mà, Ìsakà mà, Yàkɔbhɔ̀ mà kɔ́rɔ́ pbànábí mànà nyɨ̌ nyàla ɔ̀rʉ̀-akpà ɔ̌ Ádrʉ̀ngbǎ kamà Kàgàwà bhà idzi ɔ̌ òkò rɔ́, kadʉ̀ nyǒdì iri ányɨ̀rɔ̀ rɔ̀ nɨ́ ndɨ, nyɨ̌ nyambɛ̀ya ɔ̀dzɨ dɔ̌, nyǎdʉ̀ àmbɛ kǔkʉ nátri dɔ̌.
28 Naatu boro narukouwi ufun kwanatit kwanama kwanarerey, wa kwanayob kakikak hiniwa’an, naatu kwananuwanuw boro Abraham, Isaac, Jacob naatu dinab oro’orot God ana aiwobomaim hinabat hinabiyasisir kwana’itih!
29 Nɨ́ ìndrǔ níiwúya ɨ̀fɔ yà adzɨ-pbɨdɔ̀ ɔ̀nǎ rɔ̌, ’àdʉ̀ dhu ɔ̀nyʉ̀ atdíkpá ndɨ ɔ̀rʉ̀-akpà ɔ̌ Ádrʉ̀ngbǎ kamà Kàgàwà bhà idzi ɔ̌.
29 Sabuw boro veya yeninane, veya ra’iyinane, naatu torene, oyawane etei hinaru’ay God ana aiwobomaim hai efan hinabow hinamare hinama hiyuw hinaa hinabiyasisir boro kwana’itih.
30 Nɨ́ yà kòmbí arɨ́’ɨ̀ olù alɛ tɨ́ alɛ, nóokoya wɛmbɛrɛ̀ tɨ́, ndɨrɔ̀ yà wɛmbɛrɛ̀ tɨ́ arɨ́ kombí alɛ, nóokoya olù alɛ tɨ́.»
30 Sabuw iyab boun wan tibi’iyon boro hini’uf, naatu sabuw iyab boun tibi’uf boro wan hini’iyon efan hinab.
31 Wɔ̀ ndɨ kàsʉmɨ̀ ɔ̌ tɨ́, ngúfe Pbàfàrìsáyó níiwú dhu ɔ̀vɔ̀ Yěsù tɔ̀, ’àtɨ: «Ɨ́và nyɨ nyarà ɨrɔ́ rɔ̀, Hɛ̀rɔdɛ̀ rɨ̌ dhu ɔ̀nzɨ ndɨ́nɨ̌ ndabhʉ̀ tɨ́ nyɨ kohò nɨ́dhunɨ̌.»
31 Nati veya ta’imon, Pharisee afa hina Jesu ana tur hi’owen hio, “O boro efan iti inihamiy inan efan ta, anayabin Herod ekokok o na’asbuni inamorobomih ef enunuwet.”
32 Nɨ́ kǎdʉ̀ àtɨ̀nà abádhí nɨ̌: «Nyòwu nyàtɨ wɔ̀ ayíwě nɨ̌: Rɔ̀pɛ̀ ndɨ̀ indo, ràrà àhʉ tsútsǎ, ma ràrɨ̌ nzɛ́rɛ-alafí nípfǒ, modì ìndrǔ ɔ̀ rɔ̀, ndɨrɔ̀ ma ràrɨ̌ andɨ nà alɛ nɨ́gʉ̌. Ndɨrɔ̀ ibho ma radʉ̀ya pbàkà kasʉ nɨ́tɔ̀.
32 Jesu iyafutih eo, “Kwan nati haruharu ana tur kwa’owen, ayu boun naatu maras hairi i boro sabuw iyab hisawow tema’am biyahimaim demon boro ana nunih naatu sawusawuwih aniyawasih, naatu veya baitounin i ayu au bowabow abisa bowamih anot anan i yomanin anisawar.
33 Pbɛ́tʉ̀ rɔ̀pɛ̀ ndɨ̀ indo, tsútsǎ, ràrà àhʉ ibho, dhu àkǎ mɔdɨ̀ dùdu, mambɛ àrà dɔ̌. Obhó tɨ́, dhu àkǎnà nzá nabì ràrà ɔ̀vɛ̀ igi Yèrùsàlɛmà tɔ́ kɨgɔ̀ rɔ̌ rɔ̀.»
33 Baise boun, maras, naatu mar natot ayu boro au ef anab maiye anayen anan, anayabin ef men ema’am dinab orot boro Jerusalem ufunane namorob.
34 «Yèrùsàlɛmà, Yèrùsàlɛmǎ, nyɨ̌ nyarɨ́ pbànábí nɔ̀kyɛ nyǎdʉ̀ Kàgàwà òvì tɨnʉ ɔ̀ alɛ núbvu odu nɨ̌. Abhɔ-gʉ̀na nyʉ́ ma mómvù mandu ʉ̀nʉ́ aróko alɛ-tsʉ̀ àdhàdhɨ̀ à’ʉ̌-yà-ba náarɨ́ pbɨ̀ndà inzo-tsʉ̀ nándǔ pékéléna-tsì dhu bhěyi! Pbɛ́tʉ̀ nyɨ nyádʉ̀ nzá ndɨ̀ dhu nózè.
34 O Jerusalem, Jerusalem, dinab oro’orot irouw himorob, naatu kob abarayah God biyafarih kabayamaim irouw himorob. Mar bai’ab a kok a sabuw ataba’afuwih, kokorere natunatun bebenamaim ebaba’afuwih na’atube, baise o men i kok.
35 Nɨ́rɔ̀ kɔ̀nɨ̌, ka kɨ́ pɛ́ fʉ̀kʉ́ ɨdza nʉ́bha fʉkʉ́. Ma mɨ́ obhó dhu nʉ́nɔ fʉ̌kʉ̀: nyɨ̌ nyɨ́ nzɨ̌ ma àlǎ tdɨ́tdɔ̌, ràrà àhʉ nyɨ̌ nyowuya àtɨ̀nà: Kàgàwà ràkǎ ndàso Ádrʉ̀ngbǎlɛ-ɔvɔ̀ rɔ̌ rɨ́rà alɛ ɔ̀ná ɨdhɔ ɔ̀.»
35 Imih a bar boro hinihamiy barikokow natuw. A tur ao’owen, ayu boro men kwana’itu, ana veya’amaim boro inao, ‘Yait Regah wabinamaim enan boro baigegewasin nab!’”
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Lucas 13, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.