Mateus 7
Ŋwa' Nyo' Moŋkan mo Monfɛm (NHUNT) vs BKJ
1 “Fo ben elomtè gee di bonyii bomew e kɛ, nonɛn ɛ́ Nyo' saa ke elom tɛn dinɛn kɛ.
1 Não julgueis, para que não sejais julgados.
2 Ben ekeè lɛ je yì ben lomte gee di wee mvu le jó, nu kɛ yì Nyo' nu ke elom tɛn dinɛn jó. Fiɛɛ fì wee feeke fiɛɛ jó sɛ nyaa ɛ̂ wee, nu kɛ fí fì Nyo' nu ke efew jó sɛ nya ɛ̂ mwɛtɛn.
2 Porque com o juízo com que julgardes sereis julgados; e com a medida que medirdes vós sereis medidos.
3 Ɛ̀ nu nje la wvù wo ké no taale ɛ ɛ̀ nu sheshe yì nu ɛ̂ waa bwoo jise, geenɛn yaa yɛne kekew kè nu ɛ̂ diuw jise le kɛ?
3 E por que tu observas o cisco que está no olho do teu irmão, e não percebes a viga que está no teu próprio olho?
4 Ɛ̀ nulo ɛ́ wo eghan nɛɛ sɛ no gayte ɛ̂ waa bwoo lɛ, ‘Kɛ leem ɛ́ me embvuse sheshe ɛ̂ wo jise,’ geenɛn ɛ kekew nu ɛ̂ diuw jise le?
4 Ou como dirás a teu irmão: Deixa-me tirar o cisco do teu olho, e, eis uma viga no teu próprio olho?
5 Wo nu wee kenduŋcɛ ye! Yawɛ ebvuse kekew kè nu ɛ̂ diuw jise le sɛ loocɛ eyɛn sheshe yì nu ɛ̂ jise di waa bwoo le, emum ebvuse.
5 Hipócrita, tira primeiro a viga do teu olho, e então verás com clareza para tirar o cisco do olho do teu irmão.
6 Fo ben ejo fiɛɛ fi Nyo' le enya ɛ̂ bwé kɛ. Ɛ́ ben ge nonɛn, ɛ́ yí ebaŋke ye elumyɛ lo ben. Fo ben ejo tɛn ɛjisɛ ɛ baŋ ɛyene enya ɛ̂ boŋkunyam kɛ. Ɛ́ ben ge nonɛn, ɛ́ bó efoy kɛ lo bô bikaa.
6 Não deis o que é santo aos cães, nem lanceis aos porcos as vossas pérolas, para que não suceda que as pisem com os seus pés, e voltando-se novamente, vos despedacem.
7 Ben ebiitè, ɛ́ Nyo' ke enya ɛ̂ ben. Ben egomtè, ɛ́ Nyo' ke ege ɛ́ ben eyɛn. Ben ekumcì kembuŋ, ɛ́ Nyo' ke eyene ɛ̂ ben.
7 Pedi, e dar-se-vos-á; buscai e encontrareis; batei e abrir-se-vos-á.
8 Ben ekeè lɛ wee tfuu wvù biite, nu ke ekɛŋkɛ, ɛ wee tfuu wvù gomte, nu ke eyɛn, ɛ wvù kumci kembuŋ nu ɛ bó nu ke eyene ɛ̂ wvú.
8 Porque aquele que pede, recebe; e o que busca, encontra; e ao que bate, abrir-se-lhe-á.
9 Ɛ̀ nu yɛɛ ɛ̂ ben ɛntelɛŋ wvù waa we bife bvulɛm, ɛ́ wvú enya ɛ ɛ̀ nu tɛ ɛ̂ wvú?
9 Ou qual dentre vós é o homem que, se seu filho lhe pedir pão, lhe dará uma pedra?
10 Kɛnɛɛ wvú bife bye, ɛ́ wvú enya ɛ ɛ̀ nu yo ɛ̂ wvú?
10 Ou se lhe pedir peixe, lhe dará uma serpente?
11 Ɛ́ ben fɛn bò ɛ̀ nu bonyii bò befe kee keenya mwɛɛm mvù jee ɛ̂ boom bonɛn, tu kɛ Icee wene wvù nu fowe nulo enya mwɛɛm mvù jee ɛ̂ bonyii bò biite ɛ̂ wvú efey naa lo nonɛn e?
11 Então se vós, sendo maus, sabeis dar boas dádivas aos vossos filhos, quanto mais vosso Pai, que está no céu, dará coisas boas aos que lhe pedirem?
12 Fí ɛ mum ɛ no nu lɛ, naa la fì ben shieele lɛ bonyii egeè fô ben e, enù fí fì ben egeè tɛn fô bó le, njefo fifin nu naa fiɛɛ ficii fì Ŋwa' bonci bo Muses e noo Boŋwa' bo bonyii bo ntum Nyo' le yɛɛyi.
12 Portanto, todas as coisas que vós quereis que vos façam os homens, fazei-o também a eles; pois esta é a lei e os profetas.
13 Ben eley ɛ̂ ketaaŋ e ɛ ɛ̀ nu fô diuw wvu fiasaa le, njefo diuw wvù nu gbwuuu nu wvu cekey keeley fó, ɛ wvuwɛ nu wvù gɛne fô bó nu ke elɛse lo bonyii, ɛ bonyii leyte fô wvuwɛ le nteen.
13 Entrai pela porta estreita, porque larga é a porta, e amplo é o caminho que conduz à destruição, e muitos são os que entram por ela.
14 Ben ekeè lɛ diuw ketaaŋ wvu fiasaa, bô je yì tɛmyi nu yì gɛne fô nshii wvù mɛy lo le. Ɛ bonyii bò yɛne yí le nu caan.
14 Porque estreita é a porta e apertado é o caminho que conduz à vida, e são poucos os que a encontram.
15 Ben eyɛnè ɛkumɛ bonyii bò mbiayte lɛ bó nu bonyii bo ntum Nyo' le. Bó too fô ben e yen'yi ye le lɛ ɛ̀ nu njée, geenɛn ɛ ɛnte nu bokuula bò nulo eyɛse lo njée.
15 Cuidado com os falsos profetas, que vêm a vós vestidos como ovelhas, mas, interiormente, são lobos devoradores.
16 Ben nu ke ekiɛɛ bó ɛ ɛ̀ nu yî gee dibole kɛ lɛŋlɛŋ no bó ké kiɛɛ kete yî mvuntam mvù yumte yî dvú le. Ɛ̀ nulo ɛ́ bó ekoy yoŋ yî bisafe le, kɛnɛɛ ekoy fimbi yî ɛwantɛ le?
16 Por seus frutos os conhecereis. Homens colhem uvas dos espinheiros, ou figos dos abrolhos?
17 Fí nu lɛ kete kè jee kecii ké no yumte mvuntam mvù jee, ɛ kete kè befe yumte mvuntam mvù befe.
17 Assim, toda a árvore boa produz bons frutos, mas a árvore corrompida produz frutos ruins.
18 Kɛ kete kè jee nulo eyum mvuntam mvù befe kɛ. Ɛ kɛ ɛ̀ nulo tɛn ɛ́ kete kè befe eyum mvuntam mvù jee kɛ.
18 Não pode a árvore boa dar frutos ruins, nem pode a árvore corrompida dar frutos bons.
19 Kete kecii kè yaa yumte mvuntam mvù jee nu ɛ bó ké gbwo ton lo.
19 Toda a árvore que não produz frutos bons corta-se e lança-se no fogo.
20 Nonɛn, ben nu ke ekiɛɛ bonyii bo mbiay e bodvu ɛ ɛ̀ nu yî gee dibole.
20 Portanto, pelos seus frutos os conhecereis.
21 Kɛ ɛ̀ nu wee tfuu wvù teŋe me lɛ, ‘Tata, Tata’, wvù nu ke eley bvunfon bvu fowe le kɛ. Ɛ̀ nu ke eley kɛ wee wvù gee fiɛɛ fì Icɛm wvù nu fowe shieele.
21 Nem todo o que me diz: Senhor, Senhor, entrará no reino do céu, mas aquele que faz a vontade de meu Pai que está no céu.
22 Ɛ̀ nu ke enu ɛbvubwɛ bvu nsaw wvu fokemɛse le, ɛ́ bonyii nteen ebiite ɛ̂ me lɛ, ‘Tata, Tata, bese se teete kɛ bontum bo Nyo' le yî mvuŋgay mvu diee diuw e, bvuuse bonceendaa bo dɛwle le yî bonyii le yî mvuŋgay mvu diee diuw e, bvuu gee biŋghaw bi mwɛɛm e yî mvuŋgay mvu diee diuw e?’
22 Muitos me dirão naquele dia: Senhor, Senhor, não profetizamos nós em teu nome? E em teu nome não expulsamos os demônios? E em teu nome não fizemos muitas maravilhas?
23 Ɛ me emum eŋgay lo ɛ̂ bó lɛ, ‘Kɛ me ŋke nu ɛ ŋkiɛɛ wa lo ben kɛ. Ben enɛ lo ɛ̂ me ɛjise bonyii bò buwyi mwɛɛm.’
23 E então lhes declararei: Eu nunca vos conheci; apartai-vos de mim, vós trabalhadores da iniquidade.
24 Nonɛn, wee tfuu wvù yuuke njeme wɛm wvun, gee no wvú gayte nu diɛwɛ wee bvufee wvù to bomɛɛ yew ye yî kembaan e.
24 Todo aquele, pois, que escuta estas minhas palavras e as pratica, assemelhá-lo-ei ao homem sábio, que construiu a sua casa sobre a rocha.
25 Ɛ jaŋ ke gbwe, ɛ jóo yiŋsɛn buy, ɛ fwefwe fey ci yew yidvu, geenɛn ɛ yí faŋɛ yaa ekesɛ kɛ, njefo wvú to nu ɛ lese kenffuy kedvu yî kembaan e.
25 E desceu a chuva, vieram as inundações, e sopraram os ventos e golpearam contra aquela casa, mas ela não caiu, porque estava fundada sobre a rocha.
26 Geenɛn, ɛ wee wvù yuuke njeme wɛm wvun yaa gee no wvú gayte, nu kɛ diɛwɛ keyuŋ ke wee le wvù to bomɛɛ ye yew ɛ ɛ̀ nu yî monshɛɛm e.
26 E aquele que ouve estas minhas palavras e não as pratica, compará-lo-ei ao homem insensato, que edificou a sua casa sobre a areia.
27 Ɛ jaŋ ke gbwe, ɛ jóo yiŋsɛn buy, ɛ fwefwe fey ci yew yidvu, ɛ yí kesɛ, shii fokuse yicii nɛn wuuu.”
27 E desceu a chuva, vieram as inundações, e sopraram os ventos e golpearam contra aquela casa, e ela caiu, e grande foi a sua queda.
28 Ɛ Jisos ke jeme mwɛɛm mvun mvunciim mɛse, ɛ kebombom ke bonyii le kedvu no kɛŋke lo ŋghaw yî n'yɛɛyi we le,
28 E aconteceu que, concluindo Jesus este discurso, as pessoas se admiraram da sua doutrina.
29 njefo wvú to yɛɛyi diɛwɛ wee wvù kɛŋke mvuŋgay mvu n'yɛɛyi le. Kɛ wvú to yɛɛyi diɛwɛ no bonyii bobole bò duŋci bonci bo Nyo' le to ké no yɛɛyi kɛ.
29 Pois ele os ensinava como quem tinha autoridade, e não como os escribas.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Mateus 7, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.