Apocalipse 6
Ŋwa' Nyo' Moŋkan mo Monfɛm (NHUNT) vs NVT
1 Ɛ me no ntaale no Waa Njee wɛ to bayte kelay ke fwe ɛnte jo bilay bi bisooshwiy biɛ, nɛ n'yuw ɛ fiɛɛ fimew ŋgoo mwɛɛm mvu mvuyuum mwɛ le jeme bô diɛw kɛ diɛwɛ ɛ bay jaŋ, gay lɛ, “To!”
1 Enquanto eu observava, o Cordeiro abriu o primeiro dos sete selos do livro. Então ouvi um dos quatro seres vivos dizer com voz de trovão: “Venha!”.
2 Lɛ me ntaa, nɛ n'yɛn nyambala mi yì baa le ɛ wee ɛ ben yî dvú le, kɛŋke kenɛw. Ɛ bó mum bon kefo ke bvunfon e ɛ̂ wvú ɛfa, ɛ wvú buy, gɛn no diuu soo.
2 Quando olhei, vi um cavalo branco. Seu cavaleiro carregava um arco, e sobre sua cabeça foi colocada uma coroa. Ele saiu batalhando para conquistar vitórias.
3 Ɛ Waa Njee ke bay kelay ke bokaŋ bofɛɛ, ɛ me n'yuw ɛ fiɛɛ fi bokaŋ bofɛɛ ŋgoo mwɛɛm mvu mvuyuum mwɛ le gay lɛ, “To!”
3 Quando o Cordeiro abriu o segundo selo, ouvi o segundo ser vivo dizer: “Venha!”.
4 Ɛ nyambala mi buy ɛ yí yɛɛle nɛn ghaŋŋ, ɛ bó mum nya nyo jem mi yi baay ɛ̂ wee wvù to benɛɛ yî dvú le, nya wvú bô mvuŋgay keecake nyɛkeey yî ɛkolɛ ke nshɛ le kecii wvu lɛ bonyii eyuwyi bomew.
4 Então surgiu um cavalo vermelho. Seu cavaleiro recebeu uma grande espada e autoridade para tirar a paz da terra. E houve guerra e matança em toda parte.
5 Ɛ Waa Njee ke bay kelay ke bokaŋ botɛte, ɛ me n'yuw ɛ fiɛɛ fi bokaŋ botɛte ŋgoo mwɛɛm mvu mvuyuum mwɛ le gay lɛ, “To!” Lɛ me ntaa, nɛ n'yɛn nyambala mi yì yiile le, ɛ wee ɛ ben yî dvú le kɛŋke nfew wvù bó feeke mwɛɛm yî dvú le ɛ̂ wvú ɛbo.
5 Quando o Cordeiro abriu o terceiro selo, ouvi o terceiro ser vivo dizer: “Venha!”. Quando olhei, vi um cavalo preto. Seu cavaleiro tinha na mão uma balança.
6 Ɛ me nɛ n'yuw kɛ diɛwɛ diɛw mi jemyi ɛntelɛŋ jo mwɛɛm mvu mvuyuum mvu mvunɛm mwɛ gayte lɛ, “Wee nu ke ejo nlawma wvu yî diuu le dicile sɛ guy fiŋkone fi ɛgiŋ e dvú, kɛnɛɛ ejo nlawma wvu yî diuu le dicile sɛ guy mvuŋkone mvu ɛsɛ le dvú mvuntɛntem. Geenɛn fo wo eshiw mɛɛm bô mbvuum kɛ!”
6 E ouvi uma voz dentre os quatro seres vivos dizer: “Uma medida de trigo ou três medidas de cevada custarão o salário de um dia, mas não desperdice o azeite nem o vinho”.
7 Ɛ Waa Njee ke bay kelay ke bokaŋ bonɛw, ɛ me n'yuw diɛw fiɛɛ fi bokaŋ bonɛw ŋgoo mwɛɛm mvu mvuyuum mwɛ le ɛ yí gay lɛ, “To!”
7 Quando o Cordeiro abriu o quarto selo, ouvi o quarto ser vivo dizer: “Venha!”.
8 Lɛ me ntaa, nɛ n'yɛn nyambala mi le ɛ yí yayse lo, ɛ diee di wee wvù ben yî dvú le nu lɛ Kpwe. Ɛ wvumvu wee bii ɛjim ɛ diee nu Woŋboŋkfu. Ɛ bó nya bó bô mvuŋgay lɛ bó ejo bonyii bo yî keba ke nshɛ le kemwaaŋ ɛnte jo binɛw, elɛse bonyii bodvu bô nyó jem noo jeŋ noo kenfim noo nyám yi ŋkpwaante.
8 Quando olhei, vi um cavalo amarelo. Seu cavaleiro se chamava Morte, e o mundo dos mortos o seguia. Eles receberam autoridade sobre um quarto da terra para matar pela espada, pela fome e pela doença e por meio de animais selvagens.
9 Ɛ Waa Njee ke bay kelay ke bokaŋ botin, ɛ me n'yɛn biyoy bi bonyii le ɛkuse jo ketaŋ ke ncese le. Ɛ biyoy bin nu bi bonyii bò bó to yuwyɛɛ bó nje diɛw Nyo' bô fiɛɛ fì bó to jemyi leeme yî dvú le.
9 Quando o Cordeiro abriu o quinto selo, vi sob o altar as almas de todos que haviam sido mortos por causa da palavra de Deus e por seu testemunho fiel.
10 Ɛ bí wamte foweɛwe lɛ, “O Tata Nyo' wvù nu Ɛwe jo Mwɛɛm Mvunciim, wo wvù yuule, nu kecɛɛy. Wo nu ke ecɛy egɛn ebuy nɛɛ sɛ sumtɛn nsaw wese etfuse ɛnvukɛ yî bonyii bò to yuwyɛɛ bese le bò nu yî ɛkolɛ ke nshɛ le?”
10 Clamavam ao Senhor em alta voz e diziam: “Ó Soberano Senhor, santo e verdadeiro, quanto tempo passará até que julgues os habitantes da terra e vingues nosso sangue?”.
11 Ɛ bó mum nya ndvú yì baa ɛ̂ wee mwaaŋ mwaaŋ bó le, gay lɛ bó ebvuu emoocɛ caan, egɛn ebuy no bó nu ke emɛse eyuwyɛ boom bo bwee bó le bò nu tɛn bonyii bo lemme le bo Nyo' le bò bó to nu keeke eyuwyɛ kɛ no bó to yuwyɛɛ bó.
11 Então a cada um deles foi dada uma veste branca, e lhes foi dito que descansassem mais um pouco até que se completasse o número de seus irmãos, seus companheiros no serviço, que se juntariam a eles depois de serem mortos.
12 Ɛ Waa Njee ke bay kelay ke bokaŋ bosoocaan, ɛ me ntaa nɛ n'yɛn ɛ nshɛ shiw bô mvuŋgay, ɛ diuu baŋke no yiile nɛn tibtibtib diɛwɛ ndvu kembamkpwe le, ɛ kpwee wvù tfule baŋke no yɛɛle nɛn buŋŋ diɛwɛ ɛlɛmɛ le.
12 Enquanto eu observava, o Cordeiro abriu o sexto selo, e houve um grande terremoto. O sol ficou escuro como pano negro, e a lua inteira se tornou vermelha como sangue.
13 Ɛ jón nɛn'yi fowe gbwekene fokuse diɛwɛ mvuntam mvù bɛɛ ndɛcindɛci ɛ nffum fele kale le.
13 Então as estrelas caíram do céu como figos verdes de uma figueira sacudida por um forte vento.
14 Ɛ ɛbulɛ nɛ kɛwe diɛwɛ kemba ke ŋwa' le mum la lo. Ɛ dikum dicii bô bindvuy bicii ja fô mvú to nu.
14 O céu foi enrolado como pergaminho, e todas as montanhas e ilhas foram movidas de seu lugar.
15 Ɛ bonfon bo yî nshɛ le noo bonyii bo baay baay bocii noo bikuu bi bonyii bo nci le bi baay baay noo bonyii bo kpwaw e noo bontɛmemvuŋgay naa noo bonyii bocii kɛnɛɛ bonfaw kɛnɛɛ bò yaa nu kɛ bonfaw, mum no nyiimene ɛ̂ ditfum e noo ɛ̂ bimbaan e kuse yî dikum e.
15 Então os reis da terra, os governantes, os generais, os ricos, os poderosos, os escravos e os livres, todos se esconderam em cavernas e entre as rochas das montanhas.
16 Ɛ bó nyiimene nonɛn, fuuŋke ɛ̂ dikum bô bimbaan gayte lɛ, “Ben egbwekɛn yî yese le, ebaŋyɛ bese fo wee wɛ wvù nu ɛ shii yî kawla le eyɛne bese le bô fo Waa Njee eduŋcɛ shém ye yì ffuuke yî yese le.
16 E gritavam às montanhas e às rochas: “Caiam sobre nós e escondam-nos da face daquele que está sentado no trono e da ira do Cordeiro!
17 Diuu dì bó nu eduŋcɛ shém yibo yì ffuuke nu ɛ to wase ɛ kocɛn, ɛ kɛ wee yaa nu dvú wvù nulo eleem ɛ̂ bó fwe kɛ.”
17 Pois chegou o grande dia de sua ira, e quem poderá sobreviver?”.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Apocalipse 6, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.