1 Reis 14
Newar (NEW) vs ARIB
1 अबलय् हे यारोबामया काय् अबिया बिरामी जुल।
1 Naquele tempo adoeceu Abias, filho de Jeroboão.
2 यारोबामं थः कलाःयात धाल, “छ यारोबामया कलाः खः धकाः सुनानं म्हमसीकेत छं थःत मेम्ह थें च्वंकि। अले छ शीलोय् हुँ। अन जि इस्राएलयाम्ह जुजु जुइ धकाः धाःम्ह अहियाह अगमवक्ता दु।
2 E disse Jeroboão a sua mulher: Levanta-te, e disfarça-te, para que não conheçam que és mulher de Jeroboão, e vai a Siló. Eis que lá está o profeta Aías, o qual falou acerca de mim que eu seria rei sobre este povo.
3 छ वयाथाय् झिपा मरि, भचा ग्वारमरि व छथल कस्ति ज्वनाः हुँ। झी काय्यात छु जुइ धकाः वयाके न्यँ, वं छन्त धाइ।”
3 Leva contigo dez pães, alguns bolos e uma botija de mel, e vai ter com ele; ele te declarará o que há de suceder a este menino.
4 यारोबामया कलातं वं धाःथें हे यात। व शीलोय् अहियाहया छेँय् वन।
4 Assim, pois, fez a mulher de Jeroboão; e, levantando-se, foi a Siló, e entrou na casa de Aías. Este já não podia ver, pois seus olhos haviam cegado por causa da velhice.
5 परमप्रभुं अहियाहयात थथे धयादीगु खः, “यारोबामया कलाः छंके थः बिरामी जूम्ह काय्या बारे न्यनेत वयाच्वंगु दु। छं वयात थथे धा। व वइबलय् वं थःत म्हमसीक मेम्ह थें च्वंकी।”
5 O Senhor, porém, dissera a Aías: Eis que a mulher de Jeroboão vem consultar-te sobre seu filho, que está doente. Assim e assim lhe falarás; porque há de ser que, entrando ela, fingirá ser outra.
6 लुखाय् वयागु पलाःया सः न्यनाः अहियाहं धाल, “अय् यारोबामया कलाः, दुहां वा! छाय् छं थथे बहाना यानागु? जिके छंगु लागि छगू बांमलाःगु खबर दु।
6 Sucedeu que, ouvindo Aías o ruído de seus pés, ao entrar ela pela porta, disse: Entra, mulher de Jeroboão; por que te disfarças assim? Pois eu sou enviado a ti com duras novas.
7 वनाः यारोबामयात थथे धा, परमप्रभु, इस्राएलया परमेश्वरं थथे धयादी, ‘जिं छन्त मनूतय्गु दथुं थकयाः जिमि प्रजा इस्राएलया शासक दय्का।
7 Vai, dize a Jeroboão: Assim diz o Senhor Deus de Israel: Porquanto te exaltei do meio do povo, e te constituí príncipe sobre o meu povo de Israel,
8 दाऊदया घरानाया ल्हातं राज्य लाकाकयाः जिं छन्त बिया। तर छ जिम्ह दास दाऊद थें मजू। दाऊदं जिगु आज्ञा मानय् यात, जितः यःगु ज्या यायेत दुनुगलंनिसें जिगु ल्यू जुल।
8 e rasguei o reino da casa de Davi, e o dei a ti; todavia não tens sido como o meu servo Davi, que guardou os meus mandamentos e que me seguiu de todo o coração para fazer somente o que era reto aos meus olhos;
9 छंगु न्हापा शासन याःपिं जुजुपिन्सं स्वयाः छं यक्व अप्वः मभिंगु ज्या याःगु दु। छं जितः हेला याःगु दु अले पुजा यायेत धातुया मूर्तित दय्काः जितः तंचाय्कूगु दु। छं थःगु जँ जिपाखे फहीकूगु दु।
9 mas tens praticado o mal, pior do que todos os que foram antes de ti, e foste fizeste para ti outros deuses e imagens de fundição, para provocar-me à ira, e me lançaste para trás das tuas costas;
10 “‘अथे जुयाः जिं यारोबामया घरानाय् विपत्ति हयाबी। जिं इस्राएलय् दुपिं यारोबामया परिवारयापिं दासतनापं फुक्क सन्तानतय्त स्यानाबी। जिं यारोबामया घरानायात नाश यानाबी अले सौयात च्याकू थें च्याकाबी।
10 portanto, eis que trarei o mal sobre a casa de Jeroboão, e exterminarei de Jeroboão todo homem, escravo ou livre, em Israel, e lançarei fora os remanescentes da casa de Jeroboão, como se lança fora o esterco, até que de todo se acabe.
11 यारोबामया छेँयाम्ह सुं शहरय् सित धाःसा वयात खिचां नइ, बुँइ सित धाःसा गिद्धतय्सं नइ। परमप्रभुं थथे धयादीगु दु!’
11 Quem morrer a Jeroboão na cidade, comê-lo-ão os cães; e o que lhe morrer no campo, comê-lo-ão as aves do céu; porque o Senhor o disse.
12 “उकिं छ दनाः थःगु छेँय् हुँ। छं शहरया दुने पलाः तयेवं हे व काय्मचा सी।
12 Levanta-te, pois, e vai-te para tua casa; ao entrarem os teus pés na cidade, o menino morrerá.
13 इस्राएलयापिं फुक्क मनूतय्सं नुगः मछिंकाः वयात थुनाबी। छाय्धाःसा परमप्रभु, इस्राएलया परमेश्वरं वयाके जक छुं भिंगु खँ लुइकादीगुलिं यारोबामया परिवारयापिं मध्ये वयात जक थुनी।
13 E todo o Israel o pranteará, e o sepultará; porque de Jeroboão só este entrará em sepultura, porquanto, dos da casa de Jeroboão, só nele se achou alguma coisa boa para com o Senhor Deus de Israel.
14 “परमप्रभुं इस्राएलय् छम्ह जुजु ल्ययादी, अले वं उखुन्हु हे यारोबामया परिवारयात नाश यानाबी। व दिं थौं हे खः। खः, थौं हे खः।
14 O Senhor, porém, levantará para si um rei sobre Israel, que destruirá a casa de Jeroboão. Este é o dia! Sim desde agora.
15 परमप्रभुं इस्राएलयात सजाँय बियादी अले व खुसिइ तिंकथि संगु थें सनी। वय्कलं इस्राएलीतय्त इमि पुर्खातय्त बियादीगु थ्व भिंगु देशं लिनादी अले यूफ्रेटिस खुसिया पारि थुखेलाः उखेलाः मदय्काबी। छाय्धाःसा अशेरा द्यःमय्जुया मूर्ति दय्काः इमिसं वय्कःयात तंचाय्कूगु दु।
15 Ferirá o Senhor a Israel, como se agita a cana nas águas; e arrancará a Israel desta boa terra que tinha dado a seus pais, e o espalhará para além do rio, porquanto fizeram os seus aserins, provocando o Senhor à ira.
16 यारोबामं याःगु पाप व वं इस्राएलीतय्त याकूगु पापं यानाः परमप्रभुं इस्राएलयात त्वःतादी।”
16 E entregará Israel por causa dos pecados de Jeroboão, o qual pecou e fez pecar a Israel.
17 अले यारोबामया कलाः तिर्साय् लिहां वन। वं छेँया लुखाखलुइ पलाः तयेवं काय्मचा सित।
17 Então a mulher de Jeroboão se levantou e partiu, e veio para Tirza; chegando ela ao limiar da casa, o menino morreu.
18 परमप्रभुं थः दास अहियाहपाखें धयादीगुकथं इमिसं वयात थुन, सकलें इस्राएलीतय्सं वयागु निंतिं नुगः मछिंकल।
18 E todo o Israel o sepultou e o pranteou, conforme a palavra do Senhor, que ele falara por intermédio de seu servo Aías, o profeta.
19 यारोबाम जुजु जुयाच्वंबलय् जूगु फुक्क खँ, वं याःगु लडाइँ व वं गुकथं शासन यात धइगु खँ इस्राएलया जुजुपिनिगु इतिहासया सफुलिइ च्वयातःगु दु।
19 Quanto ao restante dos atos de Jeroboão, como guerreou, e como reinou, eis que está escrito no livro das crônicas dos reis de Israel.
20 यारोबामं निइनिदँ शासन यात। व थः पुर्खात थें सीधुंकाः वयात थुन। वया लिपा वया काय् नादाब जुजु जुल।
20 E o tempo que Jeroboão reinou foi vinte e dois anos. E dormiu com seus pais; e Nadabe, seu filho, reinou em seu lugar.
21 सोलोमनया काय् रहबामं यहूदाय् शासन यात। व पिइछदँ दुबलय् जुजु जुल। इस्राएलया फुक्क कुलया दथुं थःगु नां तयेत परमप्रभुं ल्ययादीगु शहर यरूशलेमय् वं झिंन्हय्दँ शासन यात। वया मांया नां नामा खः, व छम्ह अम्मोनी खः।
21 Reinou em Judá Roboão, filho de Salomão. Tinha quarenta e um anos quando começou a reinar, e reinou dezessete anos em Jerusalém, a cidade que o Senhor escolhera dentre todas as tribos de Israel para pôr ali o seu nome. E era o nome de sua mãe Naamá, a amonita.
22 यहूदाया मनूतय्सं परमप्रभुं याये मते धकाः धयादीगु मभिंगु ज्या यात। इमि पुर्खातय्सं स्वयाः अप्वः पाप यानाः इमिसं वय्कःयात तंचाय्का नुगः मुइकल।
22 E fez Judá o que era mau aos olhos do Senhor; e, com os seus pecados que cometeram, provocaram-no a zelos, mais do que o fizeram os seus pais.
23 इमिसं थःगु निंतिं पुजा याइगु थाय्, च्वखगु ल्वहंया थां व अशेरा द्यःमय्जुया थांत फुक्क गुँच्वकाय् च्वकाय् व फुक्क वाउँगु सिमाया क्वय् थापं यात।
23 Porque também eles edificaram altos, e colunas, e aserins sobre todo alto outeiro e debaixo de toda árvore frondosa;
24 देशया फुक्क पुजा याइगु थासय् मिजं वेश्यात नं दु। परमप्रभुं इस्राएलया न्ह्यःनं पितिनाछ्वःपिं जात जातियापिनि घच्चाइपुगु ज्या मनूतय्सं याना हल।
24 e havia também sodomitas na terra: fizeram conforme todas as abominações dos povos que o Senhor tinha expulsado de diante dos filhos de Israel.
25 रहबाम जुजु जुयाच्वंगु न्यागूगु दँय् मिश्र देशयाम्ह जुजु शीशकं यरूशलेमय् हमला यात।
25 Ora, sucedeu que, no quinto ano do rei Roboão, Sisaque, rei do Egito, subiu contra Jerusalém,
26 वं परमप्रभुया देगः व जुजुया दरबारया मू मू वंगु सामान लुटे यानायंकल। वं सोलोमनं दय्कूगु लुँया ढालतनापं फुक्क हे यंकल।
26 e tomou os tesouros da casa de Senhor e os tesouros da casa do rei; levou tudo. Também tomou todos os escudos de ouro que Salomão tinha feito.
27 उकिं रहबाम जुजुं उकिया पलेसा कँय्या ढालत दय्काः दरबारया लुखा पिवाःतय् कप्तानतय्त बिल।
27 Em lugar deles, fez o rei Roboão escudos de bronze, e os entregou nas mãos dos capitães da guarda, que guardavam a porta da casa do rei.
28 जुजु परमप्रभुया देगलय् वंक्वपतिकं लुखा पिवाःतय्सं उपिं ढालत पित हइगु, लिपा हाकनं उपिं ढालत पिवाःत च्वनीगु क्वथाय् लित यंकीगु।
28 E todas as vezes que o rei entrava na casa do Senhor os da guarda levavam os escudos, e depois tornavam a pô-los na câmara da guarda.
29 रहबाम जुजु जुयाच्वंबलय् जूगु फुक्क खँ, वं याःगु फुक्क ज्या यहूदाया जुजुपिनिगु इतिहासया सफुलिइ च्वयातःगु दु।
29 Quanto ao restante dos atos de Reboão, e a tudo quanto fez, porventura não estão escritos no livro das crônicas dos reis de Judá?
30 रहबाम व यारोबामया दथुइ मदिक्क लडाइँ जुया हे च्वन।
30 Houve guerra continuamente entre Roboão e Jeroboão.
31 रहबाम थः पुर्खात थें सित। वयात दाऊदया शहरय् इपिंनापं थुन। वया मां नामा खः, व अम्मोन देशयाम्ह खः। रहबामया लिपा वया काय् अबिया जुजु जुल।
31 E Roboão dormiu com seus pais, e foi sepultado com eles na cidade de Davi. Era o nome de sua mãe Naamá, a amonita. E Abião, seu filho, reinou em seu lugar.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar 1 Reis 14, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.