Mateus 6
ULwitikano uLupya (NDH) vs NTLH
1 UYeesu akeendelela ukuyugha akati, “Teshanga! Manye mubhombaghe inyiisa pandaashi pa bhandu ukuti bhabhabhone. Paapo linga mukubhomba ulwo, mutaamukapokeele umufwalo ukufuma kwa Ghuuso yuuyo ali kumwanya.
1 — Tenham o cuidado de não praticarem os seus deveres religiosos em público a fim de serem vistos pelos outros. Se vocês agirem assim, não receberão nenhuma recompensa do Pai de vocês, que está no céu.
2 Po bhwo mukubhaafwa abhapiina, manye mwifumushange ukuti mwilangishe isa muumwo abhongubhisania bhakubhombela mu masinaghoghi na mu sila ukuti abhandu bhabhapaalaghe. Nalooli ingubhabhuula, bhapokeelite ngaanila umufwalo ghwabho.
2 — Quando você der alguma coisa a uma pessoa necessitada, não fique contando o que fez, como os hipócritas fazem nas
3 Loole ughwe bhwo kubhaafwa abhapiina, akakono kaako aka kushoomi manye kamanyaghe shiisho akakono aka kumwisa kakubhomba,
3 Mas você, quando ajudar alguma pessoa necessitada, faça isso de tal modo que nem mesmo o seu amigo mais íntimo fique sabendo do que você fez.
4 ukuti ubhutuuli bhwako bhubhange bhwa ku bhushiifu. Paapo uGhuuso yuuyo akuteshanga shiisho shikubhombighwa ku bhushiifu, indiakakuhombe.”
4 Isso deve ficar em segredo; e o seu Pai, que vê o que você faz em segredo, lhe dará a recompensa.
5 UYeesu akayugha soona akati, “Bhwo mukwipuuta kwa Chaala, manye mubhange ungati bhongubhisania. Paapo abheene bhiighanite ukwilangisha ku bhandu bhwo bhakwipuuta kwa Chaala mu masinaghoghi na mu sila indekaania ukuti abhandu bhabhapaalaghe. Nalooli ingubhabhuula, bhapokeelite ngaanila umufwalo ghwabho.
5 — Quando vocês orarem, não sejam como os hipócritas. Eles gostam de orar de pé nas
6 Loole ughwe bhwo kwipuuta kwa Chaala, ghwingile ku ifungu nu kupinga ichiighi. Po ghwipuute ku Ghuuso yuuyo atakubhoneka. Po uGhuuso yuuyo akuteshanga shiisho shikubhombighwa ku bhushiifu, indiakakuhombe.
6 Mas você, quando orar, vá para o seu quarto, feche a porta e ore ao seu Pai, que não pode ser visto. E o seu Pai, que vê o que você faz em segredo, lhe dará a recompensa.
7 “Soona bhwo mukwipuuta kwa Chaala, manye muyughaghe amashu amingi ghaagho ghatakwafwa naakamu isa muumwo bhakubhomba abhandu bhaabho bhakwipuuta ku bhochaala. Paapo abheene bhakwinongʼona ukuti linga bhakubhomba ulwo, abhochaala bhaabho indibhabhapulike nu kubhaafwa shiisho bhakusuuma.
7 — Nas suas orações, não fiquem repetindo o que vocês já disseram, como fazem os pagãos. Eles pensam que Deus os ouvirá porque fazem orações compridas.
8 Manye mwipuutaghe isa muumwo abheene bhakubhomba, paapo uGhuuso ameenye shiisho mukulonda na bhwo mukaali ukumusuuma.
8 Não sejam como eles, pois, antes de vocês pedirem, o Pai de vocês já sabe o que vocês precisam.
9 Po umwe mwipuutaghe kwa Chaala mutingi,
9 Portanto, orem assim:
10 Ubhwighane bhwako bhubhombighwe pa chiisu panu,
10 Venha o teu
11 Utupe ifindu ifya kutuyiilana umuusughu.
11 Dá-nos hoje o alimento que precisamos.
12 Utuhobhokele ubhutulanongwa bhwitu,
12 Perdoa as nossas ofensas
13 Manye utubhiike mu ngelo,
13 E não deixes que sejamos tentados,
14 UYeesu akayugha soona akati, “Linga mukubhahobhokela abhanyiinyu ubhutulanongwa bhwabho, uGhuuso yuuyo ali kumwanya indiakabhahobhokele nuumwe ubhutulanongwa bhwinyu.
14 — Porque, se vocês perdoarem as pessoas que ofenderem vocês, o Pai de vocês, que está no céu, também perdoará vocês.
15 Loole linga mutakubhahobhokela abhanyiinyu ubhutulanongwa bhwabho, uGhuuso yuuyo ali kumwanya ataaakabhahobhokele nuumwe ubhutulanongwa bhwinyu.”
15 Mas, se não perdoarem essas pessoas, o Pai de vocês também não perdoará as ofensas de vocês.
16 UYeesu akayugha soona akati, “Bhwo mukwiyiima ukulya ifindu, ifyeni fyinyu manye filangishange ubhuswimaane isa muumwo abhongubhisania bhakubhombelagha. Paapo abheene bhakulangishanga ukuswimaana ifyeni fyabho ukuti abhandu bhabhabhone ukuti bhiiyiimite ukulya ifindu. Nalooli une ingubhabhuula, umufwalo ghwabho bhapokeelite ngaanila.
16 — Quando vocês jejuarem, não façam uma cara triste como fazem os hipócritas, pois eles fazem isso para todos saberem que eles estão jejuando. Eu afirmo a vocês que isto é verdade: eles já receberam a sua recompensa.
17 Loole ughwe linga ghwiyiimite ukulya ifindu, upakalaghe inyemba ku mutu nu kusukusula ku maaso,
17 Mas você, quando jejuar, lave o rosto e penteie o cabelo
18 ukuti abhandu manye bhamanyaghe ukuti ghwiyiimite ukulya ifindu. UGhuuso yuuyo atakubhoneka pabhwelu, ghwe yuuyo amanyaghe mwene. Po uGhuuso yuuyo akwendelela ukutesha shiisho shikubhombighwa ku bhushiifu, indiakakuhombe.”
18 para os outros não saberem que você está jejuando. E somente o seu Pai, que não pode ser visto, saberá que você está jejuando. E o seu Pai, que vê o que você faz em segredo, lhe dará a recompensa.
19 UYeesu akayugha soona akati, “Manye musengulaghe ichuuma pa chiisu panu, paapo uluswa ni ngamwa fikukomanianga na paapo abhiifi bhakunyololagha nu kwibha.
19 — Não ajuntem riquezas aqui na terra, onde as traças e a ferrugem destroem, e onde os ladrões arrombam e roubam.
20 Loole sengulagha ichuuma chiinyu kumwanya kuukwo uluswa ni ngamwa fitakukomania na kuukwo abhiifi bhatakunyolola pamu ukwibha.
20 Pelo contrário, ajuntem riquezas no céu, onde as traças e a ferrugem não podem destruí-las, e os ladrões não podem arrombar e roubá-las.
21 Paapo kuukwo mukusengula ichuuma chiinyu, kwo kuukwo ni ndumbula shiinyu indishikabhange.
21 Pois onde estiverem as suas riquezas, aí estará o coração de vocês.
22 “Amaaso ghaako ghali ungati nyaale iya mubhili. Linga amaaso ghaako ghali akiisa, ubhaghiile ukutesha akiisa kooshi akandu.
22 — Os olhos são como uma luz para o corpo: quando os olhos de vocês são bons, todo o seu corpo fica cheio de luz.
23 Loole linga ilyiso lyako libhofu, po umubhili ghwako ghwoshi ghukubha ni chiisi. Linga ubhwelu bhuubhwo bhuli mukati yaako bhwabha chiisi, po ichiisi chikubha chingi leka!
23 Porém, se os seus olhos forem maus, o seu corpo ficará cheio de escuridão. Assim, se a luz que está em você virar escuridão, como será terrível essa escuridão!
24 “Ataliipo umubhombi yuuyo abhaghiile ukubhabhombela abhomalafyale bhabhili ku kabhalilo kamukeene. Paapo abhaghiile ukumughana umalafyale yumo nu kwifumya kukwake nu kumufuuya umunine. Mutabhaghiile ukumubhombela uChaala ni ndalama ku kabhalilo kamukeene!”
24 — Um escravo não pode servir a dois donos ao mesmo tempo, pois vai rejeitar um e preferir o outro; ou será fiel a um e desprezará o outro. Vocês não podem servir a Deus e também servir ao dinheiro.
25 UYeesu akayugha soona akati, “Po ingubhabhuula, manye mupaashange ku sha bhwumi bhwinyu ukuti indimulyange kooni, indimungʼwange kooni pamu ukuti indimufwalaghe kooni. Kali, ubhwumi bhutali nu lughindiko ukukinda ifindu, nu mubhili ghwope ghutali nu lughindiko ukukinda imyenda?
25 — Por isso eu digo a vocês: não se preocupem com a comida e com a bebida que precisam para viver nem com a roupa que precisam para se vestir. Afinal, será que a vida não é mais importante do que a comida? E será que o corpo não é mais importante do que as roupas?
26 Teshanga utuyuni utwa kumwanya. Tutakubhyala, tutakwinula nu kusengula ifindu naafimo mu maghulu, loole poope uGhuuso yuuyo ali kumwanya, akutuliisha. Po kali, umwe mutali nu lughindiko ukukinda utuyuni utwo?
26 Vejam os passarinhos que voam pelo céu: eles não semeiam, não colhem, nem guardam comida em depósitos. No entanto, o Pai de vocês, que está no céu, dá de comer a eles. Será que vocês não valem muito mais do que os passarinhos?
27 Kali, ghwini pakati papiinyu yuuyo abhaghiile ukwiyongelesha nalinga lishiku limo mu bhwumi bhwake ku sila iya kupaasha ku sha bhwumi?
27 E nenhum de vocês pode encompridar a sua vida, por mais que se preocupe com isso.
28 “Kali, kooni mukupaasha ku sha fiifyo indimufwalaghe? Teshanga ubhulenge ubhwa mu chiposo muumwo bhukumelela! Bhutakubhomba imbombo, soona bhutakwisonela imyenda.
28 — E por que vocês se preocupam com roupas? Vejam como crescem as flores do campo: elas não trabalham, nem fazem roupas para si mesmas.
29 Loole ingubhabhuula ukuti nu malafyale uSolomooni mu bhukulumba bhwake bhwoshi atakafwalagha akiisa ungati bhulenge ubhwo!
29 Mas eu afirmo a vocês que nem mesmo Salomão, sendo tão rico, usava roupas tão bonitas como essas flores.
30 Po linga uChaala akughafwasha amaani agha mu chiposo ghaagho ghaliipo umuusughu loole ningeelo ghakutaaghighwa mu mulilo, kali, ataaakoongeleepo ukubhafwasha umwe, mwe bhandu abha lwitiko ulunandi?
30 É Deus quem veste a erva do campo, que hoje dá flor e amanhã desaparece, queimada no forno. Então é claro que ele vestirá também vocês, que têm uma fé tão pequena!
31 “Po manye mutaamighwange ukuti, ‘Inditulyange kooni, inditungʼwange kooni pamu inditufwalaghe kooni.’
31 Portanto, não fiquem preocupados, perguntando: “Onde é que vamos arranjar comida?” ou “Onde é que vamos arranjar bebida?” ou “Onde é que vamos arranjar roupas?”
32 Paapo shooshi isho sho shiisho abhandu abha mu chiisu ichi bhaabho bhatamumeenye uChaala bhakwikaakila ukushilonda, loole uGhuuso yuuyo ali kumwanya ameenye akiisa ukuti mukushilonda shooshi isho.
32 Pois os pagãos é que estão sempre procurando essas coisas. O Pai de vocês, que está no céu, sabe que vocês precisam de tudo isso.
33 Loole umwe chilondaghe taashi ichitangalala icha Chaala nu kubhomba shiisho shibhaghiile pandaashi papaake, po ni finine fyoshi ifyo indiakabhoongeleshe.
33 Portanto, ponham em primeiro lugar na sua vida o
34 “Po manye mupaashange ku sha ningeelo paapo isha ningeelo indishikiibhombe sheene. Lyoshi ishiku lili nu bhutolwe bhwake.”
34 Por isso, não fiquem preocupados com o dia de amanhã, pois o dia de amanhã trará as suas próprias preocupações. Para cada dia bastam as suas próprias dificuldades.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Mateus 6, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.