Mateus 25

ncr (NCR) vs VC

Sair da comparação
VC Versão Católica
1 “Lé tô nyû kife kɛɛ le taŋlo ba beji bvunfoŋ bvù fɛwe bɛ ŋgóoŋ yi bikɛse yimi yuufe ba gɛ̀ jo bin'yesɛ biboo, bo bu ki bo gɛɛŋ bo fi chiji bvuguu wumu.
1 Então o Reino dos céus será semelhante a dez virgens, que saíram com suas lâmpadas ao encontro do esposo.
2 Bo gɛ̀ bee noo batɛŋ nyu biyuŋ, batɛŋ nyu bafeefe.
2 Cinco dentre elas eram tolas e cinco, prudentes.
3 Fì le lɛ ba gɛ̀ bee biyuŋ gɛ̀ jo bin'yesɛ biboo bo gɛ ka bo jo mɛɛ mamu mbebe le gɛ,
3 Tomando suas lâmpadas, as tolas não levaram óleo consigo.
4 geenɛ ba gɛ̀ feefe baa jo biboo bin'yesɛ bo ka bo jo mɛɛ mamu mbebe le.
4 As prudentes, todavia, levaram de reserva vasos de óleo junto com as lâmpadas.
5 Bo gɛɛŋ bo chiɛɛne chiji bvuguu wɛɛ, wu she yo wesee fɛ wu to, lefɛ mo chi kɛ chi jode bo, bo mo bo lee.
5 Tardando o esposo, cochilaram todas e adormeceram.
6 Lɛ nyume antaŋ antɛnɛɛ, bo ja bo yu muh wuule lɛ, ‘Yilili Yilili, bɛŋ jîŋɛ bɛŋ yɛ̂ŋ, chiji bvuguu wunɛ lɛɛɛ! Bɛŋ bû bɛŋ tô bɛŋ fî wu lɛɛɛ.’
6 No meio da noite, porém, ouviu-se um clamor: Eis o esposo, ide-lhe ao encontro.
7 Ŋgóoŋ yi bikɛse baa bachii mo bo ja we bo bɛɛŋsɛ bin'yesɛ biboo.
7 E as virgens levantaram-se todas e prepararam suas lâmpadas.
8 Ŋgóoŋ yi bikɛse ba gɛ̀ bee biyuŋ baa bo jɛmɛ ba gɛ̀ feefe baa le lɛ, ‘Kii bɛŋ, bɛŋ nya bee bɛ mɛɛ mɛna mamu. Bin'yesɛ biɛsa shiide wa lo.’Kin'yesɛ|alt="Lamp" src="hk00151c.tif" size="col" loc="Mch 25:8" copy="Horace Knowles" ref="25:8"
8 As tolas disseram às prudentes: Dai-nos de vosso óleo, porque nossas lâmpadas se estão apagando.
9 Geenɛ, ba gɛ̀ feefe baa chvuu lɛ, ‘Gɛ mo nyu mo kojɛ fɛ bee le bachii gɛ. Bɛŋ gɛɛŋ nyu fɛ bamii ba gese le, bɛŋ gu mɛna.’
9 As prudentes responderam: Não temos o suficiente para nós e para vós; é preferível irdes aos vendedores, a fim de o comprardes para vós.
10 No bo gɛ̀ gɛɛne ki bo gu, chiji bvuguu mo wu shɛɛ wu fɛsɛ. Baa ba gɛ̀ bee bo seesɛ wa ye yiboo bo chiɛɛne, bo mo bo gɛɛŋ bo lee bɛ wu yeh yi ŋka wu bvuguu le, bo mo bo faa kimbuŋ.
10 Ora, enquanto foram comprar, veio o esposo. As que estavam preparadas entraram com ele para a sala das bodas e foi fechada a porta.
11 Ajiŋ ayu ŋgóoŋ yi bikɛse yimi chiɛɛ bo gɛ̀ gɛnɛ ki bo gu mɛɛ fɛsɛ tɛ, bo lɛɛŋ a nfwɛɛŋ bo tu bo duu lɛ, ‘Chiji kikwɛɛ, chiji kikwɛɛ, gwenyɛ kimbuŋ bee lee.’
11 Mais tarde, chegaram também as outras e diziam: Senhor, senhor, abre-nos!
12 Geenɛ, wu chvuu bo le lɛ, ‘Nsɛŋe bɛŋ nchiɛɛŋ lɛ gɛh ŋkee bɛŋ gɛ.’
12 Mas ele respondeu: Em verdade vos digo: não vos conheço!
13 Fi mo fi nyu lɛ, bɛŋ sêesɛ ye, bɛŋ chîɛɛne, nje gɛ bɛŋ kee juu kɛnɛ kife kiyu gɛ.
13 Vigiai, pois, porque não sabeis nem o dia nem a hora.
14 Kife kiyu le fi lé fi gê fi nyu njɛ muh mu wù gɛ̀ gɛɛne njiɛnyɛ, wu tɛɛŋ booŋ be ba lɛme lɛ wu gɛɛ kwa we chiaaŋ yiboo le.
14 Será também como um homem que, tendo de viajar, reuniu seus servos e lhes confiou seus bens.
15 Wu gɛ̀ nya mwa wu lɛme wumu bikɛɛ bi bige bitɛŋ, wu nya wumu bikɛɛ bifɛɛ, wu nya wumu kikɛɛ ki bige kimimia. Wu gɛ̀ nyaa wu bii no bvuŋga bvu muh le. No wu gɛ̀ nya noo, wu mo wu la njiɛnyɛ we.
15 A um deu cinco talentos; a outro, dois; e a outro, um, segundo a capacidade de cada um. Depois partiu.
16 Mwa wu lɛme wù gɛ̀ fi bikɛɛ bi bige bitɛŋ mo wu gɛɛŋ kimimia wu ge waaŋ yu, wu ji mbe bikɛɛ bitɛŋ.
16 Logo em seguida, o que recebeu cinco talentos negociou com eles; fê-los produzir, e ganhou outros cinco.
17 Wù gɛ̀ fi bikɛɛ bifɛɛ wu ge tɛ waaŋ, wu ji mbe bikɛɛ bifɛɛ.
17 Do mesmo modo, o que recebeu dois, ganhou outros dois.
18 Geenɛ, mwa lɛme wù gɛ̀ fi kikɛɛ kimimia wɛɛ, gɛɛŋ fie wu chiŋ fɛkuu wu nyilɛ bige bi chiji kikwɛɛ wɛɛ fo.
18 Mas, o que recebeu apenas um, foi cavar a terra e escondeu o dinheiro de seu senhor.
19 Chiji kikwɛɛ wu booŋ ba lɛme baa gɛ̀ la njiɛnyɛ we, wu gɛɛŋ wu che yo wesee. Wu gɛ̀ doo wu kaasɛ wu to, wu mo wu tɛɛŋ booŋ be ba lɛme lɛ bɛ bo najɛ mwɛɛ.
19 Muito tempo depois, o senhor daqueles servos voltou e pediu-lhes contas.
20 Mwa lɛme wù gɛ̀ fi bikɛɛ bi bige bitɛŋ mo wu to nyu bɛ bikɛɛ yuufe, wu jɛmɛ lɛ, ‘Chiji kikwɛɛ, wo gɛ̀ nya mɛ bikɛɛ bi bige bitɛŋ, bîjɛ yɛ̂ŋ, nle nshɛɛ ŋge waaŋ yu, ŋkɛme bimi bikɛɛ bitɛŋ yu we.’
20 O que recebeu cinco talentos, aproximou-se e apresentou outros cinco: - Senhor, disse-lhe, confiaste-me cinco talentos; eis aqui outros cinco que ganhei.'
21 Chiji kikwɛɛ wɛɛ jɛmɛ wu le lɛ, ‘Kiyone baaŋ. Wo le mwa lɛme wù joŋe wo ka nyume wù nchiɛɛŋ! Wo le wo shɛɛ wo kɛɛ ki wo bîjɛ fɛ fiɛɛ fì shige le. Noo, nlé ŋgɛ̂ɛ wo mɛɛse wo jîiŋe nyu fɛ fì kuge le. Lêe antɛnɛɛ a bvujoŋɛ bvu chiji kikwɛɛ kuŋ.’
21 Disse-lhe seu senhor: - Muito bem, servo bom e fiel; já que foste fiel no pouco, eu te confiarei muito. Vem regozijar-te com teu senhor.
22 Mwa lɛme wù bie bige gɛ̀ bee bikɛɛ bifɛɛ to tɛ, wu jɛmɛ lɛ, ‘Chiji kikwɛɛ, wo gɛ̀ nya mɛ bikɛɛ bi bige bifɛɛ. Bîjɛ yɛ̂ŋ, nle nshɛɛ ŋge waaŋ yu, ŋkɛme bimi bikɛɛ bi bige bifɛɛ yu we.’
22 O que recebeu dois talentos, adiantou-se também e disse: - Senhor, confiaste-me dois talentos; eis aqui os dois outros que lucrei.
23 Chiji kikwɛɛ wɛɛ jɛmɛ wu le lɛ, ‘Kiyone baaŋ wo le mwa lɛme wù joŋe wo ka nyume wù nchiɛɛŋ! Wo le wo shɛɛ wo kɛɛ ki wo bîjɛ fɛ fiɛɛ fì shige le. Noo, nlé ŋgɛ̂ɛ wo mɛɛse wo jîiŋe nyu fɛ fì kuge le. Lee antɛnɛɛ a bvujoŋɛ bvu chiji kikwɛɛ kuŋ.’
23 Disse-lhe seu senhor: - Muito bem, servo bom e fiel; já que foste fiel no pouco, eu te confiarei muito. Vem regozijar-te com teu senhor.
24 Mwa lɛme wumu wɛɛ wù gɛ̀ fi kikɛɛ ki bige kimimia to tɛ, wu jɛmɛ lɛ, ‘Chiji kikwɛɛ, ŋkee lɛ wo le muh wù tɛɛme ajiŋ. Wo to wo gweji wo baaŋ booŋ gɛ, wo gwode agiŋ wo baaŋ a noŋ gɛ.
24 Veio, por fim, o que recebeu só um talento: - Senhor, disse-lhe, sabia que és um homem duro, que colhes onde não semeaste e recolhes onde não espalhaste.
25 Noo, mɛ mo nfaaŋ ŋgɛɛŋ nyilɛ bige biuŋ fɛkuu. Bîjɛ wo yɛŋ, nɛ bige biuŋ binɛ, kô.’
25 Por isso, tive medo e fui esconder teu talento na terra. Eis aqui, toma o que te pertence.
26 Geenɛ chiji kikwɛɛ wɛɛ chvuu wu le lɛ, ‘Wo le mwa lɛme wù befe, wo le kiŋkwɛŋ! Wo gɛ̀ kee lɛ nto ŋgweji mbaaŋ mbooŋ gɛ, mbaanyi agiŋ mbaaŋ noŋ gɛ.
26 Respondeu-lhe seu senhor: - Servo mau e preguiçoso! Sabias que colho onde não semeei e que recolho onde não espalhei.
27 No wo gɛ̀ kee noo, tu wo gɛ̀ bee wo gɛɛ bige biaŋ a chvu le lɛ sege ŋkaasɛ nfi bige biaŋ biyu bɛ mbe yu we.’
27 Devias, pois, levar meu dinheiro ao banco e, à minha volta, eu receberia com os juros o que é meu.
28 No wu jɛme noo, wu mo wu jɛmɛ lɛ ba fî kikɛɛ ki bige kiyu a wu le, ba nyâ wù gɛ̀ kɛme bikɛɛ bi bige yuufe le.
28 Tirai-lhe este talento e dai-o ao que tem dez.
29 Bɛŋ kêe lɛ muh wù kɛme ba lé ba bîsɛ lo wu kɛme fi duude. Geenɛ muh wù kɛme gɛ, lé ba nyû ba fî mo fiɛɛ fì shige fì wu kɛme.
29 Dar-se-á ao que tem e terá em abundância. Mas ao que não tem, tirar-se-á mesmo aquilo que julga ter.
30 No wu jɛme noo wu mo wu jɛmɛ lɛ, ‘Bɛŋ nôŋ kinɛnɛ ki mwa lɛme kinɛ kijibɛ le akfuuŋ, fɛ bamii lé bo gê bo beede fo bo ŋgeji bige.’
30 E a esse servo inútil, jogai-o nas trevas exteriores; ali haverá choro e ranger de dentes.
31 Doo nyume kife ki muh wù jee che le Mwamuh kaase wu too bɛ bvukugɛ bwe, wu too bɛ banchɛndaa ba Nyo bachii, wu mo wu shii yi kala we wu bvukugɛ le.
31 Quando o Filho do Homem voltar na sua glória e todos os anjos com ele, sentar-se-á no seu trono glorioso.
32 Bituŋ bichii bi yi kikwɛɛ ki nshɛŋ le banyɛ a wù fwe, wu mo wu ga bo njɛ no muh wu chiɛɛne to wu ga shóŋ wu bvusɛ yi a bí ntɛnɛɛ.
32 Todas as nações se reunirão diante dele e ele separará uns dos outros, como o pastor separa as ovelhas dos cabritos.
33 Wu lé wu gɛ̀ɛ shóŋ kibo kinchiɛɛŋ le, wu gɛɛ bí kibo kiŋkoŋo le.
33 Colocará as ovelhas à sua direita e os cabritos à sua esquerda.
34 Wu wù Nfoŋ mo wu du baa bo le kibo kinchiɛɛŋ le lɛ, ‘Bamii ba chii le wu noŋ kimbonɛ yi bo le, bɛŋ to bɛŋ kɛme kijusɛ antɛnɛɛ a bvunfoŋ bvu wu gɛ̀ seesɛ fɛ bɛŋ le kɛge no ba gɛ̀ fɛ woŋ,
34 Então o Rei dirá aos que estão à direita: - Vinde, benditos de meu Pai, tomai posse do Reino que vos está preparado desde a criação do mundo,
35 nje jɛŋ gɛ̀ yuu mɛ, bɛŋ nya mɛ bɛ mwɛɛ munjile. Kindoŋ gɛ̀ yune mɛ, bɛŋ nya mɛ bɛ fiɛɛ fì mɛ muu. Ŋgɛ̀ bee ntolo, bɛŋ fi mɛ.
35 for I hungered, and ye gave me to eat; I thirsted, and ye gave me to drink; I was a stranger, and ye took me in;
36 Ŋgɛ̀ bee kichinɛ kiyɛse, bɛŋ jii nju ye yaŋ le. Ŋgɛ̀ chɛne bɛŋ to bɛŋ yɛsɛ mɛne. Ŋgɛ̀ bee yeh yi ncha le, bɛŋ to bɛŋ yɛsɛ mɛne.’
36 naked, and ye clothed me; I was ill, and ye visited me; I was in prison, and ye came to me.
37 Wu doo wu ge wu jɛme noo, bamii ba chaaŋ bayu mo bo biih wu le lɛ, ‘Tada, le sege la wù bee gɛ̀ yɛŋ wo le jɛŋ yuu wo, bee nya wo mwɛɛ munjile, kɛnɛ sege la wù kindoŋ gɛ̀ yune wo bee nya fiɛɛ fì wo mu?
37 Then shall the righteous answer him saying, Lord, when saw we thee hungering, and nourished thee; or thirsting, and gave thee to drink?
38 Le sege la wù bee gɛ̀ yɛŋ wo le wo nyu ntolo, bee fi wo, kɛnɛ kichinɛ kiyɛse, bee jii nju ye yo le?
38 and when saw we thee a stranger, and took thee in; or naked, and clothed thee?
39 Le sege la wù bee gɛ̀ yɛŋ wo le wo chɛne kɛnɛ wo nyu yeh yi ncha le, bee to be yɛsɛ wo le?’
39 and when saw we thee ill, or in prison, and came to thee?
40 Nfoŋ mo wu chvûu bo le lɛ, ‘Nsɛŋe bɛŋ nchiɛɛŋ lɛ no bɛŋ gɛ̀ gee mwɛɛ munɛ, fɛ muh wù shige le fɛ booŋ ba bwɛɛŋ banɛ le, tu bɛŋ gɛ̀ ge nyu fɛ mɛne.’
40 And the King answering shall say to them, Verily, I say to you, Inasmuch as ye have done it to one of the least of these my brethren, ye have done it to me.
41 Noo, wu mo wu du baa bò le a kibo kiŋkoŋo le lɛ, ‘Bɛŋ ba loŋ le wu koo, bɛŋ jâ lo a mɛ jii, bɛŋ gɛ̂ɛŋ bɛŋ lêe yi ŋgu wù kage gɛ le, wù ba gɛ̀ seesɛ fɛ debele le bɛ banchɛndaa be,
41 Then shall he say also to those on the left, Go from me, cursed, into eternal fire, prepared for the devil and his angels:
42 nje jɛŋ gɛ̀ yuu mɛ, bɛŋ gɛ nya mɛ bɛ fiɛɛ fijile gɛ. Kindoŋ gɛ̀ yune mɛ, bɛŋ gɛ nya mɛ bɛ fiɛɛ lɛ mɛ mu gɛ.
42 for I hungered, and ye gave me not to eat; I thirsted, and ye gave me not to drink;
43 Ŋgɛ̀ bee ntolo, bɛŋ gɛ fi mɛ gɛ. Ŋgɛ̀ bee kichinɛ kiyɛse, bɛŋ gɛ jii mɛ nju gɛ. Ŋgɛ̀ nchɛne, ŋka nyu yeh yi ncha le, bɛŋ gɛ to bɛŋ yɛsɛ mɛne gɛ.’
43 I was a stranger, and ye took me not in; naked, and ye did not clothe me; ill, and in prison, and ye did not visit me.
44 Bo tɛ mo bo ge bo biih wu le lɛ, ‘Tada, le sege la wù bee gɛ̀ yɛŋ wo le jɛŋ yuu wo, kɛnɛ kindoŋ yune wo, kɛnɛ wo nyu ntolo, kɛnɛ kichinɛ kiyɛse, kɛnɛ wo chɛne, kɛnɛ yeh yi ncha le, bee gɛ fih wo gɛ?’
44 Then shall *they* also answer saying, Lord, when saw we thee hungering, or thirsting, or a stranger, or naked, or ill, or in prison, and have not ministered to thee?
45 Wu mo wu chvuu bo le lɛ, ‘Nsɛŋe bɛŋ nchiɛɛŋ lɛ, no bɛŋ gɛ̀ baaŋ ge gɛ mwɛɛ munɛ, fɛ muh wù shige le fɛ booŋ ba bwɛɛŋ banɛ le gɛ, tu bɛŋ gɛ̀ baaŋ ge gɛ nyu fɛ mɛne gɛ.’
45 Then shall he answer them saying, Verily I say to you, Inasmuch as ye have not done it to one of these least, neither have ye done it to me.
46 Bobaa bamii mo bo gɛ̂ɛŋ bo lêe ŋgɛ wù kage gɛ le. Geenɛ, baa bò le chaaŋ gɛ̂ɛŋ bo lêe fiboo nyu kinche kì kage gɛ le.”
46 And these shall go away into eternal punishment, and the righteous into life eternal.

Ler em outra tradução

Comparar com outra

Estude este capítulo no WhatsApp

Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Mateus 25, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.